Synonymá slova "stre" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 134 výsledkov (2 strán)

  • pijatika hovor. 1. pitie (obyč. nemierne) liehových nápojov • pitka: nočné pijatiky, pitkyhrub.: chľastchľastačka: dať sa na chľasthrub.: slopanicastrebanica: naučil sa na strebanicehrub. žranica (nemierne pitie al. jedenie)

    2. p. liehovina


    strebanica p. pijatika 1


    chlípať sŕkavo, nahlas piť al. jesť tekuté jedlo; hrub. piť al. jesť tekuté jedlo vôbec • srkaťsŕkať: chlípe, sŕka horúci čajchleptaťchlamtaťstrebaťchľastať (hltavo; o ľuďoch pejor.): psy chlepcú, chľascú vodu; strebe, chľasce víno od rána

    p. aj piť


    logať hltavo, plnými dúškami, nahlas piť (o zvieratách, pren. expr., obyč. pejor. aj o ľuďoch) • slopaťchľastať: prasa logá, slope vodu; expr. rozhorúčený chlapec logá džús; pejor. slopať, chľastať pálenkutrocha hrub.: chleptaťstrebať: pes strebe vodu z potoka; ešte je len ráno a už strebe pivoexpr.: glgaťchlípaťchlamtaťtrocha hrub.: lôchaťlúchať: krava lôcha, lúcha z válova


    piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu • glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľašepopíjať (si)upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vínapoťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čajexpr. cickať (po troche): dieťa cická mliečkosrkaťsŕkaťchlipkaťpochlipkávaťuchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovkuexpr.: napájať sanadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsomexpr. ťahať (piť z fľaše) • expr.: slopaťlogaťlôchaťlúchaťdrúľaťchlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabuchlípaťchleptaťchľamtaťchľastaťstrebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce voduexpr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárompripíjať (piť na zdravie) • vypíjať (piť všetko al. zostatok) • odpíjať (piť z nejakého množstva) • požívať (piť v tekutom stave): požívať liekkonzumovať (pitím al. jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva

    2. nadmieru požívať alkoholické nápoje • opíjať sa: piť, opíjať sa do nemotyexpr.: chľastaťslopaťlogaťstrebaťuhýbať siuhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýnaexpr.: trundžiťhovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladostiexpr.: tankovaťcicať: chlapi tankujú, cicajú od ránasubšt.: nasávať • sať

    3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu • pohlcovaťvpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážďabsorbovaťvstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot

    4. p. cicať


    sŕkať, srkať 1. privretými perami vťahovať malými dúškami tekutinu a vydávať pritom zvuk podobný hláskam : nahlas sŕkal polievkuexpr.: strebaťchlípaťchleptaťchľastaťchlamtať (hlučne, sŕkavo a obyč. aj hltavo piť, jesť): strebe nápoj ešte horúci; chlípe, chlepce vodu priamo z vedra; Nechľascite, nechlamcite!

    2. od bolesti, chladu a pod. vydávať zvuk podobný predĺženej hláske sosŕkaťzosŕkaťzried. osrkovať: (o)sŕka, zosŕka, osrkuje od náhlej bolestichvieť satriasť sadrgľovať sa (trhavo, jemne sa pohybovať a obyč. pritom vydávať tichý sŕkavý zvuk): chvieť sa, triasť sa zimou; striasa sa, drgľuje sa od chladu, strachu

    3. pľuť pomedzi zuby • crkaťcŕkať: srká, crká, cŕka z obloka


    strebať p. chlípať, piť 1, 2


    karierista kto bezohľadne robí kariéru • pejor.: šplhúňšplhavecštréber: bezcharakterný šplhúň, štréber


    štréber p. karierista


    strebnúť si p. upiť si


    upiť si pitím ubrať menšie množstvo odniekiaľ • odpiť (si): upil si, odpil (si) z pohára trochu mliekaexpr.: chlipnúť siodchlipnúť sisrknúť siusrknúť si: (od)chlipnúť si, (u)srknúť si kávyexpr.: liznúť si (celkom malé množstvo, obyč. na ochutnanie): liznúť si z likéruhovor. expr.: lognúť siglgnúť sistrebnúť sizastrebnúť (si) (často pri pití alkoholu): lognime si, glgnime si eštehovor. expr.: drgnúť siďugnúť sišuchnúť sipotiahnuť si (týka sa iba pitia alkoholu): drgol si, ďugol si, šuchol si, potiahol si z fľaše slivoviceexpr.: frcnúť sišluknúť si (pálenky) • vypiť siexpr.: uhnúť sihrknúť siprihnúť si (požiť alkohol obyč. vo väčšej miere ako treba): rád si vypije, uhne; keď si prihne, hrkne, nedá sa s ním hovoriť

    p. aj vypiť si


    dom 1. stavba určená najmä na bývanie: rodinný dom, stavať domstavaniestavisko: hospodárske stavania, staviskázried. stavenisko: drevené staveniskokniž. príbytok: ľudské príbytkybudova (väčší dom): staničná budovazastar. budúnokmrakodrap (dom s veľkým počtom poschodí): tridsaťposchodový mrakodraphovor. vežiak (výškový dom): panelový vežiakhovor. panelák (panelový dom) • hovor. činžiak (nájomný dom): majiteľ činžiakamúranicamurovanica (murovaný dom) • drevenica (drevený dom) • chalupa (jednoduchý dedinský dom): murované chalupyzastaráv. chyža: má peknú chyžuvila (stavebne náročnejší rodinný dom, obyč. so záhradou) • bungalov (ľahký rozoberateľný domček, pren. drevený rodinný domček na rekreáciu) • dača (vila na vidieku ako letné sídlo v ruskom prostredí) • chatrč (chatrný dom) • búda (jednoduchý nízky, obyč. drevený dom) • expr. barak: kúpil si rozostavaný barakčasto expr. domec (menší, jednoduchý dom): záhradný domecexpr., obyč. pejor. škatuľa: na sídlisku sú samé škatulepejor. chajda (nevzhľadný, neudržiavaný dom): cigánska chajdakniž. obydlie: mať pohodlné obydliekniž. strecha: rodná strechasubšt. štokovec (poschodový dom)

    2. p. domov 1 3. p. rodina 1, domácnosť


    strecha 1. kryt na vrchnej časti budovy: škridlová, plechová strechahovor. zastar. dach: prší nám cez dachzastar. pokrov (Kukučín)

    2. p. obydlie, dom 1


    obydlie kniž. miesto na bývanie • príbytokbývanieprístrešie: boli radi aj núdzovému obydliu, príbytku, bývaniu; byť bez prístrešiakniž. strecha (nad hlavou): prvá úloha bola nájsť si strechu nad hlavoudom (ako budova na bývanie): vyhnali ho z vlastného domubyt (miestnosti na bývanie vo väčšom dome): štvorizbový bytzastar. al. expr. kvartieľ: pýtajú za bývanie v tom kvartieli neslýchané peniazepren. expr. hniezdo: mať vlastné hniezdopejor. brloh (biedne obydlie)

    p. aj dom 1


    strechovitý p. špicatý


    špicatý ktorý je zakončený špicou • zašpicatenýzahrotenýprihrotený: špicatý výstrih; nosiť špicaté, zašpicatené topánky; zahrotené, prihrotené drevené kolíkyhrotitýhrotistýkončitýkončistýostrý (op. tupý): úsmev mu odhalil hrotisté, končité, končisté, ostré zuby; končistý, ostrý nosrohatýrohovitýrožkatý (majúci tvar rožkov): na kmeni sa objavili rohaté, rožkaté výrastky; rohovitý útvarstrechovitý (majúci podobu strechy): strechovitý vrch


    splašene 1. rýchlo a nepremyslene sa pohybovať al. konať, obyč. od ľaku al. strachu • bezhlavozmätene: splašene, bezhlavo, zmätene pobehovať po miestnostizdivočene: kone zdivočene behali po dvorestrečkomstrečky (obyč. o rožnom dobytku): krava strečkom, strečky ušla do poľa

