Význam slova "ól" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

lámač -a m. živ.

1. kto pracuje pri (priemyselnom) lámaní, drvení niečoho: l. uhlia, rudy, kameňa

2. typ. metér;

lámač -a mn. -e m. neživ. lámací stroj

lámací príd. slúžiaci na lámanie: l. stroj

lámačka -y -čiek ž.;

lámano, lámane prísl.: rozprávať l. po anglicky

lámaný príd.

1. vzniknutý lámaním: l. kameň

2. hovor. (o jazyku) nedokonale ovládaný: l-á slovenčina;

lámať -e -u -uc -uci nedok.

1. násilným ohnutím al. tlakom deliť al. odlamovať: l. chlieb, raždie, kosti;
l. kukuricu;
l. skaly, uhlie dobývať;
typ. l. sadzbu upravovať do strán;
neos. l-e ho v kostiach, v krížoch bolí ho, lomí

2. spôsobovať zmenu smeru, lomiť: hranol l-e svetlo

3. hovor. prekonávať: l. normy, rekordy, predsudky, odpor

4. (o reči) nedokonale ovládať: l. nemčinu

● l. kolesá robiť premety;
l. putá oslobodzovať (sa);
l. palicu nad niekým, niečím mať rezignovaný postoj;
expr. l. (si) krk(y), väzy vystavovať sa nebezpečenstvu;
l. si hlavu s niečím, nad niečím, na niečom úporne premýšľať;
→ prišlo na l-nie chleba;
expr. l. si jazyk nemôcť niečo vysloviť;
l. ľady prekonávať napätie;
Matej → ľady l-e

// lámať sa

1. deliť sa (pod tlakom ap.): skala sa l-e, nechty, vlasy sa l-u;
ľad(y) sa l-e (-u) pri odmäku i fraz. uvoľňuje sa napätie

2. zohýbať sa, prelamovať sa: voz sa l-e pod ťarchou;
nohy sa mu l-u v kolenách;
l. sa v páse

3. náhle slabnúť, zanikať: hlas sa mu l-e (od dojatia);
starý svet sa l-e

4. odchyľovať sa od priameho smeru, lomiť sa: svetlo sa l-e vo vode

5. hovor. expr. túlať sa, potĺkať sa: l. sa kadekde po svete

lámavosť -i ž.

lámavý príd.

1. kt. sa ľahko láme, krehký: l. kov, l-é nechty

2. prejavujúci sa lámaním: l-é bolesti;

lámka -y ž.

1. metabolické ochorenie kĺbov, pakostnica, dna

2. neodb. reuma

lápis -u m. leptavý kamienok s antiseptickým účinkom

lárom-fárom prísl. expr.

1. všelikade, hocikade, kade-tade: chodiť, túlať sa l.

2. hocijako, kadejako, len tak: žiť si l.

láry-fáry

I. cit. vyj. zľahčovanie, pohŕdanie ap.

II. láry-fáry m. mn. expr. plané reči, taľafatky: to sú len l.

láska -y -sok ž.

1. kladný citový vzťah, vrelá náklonnosť k niekomu, niečomu: materinská, rodičovská, synovská, bratská l.;
l. k blížnemu kladný, vľúdny, žičlivý, obetavý ap. vzťah k ľuďom v kresť. chápaní;
l. k vlasti, k umeniu;
nažívať v l-e, pracovať s l-ou;
expr. slepá, opičia l. nekritická, nekontrolovaná

2. náklonnosť jedného pohlavia k druhému, ľúbostný cit, ľúbosť: telesná l.;
nešťastná l. neopätovaná;
vyznávať l-u, sklamať sa v l-e;
zahorieť l-ou k niekomu zaľúbiť sa;
l. na prvý pohľad;
vydať sa, oženiť sa z l-y;
mať šťastie v l-e;
voľná l. bez manželských záväzkov;
platonická l. bez zmyselnosti

3. hovor. milovaná osoba, milenec, milenka; predmet záujmu, záľuby: prvá l., študentská l., nájsť si novú l-u;
hudba je jeho l-ou

□ mať v l-e mať rád, ľúbiť

● expr. ísť niekoho → zjesť od l-y;
→ stará l. nehrdzavie;
l. hory prenáša prekonáva všetky prekážky;
→ panská l. na zajačom chvoste (visí)

láskať (koho, čo; koho, čo čím), láskať sa (s kým, s čím) -a nedok. hladkaním, maznaním prejavovať náklonnosť: l. dieťa, l. sa s dieťaťom;
l. niekomu tvár;

láskavec -vca m. poľná rastlina s previsnutým kvetenstvom drobných kvietkov, bot. Amaranthus

láskavo prísl.: dovoľte l. zdvorilostná formula;

láskavosť -i ž.

