Význam slova "stre" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 93 výsledkov (1 strana)
-
strebať -e -ú nedok.
1. expr., (o ľuďoch) pejor. hltavo piť, chleptať (tekutinu, riedke jedlo): pes s-l vodu;
s-e každú chvíľu2. pejor. opíjať sa (význ. 1);
-
štréber -a m. pejor. šplhúň, karierista;
-
štréberka -y -riek ž.;
-
štréberský príd.;
štrébersky prísl.;
-
štréberstvo -a s.
-
strebkať nedok. zjemn. popíjať: s. čaj
-
dok. strebnúť, strebnúť si -e -ú -bol
-
strecha -y -riech ž.
1. kryt na vrchnej časti budovy: škridlová, rovná s., slamená s. chalúpky
2. vrchný kryt chrániaci vnútrajšok niečoho: s. auta
3. prečnievajúci okraj klobúka, čiapky: klobúk s prehnutou s-ou
● kniž. rodná s. domov;
nemať strechu nad hlavou nemať prístrešie;
dostať niečo pod s-u (úspešne) dokončiť;
mať niečo pod s-ou zaistené; vybavené;
bývať s niekým pod jednou s-ou spoločne;
hneď je → oheň na s-e;
(červený) kohút na s-e horí;
s. mu horí nad hlavou je v kritickej situácii;
o tom už → vrabce na s-e čvirikajú;
lepší vrabec v hrsti ako holub na s-e; -
strechovito, strechovite prísl.: s. naklonený
-
strechovitý príd. kt. má tvar strechy: s. tvar;
-
strechový, strešný príd.: s-á konštrukcia;
s-ná krytina; -
strečing -u m. kondičná gymnastika vykonávaná bez náčinia;
-
strečingový príd.: s. úbor
-
strečkovať nedok.
1. (o rožnom statku) splašene utekať (pred hmyzom): voly s-jú
2. expr. splašene pobehávať; vyvádzať, blázniť sa: deti s-jú na dvore;
-
strečok -čka mn. N a A -y m. bodavá cudzopasná mucha kladúca vajíčka obyč. pod kožu niekt. cicavcov, zool. Oestrus
-
stred -u m.
1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov, prostriedok: s. ihriska;
s. mesta centrum;
trafiť do s-u terča;
geom. s. kružnice2. prostredná časť medzi začiatkom a koncom: s. knihy, v s-e týždňa
3. obyč. v spoj. s predl. skupina, okruh ľudí, vecí, javov: vyvolili si zástupcu zo svojho s-u;
prijali ho do svojho s-u medzi seba;
v s-e rodiny je šťastný4. polit. smer medzi pravicou a ľavicou: politika s-u
5. stredobod, centrum: byť s-om pozornosti prítomných;
spoločenský s. mesta;
byť v s-e záujmu; -
streda -y -ried ž. 3. deň v týždni;
cirk. Popolcová s., hovor. Škaredá s. deň, ktorým sa začína pôstne obdobie; -
stredajší príd.: s. program (divadla)
-
stredisko -a -dísk s.
1. inštitúcia, kde sa vykonáva istá činnosť: zdravotné, informačné, nákupné s.
2. miesto, oblasť, v kt. je sústredená nejaká činnosť, centrum: turistické s., s. divadelného života, priemyselné s-á štátu;
-
strediskový príd.: s-á obec sústreďujúca organizačné a spoloč. funkcie
-
stredne prísl. k 2: s. veľký
-
strednodobý príd. určený, poskytovaný na stredne dlhý čas: s. úver na jeden až päť rokov
-
strednotechnický, správ. stredný technický: s-é sily, správ. stredné technické sily
-
strednotlakový príd. tech. zariadený na stredný tlak: s. kotol
-
stredný príd.
1. kt. sa nachádza v strede, centrálny: s-á izba, s-á Európa, s-é Slovensko;
anat. s-é ucho;
šport. s. útočník2. kt. má prostrednú mieru istej vlastnosti, priemerný, prostredný; kt. je v poradí, v hodnotení ap. uprostred: s-á akosť;
človek s-ej postavy, s-ého veku;
s. žiak priemerný;
s-é zdravotnícke, technické sily so stredoškol. kvalifikáciou;
s-á škola s maturitou;
gram. s. rod zahŕňajúci najmä pomenovania mláďat a tých vecí, kt. nepatria do muž. ani žen. rodu, neutrum;
s-é (rozhlasové) vlny v rozsahu od 100 do 1000 m;
šport. (beh na) s-é vzdialenosti na 800 – 1500 m● → zlatá s-á cesta;
-
stredoamerický príd. vzťahujúci sa na Stred. Ameriku: s-é štáty
-
stredoázijský príd. vzťahujúci sa na Stred. Áziu: s-é republiky
-
stredobod -u m. niekto, niečo, na koho, na čo je sústredená najväčšia pozornosť, centrum, stred: s. záujmu;
byť s-om pozornosti -
stredoeurópsky príd. vzťahujúci sa na stred. Európu: s-e štáty;
s. čas majúci o 1 hodinu viac ako greenwichský (svetový) čas, skr. SEČ -
stredoľavicový príd. politol. názorovo orientovaný na politický stred až ľavicu, stredoľavý: s-é postoje