    porov. aj splašený

    2. porov. naľakaný


    strečkom p. splašene 1


    behať rýchlo sa pohybovať z miesta na miesto al. často • pobiehaťpobehovaťpobehúvaťpobehávať: deti behajú, pobiehajú, pobehujú po dvoreexpr. lietať: lieta po úradoch od ránaexpr. naháňať sa: celý deň sa naháňať a nič nevybaviťexpr. brnkať (prudko, často): taxíky brnkajú sem a taexpr.: švingaťšvirgať: prsty švingali po stoleexpr.: bzíkaťprebzikovať (o hmyze, zvieratách): muchy bzíkajú; pred nami prebzikujú jašteričkystrečkovať (splašene behať): žrebce, ovce začali strečkovaťblúdiťkniž. tekať (o rýchlom pohybe očí) • prebehovaťprebiehaťprebehávaťprebehúvať (z miesta na miesto): prebehuje, prebeháva z izby do izby


    strečkovať 1. splašene utekať, pobehávať, poskakovať, obyč. pred hmyzom (o rožnom statku) • expr. bzíkať: voly strečkujú, ovce bzíkajúnár.: badzgaťbadzgovať (Ondrejov, Švantner)plašiť sa (stávať sa nespokojným): kone sa naraz plašiaexpr. virgať (vyhadzovať nohami): žrebec virgal

    p. aj behať

    2. p. šantiť


    šantiť prejavovať sa veselou náladou, žartovnými kúskami, behaním, neposednosťou a pod. • šantovaťrobiť šantyrobiť pestvárobiť šibalstvárobiť huncútstva: deti šantia, šantujú, robia šanty, pestvá na školskom dvorehovor. expr. šarapatiť: deti šarapatia v kôlnisamopašiť (sa)robiť nezbeduhovor. nezbedníčiťzried. nezbediť (obyč. s nerešpektovaním výchovných úsilí, spoločenských noriem): samopaší (sa), nevie od dobroty, čo by mal robiť; keď rodičia odišli, deti robili nezbeduexpr.: blázniť (sa)pochabieť sapochabiť sajašiť sa (výstredne, samopašne sa správať) • vystrájaťvyvádzaťstváraťvymýšľaťvyčíňať (obyč. s nedobrými následkami): vystrájať, stvárať fígle; mládež na chate vystrájala, vyvádzala, vyčíňala do ránaexpr. strečkovať (splašene behať): chlapci strečkujú na dvorefraz. expr. nezmestiť sa do kožeodreagúvať sa (šantiť s cieľom zbavovania sa psychickej záťaže): deti skáču, nezmestia sa do kože; mládež sa odreagúva na ihrisku


    strečky p. splašene 1


    jadro 1. stredná, vnútorná časť niečoho: bytové jadro, jadro bunkystredcentrum: stred, centrum mestavnútro: vnútro domubot. stržeň (jadro rastlinnej osi)

    2. hlavná zložka niečoho: jadro obyvateľstvazáklad: základy odporupodstata: podstata prednáškykniž. gros, pís. i gro (hlavná časť): gros, gro spoločnostikniž. výlupok (niečo vylúpené): abstraktný výlupokkniž. stržeň: stržeň myslenia (Kukučín)

    3. p. zrno 1, semeno 1


    okruh 1. skupina ľudí s rovnakými záujmami • kruh: okruh, kruh čitateľov poéziestred: vybrať si zástupcu zo svojho stredusvetprostredieokolie: pohybovať sa vo svete, v prostredí obchodníkov, bankárov; to sú ľudia z tvojho okolia

    2. p. oblasť 2


    prostriedok 1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov, stredná časť niečoho • stred: prostriedok, stred ihriskacentrum: centrum mestaodb. ťažisko (hmotný stred telesa): ťažisko trojuholníkakniž. srdce: srdce Európystržeň: stržeň vreduzastar. stredok

    2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca • stred: v prostriedku, v strede mesiacapolovicapolovička: polovica, polovička týždňa

    3. p. nástroj 1


    stred 1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov • prostriedok: stred, prostriedok izbycentrum: centrum mestaodb. ťažisko (hmotný stred telesa): ťažisko trojuholníkaodb. epicentrum (bod na zemskom povrchu kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod miestom atómového výbuchu): pren. epicentrum nákazykniž. srdce: srdce Európystržeň: stržeň vreduzastar. stredok

    2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca • prostriedok: v strede, v prostriedku týždňapolovicapolovička: polovica, polovička storočia

    3. p. stredobod


    stredobod osoba al. vec, okolo ktorej sa niečo sústreďuje • stred: byť stredobodom, stredom záujmu, pozornosticentrum: centrum činnosti, dianiaťažisko: ťažisko sporuzastaráv. stredisko: stredisko úvah (Kukučín)


    stredisko 1. miesto, v ktorom sa sústreďuje al. vykonáva istá činnosť • centrum: rekreačné stredisko; Bratislava je kultúrne centrumhniezdo (stredisko, odkiaľ sa niečo šíri): hniezdo nákazyohnisko (miesto, z ktorého sa niečo šíri): ohnisko odporusemeniskosemeništeplemenisko (miesto, z ktorého sa šíri nákaza): semenisko, semenište, plemenisko chorôb

    p. aj ústredie

    2. p. stredobod


    ústredie hlavné miesto istej inštitúcie al. orgánu • centrum: riadiť prácu odbočiek z ústredia, z centra; nervové ústrediestredisko: osvetové strediskoústredňacentrála (miesto, kde sa sústreďuje al. riadi istá činnosť): ďalekopisná ústredňa, špionážna centrálaohniskohniezdo (stred, z ktorého sa niečo šíri): ohnisko, hniezdo odporu


    stredkom p. stredom


    stredom strednou časťou niečoho, miestom približne rovnako vzdialeným od okrajov; cez stred, cez prostriedok • prostriedkom: prebili sa stredom, prostriedkom; stredom, prostriedkom doliny tečie potokhovor. stredkom: pustili ho stredkom


    os 1. stredová čiara, vzhľadom na ktorú sa určujú súradnice • strednica: os, strednica mosta; tunelová os, strednica

    2. p. náprava2 3. p. podstata


    bodkočiarka interpunkčné znamienko skladajúce sa z bodky a čiarky • zastaráv. stredníkzastar. semikolón


    prostredník2 stredný prst na ruke • zastar. stredník (Karvaš)


    sprostredkovateľ kto, čo niečo sprostredkúva: sprostredkovateľ predajaprostredník: vyvoliť si niekoho za prostredníkaspojka (kto obstaráva styk): robiť spojkudohadzovačdohodca (kto sprostredkúva známosť, sobáš, obchod a pod.) • agent (obchodný zástupca): poisťovací agentmédium (sprostredkujúca osoba pri špiritistických a pod. javoch) • hovor. nahovárač (sprostredkovateľ svadby) • zastar. stredník (Hurban)hovor. zastar.: šikovačšikovník


    stredník1 p. sprostredkovateľ


    stredník2 p. prostredník2


    priemerný ktorý je v kvalitatívnom al. kvantitatívnom hodnotení vyjadrením priemeru, stredu (op. nadpriemerný, podpriemerný) • prostrednýstredný: človek priemernej, prostrednej, strednej postavy; priemerný, prostredný žiak; výrobok priemernej, strednej kvalityobyčajnývšednýexpr. tuctový (ničím neprevyšujúci priemer): obyčajný, všedný, tuctový zjav; obyčajný, všedný, tuctový hlas


    stredný 1. ktorý sa nachádza v strede, uprostred niečoho: stredná časť pozemku, záhradyprostredný (stredný v poradí, obyč. v nepárnom počte): navliecť si prsteň na stredný, prostredný prst; prostredný syncentrálny (tvoriaci centrum, obyč. územné; umiestnený v centre): centrálna Európa, centrálne oblasti kontinentov

