Význam slova "ští" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

stiahnuť -e -u -hol dok.

1. ťahaním dostať nadol: s. vlajku, roletu, s. si klobúk na oči;
pes s-l uši, chvost spustil;
s. plecia skrčiť

2. ťahaním odstrániť z povrchu, strhnúť: s. deku z postele, s. si rukavice;
s. kožu zo zajaca

3. zbaviť kože, odrať: s. medveďa

4. ťahom premiestniť, potiahnuť, odtiahnuť: s. ruku z kľučky, s. hrniec zo sporáka, s. nohy (pod seba);

5. ťahom zmenšiť (obvod), pritiahnuť, utiahnuť, zatiahnuť: s. slučku, s. si opasok;
neos. s-lo mu hrdlo (od žiaľu ap.) zovrelo

6. omotať a tak spevniť, pripevniť ap.: s. ranu obväzom, s. si šaty opaskom

7. (o častiach tváre) zmraštiť, zhúžviť: s. čelo, obočie, pery (na znak neľúbosti ap.)

8. odviesť kvapalinu na iné miesto: s. rybník;
s. víno (do fliaš)

9. zhromaždiť a odsunúť, premiestniť: s. vojsko (z frontu);
s. hráčov do obrany

10. vyradiť z používania; odobrať, vziať: s. bankovky z obehu;
s. (film) z programu;
s. objednávku zrušiť

11. odpočítať (istú časť zo sumy), strhnúť, zraziť: s. niekomu zo mzdy

● expr. s. chvost skrotnúť, ustúpiť;

štiap -a/-u m. dlhá palica (na obíjanie orechov ap.): ani š-om nedosiahol na orechy;
expr. mládenec dlhý ako š.

štiav -u m. → šťaveľ

štiavec -vca m. → šťaveľ

štibrať -e -ú nedok. expr. po kúsku odlamovať, drobiť, štipkať (význ. 2): š-e si chrastu

štica -e štíc ž. chumáč vlasov (nad čelom), kečka: strapatá, hustá š.;
potiahnuť za š-u

štich [-t-] -u m.

1. hovor. steh: zošiť niekoľkými š-mi

2. hovor. bodnutie, pichnutie: zacítiť š.

3. kart. karty, kt. získava hráč (prebitím) v jednom kole

● nechať niekoho v š-u opustiť v zlej situácii

nedok. stíchať -a

stíchnuť -e -u -chol dok.

1. prestať sa ozývať, utíchnuť, zatíchnuť: vtáky s-li, ulica s-la

2. prestať, utíšiť sa: vietor s-l;

šticovať nedok. ťahať za šticu

stiecť stečie stečú stiekol dok.

1. tečením sa dostať dolu, nižšie: slza mu s-la po tvári

2. s. z krvi (tečením) stratiť krv, vykrvácať;

stielka -y -lok ž.

1. bot. telo nižších rastlín, kt. nemajú cievne zväzky (napr. húb)

2. vložka v obuvi prilepená na podošve

stienka -y -nok ž. zdrob.

štiep -a/-u m., štiepa -y štiep ž. podlhovastý kus dreva vzniknutý štiepaním: pripravovať š-y;

štiepací príd. určený na štiepanie: š. stroj, š-ie kliešte

štiepačka -y -čiek ž. nástroj na štiepanie (dreva, uhlia ap.)

štiepať -a/-e -ajú/-u -aj/-p! -ajúc/-uc -ajúci/-uci nedok.

1. deliť po vrstvách (niečo tvrdé); takýmto delením pripravovať: š. drevo, skaly;
š. triesky

2. bolieť, bodať, pichať: noha ma š-a, š-e;
neos. š-a, š-e ma v hlave;

štiepateľnosť -i ž.: š. nerastov

štiepateľný príd. kt. sa dá štiepať; svedčiaci o tom: š-é drevo;

opak. štiepavať -a

// štiepať sa deliť sa po vrstvách: nerast sa š-a, š-e

štiepavý príd. pichavý, ostrý: š-á bolesť

štiepiť -i nedok. chem. rozkladať na časti, zložky ap.: š. atómové jadrá;
š-enie ropných frakcií

// štiepiť sa: odb. atómy sa š-ia

štiepka -y obyč. mn. štiepky -pok ž.

1. zdrob. k štiepa

2. sušené krížalky ovocia

štiepnosť -i ž.

