Význam slova "ťáj" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

taj -u m. tajomstvo: preniknúť do t-ov prírody, vesmíru;

ťaj, ťáj, ťajaj cit. vyj. nadšenie, nevôľu, údiv ap., ej, jaj, ajaj: ť., ale ma vyhrialo!

tajbrejk, pôv. pís. tiebreak -u m. (angl.) šport. v tenise skrátená hra pri nerozhodnom výsledku setu, keď sa každé podanie počíta ako hra, skrátená hra: vyhrať v t-u

tajfún -a m. orkán vo východoázijskej oblasti;

tajfúnový príd.

tajga -y tájg ž. hustý sibírsky les;

tajgový príd.

tajiť -í -a nedok.

1. (čo), v zápore i tajiť sa (s čím) skrývať pred pozornosťou iných, zatajovať: t. zločin, t. chorobu, net. sa s chorobou;
t. svoje zámery;
nemám (ti) čo t.;
ani sa s tým net-í;
načo t., darmo t. treba priznať;
všetko t. pred súdom

2. iba v spoj. tajiť dych zadržiavať, zastavovať

3. obsahovať, skrývať: tá vec t-í v sebe nebezpečenstvo

// tajiť sa:

1. (o dychu) byť zadržiavaný: dieťaťu sa t-l dych od prekvapenia

2. skrývať sa: t-í sa v ňom veľká sila

tajne prísl.: t. dúfať, t. pripravovaný plán

II. tajný m. hovor. príslušník tajnej polície

tajnička -y -čiek ž. heslo, poučenie ap., kt. sa zistí vylúštením krížovky

tajnosť -i ž.

1. stav niečoho skrývaného, zatajovaného, tajomstvo: zachovať, držať všetko v t-i

2. niečo skrývané, zatajované, tajomstvo: prezradiť t., nemať pred nikým nijaké t-i

3. niečo známe iba blízkym ľuďom: zasvätiť okolie do svojich t-í

tajnostkár -a m. človek, kt. rád udržiava veci v tajnosti;

tajnostkárka -y -rok ž.;

tajnostkársky príd. i prísl.;

tajnostkárstvo -a s.

1. vlastnosť tajnostkára

2. tajenie, zatajovanie

tajný

I. príd.

1. skrývaný pred pozornosťou iných, zatajovaný: t. úmysel, plán, t-á láska

2. známy iba zasväteným, kompetentným, op. verejný: t-á organizácia, t-á schôdzka, t-á polícia, t-á vysielačka, t-á zbraň;
t-é hlasovanie;
t-á cirkev št. mocou nepovolená činnosť príslušníkov kat. cirkvi na Slovensku v r. 1948 – 1989

● v najtajnejšom kúte, záhybe srdca v intímnej citovej sfére;

tajomne prísl.: t. pôsobiť;

tajomníčiť -i nedok. hovor. vykonávať funkciu tajomníka: t. na okresnom úrade

tajomníčka -y -čok ž.;

tajomnícky príd.: t-a funkcia;

tajomníctvo -a s. funkcia, úrad tajomníka

tajomník -a mn. -ci m.

1. úradník al. funkcionár vybavujúci najmä agendu: t. ministra, riaditeľa;
t. redakcie, vedecký t.;
→ tlačový t.

2. vysoká polit. al. štátna funkcia v niekt. organizáciách al. štátoch: generálny t. OSN;
t. okresného výboru, t. odborovej organizácie;
štátny t. člen vlády al. námestník ministra; v USA minister zahraničia;

tajomnosť -i ž.

tajomný príd. plný tajomstiev, tajuplný, záhadný; mystický: t-á sila, moc;
t-á postava;
t. úsmev;

tajomstvo -a -tiev s.

1. niečo neznáme, nepreskúmané: t. prírody, t. (vzniku) života

2. niečo skrývané pred verejnosťou, čo sa musí udržať v tajnosti: úradné, štátne, vojenské t., výrobné t., listové t.;
t. úspechu;
prezradiť, odhaliť t.

● verejné t. všeobecne známa vec

tajuplne prísl.;

tajuplnosť -i ž.

tajuplný príd. tajomný: t-é zvuky, slová, t-á atmosféra;

ajaj, ajáj cit. vyj. radosť; počudovanie, odmietanie: a., ale také niečo! a.! mávol odmietavo rukou

báj -e ž. rozprávanie zo života pohanských bohov, o tajomných prír. javoch, mýtus; príhoda z dávnych čias: antické, grécke, starodávne b-e;
b. o Maginhrade

božemôj cit. vyj. povzdych, žalosť, bolesť, zúfalstvo: ach b., čo mám robiť? b.! – bedákala matka

● expr. ani za b. výraz silného záporu, za nič na svete, ani za svet

háj² -a m. les menšej rozlohy, horička: brezový, olivový h.;
urnový h. cintorín s urnami

● expr.: do h-a! mierne zahrešenie;
je to v h-i je to stratené, zničené;

haj, háj¹ cit. vyj.

1. rozlič. pocity, napr. radosť, prekvapenie, ha: h., to je prekvapenie!

2. poháňanie: h., husičky, h.

hajaj, hajáj cit. vyj. rozlič. pocity, citový dôraz, údiv ap., ojoj, ojój: tam je jahôd, h.!

hoj, hojoj, hojój cit. vyj. silné citové pohnutie ako radosť, obdiv, rozhorčenie ap.: h., ako je sladko žiť! h., to nie!

j [i jé] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno

2. v skr. a zn.: J joule;
t. j. to jest

jáger -gra m. hovor. zastaráv.

1. poľovník

2. horár;

jágerský príd.

jaj, jajaj, jáj cit. vyj. pocit teles. bolesti al. zvolanie pri rozlič. pocitoch (nevôli, žiali, údive ap.), joj, juj: j., to bolí! j., čo to robíš! j., tá krása!

jánošíkovský príd. týkajúci sa ľud. hrdinu Jánošíka a jeho družiny: j-á tradícia, j. motív

jánsky príd. vzťahujúci sa na dni okolo sv. Jána (24. júna), svätojánsky: j-e ohne zapaľované v predvečer sv. Jána

jánusovský príd.

● kniž. mať j-ú tvár byť dvojtvárny, falošný

jé, jej², jéj cit. vyj. prekvapenie, začudovanie: j., to je nádherné! j., to som ešte nevidel

Jób -a m. bibl. postava známa ako vzor trpezlivosti

● J-ova správa, zvesť veľmi zlá;

jóbovský príd. k Jób

● j-á správa, zvesť veľmi zlá

jód -u m. nekovový halový chem. prvok sivočiernej farby a dráždivého zápachu, zn. I;

jódlovať nedok. pri speve rýchle preskakovať z prsného registra do fistuly

jódny príd. chem. obsahujúci jód v istom pomere

jódovať nedok.

1. pridávať do niečoho jód: j-nie soli proti strume

2. natierať jódovou tinktúrou: j. ranu

jódový príd.: j. roztok, j-á tinktúra

joj, jojoj, jój cit. vyj. teles. bolesť al. zvolanie pri rozlič. pocitoch (žiali, nevôli, prekvapení, obdive ap.), jaj, juj: j., to bolí! j., to je rybisko! j., však si nešikovný;
j., tá nádhera!

jüan -a/-u m. zákl. peňaž. jednotka a platidlo čínskej meny

juj, jujuj, júj cit. vyj. teles. bolesť al. zvolanie pri rozlič. pocitoch (žiali, nevôli, prekvapení, obdive ap.), joj, jaj: j., to je bolesť! j., ale sa bojím! j., aká krása!

júl -a L -i m. 7. mesiac v roku;

júlový príd.: j-é horúčavy

jún -a L -i m. 6. mesiac v roku;

júnový príd.: teplý j. večer

máj -a m.

1. 5. mesiac v roku: studený, teplý m.;
Prvý m. Sviatok práce

2. vys. okresaný a ovenčený strom, kt. pred 1. májom stavajú mládenci dievčencom

3. ovenčený stromček ako symbol dokončenia stavby

● studený m., v stodole raj;

môj môjho m. moja mojej ž. moje môjho s. I m. a s. mojím mn. m. živ. moji, neživ. ž. a s. moje mojich

I. zám. privl.

1. vyj. privl. vzťah hovoriaceho k osobe, veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): môj syn, môj dom, m-e telo, schopnosti;
môj národ, m-e pracovisko;
m-a zásluha, môj vedúci

2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): m-e mlčanie, moje povýšenie

3. vyj. zreteľ: prišiel môj čas;
on je v m-ch rokoch

4. hovor. má funkciu odkazovacieho zámena: môj človek sa o to postará

5. expr. vyj. citové vzťahy: duša m-a (oslovenie), nehaňte ľud môj;
(víno,) to je moje to mám rád

● podľa m-ho podľa mojej mienky;
expr.: páni m-i! Bože môj! zvolanie

II. hovor. môj m. manžel: poviem m-mu;

oj, ojoj, ojój cit.

1. vyj. rozlič. pocity (prekvapenie, túžbu, varovanie, radosť, žiaľ ap.), oh, och: o., aká hojnosť! o., nieže tak! o., bude nám dobre

2. blíži sa význ. čast. zosilňuje zápor al. prisviedčanie: o., nie! o., áno!

ojej, ojéj cit. vyj.

1. rozlič. pocity (prekvapenie, výsmech, odmietanie ap.): o., naozaj! o., takých je dosť!

2. blíži sa význ. čast. zosilňuje prisviedčanie: o., vie to on dobre

papagáj -a mn. N a A -e m. pestro sfarbený vták s prenikavým hlasom: tropické p-e;

● opakovať niečo ako p. mechanicky;

papagájčí, papagajčí príd.

papagájí príd.

t. j. skr. to jest

varuj, varúj cit. vyj. výstrahu pred nebezpečenstvom pri práci v lese, v lome ap., pozor!