    2. ktorý má prostrednú mieru istej vlastnosti; ktorý je v poradí, v hodnotení uprostred • priemerný: výrobok strednej, priemernej kvality; byť stredným, priemerným žiakomprostredný: človek prostrednej postavy


    podstata základná, hlavná zložka niečoho • jadrozáklad: dotknúť sa podstaty, jadra, základu problémuťažisko: ťažisko otázkyos: osou románu je hľadanie pravdyzaloženie (základná vlastnosť, obyč. povahová): svojím založením je optimistazákladňa: myšlienková základňa teóriekniž.: bázafundament: tvoriť bázu, fundament niečohokniž. substancia: hmotná substanciakniž. kvintesencia: kvintesencia životnej múdrostikniž. meritum: povedať niečo k meritu vecistredobod (najdôležitejšia časť niečoho): stredobod činnosti

    p. aj základ


    stredok p. stred 1, prostriedok 1


    stredomorský ktorý sa týka Stredozemného mora; ktorý sa nachádza v jeho okolí • odb. mediteránny: stredomorská, mediteránna oblasť; stredomorské, mediteránne podnebie


    stredoveký týkajúci sa stredoveku • odb. medieválny: historik zaoberajúci sa stredovekým, medieválnym obdobím


    stredozemský p. vnútrozemský


    vnútrozemský týkajúci sa vnútrozemia • kontinentálnystredozemský: vnútrozemské, kontinentálne podnebie


    streh napäté sústredenie na niečo: boli vždy v strehuostražitosťbedlivosťbdelosť: treba zachovať ostražitosť, bedlivosť, bdelosťpozornosť: pozornosť je v každom okamihu na miestezried. postreh: zostali sme v postrehu


    strek víno so sódou al. vodou, obyč. minerálnou • subšt. špricer: vypiť si strek, špricer


    štreka p. trať 1, 3


    trať 1. priestor, obyč. pruh zeme upravený na dopravné spojenie koľajovými vozidlami: dvojkoľajová trať, cesta pozdĺž trateželeznica: širokorozchodná železnicadráhahovor. štrekakoľaj (dvojica koľajníc)

    2. dopravný prostriedok slúžiaci doprave v istom smere • linka: trolejbusová trať č. 211, zámorská letecká linkaspoj: autobusový spoj

    3. miesto upravené na preteky • dráha: bežecká trať, dráhahovor. štreka


    streknúť p. špľachnúť


    špľachnúť, šplechnúť zasiahnuť menším prudkým prúdom (o tekutine); prudko vrhnúť prúd tekutiny • expr.: čľapnúťčrpnúť: voda mu špľachla, čľapla do tváreprsknúťstreknúťstrieknuťfrknúť (v kvapkách): streklo, frklo mi blato na kabátexpr.: frsknúťfľusnúťfľusknúť (v kvapkách) • expr.: chrstnúťchľusnúťchľustnúťchvistnúťšustnúť (vrhnúť v množstve): špinavú vodu mu chrstla na hlavu


    strekotať p. striekať 1


    striekať 1. v silnom prúde prudko tiecť • expr. strekotať: všade navôkol strieka, strekoce vodavystrekovať (prudko vyrážať von al. do výšky; obyč. v intervaloch): voda vo fontáne vystrekujeexpr.: syčaťsíkať (so sykotom): koňovi syčala, síkala z papule krvvaliť sakniž.: rinúť saprýštiť: z rany sa rinie, prýšti krvšpliechať (pri náraze sa prudko rozpadať; o tekutine): voda špliecha na všetky strany

    2. v tenkom prudkom prúde dávať niekam tekutinu: sestra strieka injekcie bezbolestnepostrekovaťpostriekavať (po povrchu): strieka, postrekuje, postriekava stromy, viničšpliechať (časti tekutiny): špliecha mu vodu do tvárefŕkaťkropiťprskaťexpr. frckať (pokrývať kvapkami; po troche striekať): fŕka ho voňavkou; autá kropia ulicu; prská, frcká mu do očípofrkovať (slabo, jemne, s prestávkami) • subšt.: špricovať • zjemn. šprickať: hadicou špricuje, šprická všetkých naokolo


    strela 1. priebojná súčasť náboja, predmet, ktorý po vystrelení vyletí zo strelnej zbrane a ktorý má zasiahnuť cieľ: strela z pištoleguľka: guľka zasiahla kosťguľa: delová guľaprojektil (kovová súčiastka náboja): projektil puškyšrapnel (delová strela, ktorá sa roztrhne pred dopadom): výbuch šrapnelatorpédo (vojenská strela s vlastným pohonom): zasiahnuť loď torpédomhovor. patrón: slepý patrónšíp (strela s hrotom vystreľovaná z luku): jedovatý šíp

    2. (pri loptových hrách, hokeji) lopta, puk usmernený na bránku kopnutím, hodením, úderom: vyslať tvrdú streluhovor. rana: chytiť prudkú ranuhovor. expr. šupa: to bola šupa

    3. p. výstrel


    výstrel vypustenie náboja zo zbrane a zvuk tým spôsobený: výstrel z revolvera; zaznel silný výstrelstrela (vypustený náboj): dobre mierená strelahovor. rana: rana z delahovor. expr. šupa: to bola šupasubšt. šús: šús z pištole (Stodola)


    streľba vypúšťanie strely zo strelnej zbrane: streľba z revolvera; družstvo začalo streľbupaľba (hromadná streľba): delostrelecká paľbastrelectvo (športová streľba na terč): pestovať jazdu na koni a strelectvopren. expr. hromobitie: hromobitie kanónov (Smrek)


    strelec 1. kto strieľa zo zbrane: guľometný streleczastar. ostrostrelec (iron. dobrý strelec) • ostreľovačsnajper (strelec určený na osobitné úlohy)

    2. šachová figurka, ktorá sa pohybuje uhlopriečne • hovor. zastar. bežec


    strelectvo p. streľba


    bláznivý 1. duševne chorý • pomätenýnenormálnychoromyseľný: na starosť ostala bláznivá, pomätená, nenormálna, choromyseľnášialenýzbláznenýfraz. chorý na rozumfraz. expr. padnutý na hlavu: šialený, zbláznený človek; osoba chorá na rozum, padnutá na hlavuhovor. pochabýexpr.: spochabenýpojašený: nevedel, čo môže čakať od pochabého, spochabeného mozgunepríčetnýposadnutýhovor. expr.: šibnutýťuknutýďugnutýďubnutýďabnutýhovor. pejor.: trafenýstrelenýšvihnutýstrihnutýslang. šľahnutýneskl. hovor. pejor. šišipren. frcnutýsubšt.: mešuge • mišuge • cvoknutý

    2. expr. zbavený rozvahy, nekontrolujúci svoje prejavy, správanie (o človeku); svedčiaci o tom • nerozumnýnerozvážnypobláznený: bláznivé, nerozvážne, nerozumné, pobláznené dievča; bláznivý, nerozumný, nerozvážny plánnemúdrynezmyselný: nemúdry, nezmyselný nápadbláznovskýexpr.: šialenýzbláznenýpochabýspochabenýpochábeľský: mal svoje bláznovské obdobie; šialené roky; zbláznená, pochabá, spochabená, pochábeľská mladosťexpr.: poplašenýsplašenýpojašenýzjašenýrozjašenýstrelenýtrafenýpobesnený: poplašený, splašený, pojašený, zjašený chalan; výplody streleného, trafeného mozguexpr. potáraný (Timrava, Podjavorinská)samopašnýšantivýrozbláznený: samopašné, šantivé, rozbláznené šteňa