štiepny príd. odb. určený na štiepenie, súvisiaci so štiepením: š. materiál;
š-a reakcia pri kt. sa atómové jadro rozštiepi na niekoľko ľahších jadier;

stierač -a m. stieradlo: zapnúť s-e (na aute)

stierací príd. určený na stieranie: s. žreb

stieradlo -a -diel s. nástroj na stieranie, zotieranie (vody, farby ap.): gumové s., murárske s.

stierať -a nedok.

1. utieraním odstraňovať z povrchu: s. prach z nábytku, s. pot z čela

2. zbavovať povrch niečoho od nečistoty ap.; utierať: s. sklo

3. zbavovať krycej vrstvy: s. žreby

4. kniž. robiť menej zreteľným, zotierať: s. kontrasty;
s. rozdiely vyrovnávať

stierka -y -rok ž.

1. jednoduchý nástroj na tmelenie plôch, sadrovanie trhlín ap., špachtľa: drevená, kovová s., maliarska s.

2. obyč. týmto nástrojom nanesená tenká vrstva krycieho materiálu (omietky ap.) na panely

stiesnene, stiesneno prísl.;

stiesnenosť -i ž.

stiesnený príd.

1. (priestorovo) obmedzený, malý, tesný: s-é priestory divadla;

2. smutný (význ. 1), skľúčený; deprimovaný: s-á nálada;

stiesňujúci príd. skľučujúci, tiesnivý: s-e ticho, s. pocit;

stiesňujúco prísl.

stigma -y -giem ž. kniž.

1. znak (význ. 1, 2), znamenie, poznačenie: človek so s-ou génia, mať s-u zrady

2. náb. s-y reprodukcia Kristových rán na tele niekt. mystických osôb

stigmatizovať nedok. i dok. kniž. poznačovať, poznačiť (význ. 3), poznamen(áv)ať: umenie s-né dobou

stíhač -a m. kto stíha (význ. 1): voj. stíhací letec;
šport. účastník stíhacích pretekov

stíhací príd. určený na stíhanie: s-ie lietadlá;
šport. s-ie preteky (v cyklistike)

stíhačka -y -čiek ž. hovor. voj. stíhacie lietadlo

stíhať -a nedok.

1. usilovať sa dochytiť niekoho, prenasledovať: s. zlodeja

2. úradne zakročovať proti niekomu; trestať: súd ho s-l za ublíženie;
s. zradu;
práv. trestné s-nie

3. (nepríjemne) postihovať, zastihovať: s-jú ho choroby, s-a ich neúroda;
jedno nešťastie s-a druhé nasledujú za sebou

4. hovor. mať dosť času na vykonanie niečoho: popri učení s-a športovať;
nič nes-a

štíhlo prísl.: vyzerať š.;

štíhlosť -i ž.

štíhly príd. v pomere k výške al. dĺžke primerane tenký al. úzky: š. krk, š-a postava, š-e dievča;
š-a jedľa, veža;

stihnúť -e -ú -hol dok.

1. časovo stačiť, mať čas: ak s-š, príď;
pred búrkou sa s-li vrátiť

2. prísť včas, zastihnúť, dostihnúť, zachytiť: s. vlak, začiatok predstavenia;
otca nes-l doma

3. (nepríjemne) postihnúť: s-lo ich nešťastie, s-l ho trest

4. mať možnosť, príležitosť, môcť: informoval sa, kde s-l

stihomam -u m. lek. pocit (chorého), že ho niekto prenasleduje: trpieť s-om

štikací príd. určený na štikanie: š-ie kliešte;
š-ie hodiny kontrolné

štikať nedok. dierkovať, presekávať: š. cestovné lístky;

opak. štikávať -a;

dok. štiknúť -e -ú -kol

štikútať -a nedok. čkať: dieťa š-a

// štikútať sa neos.: stále sa jej š-a

štikútavý príd. štikútajúci, čkavý: š. hlas, smiech

štimovať [-t-] nedok. hovor.

