Význam slova "tŕ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 1141 výsledkov (10 strán)
-
transportný príd.: t-é tarify;
t. vlak -
transportovať nedok. i dok. dopravovať, dopraviť, prevážať, previezť (obyč. s určeným sprievodom): t. zajatcov, tanky
-
transpozícia -ie ž. kniž. transponovanie: umelecká t. motívov;
hud. t. skladby;
lingv. t. slova z jednej štýlovej vrstvy do druhej -
transsexuál -a m. kto je postihnutý transsexualizmom
-
transsexualizmus -mu m. lek. psychické stotožnenie sa jednotlivca s opačným pohlavím spojené s túžbou po zmene pohlavia;
-
transvestita -u m. kto je postihnutý transvestizmom;
-
transvestitka -y -tiek ž.
-
transvestizmus -mu m. lek. sexuálna úchylka prejavujúca sa záľubou žiť, obliekať sa ap. podľa spôsobu druhého pohlavia;
-
tranz -u m. hypnotický al. extatický stav: upadnúť do t-u, byť v t-e
-
tranzistor -a m.
1. elektrotech. polovodičový zosilňujúci prvok nahrádzajúci elektrónky
2. hovor. tranzistorové rádio;
-
tranzistorák -a m. subšt. tranzistorové rádio; tranzistoráčik -a m. zdrob.
-
tranzistorový príd.: t. prijímač
-
tranzit -u m. preprava tovaru al. cestujúcich cez územie iného štátu;
-
tranzitný príd.: t-é clo, t-é vízum;
t. plynovod -
trápenie -ia s. teles. al. duš. utrpenie, útrapy, súženie; starosti: nekonečné t. (v chorobe);
t. s deťmi;
pomáhať si v t-í□ mať t. trápiť sa
-
opak. trápievať -a
// trápiť sa
1. teles. al. duš. trpieť; sužovať sa, znepokojovať sa: chorý sa dlho (ne)t-l;
t. sa pre každú maličkosť;
expr. o mňa, o to sa ty netráp! nestaraj2. expr. vynakladať námahu, (ťažko) pracovať: t. sa s príkladmi, t. sa po celý život;
-
opak. trápievať sa
-
trápiť -i nedok. spôsobovať teles. al. duš. utrpenie; sužovať, znepokojovať: hlad, smäd, bolesť ho t-i, t-i ho svedomie;
t. niekoho otázkami;
t. zvieratá týrať, mučiť, trýzniť; -
trápne prísl.: t. sa cítiť;
-
trápnosť -i ž.
-
trápny príd. spôsobujúci rozpaky, nepríjemný: t-a situácia, otázka, t-e ticho;
si t.; -
trapom prísl. hovor. klusom: kôň beží t.;
-
trapy obyč. v arch. L v trapiech m. pomn.
1. trápny pocit, rozpaky: v t-iech nevedel, čo s rukami
2. zried. trápenie, muky
● byť, nachodiť sa v t-iech trpieť
-
trara, trarará cit. napodobňuje trúbenie, bubnovanie ap.
-
trasa -y trás ž.
1. vytýčený smer, pozdĺžna os komunikácie: diaľková t., telekomunikačná t., t. plynovodu, vytýčiť t-u
-
traskavina -y -vín ž. výbušnina s veľkou detonačnou silou
-
traskavý príd. ľahko explodujúci, výbušný: t-é látky;
chem. t. plyn zmes vzduchu s metánom;
t-á ortuť použ. ako náplň rozbušiek -
trasľavo prísl.;
-
trasľavosť -i ž.
-
trasľavý príd. trasúci sa; neistý: t-é ruky, t. hlas, t-é písmo;
-
trasochvost -a mn. N a A -y m. spevavý vták s dlhým pohyblivým chvostom, trasorítka, zool. Motocilla
-
trasorítka -y -tok ž. trasochvost;
-
trasovať nedok. odb. vytyčovať trasu: t-nie novej komunikácie
-
trasovisko -a -vísk s. močaristá, bahnitá pôda, rašelinisko;
-
trast, trust [tra-] -u m. ekon.