    3. p. silný 2, prudký 1, 2 4. p. výstredný 1


    choromyseľný ktorý je duševne chorý • pomätenýbláznivýšialený: správanie choromyseľného, pomäteného, bláznivého, šialeného človekanenormálnyfraz. chorý na rozumfraz. expr. padnutý na hlavuhovor. chorý: je nenormálny, chorý na rozum, padnutý na hlavu; choromyseľná, chorá osobaexpr.: pojašenýzjašenýzošalený: vyčíňa ako pojašená, zjašenáhovor. pochabýexpr. spochabený: trhala si vlasy ako pochabá, spochabenáhovor. expr.: šibnutýšľahnutýťuknutýďugnutýďubnutýďabnutýhovor. pejor.: trafenýstrelený: správal sa ako šibnutý, ťuknutý, ďugnutý, ďubnutý, ďabnutý; výmysly trafeného, streleného mozguneskl. hovor. pejor.: šišiplem-plemsubšt. cvoknutý

    porov. aj slabomyseľný


    nepríčetný ktorý neovláda rozumom svoje konanie; svedčiaci o tom (op. príčetný) • šialenýbláznivý: vyvádzal ako nepríčetný, šialený; nepríčetný, bláznivý revnenormálnyhovor. expr. šibnutý: kričí ako nenormálny, šibnutýhovor. pejor.: vykoľajenývyšinutýtrafenýstrelený: správa sa ako trafený, strelený; mať vykoľajený, vyšinutý výraz tváre; vyšinuté názorypochabýzjašenýpomätený: zúril ako pochabý, zjašený; hľadel pomäteným pohľadomzbavený zmyslovpominutý na rozume: bil okolo seba ako pominutý na rozumepejor. besnýexpr. rozbesnený: behal hore-dole ako besný, rozbesnený


    strelený p. bláznivý 1, 2, choromyseľný


    odstreliť streľbou usmrtiť al. strelou odstrániť: odstreliť zajaca; odstrelili mu prstexpr.: odpáliťodbachnúťodbafnúťexpr. zried. odbakať: odpáliť, odbachnúť roh domuzastreliťhovor. expr.: spafnúťrafnúťpoľov. streliť (strelou usmrtiť): (za)strelil statného srncafraz. postaviť k stene/k múru: zajatcov postavili k stene, k múru


    prdnúť hrub. vypustiť plyny z konečníka • hrub. uprdnúť sapustiť (obyč. potichu) • zasmradiť (spôsobiť tým smrad): keď čert nemôže urobiť zle, aspoň zasmradíexpr. bžuknúť (Kálal)expr.: zabzdieťzabzdošiťžart.: puknúťfuknúť (jemne) • zatrúbiťzakadiťstreliť (hlasno) • vulg.: drisnúťzasrať


    predať 1. dať niekomu niečo za peniaze (op. kúpiť): predať pozemok, domspeňažiť: dobre predal, speňažil auto; speňažiť starožitnosťslang. streliť: strelil mi obraz za 1000 korúnpustiťprepustiť (ponechať niečo niekomu za peniaze): prepusti mi pár vriec cementuodpredať (časť al. po častiach): odpredať niekomu z vlastnej úrody jabĺkvydražiťvylicitovať (predať na dražbe): vylicitovať obrazpopredaťrozpredaťvypredať (postupne väčšie množstvo al. všetko): popredať dobytok, rozpredať majetok, vypredať vstupenkyexpr. prekupčiť (kúpou vymeniť): prekupčil mačku za zajacahovor., obyč. pejor. zhandlovať: zhandlovať starý bicykelpredražiť (predať za neúmerne vysokú cenu): tovar viacerí súkromníci predražili

    2. p. zradiť 1


    streliť 1. vypustiť strelu zo strelnej zbrane • vystreliťvypáliť: (vy)streliť z pušky; (vy)strelil, vypálil na zajacaexpr.: buchnúťrachnúť: rachol z revolvera

    2. usmerniť strelu do siete, do koša (v loptových a pod. hrách) • vstreliťvsietiť (streliť do siete) • šport. publ. dať: streliť, vsietiť, dať gól, kôškopnúť (nohou): kopol už tretí gól

    3. expr. dať úder do tváre (rukou) • dať zauchodať fackuexpr.: vylepiťvlepiť: strelím, vylepím ti jednu, ak neposlúchneš; dal mu zaucho, facku za odvrávanieexpr.: struhnúťvsotiťvpáliť: Struhni mu, facni mu jednu!; vsotil mu poza ušifraz.: dať poza ušidať po hlave

    4. p. zastreliť 5. p. predať 1 6. p. prdnúť 7. streliť si p. utiahnuť si


    udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

    2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať


    umiestiť, umiestniť 1. dať, položiť na isté (určené, náležité) miesto: umiest(n)iť sochu v parkuzasadiťvsadiť (do niečoho): obraz zasadili, vsadili do výklenku izbykniž. situovať (do priestoru al. času): oblok situovaný na západ; dej románu autor situoval do minulostilokalizovať (určiť miesto): spisovateľ lokalizoval príbeh do mestského prostrediainštalovať (umiestiť ako exponát, obyč. verejne): výstavu, obrazy inštalujú v Slovenskej národnej galériistreliť (loptu, puk a pod. pri hre): loptu umiest(n)il, strelil do horného rohu brány

    2. dať, nájsť, prideliť, určiť miesto (na bývanie, vykonávanie zamestnania, štúdia a pod.): opustené deti umiest(n)ili do rodín; umiest(n)iť syna v škôlkehovor. expr. upichnúť (pri nedostatku miesta): upichnúť niekoho v podniku, na vysokej škole


    vylepiť 1. zavesiť verejne ako správu, oznam • vyvesiť: vyvesiť, vylepiť vyhlášku, plagát

    2. expr. prudko niekomu dať zaucho al. iný úder na telo • expr.: vlepiťstreliťvypáliťvpáliť: vylepil, vlepil, strelil mu zopár za ušiexpr.: vsotiťvraziťvyťaťvytnúťvysoliťvsoliťzasoliťzavesiť: vsotí, vrazí, zasolí mu pár zaúch a ujde; buď ticho, lebo ti takú zavesímfraz.: dať poza ušidať po hlaveexpr.: struhnúťfuknúťfacnúťfľasnúťfľasknúťplesnúťplesknúťpľasnúť: struhla mu po papuli, plesla ho po ústachexpr.: švacnúťšustnúťšuchnúťšupnúťlupnúťluznúťliznúťhlobnúť (nečakane, rýchlo) • expr. vťapiť (Zguriška)povyliepaťpovylepovať (postupne, viac zaúch): povyliepal deťom jednu sprava, druhú zľava


    vystreliť 1. vypustiť strelu zo strelnej zbrane al. umiestniť strelu do cieľa (v športových hrách) • streliťvypáliť: (vy)streliť, vypáliť z revolvera; dvakrát (vy)strelil, vypálil na bránku, ale netrafilexpr.: rachnúťbuchnúťbachnúť: rachnúť, bachnúť z kanónaodpáliť (streľbou dať do pohybu): odpáliť raketu, nálož

    2. p. skončiť sa 2


    zastreliť streľbou zabiť, usmrtiť • odstreliť: zastreliť, odstreliť diviakapoľov. slang. streliť: strelil tri zajacezasiahnuť: dobre mieril, lebo obeť zasiaholexpr. zložiť: zložiť jeleňaexpr.: skoliťskosiť: skoliť, skosiť obeťhovor. expr.: spafnúťspuknúťrafnúťodbachnúťodbafnúťodpáliťzried. odbakať: odbachol zajacapostrieľaťvystrieľať (postupne, viacerých al. všetkých)


    blamovať sa hovor. zapríčiniť si nepríjemnú situáciu • zblamovať sazosmiešniť sastrápniť samať blamáž: nič som nevedel, blamoval som sa pred celou spoločnosťounepochodiťfraz. expr. streliť capaexpr.: pohorieťzhorieť (nemať úspech): s návrhom nepochodil, pohorel, zhorel, blamoval sahovor. expr. zhodiť sa: svojou poznámkou sa pred všetkými zhodilkompromitovať sa (poškodiť si dobrú povesť, vážnosť): blamovať sa, kompromitovať sa pred verejnosťouexpr. vybuchnúť: na skúške som načisto vybuchol


    napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý snehnapadať (postupne): napadalo lístiaexpr.: nakydať (sa)naváľať sanavaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehunasypať sanasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golierpripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehuexpr. zried.: narútiť sanarúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

    2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúťzaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodcaskočiťvrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súperanaskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočilexpr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v nocikniž.: atakovaťinzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážkuosopiť saexpr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