1. ladiť (význ. 1): š. husle, klavír

2. byť v poriadku, súhlasiť: niečo tu neš-je

stimul -u m. kniž. podnet, popud; povzbudenie: morálny, ekonomický s.

stimulácia -ie ž. kniž. stimulovanie: morálna s.;
s. rastu;

stimulačne prísl.: pôsobiť s.

stimulačný príd.: s. prostriedok;

stimulátor -a m. odb. čo pôsobí stimulačne: s. rastu;
lek. prístroj na stimulovanie srdcovej činnosti

stimulovať nedok. i dok. kniž. povzbudzovať, povzbudiť (význ. 1, 2), podnecovať, podnietiť: s. tvorivosť;
s. rast

nedok. k 1 – 3 stínať -a

// sťať sa hovor. expr. veľmi sa opiť, spiť sa: s. sa do nemoty úplne

štípací príd. určený na odštipovanie (drôtu, nitov, plechov ap.): tech. š-ie kliešte

štípanec -nca m. uštipnuté miesto: mať š-e na ruke

štípať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. stláčať pokožku medzi prstami ap. a tým spôsobovať bolesť: š. dieťa na líci

2. (obyč. o hmyze) pichaním, hryzením spôsobovať bolesť: komáre, muchy š-u;
had š-e

3. spôsobovať pálčivú bolesť, pálčivý pocit, páliť: dym š-e v očiach, mráz, paprika š-e

4. pociťovať pálčivú bolesť, páliť: oči ma š-u, rana ho š-e;

štipcový príd.

štipec -pca m. nástroj na zachytenie al. pridržanie: š. na pečivo, prichytiť bielizeň š-mi;

štipendijný príd.: š. fond

štipendista -u m. kto dostáva, dostal štipendium;

štipendistka -y -tiek ž.

štipendium -ia D a L -iu s. podpora na štúdium, kt. udeľuje štát al. inštitúcia: prospechové, sociálne š.;
dostať š.;

štipka -y -piek ž. množstvo zachytené medzi zovretými prstami: š. soli, múky;

štipkať nedok. expr.

1. jemne, slabo štípať (význ. 1, 3): š. líca;
dym š-á

2. odtrhávať, odlamovať po štipke: š. listy

3. zbierať po štipke: š. omrvinky zo stola

štipku prísl. expr. trocha, málo: š. prisoliť

štipľavo prísl.;

štipľavosť -i ž.

štipľavý príd.

1. kt. spôsobuje ostrý, pálčivý pocit: š. dym, mráz;
š-á paprika tuhá;
š-á chuť

2. posmešný, posmievačný, uštipačný, ironický: š-á poznámka;

stíplčejs, steeplechase [stíplčejs] neskl. ž. (angl.) šport. náročné prekážkové dostihy, preteky

dok. k 1, 2 štipnúť -e -ú -pol

štipôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

stíšiť -i dok.

1. urobiť tichším, tichým, stlmiť: s. hlas, rádio

2. zmierniť, stlmiť, oslabiť: s. bolesť (liekom), s. žiaľ

3. urobiť pomalším, spomaliť: s. krok;
auto v zákrute s-lo;
v stanici vlak s-l zmiernil rýchlosť;

stisk -u m.

1. stisnutie, stlačenie, zovretie: s. ruky, rúk obyč. pri podaní ruky

2. hovor. nával ľudí, tlačenica: v autobuse bol s.

dok. stískať -a

// stisnúť sa

1. pritlačiť sa k sebe, zovrieť sa: pery, prsty sa mu s-li;

2. stlačiť sa: kurence sa s-li do hŕbky;

nedok. stískať sa

stisnúť -e -ú -sol dok.

1. tisnutím zovrieť, stlačiť: s-l ho v náručí objal;
s. ruku pri podaní;
s. zuby i fraz. premôcť sa;
s. päsť, päste i fraz. prejaviť vzdor;
s. plecami i fraz. prejaviť nezáujem, rezignáciu;
neos. srdce, hrdlo mu s-lo mal pocit úzkosti, žiaľu

2. pritlačiť (význ. 1), stlačiť (obyč. smerom dolu): s. kľučku;
s. kohútik pri výstrele;
s. tlačidlo, gombík

3. expr. nasporiť, ušetriť: ťažko s-l pár korún

● expr. bodaj ho s-lo žart. zahrešenie;

nedok. stišovať

// stíšiť sa

1. stať sa tichším, tichým, stlmiť sa: smiech sa s-l

2. zmierniť sa, stlmiť sa, utíšiť sa: bolesť sa s-la, žiaľ sa s-l, vietor sa s-l;

nedok. stišovať sa

štít -u/-a m.

