Význam slova "štiep" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

štiep -a/-u m., štiepa -y štiep ž. podlhovastý kus dreva vzniknutý štiepaním: pripravovať š-y;

štiepací príd. určený na štiepanie: š. stroj, š-ie kliešte

štiepačka -y -čiek ž. nástroj na štiepanie (dreva, uhlia ap.)

štiepať -a/-e -ajú/-u -aj/-p! -ajúc/-uc -ajúci/-uci nedok.

1. deliť po vrstvách (niečo tvrdé); takýmto delením pripravovať: š. drevo, skaly;
š. triesky

2. bolieť, bodať, pichať: noha ma š-a, š-e;
neos. š-a, š-e ma v hlave;

štiepateľnosť -i ž.: š. nerastov

štiepateľný príd. kt. sa dá štiepať; svedčiaci o tom: š-é drevo;

opak. štiepavať -a

// štiepať sa deliť sa po vrstvách: nerast sa š-a, š-e

štiepavý príd. pichavý, ostrý: š-á bolesť

štiepiť -i nedok. chem. rozkladať na časti, zložky ap.: š. atómové jadrá;
š-enie ropných frakcií

// štiepiť sa: odb. atómy sa š-ia

štiepka -y obyč. mn. štiepky -pok ž.

1. zdrob. k štiepa

2. sušené krížalky ovocia

štiepnosť -i ž.

štiepny príd. odb. určený na štiepenie, súvisiaci so štiepením: š. materiál;
š-a reakcia pri kt. sa atómové jadro rozštiepi na niekoľko ľahších jadier;