Význam slova "vá" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vanádium -dia s., vanád -u m. kovový chem. prvok, zn. V;

vandal -a m. pejor. bezohľadný ničiteľ (hodnôt, pamiatok);

vandalský príd.: v-é ničenie;

vandalsky prísl.;

vandalstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. k vandal

2. vandalský čin

vandeľ [-d-] -dľa m. väčšia kuchynská nádoba v podobe hlbokej misy: umývať riad, miesiť cesto vo v-i;

vander -dru m. hovor. obyč. v spoj. ísť na v-y na vandrovku (význ. 1, 2)

vandlík -a m. zdrob.

vandrák -a mn. -ci m. pejor. tulák (význ. 1, 2), vandrovník

vandrovať nedok.

1. v min. byť na vandrovke: v-nie tovarišov

2. expr. putovať (význ. 1), cestovať: v. z miesta na miesto

3. hovor. expr. (o veciach) byť prenášaný, premiestňovaný: zásielka v-je za adresátom (po celom okolí)

vandrovka -y -viek ž.

1. v min. cestovanie tovarišov s cieľom získať odb. skúsenosti

2. expr. cestovanie (význ. 1, 2), potulky: letná v. (po kraji)

vandrovne prísl. k 2

vandrovníčka -y -čok ž.;

vandrovnícky príd. i prísl.;

vandrovníctvo -a s.

vandrovník -a mn. -ci m.

1. v min. vandrujúci tovariš

2. expr. tulák, vandrák;

vandrovný príd.

1. súvisiaci s vandrovkou (význ. 1): v. tovariš, remeselník

2. hovor. expr. túlavý, potulný: v. národ;

vanička -y -čiek ž. zdrob.: detská v.;
v. na vyplachovanie očí

vanilín -u m. odb. vonná látka nachádzajúca sa vo vanilke;

vanilínový príd.: v. cukor s vanilínom

vanilka -y -liek ž.

1. tropická rastlina, bot. Vanilla

2. voňavé korenie z plodov tejto rastliny;

vanilkový príd.: v. cukor vanilínový;
v-é rožteky, v. puding

vankúš -a m.

1. mäkká podložka (pod hlavu), poduška: ozdobný v., nafukovací v., zaboriť tvár do v-a do hlavnice;
dieťa zabalené vo v-i v perinke

2. (hrubšia) vrstva nejakej látky: vzduchový, tukový v.;

vankúšik -a m. zdrob. k 1: v. na ihly

vánok -nku m. veľmi mierny vietor, vetrík: jarný v.

vaňový príd.: v. kúpeľ;

vanúť -ie -ú nedok. kniž. viať (význ. 1): od juhu v-ie vetrík;

vápenatieť -ie -ejú nedok. stávať sa vápenatým, kalcifikovať sa: v-enie pľúc

vápenatosť -i ž.

vápenatý príd. obsahujúci vápnik, vápno: v-á pôda, v-é hnojivá;
chem. kysličník, síran v. zlúčeniny dvojmocného vápnika;

vápencový príd.: v-é horniny, skaly

vápenec -nca m. usadená hornina zložená prevažne z uhličitanu vápenatého;

vápenica -e -níc ž. vápenka (význ. 1)

vápenka -y -niek ž.

1. závod na výr. vápna, vápenica

2. nákazlivá choroba hydiny

vápnik -a m. chem. prvok, kalcium, zn. Ca

vápniť -i nedok. hnojiť vápnom: v. pôdu

vápnitosť -i ž.

vápnitý príd. vápenatý: v-é pôdy, v-á voda;

vápno -a s.

1. látka získaná pálením vápenca: hasiť v., vybieliť steny v-om

2. látka obsahujúca zlúčeniny vápenca al. vápnika: dusíkaté v. hnojivo;
chlórové v. dezinfekčný prostriedok

3. hovor. vápnik al. vápenec: obsah v-a v tele, v pôde;

vápnový, vápenný príd.: v-ová škvrna od vápna;
v-ová, v-ná jama na hasenie vápna;
v-ná malta obsahujúca vápno

var -u m. pohyb tekutiny vyvolaný varením, varenie: uviesť vodu do v-u;
nechať (kávu) prejsť v-om nechať zovrieť;
fyz. teplota v-u;

● byť vo v-e rozohňovať sa;
dostať niekoho do v-u podráždiť; rozohniť

vára -y ž. hovor. varené jedlo: teplá v.

varák -a m. varný kotol

varecha -y -riech ž.

