Význam slova "vyď" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vydaj -a m. vstup dievčaťa, ženy do manželstva, vydávanie: dievča súce na v.

výdaj -a m.

1. vydávanie (význ. 2): v. stravy, čakať na v. materiálu

2. výdajňa: v. batožiny je vzadu

vydajachtivý príd. expr.: v-é dievča kt. sa chce rýchlo vydať

nedok. vydájať -a

výdajka -y -jok ž. doklad o výdaji (tovaru)

výdajňa -e ž. miestnosť, miesto, kde sa niečo vydáva; výdaj (význ. 2): v. cestovných lístkov

vydanie -ia s. uverejnenie tlačou; spôsob úpravy (rukopisu) do tlače: prvé v. knihy, ranné v. novín;
kritické v. diela;
hovor. pejor. šalátové v. roztrhaná učebnica ap.

vydarene prísl.;

vydarenosť -i ž.

vydarený príd. kt. sa vydaril, úspešný, dobrý: v-é podujatie;

vydariť sa dok.

1. mať úspech; podariť sa: večierok sa v-l

2. správne vyspieť, najmä duševne: v-ené deti

vydať dok.

1. (s úsilím) dať, dostať zo seba: zem v-á úrodu, v. zo seba všetku silu, nev-l hláska

2. odovzdať do rúk, do vlastníctva; dať do moci: v. tovar, materiál zo skladu;
(ne)v. zajatcov, v. mesto

3. dať za ženu, uviesť do manželstva: v-li ju proti vôli

4. (verejne) vysloviť, vyhlásiť, uverejniť: v. rozkazy, v. komuniké, v. zatykač

5. publikovať tlačou: v. knihu, číslo časopisu, v. niečiu korešpondenciu

6. minúť (peniaze), zaplatiť: v. všetky, posledné peniaze

7. vrátiť drobné: v. zo sto korún, nemám vám v.

8. hovor. mať, predstavovať hodnotu, platiť: ten v-á za desiatich

□ v. svedectvo svedčiť

● v. niekoho na milosť a nemilosť napospas;

výdatne prísl.;

výdatnosť -i ž.

výdatný príd. bohatý čo do množstva, akosti, hojný: v. dážď;
v. obed sýty;

vydatý príd.: v-á žena kt. sa vydala;
už dávno je v-á

nedok. vydávať -a

1. k 1 – 7

2. vyhlasovať (význ. 3), označovať: v. lož za pravdu;
v. sa za inú osobu

// vydať sa

1. úsilím stratiť, dať zo seba: v. sa z posledných síl

2. míňaním sa zbaviť (peňazí): v. sa zo všetkých úspor

3. (o dievčati, žene) uzavrieť manželstvo: dcéra sa už v-la

4. odísť s istým cieľom, vypraviť sa, dať sa: v. sa na cestu, za dobrodružstvom;

nedok. vydávať sa

vydavateľ -a mn. -ia m. kto vydáva knihy al. iné písomnosti: v. novín;
v. ľudových piesní;
v. zobraných spisov editor;

vydavateľka -y -liek ž.;

vydavateľský príd.: v-á práca, v. plán, v-é právo;

vydavateľsky prísl.;

vydavateľstvo -a -tiev s. vydavateľský podnik

vydáviť -i dok. vyvracať¹: všetko v-i

// vydáviť sa vyvracať sa

výdavkový príd.

výdavok -vku obyč. mn. m. peniaze vynaložené na zaplatenie niečoho, trovy, op. príjem: bežné, drobné v-y, príjmy a v-y;
v-y na zbrojenie;

vydedenec -nca m. expr. vydedený človek, vyvrheľ: v-i ľudskej spoločnosti

vydediť dok.

1. vylúčiť z dedičstva, zbaviť dedičského práva: otec v-l syna

2. expr. vylúčiť zo spoločenstva: v-ený z vlasti

vydeliť -ľ! dok.

1. prideliť oddelenú časť: v. jedlo, v-li mu kus zeme (na obrábanie);
mať v-ené miesto určené

2. vyčleniť, oddeliť: v. nesúrodé prvky

3. vykonať delenie (význ. 1): výsledok v. dvoma;

nedok. k 1, 2 vydeľovať -uje, vydieľať -a

// vydeliť sa vyčleniť sa, oddeliť sa;

nedok. vydeľovať sa, vydieľať sa

vydesiť dok. vyľakať: tá predstava ho v-la;
v-ená tvár

// vydesiť sa vyľakať sa: na smrť sa v-l (, keď počul výstrel)

vydezinfikovať dok. uskutočniť dezinfekciu, dezinfikovať: v. ranu, šatstvo, miestnosť

vydierač -a m. kto vydiera (význ. 2): padnúť do rúk v-a;

vydieračka -y -čiek ž.;

vydieračský príd.: v-é spôsoby;

vydieračsky prísl.;

vydieračstvo -a s.

nedok. k 1, 2 vydierať¹ -a

// vydrať sa

1. draním sa (celkom) porušiť, poškodiť: v-tá podšívka

2. draním sa utvoriť: na ceste sa v-li koľaje

3. kniž. ťažko preniknúť, predrať sa (von): z hrude sa v-l vzdych;

nedok. vydierať² -a

1. k vydrieť (význ. 1 – 3)

2. pod hrozbou vymáhať (peniaze): v. rodičov uneseného dieťaťa;
to je obyčajné v-nie!

nedok. vydierať sa

vydierateľný príd. ktorého možno vydierať: v. politik

vydiskutovať dok. diskusiou objasniť: v. problém, v. si svoje stanoviská

vydlabať -e -ú dok.

1. dlabaním vyhĺbiť: v. žliabok do dreva

2. takto zhotoviť: čln v-ný z kmeňa

3. dlabaním oddeliť, odstrániť: v. jadro z orecha;

nedok. vydlabávať -a

vydláždiť -i -žď/-i! dok. pokryť dlažbou: v. chodník, priestranstvo

vyďobať -e -ú dok.

1. ďobaním vyhĺbiť, vyzobať: v. dieru do syra

2. ďobaním oddeliť, odstrániť, vyzobať: v. zrno z kláskov;
kohúty si išli oči v.;

nedok. vyďobávať -a

// vyďobať sa (o vtáčom mláďati) ďobaním sa dostať von (z vajca), vykľuť sa, vykľuvať sa: v. sa z vajca;

nedok. vyďobávať sa

nedok. vydobýjať -a, vydobývať -a

vydobyť -je -jú -by! dok. bojom, veľkým úsilím získať: v. (si) slobodu, víťazstvo;
v. si dobré pozície;

výdobytok -tku obyč. mn. m. čo je vydobyté, vymoženosť: v-y civilizácie, nový v. techniky

vydochnúť -e -ú -chol dok.

1. postupným dochnutím zaniknúť, vykapať, podochnúť: hydina v-la

2. hovor. expr. oslabnúť, vysiliť sa, vykapať: v-tý od námahy

výdoj -a m. množstvo nadojeného mlieka

vydojiť -í -a dok.

1. dojením (celkom) zbaviť mlieka: v. kravy, ovce

2. nadojiť: čerstvo v-ené mlieko;

vydolovať dok. vyťažiť (význ. 1): v. rudu;

vydra -y -dier ž.

1. vodná šelma s cennou kožušinou, zool. Lutra

2. kožušina tohto zvieraťa: čiapka z v-y;

vydrancovať dok.

1. vyplieniť (význ. 1), vylúpiť, spustošiť: vojská v-li kraj

2. expr. neúnosne vyčerpať; tým poškodiť: v. lesné bohatstvo

vydrankať dok. expr. drankaním získať, vypýtať, vyžobrať: v. od matky peniaze, maškrtu

vydrapiť dok. expr.

1. vytrhnúť (význ. 1): v. list z notesa

2. vytrhnúť (význ. 2), vychmatnúť, vyšklbnúť: v zlosti mu v-l tašku z ruky;

vydrapnúť -e -ú -pol dok. expr. vytrhnúť (význ. 2), vydrapiť, vyšklbnúť: v. kus látky;
v-l mu peniaze a ušiel;

nedok. vydrapúvať -a, vydrapovať

vydrať -derie -derú -dratý/-draný dok.

1. draním (celkom) porušiť, poškodiť: v. poťah na gauči

2. draním utvoriť: v. diery na podošve

3. expr. zbiť (význ. 3), vybiť: otec ho neraz v-l;

vydráždiť -i -žď/-i! dok.

1. dráždením vyprovokovať, rozdráždiť, podráždiť: v. psa, v-lo ho to do krajnosti

2. podnietiť (význ. 1), rozdráždiť: v. zvedavosť, v-ená zúrivosť;

nedok. vydrážďovať

vydražiť dok. predať na dražbe: v-ené cennosti

vydražiteľ -a mn. -ia m. kto niečo vydražuje, vydražil;

vydražiteľka -y -liek ž.;

vydražiteľský príd.

vydrhnúť -e -ú -hol dok.

1. drhnutím vyčistiť, umyť: v. dlážku kefou

2. prudko vytrieť, vyšúchať: v. si tvár snehom, v. sa uterákom

vydrí príd.: v-ia kožušina

vydriapať -e -u dok.

1. vyškr(i)abať (význ. 2): dravec mu skoro oči v-l

2. expr. nasilu získať, vydrieť: v. (posledné) peniaze od otca

// vydriapať sa expr. vyliezť (význ. 1, 2), vyškr(i)abať sa: v. sa na skalu;
v. sa z priekopy

vydriduch -a mn. -ovia m. expr. bezohľadne ziskuchtivý človek; úžerník: lakomý v.;

vydridušský príd.;

vydridušstvo -a s.

vydrieť -ie -ú -dretý/-drený dok. expr.

1. drením, drinou získať: v-tý zárobok, v-té známky

2. vynútiť, vydriapať: v. z niekoho posledný groš

3. drením, zadieraním vyhĺbiť: v-tá ryha;

vydrobiť dok. vymrviť: v. kúsky tmelu z obloka;

nedok. vydrobovať

// vydrobiť sa: z múra sa v-la omietka;

nedok. vydrobovať sa

vydrôtikovať dok. drôtikovaním vyčistiť: v. parkety

vydrviť dok.

1. drvením zbaviť (semena): v. makovice

2. drvením získať: v-ené zrno

výdrž -e ž. odb. vydržanie (význ. 1 – 4): hud. hlasová v., v. tónu;
tel. zastavenie pohybu pri cviku: v. na hrazde

vydržanie -ia s. práv. spôsob nadobudnutia vlastníctva veci (jej dlhodobým osobným užívaním)

vydržať -í -ia dok.

1. ostať, vytrvať v nejakej činnosti ap.: v. až do konca;
hovor.: v-í ťahať je vytrvalý v práci;
nemohol (doma) v. musel odísť

2. zniesť (význ. 4), zvládnuť: v. tlak, tempo, nápor;
(ten) veľa v-í je odolný

3. ostať v dobrom stave, zachovať sa: topánky ešte v-ia

4. udržať na istej úrovni, v istom stave: v. tón, v. polohu (pri cvičení)

● (je to) na nev-nie neznesiteľné;
je tu na nev-nie neznesiteľne

vydržiavať -a nedok. hospodársky zaopatrovať: v. veľkú domácnosť

vydupať -e/-á -ú/-ajú -úc/-ajúc dok.

1. dupaním upraviť, utvoriť: v-né priestranstvo

2. dupaním znázorniť: v. takt

3. hovor. expr. (energicky) získať: v. si autoritu;
v. finančné prostriedky;

nedok. vydupávať -a

vyduriť dok. vyhnať (význ. 1, 2): v. zver z diery;
expr. v. deti na dvor

vyduť -je -jú dok. urobiť vypuklým, naduť: v. líca;
v. brucho vypučiť;

vydutina -y -tín ž. vyduté miesto: v-y v stene;
anat. v. aorty

nedok. vydúvať -a

// vyduť sa stať sa vypuklým: plachetnice s v-tými plachtami;
v-tie na nádobe vydutina;

nedok. vydúvať sa

výdych -u m. vydýchnutie, op. vdych, nádych;

vydýchať -a dok. dýchaním spotrebovať, opotrebovať: v. kyslík, v-ný vzduch v miestnosti

// vydýchať sa dýchaním opäť nadobudnúť pravidelný dych: bol zadychčaný, musel sa v.

vydýchnuť -e -u -chol dok. vypustiť vzduch z pľúc, op. vdýchnuť, nadýchnuť sa: zhlboka v.