-
stredoľavý príd. politol. stredoľavicový: s-á strana
-
stredom
I. prísl. prostriedkom: ísť s.
II. predl. s G prostriedkom: potok tečie s. dediny
-
stredometrážny príd.: s. film so stred. metrážou
-
stredomorský príd. vzťahujúci sa na Stredozemné more: s-á krajina, oblasť, s-é ostrovy;
s-é podnebie, rastliny -
stredopoliar -a m. hráč pohybujúci sa v strednej časti ihriska;
-
stredopoliarka -y -rok ž.;
-
stredopoliarsky príd.
-
stredopravicový príd. politol. názorovo orientovaný na politický stred až pravicu, stredopravý: s. blok
-
stredopravý príd. politol. stredopravicový: s. vládny kabinet
-
stredoškoláčka -y -čok ž.
-
stredoškolský príd. vzťahujúci sa na stred. školu: s. profesor, s-é vzdelanie
-
stredoslovenský príd. vzťahujúci sa na stred. Slovensko: s-é piesne, s-é nárečia
-
stredovek -u m. obdobie od zániku Západorímskej ríše (476) do objavenia Ameriky (1492): raný, vrcholný s.;
-
stredoveký príd.: s-é stavby, umenie
-
stredovo prísl.
-
stredový príd. k 1: s-á poloha;
geom.: s. uhol, s-á súmernosť;
šport. s. hráč hrajúci v strede (poľa); -
stredovýchodný príd. vzťahujúci sa na Stredný východ: s-é krajiny
-
stredozemie -ia s. odb. územie ležiace vnútri krajiny, územia, vnútrozemie;
geogr. Stredozemie územie ležiace okolo Stredozemného mora; -
stredozemský, stredozemný príd.: s-ské podnebie;
s-á oblasť;
geogr. S-né more medzi Európou, Afrikou a Áziou -
stredtýždeň -dňa m.
1. dni v strede týždňa (streda, štvrtok)
2. dni medzi dvoma nedeľami; všedné dni týždňa: múzeum navštevujú aj v s-i
-
streh -u m. napätá pozornosť, ostražitosť
□ byť v s-u striehnuť
-
strek -u m.
1. vystrieknutie: s. krvi
2. víno so sódou al. minerálnou vodou: (vínny) s.
-
štreka -y -riek ž. hovor. trať (význ. 1 3); železnica
-
dok. k 1, 2 streknúť -e -ú -kol, strieknuť -e -u -kol
-
strela -y -riel ž.
1. súčasť náboja, predmet, kt. po vystrelení vyletí zo strelnej zbrane: trhavá s., s. z pušky, kuše;
zasiahnuť s-ou cieľ2. prudké usmernenie lopty, puku na bránu; takto usmernená lopta, puk: s. na bránu;
chytiť prudkú s-u● expr. letieť, bežať ap. ako s. rýchlo;
v zahrešeniach: s. jasná, okovaná! s., sto s-l ti do matere! sto s-l hrmených, okovaných! -
streľba -y -lieb ž. strieľanie: cvičná s., s. z pušky, s. do terča;
s. na bránu (vo futbale, v hokeji ap.) -
strelec -lca m.
1. kto strieľa zo zbrane; kto sa zaoberá streľbou (ako športovec, poľovník ap.): guľometný s.;
s-ovi ušla srna;
žart. sviatočný s. (o poľovníkovi) občasný; kt. zriedka trafí2. hráč, kt. strieľa na bránu al. kt. dal gól, kôš: s. gólu
3. v niekt. armádach príslušník pechotných útvarov
-
strelecký príd. k 1 – 3: s. výcvik;
s-é šťastie;
s-á jednotka;strelecky prísl.: s. pohotový hráč;
-
strelene prísl.;
-
strelenosť -i ž.
-
strelený príd. hovor. pejor. nenormálny, pojašený, trafený: prečo to urobil? – lebo je (trocha) s.;
-
streliť -ľ! dok.
1. vystreliť (význ. 1), vypáliť: s. na cieľ, s. z pištole;
hore ruky, lebo s-m!2. zasiahnuť strelou: s-l mu do srdca;
s. vedľa i fraz. pomýliť sa (v úsudku, zámere)3. (v loptových hrách, hokeji) usmerniť strelu na bránu, kôš: s. zblízka;
s. gól, kôš dať4. expr. dať zaucho, úder, vylepiť: s-m ti (jednu)!
● (zostal, bol,) akoby bol doňho s-l prekvapil sa, preľakol sa;
rozpŕchli sa, akoby bol do nich s-l rýchlo;
expr.: s. capa povedať, urobiť hlúposť, blamovať sa;
s. očami po niekom, niečom rýchlo prezrieť;
s. naslepo a) nerozmyslene povedať b) pokúsiť sa uhádnuť;
na dobré s-enie dosť ďaleko; -
strelivo -a s. hromad. náboje do strelných zbraní, munícia
-
strelka -y -liek ž. magnetka: s. kompasu
-
strelkyňa -e -kýň ž. k 1, 2;
-
strelnica -e -níc ž. miesto určené na výcvik v streľbe: vojenská s.
-
strelný príd.
1. určený na strieľanie: s. prach, s-é zbrane
2. spôsobený strieľaním: s-á rana
3. týkajúci sa odstreľovania: s-é práce (v lome, v bani)
-
strémovať dok. hovor. spôsobiť trému: s. recitátora pred vystúpením
-
strepať -e -ú dok. hovor. expr.
1. pohádzať dovedna, potrepať: s. veci na hŕbu
2. zraziť (význ. 1), zvaliť: s-li chlapa na zem
// strepať sa
-
streptokok -a m. biol. mikroorganizmus, kt. vyvoláva niekt. infekcie (napr. angínu);
-
streptokokový príd.: s-á nákaza
-
streptomycín -u m. antibiotikum so širokým spektrom pôsobenia, účinnosti;
-
streptomycínový príd.
-
stres -u m. nadmerná psychická záťaž organizmu;
-
stresovať nedok. i dok. spôsobovať, spôsobiť stres: každé vystúpenie ho s-uje; s-ný študent
-
stresový príd.: s-á situácia
-
strestať -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! dok. kniž. potrestať: s. zradcu, vinu
-
stretať -á, stretávať -a nedok.
1. prechádzať popri niekom, niečom pohybujúcom sa v protismere: s. ľudí, autá
2. pri prechádzaní popri niekom sa dostávať s ním do styku: všade s-á známych;
-
stretávací príd. určený na stretávanie: s-ie svetlá tlmené (na motor. vozidle)
-
stretávka -y -vok ž. hovor. (pravidelne sa opakujúce) stretnutie záujmovej al. inej skupiny: maturitná s., mali sme s-u
-
stretko -a -tiek s. slang. stretnutie mládeže s duchovným programom (pôv. za totalitného režimu): tešiť sa na s.
-
dok. stretnúť -e -ú -tol: pren. s-lo ho (ne)šťastie zastihlo ho
// stretať sa, stretávať sa
1. pri chôdzi, jazde sa dostávať do blízkosti niekoho, niečoho pohybujúceho sa v protismere: s. sa po ceste s ľuďmi, autá sa s-jú
2. stýkať sa (význ. 1), schádzať sa, vídať sa: s. sa s priateľmi (v kaviarni)
3. prichádzať do styku, dosahovať; zažívať: s. sa s obdivom, s prekážkami
4. zbiehať sa (význ. 1), spájať sa, križovať sa: tu sa s-jú štyri cesty;
-
dok. stretnúť sa
1. k stretať sa;
2. naraziť na seba, zraziť sa (v spore ap.): s. sa v boji;
šport. s. sa vo finále zohrať finálový zápas● expr. ešte sa s-me! porátame sa (vyhrážka)
-
stretnutie -ia s.
1. schôdzka (význ. 2): dohovoriť si s.;
maturitné s. schôdzka maturantov po istom čase2. zápolenie, zápas: futbalové, priateľské s.;
názorové s. konflikt -
prístrešie -ia s.
1. príbytok, útulok: dať, poskytnúť niekomu p.;
nemať p.;
byť bez p-ia2. prístrešok: p. pre dobytok
-
prístrešok -ška m. kryt nad niečím v podobe strechy, prístrešie: p. nad balkónom, p. na bicykle
-
nedok. sústreďovať
// sústrediť sa: športová činnosť sa s-la v kluboch;
s. sa na splnenie úlohy; -
nedok. sústreďovať sa