Význam slova "dych" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

dych -u m.

1. dýchanie, dýchnutie: mať (ne)pravidelný d., d. pacienta, zastaviť d.;
druhý d. vyrovnanejšie dýchanie po prekonaní krízy pri dlhšom (šport.) výkone i fraz. nové sily

2. vydychovaný vzduch; para: d-om si ohrievať ruky

● naberať d. získavať silu, oddychovať;
do posledného d-u do smrti;
(pozorovať) so zatajeným d-om napäto, sústredene;
d. mu nestačí, dochádza mu d. nevládze;
jedným d-om (povedať) naraz;
(sotva) lapať d. byť zadychčaný;
každým d-om (sa stavať za niečo) úplne;
→ vyrazilo mu to d.;

dýchací príd. použ. na dýchanie: d-ie cesty, d. prístroj;
d-ie cvičenia

dýchať -a nedok.

1. naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho;
odb. prijímať kyslík;
pravidelne, zhlboka d.;
d. nosom;
umelé d-nie;
ryby d-jú žiabrami;
stena má d. byť prístupná vzduchu

2. vdychovať al. vydychovať: d. pachy;
d. si do dlaní dúchať

3. žiť, jestvovať: slobodne d.;
už prestal d. umrel

4. prejavovať sa navonok, pôsobiť niečím: dom d-l čistotou;
žena d-a zdravím

5. šíriť sa (význ. 2), sálať: d-a z neho vôľa žiť

● ledva, sotva d-a a) má veľa roboty b) je slabý;
ani ned. byť celkom ticho;
tenko d. mať sa zle;
pýcha peklom d-a;

opak. dýchavať -a;

dýchavične prísl.;

dýchavičnosť -i ž.

dýchavičný príd. trpiaci záduchom; ťažko dýchajúci: d. starec;
d. kôň;

dychčať -í -ia -chč/-i! nedok. prudko a rýchlo dýchať, fučať: d. od námahy, od rozčúlenia

dok. k 1, 2, 4, 5 dýchnuť -e -u -chol

● nepočuť ani d. je úplne ticho;
ani ned-e pravdou stále klame

dychovka -y -viek ž. hovor. dychová hudba: bude hrať d.

dychový príd.: d-é cvičenia;
d-é nástroje založené na kmitaní vzduchového stĺpca v trubici pôsobením dychu hráča

dychtiť -chť/-i! nedok. silno túžiť, veľmi chcieť, bažiť: d. po moci, za mocou, d. za vydajom;
d-l vládnuť

dychtivo prísl.;

dychtivosť -i ž.

dychtivý príd. kt. dychtí po niečom; svedčiaci o tom: d. po poznaní;
d-á mladosť nedočkavá;

nádych -u m.

1. nadýchnutie, op. výdych

2. slabý odtieň (farby): n. dozelena, bronzový n. pokožky

3. náznak, odtienok: hlas s n-om hnevu, n. nedôvery

prídych -u m.

1. náznak: p. irónie v hlase

2. lingv. hrtanový zvuk sprevádzajúci niekt. spoluhlásky (napr. v germánskych jazykoch), aspirácia

výdych -u m. vydýchnutie, op. vdych, nádych;