    3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienkapomyslieť sirozpomenúť sarozpamätať saspomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úradkniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počulexpr. vhupnúť do hlavypren. svitnúť (v hlave/v mysli)fraz. prísť na niečostreliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneďblysnúťblysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienkanár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)


    utiahnuť si žartovným, ironickým spôsobom sa vyjadriť o niekom • urobiť si žarturobiť si posmech: rád si utiahne, urobí posmech, žart zo svojich spolužiakovexpr. utrhnúť si: vie si z každého utrhnúťhovor. expr.: vystreliť sistreliť si (často nielen slovne, ale aj skutkom): (vy)streliť si z niekoho na prvého aprílapouťahovať si (viackrát al. z viacerých si utiahnuť): pouťahovať si zo spolužiačok


    pomýliť sa dopustiť sa omylu, urobiť chybu • zmýliť sa: pomýliť sa, zmýliť sa vo výpočtochchybiťpochybiťschybiť: uznal, že v odhade (po)chybil, schybilexpr. spliesť sa: pri hľadaní adresy sa splietolexpr. potknúť sa (urobiť chybu): zarecitovať báseň bez potknutiahovor. expr. seknúť sa (veľmi sa pomýliť): pri posudzovaní kvality výrobku sa sekolfraz. expr. streliť vedľa: v súťaži vždy strelí vedľafraz. urobiť chybný krok: v živote málokedy urobí chybný krokexpr.: prerátať saprepočítať sa: chcel nás dostať, ale sa prerátalkniž.: poblúdiťzablúdiťzblúdiť (v konaní, úsudku): ako mladý aj poblúdil, zblúdil, ale zbadal svoj omylhovor. expr.: opáliť saopláchnuť saopláknuť sa: pri výbere partnera sa opálil, oplákolexpr.: popliesť sazapliesť sa (pomýliť sa v reči): jazyk sa mu poplietolexpr.: pomotať sazmiasť sapomútiť sa: pri uvažovaní sa pomotal, zmiatol; v hlave sa mu to pomútilosubšt. kiksnúť: pri rátaní viackrát kiksla


    strelivo náboje do strelných zbraní • munícia: zásoby streliva, munície


    magnetka podlhovastý, okolo osi otáčavý magnet používaný v kompasoch a buzolách • strelka: magnetka, strelka ukazuje na sever


    strelka podlhovastý, okolo osi otáčavý magnet používaný v kompasoch a buzolách • magnetická ihlafyz. magnetka


    míner odborný robotník pracujúci s výbušninami a trhavinami pri odstrele • strelmajster


    strelmajster p. míner


    bleskovo za veľmi krátky čas, veľmi rýchlo, rýchlo ako blesk • bleskovev okamihuokamžitev momentebleskurýchlobleskurýchle: bleskovo, v okamihu, v momente sa rozhodol, že odíde; bleskove, bleskurýchlo sa vrátil domovbleskom: správa sa bleskom, bleskovo rozniesla po okolíexpr. ozlomkrkyexpr. zried. ozlomkrk (pri slovesách pohybu): bleskovo, ozlomkrky vybehol na ulicupoet. bleskmo: bleskmo beží (Hviezdoslav)poet. strelmo (rýchlo ako strela): škovránok sa spustí strelmo z výšky (Fabry)

    p. aj rýchlo


    prudko 1. s veľkou rýchlosťou, silou, intenzitou • sprudka: prudko, sprudka zabrzdil, aby nenarazilnáhlerapídne: jeho stav sa náhle, rapídne zhoršilakútne: prudko, akútne prebiehajúca infekciaráznerazantne: rázne, razantne zaútočil na súperasilnovehementne: silno, vehementne obhajoval svoje názoryexpr. zúrivo: vietor zúrivo zalomcoval dvermiexpr.: hupkomhupkystrmhlav: hupkom, hupky, strmhlav sa púšťal do každej robotyhovor.: hurtomzhurtahurtovne: hurtom, zhurta začal rýľovať v záhradepoet. strelmo (Hviezdoslav, Fabry)zastar.: valmovalom (Hviezdoslav, Tajovský)

    porov. aj prudký 1

    2. s veľkým sklonom • strmopríkroostro: chodník prudko, strmo stúpa k vrcholu; cesta sa príkro, ostro zvažuje k riekekolmo: kolmo stúpajúcimi schodmi sa dostali na povalu

    3. živelne reagujúc; prejavujúc živelnosť v správaní, v konaní v reakciách • prchkoimpulzívne: prudko, prchko zareagoval na otcovu poznámku; začal impulzívne presviedčať o svojej pravdevášnivo: pri rozhovore vášnivo rozkladá rukamistrmopríkro: strmo, príkro sa osopil na dieťarozhodnerezolútne: rozhodne, rezolútne odmietnuť predložený návrhostrozostra: v diskusii ostro, zostra zaútočiť na oponentavýbušneexplozívnekniž. eruptívne: výbušne, explozívne, eruptívne reaguje na každé napomenutieexpr.: zúrivošialene: zúrivo, šialene sa rozkričal na ženuhovor.: hurtomzhurtahurtovne: hurtom, zhurta diskutuje o všetkom

    porov. aj prudký 2


    rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchlechytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedolnarýchlonachytro: narýchlo, nachytro uvarila obednapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z taškyurýchlenezrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchaťchvatnechvatomzried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicubystrorezkosvižnesvižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvorexpr. šibko: šibko sa pustil do jedeniamihomšvihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odídenáhlivohorúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil vecináhlenáhlozried.: nanáhlenanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúťrapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížilahovor.: expresneexprespren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebnéobratomkniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky dokladyhneďihneďskoronaskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiťzarazrazomv okamihuokamžiteexpr.: raz-dvašupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zimabehomskokomzried. skokmo: behom, skokom sa pustili do robotyletkomletmov letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domovexpr.: hupkomhupkyzvrtkomzried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodminár.: friškošmihomgvaltom (Hviezdoslav, Botto)nár. stojme (Dobšinský)prirýchloprichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavilibleskovebleskovobleskompoet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalšíbleskurýchlebleskurýchlopoet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povieexpr.: ozlomkrkozlomkrkyostopäťostošesťfraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorkyexpr.: odušu, pís. i o dušufraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalejfraz.: s časom opretekys vetrom opreteky: cestu stavali s časom opretekyfraz.: akoby bičom plesolakoby dlaňou plieskalz minúty na minútulen tak fuk-fukmíľovými krokminár.: úvalomúbehomnespráv.: spechom • spešne • prekotne


    strelmo 1. p. rýchlo, bleskovo 2. p. prudko 1


    strelný ktorý je určený na strieľanie • pušný: zásoby strelného, pušného prachu


    naľakaný pociťujúci náhle zľaknutie, úľak al. dlhšie trvajúci strach; svedčiaci o pocitoch zľaknutia al. strachu • vyľakanýzľaknutýpreľaknutýprestrašený: krik naľakaných, vyľakaných, preľaknutých ľudí; triasol sa ako zľaknuté, prestrašené zviera; uprel na nás naľakaný, vyľakaný pohľadpoľakanýpoplašenýpostrašenýnastrašenýnaplašenýmenej časté nastráchaný: z lesa vybehol poľakaný, nastrašený zajac; naplašené, nastráchané očiustrašenýustráchanýmenej časté: ustrachovanýprestráchanýzried. uľakanýuľaknutý (pri dlhšom al. trvalom pocite strachu): v detstve som bol ustrašené, ustráchané, ustrachované dieťasplašenývyplašenýzdurenýzjašený (pri silnom a náhlom zľaknutí; neutrálne o zvieratách, expr. o človeku): po ceste uháňal splašený, vyplašený, zdurený kôň; Neutekaj ako zjašený!zdesenývydesenýzhrozený (veľmi naľakaný) • expr. predesený: bol zdesený, vydesený zlou správou; vydal zo seba zhrozený, vydesený výkrikexpr.: roztrasenýrozklepanýrozľakanýslang. vyklepaný: pred každou skúškou je roztrasený, rozklepaný, vyklepanýstrémovaný (pociťujúci strach spôsobený trémou): strémovaný študent, strémovaná odpoveďzried. zostrašenýniž. hovor.: poondiatypoondenýhrub.: pokakanýposranýposratý


    neistý 1. ktorý nemá istotu pri istých činnostiach, prejavoch; ktorý nemá vieru vo svoje schopnosti, zručnosti a pod; svedčiaci o nedostatku istoty al. sebavedomia (op. istý) • nepevnývratký (op. pevný): po chorobe má ešte stále neistý, nepevný, vratký kroklabilný (op. stabilný): neistá, labilná poloha na rebríkunerozhodnýbezradnýrozpačitý (op. rozhodný, rázny): nerozhodná, bezradná odpoveď; bezradný pohľad prenasledovanéhováhavýtápavýexpr. habkavý (plný váhania, nerozhodnosti; op. rozhodný, pevný): dieťa urobilo prvé váhavé, tápavé krôčiky; tápavé, habkavé hľadanie vhodných slovexpr.: tackavýknísavýkolísavýpotkýnavý (nemajúci istotu, obyč. pod vplyvom opitosti, choroby a pod.; op. pevný): kráčal tackavou, knísavou, kolísavou, potkýnavou chôdzouexpr.: trasľavýroztrasený (nemajúci istotu obyč. vplyvom staroby, rozrušenia a pod.): trasľavé, roztrasené písmo; trasľavé rukyhovor. strémovaný (nemajúci istotu vplyvom trémy): strémovaný rečník