1. jedna z foriem monopolného hosp.: oceliarsky, peňažný t.
2. združovanie podnikov toho istého odboru: tukový, tabakový t.;
-
trastový, trustový príd.
-
trať -e ž.
1. dráha upravená na koľajovú dopravu; jej úsek medzi dvoma stanicami: železničná t., elektrifikovaná t., jednokoľajná t.;
na t-i Žilina – Košice2. ustálená trasa, dopr. spoj, linka: autobusová t., električenka na všetky t-e
3. šport. pretekárska dráha: bežec na stredné t-e
4. hut. valcovacia t. usporiadanie valcovacích stolíc za sebou;
-
tratiť nedok.
1. strácať, vytrácať (jednotlivé predmety ap.): t. veci z vrecka
2. strácať (ubúdaním intenzity, kvality ap.): t. vedomie, pamäť, sily
3. prichádzať o niečo; strácať: t. pri kúpe, pri predaji škodovať
● t. vládu nad sebou prestávať sa ovládať;
chudoba cti net-í// tratiť sa
1. (o veciach) strácať sa: vreckovky sa často t-ia
2. strácať sa (význ. 2), miznúť, zanikať: svetlo, sneh sa pomaly t-í;
3. nepozorovane sa vzďaľovať, vytrácať sa: začali sa po jednom t.
-
trativod -u m. odb. krytý odvodňovací kanál, drén;
-
trativodný, trativodový príd.: t-á rúra
-
traťmajster -tra m. pracovník dozerajúci na údržbu žel. tratí
-
traťový príd.: t. úsek;
t. rekord -
trauma -y tráum ž. lek. teles. al. duš. zranenie, úraz;
-
traumatický príd.: t. šok;
t-é správanie;traumaticky prísl.: t. reagovať
-
traumatizovať nedok. i dok. spôsobovať, spôsobiť traumu: t-ný organizmus;
t-júci zážitok -
traumatológ -a mn. -ovia m. odborník v traumatológii;
-
traumatológia -ie ž. lek. odbor skúmajúci úrazy a poranenia;
-
traumatologička -y -čiek ž.;
-
traumatologický príd.: t. ústav;
t. kongres -
tráva -y tráv ž.
1. iba jedn. súvislý zelený porast na lúke, pasienku ap. (slúžiaci ako krmivo): hustá, svieža t., ležať v t-e, kosiť, žať t-u;
zelený ako t.2. steblovitá rastlina tvoriaca prevažnú časť tohto porastu, bot. t-y, novšie lipnicovité Poaceae: odtrhnúť steblo t-y;
lúčna t., viacročné t-y;
morská t. rastlinná výplň čalúnených výrobkov3. subšt. marihuana: fajčiť t-u
● iron. → počuť t-u rásť;
už na ňom t. rastie už je pochovaný;
žart. nech → psom t. rastie, keď kone podochnú;
→ svetská sláva poľná t.; -
travertín -u m. odroda vápenca použ. ako stavebný kameň, na obkladanie ap.: spišský t.;
-
travertínový príd.: t. lom
-
tráviaci príd. určený na trávenie, umožňujúci trávenie: odb.: t-e ústroje, t-e šťavy;
t-a sústava súhrn ústrojov na trávenie -
travič -a m. kto trávi, usmrcuje jedom: stredovekí t-i;
-
travička -y -čiek ž.;
trávička -y ž. zdrob. expr.
-
travičský príd.;
-
travičstvo -a s.
-
opak. trávievať -a
-
travina -y -vín obyč. mn. ž. odb. tráva, trávnatá rastlina
-
tráviť1 -i nedok.