1. kuch. náčinie na miešanie pokrmov pri varení; jeho obsah: miešať (lekvár) varechou;
pridať (za) v-u múky;

2. naberačka: naberať polievku v-ou

3. hut. nástroj použ. pri odlievaní do foriem;

varechár, vareškár -a m. výrobca al. predavač variech, varešiek;

varechárka, vareškárka -y -rok ž.

varený príd. pripravený varením: v-á hovädzina, v-é zemiaky

● byť niekde, u niekoho → pečený-v.

vareška -y -šiek ž. zdrob.

vari čast.

1. uvádza otázku s odtienkom prekvapenia, pochybnosti, azda, hádam: kto to ide – v. návšteva? nepočuješ – v. si ohluchol? čo si ohluchol?

2. vyj. hodnotiaci postoj k vete s odtienkom a) pravdepodobnosti, asi, hádam, azda, možno: to už v. stačí;
prší, v. preto nik neprišiel b) prípustky, hoci, aj hneď: vydrží, čo by v. aj do rána musel čakať

variabilita -y ž. kniž. variabilnosť, premenlivosť, menlivosť: tvarová v.

variabilne prísl.;

variabilnosť -i ž.

variabilný príd. kniž. premenlivý, menlivý: v-é formy;
biol. v-é druhy;

variácia -ie ž.

1. obmena: v. foriem, farieb;
mat. skupina istého počtu prvkov z daného celku zostavená v istom poradí

2. obyč. mn. hud. skladba al. tanečná kompozícia založená na obmene: v-ie na danú tému;
krokové v-ie;

variačný príd.: v-é možnosti;
mat. v. koeficient

variant -u m. odchylná podoba, obmena: viaceré v-y textu, druhý v. ľudovej piesne, výskyt v dvoch v-och;
→ nulový v.;

variantne prísl.;

variantnosť -i ž.

variantný príd.: v-é typy;

varič -a mn. -i m. živ. kto niečo varí: v. celulózy;

varič -a mn. -e m. neživ. prístroj na varenie: elektrický, plynový, liehový v.

varieté neskl. s. divadlo, v kt. sa predvádzajú krátke tanečno-spevácke výstupy; jeho budova, miestnosti: účinkovať vo v.;
čakať pred v.;

varietný príd.: v. program, v-í umelci

opak. varievať -a

// variť sa byť vo vare, vrieť: polievka sa začína v.

● v. sa vo vlastnej šťave zaoberať sa iba svojimi úzkymi problémami; uzavierať sa s vlastnými problémami;

opak. varievať sa

variovať -iuje nedok. varírovať (význ. 1, 2): v. herný plán, cvičenie

varírovať nedok.

1. meniť (význ. 1, 2), obmieňať: v. hudobnú tému

2. meniť svoju podobu, kolísať: v-nie javu

variť nedok.

1. pripravovať, upravovať varom; takto získavať: v. obed, v. zemiaky, mäso, v. lekvár;
(ne)vie dobre v., kurz v-enia;

2. uvádzať do varu: v. vodu, smolu

3. hovor. expr. prehovárať: museli ho dlho v. (, kým ho získali);

várka -y -rok ž. množstvo naraz varené, príp. ináč spracúvané, dodané ap.: prvá v. piva, celulózy, ocele;
prať ďalšiu v-u

varnica -e -níc ž. tepelne izolovaná nádoba na dováranie al. prevážanie jedál

varný príd. určený na varenie: v. kotol;
v-é sklo, v-é vrecko v kt. sa dá variť

varovať nedok.

1. upozorňovať na nebezpečenstvo: v. pred zlým vplyvom, pred nepriateľom;
v-ujem vás, nerobte to! výstražné v-nie

2. strážiť, dozerať, chrániť: ostane doma v.

3. pestovať (význ. 5): v. dieťa na rukách

// varovať sa dávať si pozor, chrániť sa: v. sa pred nebezpečenstvom;
expr. v. sa niečoho ako ohňa byť veľmi opatrný

varovkyňa -e -kýň ž. osoba dozerajúca na dieťa, pestúnka: najať si v-u

varovne prísl.: v. zdvihnúť prst

varovný príd. varujúci, výstražný: v. hlas, v. signál;

varta -y várt ž. hovor. stráž (význ. 1): stáť na v-e

● zastaráv. byť na → stratenej v-e

vartovať nedok. hovor. strážiť

varuj, varúj cit. vyj. výstrahu pred nebezpečenstvom pri práci v lese, v lome ap., pozor!

váš vášho m. vaša vašej ž. vaše vášho s. I m. a s. vaším mn. m. živ. vaši m. neživ., ž. a s. vaše vašich D vašim

I. zám. privl.

1. vyj. privl. vzťah viacerých adresátov k osobe al. veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): v-i rodičia, v-e domy, v-e (pracovité) ruky;
(žiaci,) toto je v-a trieda;
toto je v. nový vedúci;
to je v-a vec týka sa iba vás

2. vyj. takýto vzťah jedného adresáta pri vykaní; je súčasťou titulov: je to v. kabát? na v-e zdravie, otec! sadol som si na v-e miesto;
v-a excelencia, v-a výsosť (v oficiálnom písomnom styku V-a Excelencia, V-a Výsosť)

3. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): v-e napredovanie, v. záujem, v-a záchrana

4. vyj. zreteľ: človek v-ho typu, je asi vo v-ch rokoch

5. hovor. má funkciu odkaz. zám.: v-i ľudia to už zariadia

6. expr. vyj. citové vzťahy (kladné, iron. ap.): V. oddaný syn (v liste);
to je v. človek zmýšľa ako vy;
zahráme vám tú v-u obľúbenú;
toto je ten v. (slávny) hrdina?

● nech je, nemusí byť po v-om podľa vášho želania;
v-e šťastie, že ... mali ste šťastie, že ...

II. hovor. váš m. manžel;

vaša ž. manželka;

vášeň -šne ž.

1. prudký cit zbavujúci rozumovej kontroly: chorobná, slepá v., dať sa strhnúť v-ou

2. prudká, náruživá citová náklonnosť, láska: v. k žene

3. silná záľuba, túžba po nejakej činnosti, náruživosť: poľovnícka v., zberateľská v., vložiť sa do diela s v-ou

vaši m. a) (blízka) rodina b) prívrženci, priatelia

vášnivo prísl.;

vášnivosť -i ž.

vášnivý príd.

1. prudko, živelne reagujúci; svedčiaci o tom: v. človek;
v-á povaha;
v-á debata

2. prejavujúci ľúbostnú vášeň: v-í milenci;
v. pohľad

3. veľmi niečomu oddaný, náruživý: v. poľovník, hubár;

vata -y ž.

1. jemné vlákna zlisované do vrstiev použ. najmä v zdravotníctve: obväzová v.;
papierová v. buničina

2. čo pripomína vatu: cukrová v.;
krajčírska v. vatelín

3. hovor. výplň (textu, programu ap.);

vatelín -u m. vatová výplň zimného šatstva: zimník podšitý v-om;

vatelínový príd.: v-á vložka

vatička -y ž.

1. zdrob. expr. k 1

2. i mn. vatičky -čiek chumáčik vaty: v-y vložila do misky

● expr. držať niekoho ako vo v-e rozmaznávať

vatovaný príd. podšitý, vyplnený vatou, vatelínom: v. pracovný oblek, v. paplón

vatový príd.: v. obväz;
v-á podšívka, vložka;

vatra -y -tier ž. veľký oheň (rozložený) v prírode: naklásť, zapáliť v-u, partizánske v-y;
v-y zvrchovanosti na výročie vyhlásenia zvrchovanosti;

vatrička -y -čiek ž. zdrob.;

vatrisko -a -rísk s., N a A jedn. i ž. zvel.

vatrový príd.;

vavrín -u/-a m.

1. ker s pevnými listami rastúci v juž. Európe, bot. Laurus

2. veniec z vetvičiek tohto kra (ako ocenenie víťazov, umelcov ap.): v-y víťazstva

● ležať, spať, odpočívať na v-och uspokojiť sa s dosiahnutým úspechom;

vavrínový príd.: v. veniec

váza -y váz ž. ozdobná nádoba na kvety: keramiková, krištáľová v., dať kvety do v-y;

vazal -a m.

1. hist. šľachtic užívajúci lénne právo

2. publ. pejor. politicky al. hospodársky závislý človek, štát ap.;

vazalský príd.: v. pomer;
v. štát;

vazalsky prísl.;

vazalstvo -a s.

väzba -y -zieb ž.

1. spôsob spájania jednotlivých častí do celku, viazanie: v. tkanín, plátnová v.;
chem. v. atómov (v molekule) sila spájajúca atómy v molekule zlúčeniny;
rádiotech. prenos energie z jednej kmitajúcej sústavy do druhej: spätná v.;
lingv. spôsob vyjadrenia syntaktickej závislosti (vetných členov ap.): slovesná v.;
predložková v. konštrukcia

2. pevný obal knihy: kožená, plátenná v.

3. kniž. spojitosť, súvislosť, závislosť: v. medzi výskumom a praxou

4. obmedzenie osob. slobody, väznenie: vyšetrovacia v., vziať do v-y;

väzbovo, väzobne prísl.

väzbový, väzobný príd.: odb. v-ová energia potrebná na rozdelenie sústavy na jej časti;
gram. v-ný datív vyplývajúci z väzby slovesa;

vazelína -y -lín ž. látka z minerálnych olejov na mastenie (strojov), na prípravu liečivých a kozmet. prípravkov ap.: natrieť súčiastky v-ou;
bórová v. hojivá masť;

vazelínový príd.: v. olej

väzeň -zňa m. kto je vo väzbe, kto je (u)väznený: politický v.;

väzenie -ia s.

1. väznica, žalár: sedieť vo v-í

2. trest odňatia slobody: odsúdený na 10 rokov v-ia;

väzenka -y -niek, väzenkyňa -e -kýň ž.;

väzenský príd.: v-á cela, v. dozorca;
v. poriadok;

väzenstvo -a s. komplex inštitúcií zabezpečujúcich starostlivosť o väzňov a väznice

vážený príd. požívajúci vážnosť, úctu, ctený: v. starší človek;
v oslovení, v adrese v-í prítomní, v. pán (profesor)

vázička -y -čiek ž. zdrob.

väzieť -í -ia nedok. kniž.

1. byť pevne zachytený, prichytený: korene v-ia v zemi, kosť v-í v hrdle

2. zdržiavať sa (význ. 3), ostávať: kde toľko v-í? kde je?

3. byť (ukrytý); spočívať, tkvieť: príčina v-í v tom, že ...

opak. vážievať -a

// vážiť si mať vo vážnosti, v úcte, ctiť (si): v. si starších, v. si rodičovskú radu

vážiť -i nedok.

1. zisťovať váhu, hmotnosť: v. tovar, balík, v. múku na vážkach;
dobre, zle v. (v obchode);
v. sa každý deň

2. (o váhe) merať (význ. 1), ukazovať: váha zle v-i

3. mať istú váhu, hmotnosť: dieťa v-i 15 kg, koľko v-i ten kufor?

4. uvažovaním hodnotiť, posudzovať, oceňovať, zvažovať: v. každé slovo

5. zastar. čerpať, naberať (vodu zo studne);

väzivo -a -zív s. anat. mäkké spojivové tkanivo niekt. orgánov: tukové v., riedke, tuhé v.;

väzivový príd.

vážka¹ -y -žok i vážky -žok pomn. ž.

1. zdrob. k váha, váhy

2. váha, váhy: odvážiť niečo na v-ach

● byť na v-ach váhať;
vážiť, odvažovať niečo (ako) na lekárenských, lekárnických v-ach a) presne b) detailne hodnotiť