    2. ktorý nie je bezpodmienečne pravdivý, zaručený, vopred daný al. zaistený (op. istý, zaručený) • pochybnýspornýnespoľahlivýnezaručený: dospieť k neistým, pochybným, sporným vedeckým výsledkom (op. nepochybným, spoľahlivým, zaručeným); dať niekomu neisté, nespoľahlivé zárukyexpr.: nepevnývratkývrtkavý: mať vratkú, nepevnú politickú pozíciu (op. pevnú); byť vrtkavý v názorochproblematickýkniž. otázny: naša budúcnosť je zatiaľ neistá, problematická; či sa to uskutoční, to je ešte otáznepremenlivýnestályrozháraný (op. stály, ustálený): žijeme neisté, nestále, rozhárané časy; dnes to vyzerá na premenlivé, nestále počasienebezpečnýriskantný (ktorý sa môže zle skončiť): pustila sa do neistého, riskantného podnikania; je to príliš nebezpečný, riskantný obchodohrozený (ktorému hrozí nebezpečenstvo; op. bezpečný): jeho život je neistý, ohrozený


    strémovaný hovor. ktorý pociťuje napätie, neistotu, strach (obyč. pred vystúpením na verejnosti al. pred nejakou vážnou udalosťou); svedčiaci o tréme, neistote • neistýnesvoj: je strémovaný, neistý, nesvoj pred skúškouindisponovaný (ktorý nie je schopný zvyčajného konania, reagovania): strémovaný, indisponovaný rečníkvyľakanývyplašenýslang.: vyklepanýrozklepaný: čakala hosťa celá vyľakaná, vyplašená, vyklepaná, rozklepanározrušenýexpr. roztrasený: rozrušené, roztrasené dievča nemohlo zakryť svoje rozpaky; prevravel rozrušeným, roztraseným hlasom


    naľakať vyvolať zľaknutie • vyľakaťpoľakať: krik detí ho naľakal, vyľakal, poľakalnahnať strachpreľaknúť: bolesť ho preľakla; bolesť mu nahnala strachpodesiťpredesiťvydesiťzdesiť (naľakať vo veľkej miere, vyvolať zdesenie): výbuch ho vydesilvyplašiťnaplašiťpoplašiťznepokojiť (naľakať v menšej miere): znepokojilo ho, že pôjde na súdvystrašiťnastrašiťpostrašiťprestrašiť (spôsobiť dlhodobejší strach): nastrašil deti, že ich potrestáexpr.: pomátaťnajašiťexpr. zried. namátať: pomátal, najašil celú rodinuhovor. strémovať (naľakať obyč. pred verejným vystúpením): strémovali ho pred skúškouhovor. expr. zbalušiťnár. vynáčiť (Rázusová-Martáková)splašiť (naľakať zvieratá): búrka splašila konepren. expr. myknúť (nepríjemne prekvapiť a naľakať): myklo ho, že sa tajnosť vyzradila


    naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strachzľaknúť saľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strachvyľakať sapoľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakalpreľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakolpodesiť sapredesiť savydesiť sazdesiť sazhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaruvyplašiť sanaplašiť sapoplašiť sasplašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustínastrachovať sanastrašiť sapostrašiť saprestrašiť savystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodomexpr.: vyjašiť sanajašiť sanastráchať sazduriť sazried.: zaľaknúť sazaľakať sanár. zakriatnuť sa (Kukučín)strhnúť sazmeravieťstŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachuexpr. zamrieť: zamrieť od ľakupodľahnúť panikehovor. spanikovať sasubšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný davhovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študentniž. hovor.: poondiať sapoondieť sapotentovať sapotentočkovať sahrub.: pokakať saposrať safraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí


    pomiešať 1. poprehadzovať súčasti celku, urobiť z niečoho zmes • zmiešať: pomiešať, zmiešať krupicu s tvarohom, víno s vodoupremiešať (miešaním spracovať) • zmixovať (pomiešať obyč. v mixéri): zmixovať žĺtok s olejomzmiesiť (pomiešať miesením): zmiesiť múku s maslomzliaťhovor. spančovať (pomiešať niečo tekuté) • hovor. expr. strepať: strepať všetko dokopy

    porov. aj spojiť 1

    2. p. zamiešať 1


    strepať 1. p. pomiešať 1 2. p. zbiť 1


    sústrediť 1. dať na jedno miesto • koncentrovaťskoncentrovať: matematicky nadaných žiakov sústredili, (s)koncentrovali do jednej triedy; ľahký priemysel je sústredený, (s)koncentrovaný na severe krajinyzhromaždiťzohnať: zhromaždiť ľudí do zasadačky; zhromaždiť potrebné údaje; zohnať čriedu do košiarapozháňať (postupne) • zobrať (o literárnych al. iných umeleckých výtvoroch): zobrané diela klasikovzoskupiť (usporiadať do skupín, do skupiny): publikácie zoskupiť podľa témstiahnuť: stiahnuť hráčov do obrany; stiahnuť divíziecentralizovať (sústrediť organizačne): centralizovať výrobuakumulovať: akumulovať bohatstvonakopiťnahromadiťexpr. zhrčiťhovor. expr. strepať: nakopili, zhrčili, strepali nás do jednej miestnosti

    2. priviesť pozornosť, myšlienky, záujem atď. na jednu vec • koncentrovaťskoncentrovať: sústredil, (s)koncentroval svoje úsilie na dosiahnutie cieľazastar.: zosústrediťzosústredniť: zosústrediť všetku silu vôlezacieliťzamerať (činnosť napraviť na dosiahnutie cieľa): všetky svoje schopnosti zacielil, zameral na výskum vesmíruusmerniťupriamiťnasmerovať (dať niečomu istý smer): svoje myšlienky usmernil, upriamil na rodinuuprieťobrátiť: uprel, obrátil zrak na nás


    urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviťvykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus prácezriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načaskniž. učiniť: učiniť niekomu radosťzložiť (o nejakom úkone): zložiť sľubabsolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuťzmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dvahovor. expr.: vystrúhaťvystruhnúťstruhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasuexpr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dvahovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhnemeporobiťpovykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

    2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviťzriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účesvyrobiťvyhotoviťzhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiekzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadlapripraviťprichystaťprihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľhovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolískuexpr.: skŕpaťznôtiťznevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obedobyč. pejor.: zmastiťspichnúťzlepiťpozliepaťstrepaťzlátaťzbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľusubšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliťzosmoliťvypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť veršhovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program?vytvoriťutvoriť: vytvoriť, utvoriť si názorvybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihriskozastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obedzastar. vystanoviť (Kukučín)

    3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviťzriedkavejšie zrobiťkniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

    4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviťnaložiťzriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôlepodniknúť: nepodnikol v tej veci celkom ničpočať sipočať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

