Význam slova "vr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vr, vŕŕ cit. napodobňuje zvuk niekt. zvierat, (prí)strojov ap.

vrabča -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. mláďa vrabca;

vrabček -a mn. N a A -y m. zdrob.

vrabčí, vrabčací príd.: v-ie hniezdo i pren. expr. neupravená hlava;

vrabčiatko -a -tok s. zdrob. expr.

vrabec -bca mn. N a A -e m. najrozšírenejší (drobný) vták žijúci v blízkosti ľudských príbytkov, zool. Passer: v-e skáču

● o tom už v-e (na streche) čvirikajú každý o tom vie;
lepší v. v hrsti ako zajac v chrasti, ako holub na streche;

vracať² -ia -ajú nedok. vyprázdňovať obsah žalúdka al. aj čriev ústami, dáviť: v. krv, napína ho na v-nie

nedok. vracať¹ -ia

// vrátiť sa

1. prísť späť: v. sa domov, v. sa z vojenčiny;
zima sa v-la opäť nastala

2. dostať sa do pôv. stavu, obnoviť sa: kvetom sa v-la sviežosť, v-l sa mu zrak, vtip

3. obnoviť pôv. činnosť, začať sa opäť zaoberať niečím: v. sa k štúdiu, k nadhodenej otázke

● kniž. v. sa so štítom ako víťaz;

nedok. vracať sa

vrah -a mn. -ovia m. kto sa dopustil vraždy: zákerný v., usvedčiť v-a;

● expr. pozerá, hľadí ako v. nepriateľsky;

vrahyňa -e -hýň ž.

vraj čast. odkazuje na situáciu a uvádza reprodukciu reči 3. os., údajne: v. sa nepamätá;
tohto roku v. bude tuhá zima

vrak -u m. stroskotaná loď; zničený iný dopr. prostriedok: v-y lodí;
v. lietadla, odtiahnuť v. auta

vrana -y vrán ž. väčší tmavý vták s hrubým zobákom žijúci na poliach, zool. Corvus corone: krákanie v-n

● biela v. zvláštnosť;
v. v-e oko nevykole spoločníci sa chránia;
v. k v-e sadá (, rovný rovného si hľadá) ľudia rovnakého typu si rozumejú;
kto príde medzi v-y, musí kvákať ako ony;

vraní príd.: v-ie hniezdo

vraník -a mn. N a A -y m. vraný kôň: pár bujných v-ov

vraný príd.: v. kôň čierny (ako vrana)

vrása -y vrás ž. geol. zvlnenie geol. vrstvy

vráska -y -sok obyč. mn. ž. záhyb na koži vznikajúci jej sťahovaním: mať v-y na tvári, zhúžvať čelo do v-ok

vráskavieť -ie -ejú nedok. stávať sa vráskavým: čelo v-ie

vráskavý príd. pokrytý vráskami, majúci vrásky: v-á tvár, v. povrch jablka

vrásnenie -ia s. geol. vznikanie vrás; jeho výsledok: alpské v.

vrásť vrastie vrastú vrástol dok.

1. rastom vniknúť: korene v-li do zeme

2. kniž. organicky, pevne sa včleniť: umelec v-ený do svojho prostredia

● stáť ako v-ený do zeme nehybne;

nedok. vrastať

vraštiť -šť/-i! nedok. mraštiť, mŕštiť: v. čelo

// vraštiť sa: tvár sa mu v-í od starostí

vráta vrát s. pomn. brána (do hosp. priestorov ap.): v. na stodole, otvoriť, zahasprovať v.;
v. plavebnej komory veľký uzatvárací mechanizmus (podobný dverám)

● expr.: ústa ako v. veľké;
hľadieť, pozerať ako teľa na nové v. vyjavene;

vrátane

I. prísl. do toho rátajúc, včítane: (platí) do 10. júla v.

II. predl. s G vyj. prirátanie, pričlenenie k istému počtu, včítane: bolo ich osem v. chlapcov

vratič -a m. vys. liečivá bylina s metlinou malých zlatožltých kvetov, bot. Tanacetum vulgare

vrátiť -i dok.

1. poslať späť: chcel odísť, ale ho v-li;
v. zásielku;
v. ručičky hodín

2. dať pôv. majiteľovi, na pôv. miesto: v. dlžobu, v. vstupné;
v. knihu do knižnice

3. uviesť do pôv. stavu, obnoviť: v. chorému zdravie, reštaurátor v-l farbám sviežosť

4. opätovať (význ. 1), odplatiť: v. návštevu;
v. úder, urážku

● v. niekomu niečo aj s úrokmi vyvŕšiť sa na niekom;
aký požičaj, taký vráť;

vrátka -tok s. pomn. zdrob.

vratko prísl.;

vratkosť -i ž.

vratký príd.

1. kt. nemá pevnú polohu, labilný, op. pevný: v. čln, v-á lavička;
v-á chôdza neistá

2. nestály (význ. 1, 2), neistý, op. pevný: v. v názoroch, mať v-é pozície;

vrátnica -e -nic ž. miestnosť vrátnika: v. továrne, internátu, ohlásiť sa na v-i

vrátnička -y -čiek ž.;

vrátnický príd.;

vrátnictvo -a s. zamestnanie vrátnika

vrátnik -a mn. -ci m. kto má na starosti vchod do (ver.) budovy: hotelový v., informovať sa u v-a;

vratný príd. kt. sa vracia, op. nevratný: v. pohyb;
v. obal, v-á fľaša

vrátok -tka m. odb. zdvíhací a spúšťací mechanizmus na dopravu lanom

vrava -y ž.

1. (roz)hovor viacerých ľudí: živá, hlasná v., v. utíchla

2. spôsob reči: rýchla v.

vravieť -í -ia nedok. hovoriť (význ. 1 – 6): v. pravdu;
neviem, čo v-š;
poslúchni, kým ti pekne v-m;
čo na to v-l? ako reagoval? fakty v-ia (jasnou rečou);
inštinkt mi v-í, že sa čosi stane;
často vo vsuvke, kt. zdôrazňuje platnosť výpovede: bolo ich, ako v-m, veľmi veľa;
ako sa v-í, menej je viac

● škoda v. výraz rezignácie;
o tom ani nev-iac to je samozrejmé;
hluchému darmo v-š;
to mi nič nev-í nič mi to nepripomína;
zlé jazyky v-ia ohovárajúci ľudia;
→ reči sa v-ia, chlieb sa je;

opak. vravievať -a

vravnosť -i ž.

vravný príd. zhovorčivý; výrečný: v-á žena;

nedok. vrážať -a

vražda -y vrážd ž. úmyselné zabitie človeka: úkladná v., spáchať v-u, obviniť niekoho z v-y

vraždiť -žď/-i! nedok. dopúšťať sa vraždy: v. nevinné obete;
expr. hromadné v-enie vo vojne zabíjanie

vražedne prísl.;

vražednosť -i ž.

vražedný príd.

1. kt. vraždí, usmrcujúci: v. nástroj

2. expr. veľmi zhubný, ničivý: v-é sucho

3. expr. nenávistný: v. pohľad;

vraziť dok.

1. silou, nárazom spôsobiť vniknutie niečoho dovnútra, vbiť, vtĺcť: v. klin do dreva, kôl do zeme;
v. niekomu nôž, dýku do chrbta i fraz. expr. zradiť ho

2. prudko vsunúť, vstrčiť: v. zátku do fľaše

3. prudko zasiahnuť, udrieť, naraziť: v. hlavou do steny, autá v-li do seba

4. expr. vpadnúť (význ. 4), vtrhnúť, vrútiť sa: bez zaklopania v-l dnu

5. expr. prudko sa prejaviť, preniknúť, udrieť: krv mu v-la do tváre, víno mu v-lo do hlavy

6. expr. investovať, vložiť: v. peniaze do stavby, do podniku

● v. klin medzi niekoho, niečo násilne oddeliť niekoho, niečo;

vŕba -y vŕb ž. ker al. strom s úzkymi listami rastúci na vlhkých miestach, bot. Salix: bútľavá v.;
smutná v., bot. vŕba babylonská Salix babylonica

● (dieťa vyrastá) ako v. pri potoku bez rodičovskej výchovy;

vrbina -y -bín ž.

1. hromad. vŕbový porast: hustá v.

2. hromad. vŕbové prútie: košík z v-y

3. vŕba (strom): staré v-y pri potoku

vŕbový príd.: v-é prútie, v-á píšťalka

vrčať -í -ia nedok.

1. (o niekt. zvieratách) vydávať nízky hrdelný zvuk (pri podráždení);

2. (o strojoch) vydávať hrčivý zvuk, hrčať: v izbe v-í vysávač, v-nie motorky

vrch -u m.

1. väčšia vyvýšenina v teréne, kopec: vysoký, strmý v., pásmo v-ov, vystúpiť na v.

2. svah, breh, kopec: ísť, ťahať (na bicykli) hore v-om

3. horná časť, horná plocha niečoho: naplniť nádobu až po samý v.;
v. torty ozdobený šľahačkou;
v. šiat časť od pása hore; driek;

vrchár -a m.

1. obyvateľ osady vo vrchoch: kysuckí v-i

2. šport. (v cyklistike) pretekár dobre ovládajúci jazdu do vrchu;

vrchárka -y -rok ž.;

vrchársky príd.: v-a osada;
v-a prémia

vrchhlava -y -láv ž. hovor. temeno (hlavy): malá čiapka na v-e

vrchnáčik -a m. zdrob.

vrchnák -a m. vrchná (čiastočne) oddeliteľná časť niečoho, veko: v. truhly, termosky, smetiaka;
zdvihnúť v.;

vrchnákový príd.;

vrchnosť -i ž. predstavitelia moci, nadriadené osoby: svetská, cirkevná v., nariadenie v-i;

vrchnostenský príd.: v. dozor

vrchný príd.

1. kt. je v hornej časti, na povrchu niečoho, horný, op. spodný: v. konár, v-á doska stola;
v. odev nosený navrchu

2. správ. hlavný: v. čašník, inšpektor, riaditeľ, správ. hlavný čašník, inšpektor, riaditeľ;
v-á sestra, správ. hlavná sestra

vrchol -u m.

1. najvyššie položená časť niečoho, vrcholok: v. stromu, veže, zasnežené v-y Tatier, vystúpiť na najvyšší v.;
geom. v. uhla spoločný bod jeho ramien

2. najvyšší st., najvyššia úroveň: v. leta, v. dokonalosti, byť na v-e šťastia, dosiahnuť v.

● to je (už) v. (všetkého)! výraz rozhorčenia;
v. ľadovca viditeľná časť nejakého problému ap.;

vrcholček -a m. zdrob.

vrcholec -lca m. vrchol (význ. 1), vrcholok: v-e hôr;
v. stromu vrchovec;

vrcholík -a m. bot. súkvetie, ktorého bočné kvety prerastajú kvet na hlavnej osi

vrcholiť nedok. dosahovať vrchol: prípravy v-ia, napätie v-í, leto v-í

vrcholne prísl. k 1: v. nebezpečný nanajvýš

vrcholný príd.

1. najvyšší čo do množstva, miery: v. stupeň, v-é úsilie;
mat. v-á hodnota (funkcie, merateľnej veličiny)

2. najdôležitejší, najvýznamnejší: v. orgán, v-é dielo;

vrcholok -lka m. vrchol (význ. 1, 2): v-y Karpát

vrcholový príd.: v-é listy (rastliny);
v-á stanica (lanovky);
v. manažment vedenie podniku, organizácie ap.;
v. šport smerujúci k najvyšším výkonom (v št. reprezentácii)

vrchom prísl. (až) po vrch, po okraj al. nad okraj, vrchovato, kopcom: v. naložený voz

vrchovato prísl. k 2, 3: v. naplnený

vrchovatý príd.

1. vrchovitý, kopcovitý, hornatý: v. kraj

2. vrchom naplnený, naložený: v-á misa koláčov

3. kniž. obyč. v spoj. vo v-ej miere nadmieru, nanajvýš;

vrchovec -vca m. najvyššie siahajúca časť stromu, vrchol(ec): v. jedle, odťať suchý v.

vrchovina -y -vín ž. vrchovitý kraj: geogr. Ondavská v.

vrchovitý príd. pokrytý vrchmi, vrchovatý, hornatý: v. kraj, v. terén

vrchstôl -stola m. iba v spoj. s predl. za čelné miesto: sadnúť si za v.;
sedieť za v-om na čelnom mieste stola

vrece -a vriec s. obdĺžnikový obal (na spodku spojený) na uchovávanie sypkého al. kusového materiálu; jeho obsah: jutové, papierové v., poštové v., vysypať zemiaky z vreca;
v. múky

● expr. (nie je) v-om udretý (nie je) sprostý;
spí ako myš na v-i čujne;
sype sa ako z v-a husto sneží;
žart. kúpiť → mačku vo v-i;
expr.: → roztrhlo sa v. s nimi;
hádzať všetko do jedného v-a nerozlišovať;
→ vykľulo sa šidlo z v-a;

vreckár -a m. hovor. vreckový zlodej;

vreckárka -y -rok ž.

vreckatý príd.: v-é huby rozmnožujúce sa výtrusmi, kt. sa tvoria v guľových bunkách (vreckách)

vrecko -a -ciek s.

1. zdrob. k vrece: papierové, igelitové, plátenné v.;
výplatné v.;
v. maku

2. súčasť oblečenia na ukladanie drobných osob. vecí, vačok: hlboké v-á, náprsné v., vopchať si ruky do v-a, vytiahnuť kľúče z v-a, prehľadať všetky v-á;

● mať prázdne v., v-á, mať hlboko do v-a nemať peniaze;
to ide z môjho v-a to platím ja;
expr.: → udrieť sa po v-u;
strčiť, vopchať niekoho do v-a prevýšiť ho;

vreckovať nedok. rozdeľovať do vreciek: v. kávu, v. peniaze na výplatu

vreckové s. peniaze na drobné výdavky

vreckovka -y -viek ž. šatka na utieranie nosa, ručníček: batistová v., papierové v-y;

vreckovkový príd.;

vreckovôčka -y -čok ž. zdrob.

vreckový príd.: v. nožík;
v-é vydanie slovníka;
v. zlodej;

vrecovina -y -vín ž. (jutová) tkanina na výr. vriec

vrecovitý príd. pripomínajúci vrece: v-á tkanina;
v. strih

vrecový príd.: v. obal;
v. strih šiat rovný (a voľný)

vrecúško -a -šok s. zdrob. k 1: zaparovacie v.

vred -a/-u m. bolestivá zdurenina pri zápale tkaniva na koži, na sliznici: hnisavý v.;
žalúdkový v.

● vo funkcii cit. vo výrazoch nesúhlasu, rozhorčenia: expr. (ba) kýho v-a! ešte čo!

vredový príd.: v-é ochorenie;

vrelo, vrele prísl. k 1: v. ľúbiť;

vrelosť -i ž.

vrelý príd.

1. kniž. vrúcny, úprimný: v. cit;
v. pohľad

2. hovor. vriaci: obariť sa v-ou vodou;

vrenie -ia s. všeobecný nepokoj, rozruch, pobúrenie: spoločenské, revolučné v., v. medzi mládežou

vres -u m. metlovitý kríček s drobnými fialovoružovými kvetmi, šedivník, bot. Calluna;

vresk -u m.

1. prenikavý zvierací hlas: v. paviánov

2. expr. (ľudský) krik: v. hrajúcich sa detí;

3. expr. prenikavý, ostrý zvuk hud. nástroja ap.: v. trúbky

vresovisko -a -vísk s. miesto zarastené vresom

vresový príd.: v. porast

vrešťať -í -ia -šť/-i! nedok. vrieskať (význ. 1 – 3): opice v-ia;
expr.: dieťa v-í, akoby ho drali hlasno plače;
začal naňho v. kričať, hrešiť ho;
rádio v-í hlasno hrá

vretenica -e -níc ž. u nás žijúci jedovatý had so zubatou čiarou na chrbte, zmija, zool. Vipera: uštipla ho v.;

vreteničí príd.

vreteno -a -tien s.

1. kužeľovitý nástroj použ. v min. pri ručnom pradení; kužeľovitá súčasť (pradiarskych) strojov: otáčanie v-a

2. vec podobná vretenu: v. vrtáka;

vretenovito, vretenovite prísl.

vretenovitý príd. kt. má podobu vretena: v. koreň;

vretenový, vretenný príd.: v-vé čerpadlo;
anat. v-ná kosť dlhá kosť predlaktia;

vretienko -a -nok s. zdrob.

vrezať -že -žú dok. rezaním utvoriť: v. ozdoby do kože vyrezať;

nedok. vrezávať -a

// vrezať sa

1. hlboko vniknúť, zarezať sa: (tesný) opasok sa v-l do tela

2. expr. nepríjemne zapôsobiť na zmysly, zarezať sa: ostrý zvuk sa v-l do uší

3. expr. pevne utkvieť (v mysli): zážitok sa hlboko v-l do pamäti;

nedok. vrezávať sa

vrh -u m.

1. vrhnutie, vrhanie: šport. v. guľou ľahkoatletická disciplína

2. privedenie mláďat niekt. cicavcov na svet; mláďatá vrhnuté naraz: prasiatka z jedného v-u

● zastaráv. (pobozkať sa ap.) vo dva, vo tri v-y (na) dva, tri razy