Význam slova "ú" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

u² predl. s G vyj.

1. prostredie, najmä domácnosť: bývať u rodičov, zazvoniť u susedov;
je u nás zamestnaný v našom podniku ap.;
je u seba vo svojej kancelárii ap.;
U zlatého slnka archaizovaný firemný názov kaviarne

2. (pri osobách) zreteľ, pri: u mladých ľudí pozorujeme túžbu vyniknúť, u brata mi to neprekáža;
kniž. prírastky u obyvateľstva;
u dovozu, u pšenice, u dobytka, správ. pri dovoze, pri pšenici, pri dobytku

3. pôvodcu: dať si ušiť oblek u krajčíra, vyslúžiť si opovrhnutie u všetkých

4. miestny význ., správ. pri: u telefónu, správ. pri telefóne;
mať u seba peniaze, správ. mať pri sebe peniaze

u¹, ú¹ neskl. s. samohláska a písmeno

ú² cit. vyj. nepríjemné pocity; jaj, joj, ach: ú, to je zlá vec!

ubabrať -e -ú dok. expr. zašpiniť, ušpiniť, zababrať: u. si ruky farbou

// ubabrať sa: u. sa sadzami

ubehnúť -e -ú -hol dok.

1. prebehnúť (význ. 2): (bežec) už u-l polovicu cesty

2. (o čase) uplynúť, utiecť, prejsť: hodina u-la ako nič;
dvom cesta chytro u-e;

úbeľ -a m. poet. biela farba, belosť: ú. čela;

úbeľovo prísl.

úbeľový príd.;

nedok. uberať

uberať sa nedok.

1. ísť (význ. 1, 2), kráčať: u. sa chodníkom

2. poberať sa (význ. 1): u. sa preč

ubezpečiť dok. utvrdiť, uistiť: u. niekoho o pravdivosti svojich slov;
u-l ho, že sa vec vyrieši;

nedok. ubezpečovať

// ubezpečiť sa: u-l sa, že je zamknuté;

nedok. ubezpečovať sa

ubiedene prísl.;

ubiedenosť -i ž.

ubiedený príd. žijúci v biede; biedny, úbohý: u-í utečenci;

nedok. k 2 ubiehať -a

ubiehať sa -a nedok. hovor. zastaráv. pretekať sa, predbiehať sa: u-jú sa jeden pred druhým

ubíjač -a m. ubíjadlo

ubíjačka -y -čiek ž. stroj na ubíjanie betónu, pôdy ap.: pneumatická u.

ubíjadlo -a -diel s. nástroj na ubíjanie, ubíjač: ručné u.

nedok. ubíjať -a

ubikácia -ie obyč. mn. ž. miestnosť, budova na hromadné ubytovanie: študentské, vojenské u-ie, u-ie pre brigádnikov

ubiť -je -jú dok.

1. (veľmi) zbiť (význ. 3), nabiť, dobiť: u. niekoho na smrť

2. nárazmi utlačiť, udupať: u. zem ubíjadlom;
u-tý sneh

3. expr. zabrániť rozvíjaniu, potlačiť; zdeptať: u. v niekom talent;
u-tý samotou;

ublíženie -ia s. fyzická al. morálna ujma: spôsobiť (ťažké) u. na tele

ublížiť -i dok. spôsobiť fyzickú al. morálnu ujmu: u. niekomu na zdraví, na cti;
nedvíhaj to, u-š si!

● ani kuraťu, muche neu-i je dobrák;

nedok. ubližovať

úboč -e ž. kniž. úbočie: holá ú.

úbočie -ia s. časť vrchu zvažujúca sa k úpätiu, stráň, svah, úboč: strmé ú., cesta vedúca ú-ím

ubodať dok. veľmi pobodať; bodaním usmrtiť: u. niekoho nožom, u-li ho na smrť

úboho prísl.;

úbohosť -i ž.

úbohý príd.