1. súčasť starej výzbroje určená na krytie tela: okrúhly, kovový š.;

2. čo ju tvarom al. funkciou pripomína: ochranný š., zváračský š.;
zool. tvrdý kryt na tele niekt. chrobákov (obyč. na chrbte)

3. erb

4. vývesná firemná tabuľa

5. stena nad čelnou stranou domu: drevený š., renesančný š.

6. čelná strana: š. postele

7. lek. röntgenový š. prístroj premieňajúci neviditeľné röntgenové lúče na viditeľné: snímkovanie zo š-u

8. vrchol (vysokého) vrchu: skalný, strmý š.;
Lomnický š.

● mať, zachovať si čistý š. byť bezúhonný, zachovať si bezúhonnosť;
kniž.: vrátiť sa so š-om ako víťaz;
byť na š-e byť porazený;

štítiť sa -i nedok. cítiť (prirodzený) odpor: š. sa špiny;
š-i sa dotknúť žaby;

štítivo prísl.

štítivý príd. vyjadrujúci hnus: š. pohľad;

štítkový príd.

štítnička -y -čiek ž. škodlivý hmyz cudzopasiaci na rastlinách, zool. Chionaspis, Quadraspidiotus atď.

štítny príd.: š-a žľaza s vnútornou sekréciou, ktorej hormón reguluje látkovú premenu;
š-a chrupka najväčšia chrupka hrtana

štítok -tka/-tku m.

1. zdrob. k štít

2. lístok, tabuľa, nálepka s menom, nápisom ap.: š. na dverách, na zošite

3. strieška na čiapke, šilt;

štítový príd.;

ablegát -a m. hist. poslanec krajinského snemu v Rakúsko-Uhorsku

● chodí ako a. správa sa povýšene

achát -u m. mnohofarebný polodrahokam chalcedón

adresát -a m.

1. osoba, ktorej je určená zásielka

2. osoba, ktorej je určený prejav: nájsť a-a i fraz. dostať sa k príslušnej osobe;

advokát -a m. práv. zástupca, obhajca: práv. ustanoviť niekomu a-a;

● robiť niekomu a-a obhajovať ho;

agát -a m. tŕnitý strom so strapcami bielych kvetov, bot. Robinia;

agregát -u m. zoskupenie, stmelenie: kombajnový a.;
miner. hrubozrnný a.

akurát hovor.

I. prísl. práve, priam: a. sme prišli

II. neskl. príd. vhodný, dobrý, priliehavý, akurátny (v prís.): šaty sú mi a.

III. čast.

1. zdôrazňuje platnosť výrazu; priam, práve, presne: a. taký, a. sto, a. vtedy;
už mám toho a. dosť

2. expr. vyj. zápor, popieranie: no a.! ale kde!

anakolút -u m. štyl. vybočenie z väzby, z vetnej stavby

antikvariát -u m. obchod so staršími knihami, časopismi, rukopismi ap.

aparát -u m.

1. prístroj: fotografický, premietací a.

2. výkonný admin. orgán, úrad; jeho pracovníci: štátny, stranícky a.;
byrokratický a.

apetít [-t-] -u m. hovor. chuť do jedla: mať dobrý a., jesť s a-om

árešt -u m. zastar. väzenie, žalár: sedieť, byť v á-e

atentát -u m. útok na život z polit. pohnútok: pripravovať, spáchať a. na niekoho

atlét -a m. športovec pestujúci atletiku;

atribút -u m.

1. kniž. podstatná, nevyhnutná vlastnosť niečoho, príznak: a-y národa

2. gram. prívlastok;

autoportrét -u m. vlastný portrét: maliarov a.

bigbít, pôv. pís. big beat -u m. (angl.) bít (význ. 2, 3)

brokát -u m. ťažká hodvábna látka pretkávaná zlatými al. striebornými niťami; jej napodobnenina z bavlny;

buchnát -a m. expr. úder päsťou do chrbta: dostať b., dať niekomu b.

bútľavieť -ie -ejú nedok. stávať sa bútľavým, práchnivieť: starý peň b-ie

bútľavina -y ž. spráchnivené, bútľavé drevo: b. v starej vŕbe

bútľavý príd. práchnivý; dutý: b. strom, peň;
b-é drevo

celibát -u m. povinný slobodný stav rím. kat. kňazov

celoštátne prísl.: súťaž prebieha c.

celoštátny príd. týkajúci sa celého štátu: c-a konferencia, mať c. význam;

certifikát -u m. práv. úr. osvedčenie použ. najmä v obch. styku: vydať c.