1. rozkladať a zažívať potravu v tele: žalúdok mu net-i;
neos. v hore dobre t-i chutí jesť;
fyziol. t-enie biochem. rozklad potravín na jednoduchšie látky2. prispievať k tomuto procesu: slivovica dobre t-i
tráviť3 -i nedok. jedom usmrcovať: t. hlodavce;
t. sa v zúfalstvetráviť2 -i nedok. prežívať (význ. 1); zdržiavať sa: t. voľný čas čítaním;
t. prázdniny, dovolenku pri vode; -
trávnatosť -i ž. k 1
-
trávnatý príd.
1. zarastený trávou; bohatý na trávu: t. pahorok, t-é ihrisko;
t-é pasienky2. poľnohosp. patriaci k trávam: t-é rastliny;
-
trávnica -e -nic ž.
1. ľud. pieseň tematicky súvisiaca s prácou pri kosení lúk: ťahavé t-e, spievať t-e
2. plachta na nosenie trávy
3. druh jahody rastúcej v tráve
-
trávniček -čka m. zdrob.
-
trávnik -a m. plocha pokrytá trávou, obyč. umele vysiatou a udržiavanou: hustý t., anglický t., t-y v parku;
-
trávnikový príd.: t-é trávy;
-
trávny príd. k 2: t. porast;
poľnohosp. t-e miešanky; -
trávový príd.: t-á zeleň;
t-é semeno; -
trblet, trblot -u m. poet. trblietanie, jagot, mihot, ligot: t. slnečných lúčov
-
trblietať sa -ce/-ta -cu/-tajú nedok. prerušovane žiariť, mihotať sa; ligotať sa, jagať sa, skvieť sa: hviezdy sa t-cu, zlato sa t-ce;
t-júce sa oči žiarivé -
trblietavý príd. kt. sa trbliece, mihotavý; ligotavý, jagavý: t-á rosa, t-é svetlo;
prsteň s t-ým očkom -
trčať -í -ia nedok.
1. vyčnievať odniekiaľ smerom von: nohy mu t-ia z postele, z vrecka mu t-li peniaze;
expr. kosti mu t-ia je chudý2. čnieť do výšky, vypínať sa: komíny t-ia do oblohy
3. expr. byť niekde, zdržiavať sa; čakať, postávať: t. doma, t. na stanici do rána;
kde toľko t-í? dokedy tu budeme t.?4. expr. byť v nejakom položení, väzieť: auto ostalo t. v blate;
● expr. slama mu t-í z topánok, z čižiem je z vidieka
-
trdlo -a s. hovor. pejor. nadávka: t. makové, ty t. (jedno)!
-
treba vetná prísl. v min. a bud. so sponou bolo t., bude t. v zápore netreba, nebolo t., nebude t. vyj. potrebu, nevyhnutnosť vykon(áv)ať dej, je potrebné, žiada sa, načim: t. si dávať pozor;
má všetko, čo t.;
bolo ti to t.? na to bude t. viac peňazí;
net. sa prenáhliť;
t. povedať, poznamenať, že ...● niečoho t. ako soli veľmi;
tak mu t.! zaslúži si to (výraz škodoradosti);
nebolo mu → viac t. -
trebárs hovor.
I. čast. vyj. ľubovoľnosť, hoci, hoc aj, bárs: môžeš hľadať t. (aj) do rána;
môžeme ísť t. hneďII. spoj. podraď. zastaráv. vyj. prípustku, hoci, bárs: necítil zimu, t. vonku bolo chladno
-
trecí príd.
1. určený na trenie: t. stroj, t-ia miska;
t. rybník;
t-ia plocha pren. príčina sporov2. založený na trení: tech. t. odpor, t-ia sila
-
tref -u obyč. mn. m. (žolíková) karta so znakom trojlístka;
t-y kríže -
trefne prísl. vhodnejšie výstižne, priliehavo
-
trefný príd., vhodnejšie výstižný, priliehavý; pohotový: t-á charakteristika;
t-á odpoveď, poznámka; -
tréma -y ž. napätie, neistota pred vystúpením na verejnosti ap.: mať, dostať t-u;
-
trémista -u m. kto máva trému;
-
trémistka -y -tiek ž.
-
trenažér -a L -i mn. -y m. zariadenie na výcvik vodičov, pilotov ap.
-
trendový príd.
-
tréner -a m. odborník, kt. vedie tréning: futbalový, hokejový t., t. koní;
-
trénerka -y -riek ž.;
-
trénerský príd.;
-
trénerstvo -a s. práca trénera
-
trenica -e -níc obyč. mn. ž. nezhoda názorov, rozpory: politické, národnostné t-e
-
trenie -ia s. sila brániaca vzájomnému pohybu dotýkajúcich sa telies: vnútorné t.;
valivé t.;
t. vzduchu -
tréning -u m. plánovitá činnosť zameraná na podávanie a zdokonaľovanie šport. výkonov;
hovor. cvičenie vôbec: dvojfázový t.;
chýba mu t. v písaní; -
tréningový príd.: t. proces
-
trenírky -rok, hovor. trenky -niek ž. pomn. krátke ľahké nohavice použ. najmä na šport: bavlnené t.
-
trénovať nedok.
1. uskutočňovať tréning; tréningom zdokonaľovať; cvičiť: t. beh, rýchlosť, vytrvalo t.;
t. svaly posilňovať2. tréningom usmerňovať, viesť: t. mužstvo;
venuje sa t-niu mladých -
trený príd. vznikajúci trením, miešaním: t-é cesto, t. rokfort
-
trepáčka -y -čok ž. žena, kt. trepe ľan al. konope (na trlici)
-
trepajka -y -jok ž.
-
trepaňa -e ž.
-
trepanácia -ie ž. lek. otvorenie telovej dutiny preniknutím cez kosť: t. lebky
-
trepáreň -rne ž. oddelenie závodu na spracúvanie ľanu al. konopí trepaním
-
trepať -e -ú nedok.
1. prudko kývať, mykať, hádzať, trepotať: t. rukami, nohami, vták t-e krídlami
2. takto udierať, búchať, tĺcť, trieskať: t. päsťou do stola, o stôl;
t. na dvere, na bubon;3. expr. prudko hádzať, vrhať: t. veci na kopu
4. expr. takto rozbíjať, tĺcť, trieskať: t. taniere, hrnce
5. uvoľňovať vlákno z text. rastlín: t. ľan, konope
6. prudko miešať, šľahať: t. smotanu;
t. cesto;
t. sneh z bielkov7. expr. vliecť (význ. 2), teperiť, terigať: nebudem to t. nazad
8. expr. tárať: čo to t-š?
● expr. t. → dve na tri;
-
dok. k 1 – 4, 8 trepnúť -e -ú -pol
// trepať sa
1. mykať sa, hádzať sa, trepotať sa: ryba sa t-e na udici
2. expr. vliecť sa (význ. 2), teperiť sa, terigať sa: t. sa taký kus cesty! kde sa (tam) t-š?!
-
trepot -u m.
1. trepotanie, trepanie, kývanie: t. krídel
-
trepotať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok.
1. trepať (význ. 1): t. krídlami
2. buchotať: t-nie bubnov
// trepotať sa trepať sa (význ. 1): zástava sa t-ce vo vetre
-
tresčí príd.: t-ia pečeň, t. šalát
-
tresk
I. cit.
1. napodobňuje zvuk pri náraze, výbuchu ap., bác, bum: vtom t.! vybuchol granát
2. naznač. prudký náraz, bác: t. (hlavou) do stĺpa
II. tresk -u m. treskot, rachot, hrmot: t. hromu, robiť t.;
→ veľký t.● s t-om-pleskom hrmotne;
bez t-u-plesku v tichosti -
treska -y -siek ž. ryba žijúca v severných moriach, zool. Gadus;
-
treskot -u m. trieskanie, rachot, hrmot: t. pušiek, hromov;
vlak preletel s t-om