1. poľutovaniahodný, biedny: ú-á sirota, ú-í stroskotanci

2. expr. nedostatočný, slabý, mizerný: ú-é oblečenie;
ú. výsledok;

ubolene prísl.;

ubolenosť -i ž.

ubolený príd. utrápený bolesťou; svedčiaci o bolesti: u-é telo;
u. výraz (tváre);

úbor -u m.

1. šaty, oblečenie (obyč. s osobitným zacielením): pracovný, športový ú., večerný ú.

2. bot. súkvetie tvoriace akoby jeden kvet (napr. sedmikráska)

úbožiačik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.

úbožiačka -y -čok ž.;

úbožiak -a mn. -ci m. úbohý človek, chudák, neborák: poľutovaniahodný ú.;

úbožiatko -a -tok s. expr. úbohý tvor, chúďa, chúďatko: trápi sa, ú.

ubrániť -i dok. obrániť, ochrániť: u. pevnosť, u. národnú slobodu

// ubrániť sa

1. odolať, obrániť sa, ochrániť sa: mesto sa u-lo, u. sa útočníkovi, u. sa (proti) presile

2. zabrániť niečomu, zamedziť niečo: nemohol sa u. dojmu, že ...

ubrať uberie uberú dok.

1. zmenšiť pôv. množstvo, rozmery, odobrať: u. zo sumy;
u. očko;
u. zo šírky, u. do švíkov pri pletení, šití;
u. plyn, u. pary i pren. expr. spomaliť chôdzu, zmierniť intenzitu ap.

2. zmenšiť význam, hodnotu, odobrať: u. niekomu, niečomu na veľkosti, na dôležitosti, na kráse, na cene;

nedok. ubúdať -a

ubudnúť -e -ú -dol dok. zmenšiť sa čo do množstva, rozsahu ap., odbudnúť: peňazí, zásob, záujemcov u-lo;
neos. veľmi (ne)u-lo z neho (ne)schudol;

úbytok -tku m. ubudnutie: ú. obyvateľstva, ú. síl, energie;
(zaznamenať) ú. na váhe

ubytovací príd. určený na ubytovanie; týkajúci sa ubytovania: u-ie stredisko, priestory;
u-ie možnosti

ubytovanie -ia s. miesto na bývanie; bydlisko: nájsť si vhodné u.

ubytovať dok. poskytnúť bývanie, umiestniť v byte: u. vojsko, brigádnikov, návštevníkov mesta;
hromadné, spoločné u-nie výletníkov;

ubytovňa -e ž. budova, miestnosť na (dočasné) spoločné ubytovanie: u-e pre stavbárov

ubytovné s. poplatok za ubytovanie

nedok. ubytúvať -a, ubytovávať -a

// ubytovať sa nájsť si bývanie, usídliť sa: u. sa v hoteli, v súkromí, na vidieku

ubziknúť -e -ú -kol dok. expr. ujsť (význ. 1), utiecť, ufrngnúť: u. z domu, mačka u-la (von) dverami

učankať dok. expr. upokojiť, utíšiť, uchlácholiť, učičíkať: každého u-l sľubmi

učarovať dok. počariť, porobiť;

nedok. učarúvať -a

účasť -i ž.

1. aktívny podiel na niečom: ú. mládeže na výstavbe mesta;
obch. ú. na zisku

2. prítomnosť niekde: osobná ú., ú. je povinná;
hojná ú. na koncerte

3. porozumenie, pochopenie: prejaviť ú.

□ mať ú. zúčastňovať, zúčastniť sa

účastina -y -tín ž. cenný papier umožňujúci podiel na zisku, akcia;

účastinár -a m. majiteľ účastín, akcionár;

účastinárka -y -rok ž.;

účastinársky príd.

účastinný príd.: ú-á spoločnosť akciová

účastníčka -y -čok ž.;

účastnícky príd.: ú-a stanica, ú. poplatok

účastník -a mn. -ci m. kto sa na niečom zúčastňuje: ú. konferencie, zájazdu, ú-i povstania;

účastný príd. kniž.

1. iba v spoj. byť ú. zúčastňovať sa: byť ú. na príprave podujatia, pri otvorení výstavy

2. zastaráv. preukazujúci účasť (význ. 3): ú. pohľad

učebňa -e ž. učebná miestnosť, trieda

učebnica -e -níc ž. kniha, z kt. sa učí: u. fyziky, stredoškolská u.;

učebnicový príd.: u. príklad i pren. jednoduchý, elementárny

učebný príd. týkajúci sa vyučovania, učenia: u. plán, u-á látka, u-é pomôcky;
u. odbor, u. pomer

účel -u m. zámer, zmysel, ku kt. smeruje istá činnosť, cieľ: (uviesť) ú. cesty, vec (ne)spĺňa svoj ú.;
(na) technické, vojenské ú-y

● ú. svätí, posväcuje → prostriedky;
za ú-om predl., správ. s cieľom: za ú-om zlacnenia výroby, správ. s cieľom zlacniť výrobu;

ucelene prísl.;

ucelenosť -i ž.

ucelený príd. tvoriaci celok, celostný: u. systém krokov, u. pohľad, výklad;

účelne prísl.;

účelnosť -i ž.

účelný príd. vyhovujúci svojmu účelu: ú. prístroj, ú-é riešenie bytu, ú-é pohyby;

účelovo prísl.;

účelovosť -i ž.

účelový príd.

1. vymedzený, viazaný istým účelom: odb. ú-é zariadenie, ú-á publikácia;
gram. ú-á veta

2. kt. sleduje osobný či skupinový prospech (skresľovaním skutočnosti), zavádzajúci, falošný: ú. výklad dejín, ú-é správanie, konanie;

učeň učňa m. kto sa pripravuje na rob. povolanie, kto sa učí remeslu: zámočnícky, stolársky, pekársky u., ísť za u-a;

učene prísl.;

učenec -nca m. významný vedec, bádateľ: u. svetového mena;

učenecký príd.;

učenecky prísl.

učenie -ia s.

1. súhrn hlav. myšlienok istého mysliteľa, ideového smeru al. náb. právd: Platónovo u., Lutherovo u., kresťanské u.;
u. cirkvi

2. hovor. učňovský pomer: dať chlapca do u-ia

učeník -a mn. -ci m. kniž. nasledovník osoby al. učenia významnej osobnosti: bibl. Ježišovi u-i

učenlivo prísl.;

učenlivosť -i ž.

učenlivý príd. ľahko sa učiaci: u. žiak;

učenosť -i ž.

učený príd.

1. kt. vyniká svojimi vedomosťami, veľmi vzdelaný: u. profesor

2. predstavujúci odb. poznatky v náročnej podobe (často pejor.): u-á prednáška, polemika, u. spis;

účes -u m. spôsob úpravy vlasov: módny ú., upraviť si ú.;

učesať -še -šú dok. upraviť hrebeňom al. kefou: u. si vlasy;
u. dieťa;
u. strapce zarovnať;
u. sa pred zrkadlom

účesový príd.

účet účtu m.

1. faktúra: vystaviť, vyrovnať ú.

2. odb. zápis o stave a zmenách hosp. prostriedkov, konto: bežný ú., pravá strana ú-u, viesť ú-y, pripísať na ú.

● to ide na jeho ú. na trovy, na úkor;
žiť, zabávať sa, žartovať na → cudzí ú.;
skladať ú-y niekomu zodpovedať sa;
vybaviť, vyrovnať si s niekým (osobné) ú-y urovnať, vyriešiť spor;

uchádzač -a m. kto sa o niečo uchádza: u. o miesto;
u. o titul kandidát;
mať veľa u-ov pytačov;

uchádzačka -y -čiek ž.

nedok. k 1, 4 – 7, 9 uchádzať -a, uchodiť¹: otvorom u-a, u-í vzduch

// ujsť sa pripadnúť (význ. 1, 2), dostať sa: u-l sa mu najväčší kus, neušlo sa mu miesto;
ujde sa mu dosť posmechu

uchádzať sa -a nedok. usilovať sa získať, mať záujem: u. sa o miesto, u. sa o priazeň niekoho, u. sa o dievča

ucháň -a m. expr. ušatý človek, obyč. chlapec;

uchaňa -e ž.

uchlácholiť -ľ! dok. upokojiť, utíšiť: u. plačúce dieťa;

// uchlácholiť sa u(s)pokojiť sa, utíšiť sa

uchlipkávať, uchlipkávať si -a nedok. expr. upíjať si, popíjať: u. (si) kávu (-y), (varené) víno

uchlipnúť si -e -ú -pol dok. expr. upiť (si), odpiť: u. (si) čaju, likéru

uchmatnúť -e -ú -tol dok. expr.

1. uchytiť, schmatnúť, zdrapiť: u. korisť

2. ukradnúť: u-e, čo vidí

uchnúť sa -e -ú -chol dok. expr. obyč. v spoj. nik sa oň, o ňu ani neu-e neobzrie, nevšimne si

ucho -a s.

1. mn. uši -í, arch. ušú -iam -iach -ami orgán sluchu; jeho vonkajšia časť: veľké, odstávajúce uši;
stiahnuť si čiapku na uši, vyťahať nezbedníka za uši, zaľahlo mu v ušiach;
strihať ušami;
dostať poza uši zaucho;
mať dobré uši dobre počuť;

2. mn. uchá, zried. uši vec pripomínajúca ucho; časť veci v podobe ucha: hrniec s uchami, s ušami, u. na demižóne, u. ihly, fotel s uchami

3. mn. uchá pejor. nadávka (neskúsenému), zelenáč, ucháň: také u. (zelené)

● mať tenké uši dobre počuť;
natŕčať, naťahovať uši, byť samé u. pozorne počúvať, načúvať;
počuť niečo na vlastné uši osobne;
až po uši v najvyššej miere;
počúvať (iba) jedným u-m, na pol ucha, jedným u-m dnu, druhým von nepozorne;
sedieť si na ušiach nepočuť;
(aj) → steny majú uši;
→ somárske uši;
expr. húsť niekomu poza uši, za ušami domŕzať;

uchodiť² dok.

1. chôdzou vyšliapať: u-ená zem

2. chôdzou unaviť: išiel si nohy u.

// uchodiť sa veľa prejsť chôdzou, nachodiť sa: mal sa u. za ňou

ucholak -a mn. N a A -y m. chrobák s pretiahnutým pohyblivým telom, zool. Forticula

uchopiť dok. pevne chytiť: u. niečo obidvoma rukami;
tel. u. náčinie;

uchovať dok. zachovať, zachrániť (pred porušením): u. pamiatky v pôvodnom stave

□ u. niečo v pamäti zapamätať si;

nedok. uchovávať -a

// uchovať sa: pôvodný exemplár sa neu-l;

nedok. uchovávať sa

uchový príd. k 2;

uchrániť -i dok. chránením zachovať, ochrániť, ubrániť: u. majetok pred skazou, u. dieťa pred chorobou, u. rodinu od nešťastia

// uchrániť sa ochrániť sa, ubrániť sa

nedok. uchvacovať

uchvátiť -i dok. kniž.

1. násilím sa zmocniť, uchytiť: u. moc

2. nadchnúť, uniesť, dojať: u-l nás pocit šťastia;
pohľad na Tatry vždy u-i;

uchvatiteľ -a mn. -ia m. kniž. kto uchvátil niečo: u. moci;

uchvatiteľka -y -liek ž.;