1. vľúdne správanie sa, vľúdnosť, dobrota: l. rodičov

2. láskavý skutok, prospešný čin vykonaný pre niekoho: prosiť o l.;
ďakujem za l. zdvorilostná formula

láskavý príd. prejavujúci lásku, vľúdny, prívetivý: l. človek, hlas, l-é slová;
byť k niekomu l.;
buď(te) taký l. zdvorilostná formula;

láskyplne prísl.;

láskyplnosť -i ž.

láskyplný príd. kniž. láskavý: l. pohľad, l-é slová;

látanina -y -nín ž. pejor. zlátanina

látať -ta/-ce -tajú/-cu -tajúc/-cuc nedok. hovor.

1. plátať: l. košeľu;
l. diery i fraz. núdzovo si vypomáhať

2. expr. biť, ťať: l. nezbedníka remeňom

látkovo, látkove prísl.: l. rozmanitý

láva -y láv ž. žeravá tekutá magma vyvrhovaná pri sopečnej činnosti: stuhnutá l.;

lávka -y -vok ž. nízky drevený mostík cez potok, jarok ap., lavička

lávový príd.: l-é polia

lážo-plážo subšt.

I. prísl. nenáhlivo, pohodlne; nedbanlivo: ide si l.

II. príd. neskl. nenáhlivý, pohodlný; nedbanlivý: l. zápas

léga -y lég ž. ozdoba v podobe pruhu al. záhybu na okraji al. na ploche oblečenia

légia -ie ž.

1. v starovekom Ríme voj. teleso: rímske l-ie;

2. dobrovoľnícky voj. zbor: česko-slovenské l-ie v 1. svet. vojne;
cudzinecká l.

3. čestná l. vys. vyznamenanie v niekt. krajinách

lénny príd.: l-a držba, l-e právo

léno -a lén s. za feud. majetok, výsady dané do užívania: dedičné l.;

liberál -a m.

1. človek liberálnych názorov

2. stúpenec liberalizmu; člen liberálnej strany;

líce -a líc s.

1. časť tváre medzi okom, uchom a ústami: červené, plné, opuchnuté l-a;
mať jamky na l-ach, priložiť pušku k l-u

2. vrchná, vonkajšia strana predmetov, obyč. plochých, op. rub, opak: látka je na l-i lesklá, obrátiť rukáv na l.

● l-a ako ruža, ako pivónia červené;
l-a mu horia je rozpálený;
l. a rub niečoho kladná i záporná stránka;

líčidlo -a -diel s. kozmet. prípravok na úpravu tváre farbením, na maskovanie (obyč. hercov): divadelné l-á

líčiť -i nedok.

1. natierať farbou, vápnom, bieliť (obyč. steny): l. izbu

2. farbiť, maskovať účinkujúcich (v divadle ap.): l. hercov, l. sa pred vystúpením

3. zastar. opisovať: l. dojmy

líčko -a -čok s. zdrob. k 1

lícny, lícový príd.: l-ny nerv, l-á strana;

lícovať nedok.

1. tech. určovať a vyrovnávať odchýlky súčiastok na docielenie požadovaného uloženia: l. závity

2. stav. dávať prvky staviva do jednej roviny

líder -dra m. (angl.)

1. publ. vedúca osobnosť, vodca, predseda, predák: l. strany

2. šport. mužstvo, vedúce družstvo; najlepší hráč: l. ligy; l. mužstva

3. hud. vedúci hlas (v džezovej nástrojovej skupine)

líhadlo -a -diel s. ležadlo, pohovka

nedok. líhať, líhať si -a

1. k 1, 2

2. iba líhať hovor. (s kým) pohlavne sa stýkať

● l., vstávať s niečím ustavične na niečo myslieť, s niečím sa zaoberať;
vstávajúc – l-úc ustavične;

opak. k 1 líhavať, líhavať si, k 2 líhavať -a

línia -ie ž.

1. čiara (i myslená): rovná l.;
demarkačná l.