    5. p. spôsobiť


    zamiešať 1. miešaním uviesť do pohybu, miešaním spracovať al. zmeniť poradie • pomiešať: zamiešať, pomiešať karty, žrebypoprehadzovaťpomotaťpozamieňať: poprehadzoval na poličke všetky fľašky, pomotal spisyhovor. expr. strepať: strepal všetko na kopupremiešať (miešaním spracovať): zmes, cesto dobre premiešaťzatrepať (trepaním v nádobe): liek treba zatrepať

    p. aj zapliesť 3

    2. miešaním pridať • primiešať: zamiešal, primiešal do jedla korenievmiešať (do niečoho): vmiešať do roztoku prísaduvsunúťexpr. vpliesť: vsunúť, vpliesť do reči ostré slovo


    zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinkuzhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličkupozbíjaťpostĺkaťpozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepaťstrepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnuhovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

    2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiťotĺcťoráňaťobráňaťzráňať (ovocie zo stromu) • stĺcťpostĺkaťpozbíjaťpozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeňpoobtĺkať (postupne, viacero vecí)

    3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrťvybiťnabiť: neposlušníka vybila, nabila palicouexpr.: stĺcťsťaťzlátaťzmlátiťzdraťspraťzrúbaťzrezaťzmastiťzmaľovaťspráskaťzmangľovaťzmydliťstrieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamarátahovor. expr.: zrýpaťzriadiťzrichtovaťdoriadiťdokrvaviťdorichtovaťdosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovalidobiťdotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápaťzmasírovaťzmacerovaťzlúpaťvyplatiť: mama ho vyplatila metlouexpr.: vyťaťvysekaťvyrafaťvymlátiťvydrviťvyšibaťvyšľahaťvypráskaťvytrieskaťvyšvácaťvylátaťvytrepaťvybuchnátovaťvybúchaťvybuchtovaťvyčapcovaťvyobšívaťvyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadkuexpr. vyobháňať: vyobháňal deti palicouexpr.: vyonačiťvylupkať (Šoltésová)expr.: vymydliťvypraťvydraťvytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkliexpr.: vyplieskaťvypliaskaťvyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadkuexpr. utĺcťzastaráv. umlátiťexpr.: natĺcťnatrepaťnasekaťnamastiťnacápaťnarezaťnasoliťnatrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš!hovor. expr.: nalátaťnamlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukneexpr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestiloexpr. napraťexpr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbtezbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskaťspliaskaťvypáckaťnafliaskaťvyfliaskaťsfackaťnafackaťvyfackaťvyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibaťzošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahaťexpr.: nakopaťskopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebráspočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebránár. zgebriť (F. Hečko)nár. vyknošiť (Kukučín)pootĺkaťpoobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinneexpr.: poobšívaťpoobťahovaťpoobháňať


    zniesť 1. nosením dať na jednu hromadu • znosiť: zniesli, znosili sem všetky haraburdyponosiťpoznášať (postupne): ponosiť, poznášať haluze na kopuzvláčiť: zvláčiť drevo z horyzhromaždiťsústrediťhovor. expr. strepať: odpadky zhromaždili, sústredili do jamy za chatou; Prečo ste to všetko sem strepali?

    2. mať schopnosť fyzicky al. psychicky zvládnuť • vydržať: znesie, vydrží namáhavú cestuzdolaťprekonaťpremôcť: prekonali, premohli biedu, poníženie; zdolať námahuzmôcť: zmôcť prekážkyuniesť (ako ťarchu, záväzok a pod.): toľkú zodpovednosť musí uniesťzakúsiťpodstúpiť (niečo negatívne): museli zakúsiť, podstúpiť veľa príkoriavystáťzažiťprežiťprestáťstrpieťpretrpieťvytrpieť: veľa musel vystáť, pretrpieť, vytrpieť na pracoviskuexpr.: prehltnúťpreglgnúťprežrieť (psychicky zniesť, obyč. príkorie) • expr.: prehryznúťprehrýzť: to už nemieni prehltnúť, prehryznúťzastar. preniesť: človek prenesie všetko, keď nie je sám


    spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamyexpr.: rachnúťruchnúťrafnúťdruzgnúťcapiťcapnúťtrocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť saskydať saskotiť sastrepať saskrochmeliť sazmechriť sasterigať sasteperiť sazrepetiť sazmlieť sakniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopydet. hapať: dávaj pozor, aby si nehapalskotúľať saexpr.: kycnúťskopŕcať sakopŕcnuťskopŕcnuťskoprcnúťkoprcnúť saskopŕcnuť savykoprcnúť saskrbáľať saskrbáliť saskobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľalexpr. zrebriť sazletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríkaexpr.: džuchnúťžuchnúťšustnúťzošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlonár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol!expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieťzhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúťlupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavyexpr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šuškyexpr.: plesnúťplesknúťpľasnúťpľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blatazrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilozvaliť saexpr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypalexpr.: roztiahnuť sarozcapiť sarozčapiť sanatiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhýfraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť saprevrátiť saprevaliť saexpr.: vyvrátiť savykrbáliť savykydnúť savyvaliť savykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalilapopadaťpospadávaťpospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

    2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosanapadnúťnapadaťspŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístienapršať (veľa) • popršaťspršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

    3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúťzrútiť sazrúcať savyrúcať sazboriť sazosypať sazvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

    4. p. klesnúť 1


    strepať sa p. spadnúť 1


    zhromaždiť sa 1. prísť na jedno miesto vo väčšom množstve (o živých bytostiach) • zísť sastretnúť sa (obyč. o ľuďoch): geológovia sa zhromaždili, zišli, stretli na sympóziu; vtáctvo sa zhromaždilo v korune stromusústrediť sa: žiaci sa majú sústrediť na dvoreexpr.: zbehnúť sazhŕknuť sazhrčiť sazhuknúť sazhluknúť sa: deti sa zbehli, zhŕkli okolo mamy; holuby sa zh(l)ukli, zhŕkli k vysypanému zrnuzletieť sazlietnuť sa (o vtákoch): na humne sa zleteli, zlietli vranypozlietať sa (postupne) • zliezť sa (o hmyze, expr. i o ľuďoch) • pozliezať sa (postupne) • zoskupiť sazdružiť saspojiť saexpr. zregrutovať sa (zhromaždiť sa do skupiny, do skupín): mládež sa pomaly zoskupila, združila podľa záujmov; spojili sa, zregrutovali sa tu všetci – starí i mladíhovor. zgrupovať sapejor. zried. stlupiť sa: zgrupovať sa do spolku; stlupiť sa do húfu ľudízried. skopiť sa (F. Hečko)hovor. expr.: strepať sazbiť sa: ovce sa strepali, zbili do kopynahromadiť sanakopiť sa: všetci sa nahromadili, nakopili v zadnej časti sálynahrnúť sa (rýchlo a v množstve): hostia sa nahrnuli do izbyposchádzať saposchodiť sazried. zozbierať sa (postupne): hostia sa poschádzali, poschodili zo všetkých kútov Slovenska; o krátky čas sa deti zozbierali u nászasadnúť (zhromaždiť sa na schôdzke): parlament zasadol už od ránanaschádzať sanaschodiť sa (vo veľkom množstve): na stretnutie sa nás naschádzalo, naschodilo veľa