● naposledy v. zomrieť;

nedok. vydychovať

// vydýchnuť si zbaviť sa napätia, oddýchnuť si: uľahčene si v.

výdychový príd.: odb. v. prúd

vy G, A, L vás D vám I vami zám. osob. 2. os. mn.

1. označ. skupinu dvoch a viacerých adresátov: je vás veľa, vy ste kamaráti;
povedz, čo je medzi vami;
obídeme sa aj bez vás, vy sebci! čo nového u vás (doma)?

2. označ. jednotlivého adresáta pri vykaní: pán učiteľ, vy ste nás kedysi učili;
vás nepoznám;
odpovedáme Vám na list

3. hovor. označ. všeobecnú 2. os., ktorou podávateľ citovo zainteresúva adresáta: zvuk tíchne, ale vám sa zdá, že stále znie

4. expr. D vám vyj. psychickú účasť podávateľa na deji (etický datív): to vám bolo také smiešne! zrazu sa vám spustil lejak

● (ja) byť vami keby som bol na vašom mieste

vyárendovať si dok.

1. zastaráv. prenajať si: v-né miestnosti

2. expr. vyhradiť (význ. 1, 2): rubrika v-ná pre čitateľov;
v. si právo ...

vyčačkať dok. expr. vyzdobiť (lacnými ozdobami), vycifrovať: v-ný byt

vyčakávať -a nedok. nepríjemne dlho čakať: v. na stanici, dá na seba v.

vyčalúniť -i dok. čalúnením obložiť: v. dvere, nábytok

vyčaptať -ce -cú dok. expr. čaptaním vykriviť, vychodiť: v-né topánky

vyčarať, vyčarovať¹ dok. hovor. vymeniť (význ. 2): v. cennosti za potraviny, omylom si v-li kabáty

● je ako v-ný celkom sa zmenil (v správaní ap.)

vyčariť, vyčarovať² dok.

1. (akoby čarami) vyvolať, spôsobiť: v. úsmev na tvári, mráz v-l kvety na oblokoch

2. šikovne urobiť: v. hostinu zo skromných zásob;

nedok. vyčarúvať -a

vyčasiť sa dok. neos. vyjasniť sa (význ. 1): do rána sa v-lo

vyčerpane prísl.;

vyčerpanosť -i ž.

vyčerpaný príd.

1. vysilený: v. organizmus, nervovo v. človek

2. čerpaním spotrebovaný: v-é zásoby, ložiská rudy;

vyčerpať dok.

1. čerpaním odstrániť, odčerpať (význ. 2): v. vodu z nádrže

2. čerpaním spotrebovať, minúť: v. všetky zásoby, sily

3. zbaviť síl, vysiliť: námaha ho v-la;
úplné v-nie organizmu

4. celkom spracovať, obsiahnuť: v. problém, v. všetky body programu;

vyčerpávajúci príd.

1. kt. vyčerpáva (význ. 3): v-a práca

2. dôkladný, podrobný: v. referát;

vyčerpávajúco prísl.

nedok. vyčerpávať -a

// vyčerpať sa

1. čerpaním sa spotrebovať: prostriedky sa v-li

2. námahou sa zbaviť síl, vysiliť sa: v. sa z posledných síl, nervovo sa v.;

nedok. vyčerpávať sa

vyčesať -še -šú dok.

1. česaním odstrániť: v. nečistotu z hlavy

2. takto zbaviť nečistoty, odpadu ap.: v. kone;
v. ľan

3. česaním upraviť: v. si vlasy dohora;

nedok. vyčesávať -a

vyčiarknuť -e -u -kol dok. prečiarknutím odstrániť, zrušiť: v. meno zo zoznamu, v-tý z členstva;

nedok. vyčiarkovať