2. obrys, kontúra: l. tela, módna l. šiat;
hovor.: štíhla l. štíhlosť;
dbať na l-iu na štíhlosť

3. časť frontu: frontová, obranná l.;
bojovať v prvej l-ii i pren. na najťažšom mieste

4. rodová vetva, pokolenie: priama, genetická l.

5. celkový ráz, smer, zameranie: politická l.;
dejová l. (románu);

líniový príd.

líra -y lír ž. býv. zákl. peňaž. jednotka a platidlo tal. meny

lišací, líščí príd.: l. chvost, l-ie mláďa, l. kožuch;

líšiť sa -i nedok. odlišovať sa: l. sa veľkosťou;
jeden sa l-i od druhého;
l. sa navzájom

líška -y -šok ž.

1. psovitá šelma s jemnou kožušinou a huňatým chvostom, zool. Vulpes;

2. kožušina z nej: polárna, strieborná l.

● falošný ako l. prefíkaný;
každá líška svoj chvost chváli ľudia radi vyzdvihujú predovšetkým seba;

líškať sa -a nedok. usilovať sa získať si niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi náklonnosti, zaliečať sa, lichotiť: l. sa žene, nadriadenému, l. sa ako mačka

líškavec -vca m. expr. líškavý človek, lichotník

líškavo prísl.;

líškavosť -i ž.

líškavý príd. kt. sa líška, zaliečavý, lichotivý; svedčiaci o tom: l. človek;
l-é slová;

líštička -y -čiek ž. zdrob.

lístie -ia s. hromad. rastlinné listy: lipové, suché, vädnúce l.

lístkový príd.: l. systém regulujúci distribúciu;
l. katalóg;
l-é zlato;
kuch. l-é cesto oddeľujúce sa vo vrstvách;

lístoček -čka m. zdrob. expr.

lístok -tka m.

1. zdrob. k 1, 2: okvetný l.;
l. s odkazom;
jedálny l. zoznam jedál;
korešpondenčný l.

2. druh preukazu, doklad: l. do divadla;
cestovný l., stravný l.;
hlasovací l. pri voľbách

3. niečo tenké ako list, plátok: l. zlata

● bez → vetra sa ani l. (na strome) nepohne;

lízadlo -a -diel s. miesto na lízanie soli (pre zvieratá): soľné l.

lízanka -y -niek ž. cukrík na drievku

lízať -že -žu -uc -uci nedok.

1. prechádzať jazykom po niečom, oblizovať: pes l-e pánovi ruku;
l. si rany (o zvieratách) i fraz. zotavovať sa z trápenia, porážky ap.;

2. jazykom z niečoho uberať, zlizovať, oblizovať: l. zmrzlinu, soľ

● expr.: l. päty niekomu podlizovať sa;
(holú) → labu l.;
l. med, smotanu užívať to najlepšie z niečoho;
cez → sklo med l.;

lízatko, správ. lízanka

lízing, pôv. pís. leasing -u m. ekon. zmluvný prenájom zariadení, realít a iných aktív na istý čas za poplatok (s neskorším odpredajom): vziať si auto na l.;

lízingový príd.: l-á spoločnosť

lôchať, lúchať -a nedok. trocha hrub. hltavo piť: l. vodu

lokál¹ -u L -i mn. -y m. zábavný podnik: nočný, tanečný l.;

lokál² -u L -i mn. -y m. gram. 6. pád (v skloňovaní);

lóža -e ž.

1. oddelená časť na obvode hľadiska s niekoľkými sedadlami: divadelné l-e;
l. prezidenta republiky (v Slovenskom národnom divadle)

2. organizačná jednotka slobodomurárov;

lôžko -a -žok s.

1. miesto upravené na ležanie, spanie; posteľ: nemocničné l., poľné l.;
svadobné, smrteľné l.

2. odb. časť, v kt. je niečo uložené al. z kt. niečo vyrastá: anat. zubné l.;
bot. kvetné l.;

lôžkodeň -dňa L -dni mn. -dni -dní m. admin. fin. náklady na deň pobytu v nemocnici, rekreačnom zariadení ap. viazané na jedno lôžko

lôžkovina -y -vín ž. posteľovina

lôžkový príd.: l. vozeň spací;
l-é oddelenie (nemocnice)

lóžový príd.: l-é sedadlá

lúč -a m. fyz. dráha, po kt. postupuje energia vlnenia (zo zdroja); prúd takého vlnenia: svetelný, tepelný, laserový l.;
slnečné l-e, ultrafialové, röntgenové l-e, gama l-e, l-e gama;

lúčavka -y ž. chem.: l. kráľovská zmes kyselín, kt. rozpúšťa ušľachtilé kovy

lúčik -a m. zdrob.

lúčina -y -čin ž. lúka, lúčka, obyč. horská: zelené l-y;

lúčinka -y -niek ž. zdrob.

lúčiť sa -i nedok. (s pozdravom) sa rozchádzať s niekým, opúšťať niekoho, niečo, odoberať sa: l. sa s priateľmi, s mladosťou;
l. sa bozkom;
ťažké l-enie

● l. sa so svetom, so životom chystať sa zomrieť

lúčka -y -čok ž. zdrob.

lúčnatý príd. bohatý na lúky: l. kraj

lúčnica -e -nic obyč. mn. ž. ľud. pieseň spievaná pôv. pri hrabaní sena

lúčničiar -a m. člen umel. súboru Lúčnica;

lúčničiarka -y -rok ž.;

lúčničiarsky príd.

lúčny príd.: l-e hospodárstvo;
l. koník;

lúčovito, lúčovite prísl.: l. sa rozbiehať

lúčovitý príd. rozvetvujúci sa ako lúče, pripomínajúci lúče: l-é vrásky;

lúčový príd.;

lúhovať nedok. spracúvať lúhom; máčať v nejakom roztoku: l. kože

lúhovitosť -i ž.

lúhovitý príd. majúci vlastnosti lúhu: l-á chuť, pôda;

lúhový príd.

lúka -y lúk ž. väčšia prírodná plocha zarastená trávou: horská, zelená l., kosiť l-y;
cvičná l. určená na cvičenie

● (začať) na zelenej l-e začať z ničoho, začať úplne od začiatku;

lúkarský príd.

lúkarstvo -a s. poľnohosp. lúčne hospodárstvo;

lúmen -u m. fyz. hlav. jednotka svetelného toku v sústave SI, zn. lm;

lúpačka -y -čiek ž. stroj na lúpanie niekt. plodín;

lúpačkový príd.: l-á radlica

lúpaný príd. zbavený vrchnej vrstvy, kôry, obalu ap.: l. hrach

lúpareň -rne ž. dielňa, závod na úpravu lúpaním: l. strukovín, ryže, dreva

lúpať² -e nedok. neos. bodavo bolieť (pri reumatizme), lámať: l-e ho v kolene

lúpať¹ -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šúp ap., olupovať, šúpať, bieliť: l. pomaranč, vajce;
l. fazuľu vylupovať;
l-ný hrach

2. odstraňovať (šupu, kôru ap.), šúpať, olupovať, bieliť: l. kôru, šupu

// lúpať sa

1. zbavovať sa vrchnej vrstvy, olupovať sa, šúpať sa: chrbát sa mu l-e

2. oddeľovať sa z povrchu, šúpať sa, olupovať sa: pokožka sa mu l-e

lúpež -e ž. násilné odňatie cudzej veci; zbojstvo: trestný čin l-e, dopustiť sa l-e;

lúpežiť nedok. dopúšťať sa lúpeže, zbíjať

lúpežne prísl.

lúpežnícky príd. i prísl.;

lúpežníctvo -a s.

lúpežník -a mn. -ci m. kniž. zbojník; lupič;

lúpežný príd.: l-á vražda;
l-á výprava;

lúpiť -i nedok. okrádať s použitím násilia; páchať lúpež, zbíjať: bandy l-li na cestách

lúskať -a nedok.

1. tlakom vylupovať plod, obyč. z tvrdého obalu: l. orechy, jadierka

2. vydávať pukavý, praskavý zvuk (prstami): l. prstami;

opak. lúštievať -a

lúštiť -i -šť/-i! nedok.

1. tlakom vylupovať semená, jadrá, obyč. z mäkkého obalu: l. hrach, fazuľu

2. riešiť (niečo ťažké, nejasné): l. problémy;
l. krížovky vypĺňaním kolónok zisťovať tajničku;

lúštiteľ -a mn. -ia m. kto niečo lúšti: l. krížoviek;

lúštiteľka -y -liek ž.;

lúštiteľský príd.

lyceálny, lýcejný príd.