    2. dať sa vo väčšom množstve na jednu hromadu, na kopu (o veciach) • nazhromaždiť sanahromadiť sanakopiť sanavŕšiť sa: údaje sa zhromaždili u jedného pracovníka; treba sem na(z)hromaždiť, nahromadiť viac dreva; odpadky sa nakopili, navŕšili po oblokyexpr.: zhuknúť sazhluknúť sazhrčiť sa: oblaky sa zhukli, zhlukli, zhrčili do bizarnej podoby; naraz sa nám tu zhrčili samé prekážky, problémynaakumulovať sa: teplo sa naakumulovalo v stavanej peci


    zísť1 1. dostať sa dolu (chôdzou, na dopravnom prostriedku a pod.) • zostúpiť: zísť, zostúpiť z vyhliadkovej veže; zísť, zostúpiť na lyžiach do doliny; auto zišlo do jarkuzbehnúť (rýchlo, obyč. behom zísť): do doliny zbehol za pol hodinyexpr. zletieť (rýchlo): zletel po schodoch ako strelazliezť (namáhavo al. lezením zhora zísť): zliezť z vrchu, zo stromuexpr. zvliecť sa (obyč. z ležiacej polohy ťažko zísť): zvliecť sa z lavicezosadnúťvysadnúť (zísť z vyvýšeného sedadla, miesta): zosadnúť z koča, z koňaexpr.: steperiť sazošmotlať sasterigať sasťarbať sazmechriť sazredikať sastrepať sa (namáhavo, pomaly, nešikovne a pod. zísť): kým sa z kopca zredikali, bola tma; Strep sa už z tej povaly!expr. zošuchtať sa (šuchtavo zísť): ledva sa po schodoch zošuchtala do pivniceexpr. zošiplať sa (pomaly zísť) • poschádzaťposchodiť (postupne)

    2. p. odbočiť 1 3. p. zmiznúť 3, zlieniť sa 2 4. p. minúť sa 2


    napätie 1. zvýšená psychická záťaž • vypätie: prežívať napätie, vypätiestres (nadmerné napätie): stres organizmutréma (napätie pred vystúpením na verejnosti a pod.): mať trému pred skúškou

    2. p. tlak 1


    stres p. napätie 1


    nadradený 1. zaujímajúci v poradí, v systéme vyššie, dôležitejšie miesto (op. podradený): mať nadradené postavenievyššínadriadenývyššie postavenýkniž. superiórny (z hľadiska pracovného, právneho a pod. zaradenia): rozhodnutie vyššieho, nadriadeného, vyššie postaveného pracovného orgánuvšeobecnejšíširšístrešný (majúci väčší rozsah a menší obsah): všeobecnejší, širší, strešný pojem (v logike)základnýhlavnýdominantný (z hľadiska dôležitosti, závislosti): základný, hlavný vetný člen (op. vedľajší); otec má dominantné postavenie v našej rodine

    p. aj privilegovaný

    2. p. povýšený


    strešný p. nadradený 1


    pokutovať uložiť peňažitý (zried. aj iný) trest • potrestať (finančne): pokutovať, potrestať vodiča za dopravný priestupokkniž. strestať (uložiť trest): strestali ho tak, že musel škodu napraviťadmin. penalizovať (pokutovať za nedodržanie zmluvy)


    potrestať uložiť trest niekomu, postihnúť trestom niekoho • kniž. strestať: prísne potrestať, strestať výtržníkovvytrestať (dôsledne, zaslúžene): vytrestali ho vylúčením z kolektívupokutovať (potrestať peňažitou pokutou): pokutovať dopravné priestupkypokarhaťskarhaťexpr. skárať (previnenie potrestať prísnym napomenutím): pokarhať žiaka za neskorý príchod do školyadmin. penalizovať (nedok.) (trestať peňažitou pokutou za nedodržanie zmluvy)


    strestať p. potrestať


    stret p. zrážka 2


    zrážka 1. prudký náraz pohybujúcich na telies do seba: zrážka áut, vlakovkolízia: dopravná kolíziazraz: zraz gúľhovor. karambol: byť svedkom karamboluhavária (dopravná nehoda): zahynul pri haváriisubšt. búračka

    2. bojové stretnutie, obyč. miestneho rázu: zrážka s buričmikonflikt: konflikt dosiahol nečakané rozmerybitka: vyhrať bitkuboj: padnúť v bojizápas: zápas s presilouincident: pohraničný incidentpotýčka (krátke bojové stretnutie): potýčky hliadokšarvátka: vyvolať šarvátkukonfrontácia: hroziť konfrontáciou sílmenej vhodné stret (najmä v publicistike): na demonštrácii došlo k stretu; pren. stret ideí

    3. prudká výmena názorov: medzi bratmi došlo k zrážkehádka: rodinná hádkaškriepka: zbytočné škriepkyzvada: zvada o peniazespor: vyprovokovať sporpotýčka: matka sa dostala do potýčky so synomincident: dnes som mal incident s manželkoupriek: nekonečné prieky o dedičstvovýstup: robiť výstupykonfrontácia: ideologická konfrontáciakonflikt: dramatický konfliktšarvátka: malicherné šarvátkyhovor. scéna: hysterické scényexpr.: búrkavojnahrmavica: manželská búrka, domáca vojna, strhla sa hrmavicahovor. vada: muž a žena dali sa do vady (Timrava)expr. zried. vadenica (Novomeský)hovor. expr. harmataneckniž. svár

    p. aj roztržka

    4. suma zrazená z istej sumy • odb. odpočet: zrážky z úveru

    5. iba mn. č. výsledok kondenzácie vodných pár v ovzduší v podobe kvapalnej al. zmrznutej vody: máj býva bohatý na zrážkydážď (zrážky padajúce v kvapkách na zem): hustý dážďsneh (zamrznutá para padajúca vo forme bieleho páperia na zem): sypký snehľadoveckrúpykrupobitie (kúsky ľadu padajúce ako zrážky): ľadovec zničil úrodu; včera padali krúpy


    schádzať sa 1. prichádzať na jedno miesto s cieľom byť spolu • schodiť sastretať sa: tajne sa schádzala, stretala s mládencom bývajúcim oprotistýkať sa (náhodne al. pravidelne byť v osobnom styku): stýkali sa zriedkavozoskupovať sazdružovať sa (prichádzať na jedno miesto v skupinách, tvoriť skupiny): radi sa zoskupujú, združujú okolo svojho učiteľaexpr. zháňať sa: deti sa zháňajú za dedinou

    2. p. spájať sa 1


    spájať sa 1. dávať sa dovedna, dokopy, do celku • spojovať sa: chodníky sa na konci hory spájajú, spojujúzlučovať sa: dva kolektívy sa zlúčilischádzať saschodiť sazbiehať sa (utvárať jeden celok, jeden prúd): ulice sa schádzajú, zbiehajú v ostrom uhlestretať sa: chodníky sa ďalej stretajústýkať sadotýkať sa (dostávať sa tesne k sebe): rieka sa stýka s cestou, dotýka sa cestysplývaťzlievať sa (o zvukoch, farbách, citových prejavoch a pod.): hlasy splývali s hukotom lietadla; strach splýval, zlieval sa s radosťouodb. fuzionovaťkniž.: snúbiť sadružiť sa: krása sa v nej snúbi, druží s dobrotoukniž. zastar.: pojiť sareťaziť sa (spájať sa za sebou, do reťazca): atómy sa reťaziakniž. páriť sa: tma sa so svetlom páribiol. kopulovať (o bunkách)

    2. uzatvárať spojenectvo • združovať sahovor. grupovať sa: spájajú sa, združujú sa, grupujú sa v krúžku ochrancov prírodyzoskupovať saorganizovať sa: mladí sa zoskupujú, organizujú v spolkochpráv. spolčovať sapejor. spantávať saexpr. spriahať sa (spájať sa so zlým úmyslom): zistil, že viacerí sa spriahajú proti nemuhovor. kontaktovať sa (nadväzovať vzájomné styky): kontaktuje sa s mnohými ľuďmi

    p. aj spolčovať sa

    3. dostávať sa do súvislosti, spojitosti • súvisieťmať súvis: výlet sa mi spája s príjemnými zážitkami; všetko súvisí, má súvis so všetkýmvzťahovať sa (byť vo vzťahu k niekomu, niečomu): na počasie sa vzťahujú rozličné pranostiky


Pozri výraz STRE v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Krátky slovník slovenského jazyka: retorika, joj, ed, ojo, výsev, jamôčka, debna, bys, had, mlok, ven, rus, odme, sabotovat, poloha
Pravidlá slovenského pravopisu: sof, oci, pole, kniha, jazyk, fukot, hneva, persona, rysovať, atrakcia, deľ, vybijana, milí, kontajner, vďaka
Slovník skratiek: ra, kos, endo, kå ä, å ã l, ščera, fabbl, bpp, ňit, ras, zvm, tkk, merã ã, fotcl, pasã
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV