Význam slova "r" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 2673 výsledkov (23 strán)

  • r [i er], ŕ neskl. s.

    1. spoluhláska a písmeno

    2. v skr. a zn.: r. roku;
    v. r. vlastnou rukou;
    geom. r rádius;
    R označenie pravého uhla;
    fyz. R röntgen

  • rab -a m. kniž. otrok;

  • rabat -u m. obch. zľava z ceny tovaru, kt. dodávateľ poskytuje stálym odberateľom

  • rabiát -a m. pejor. surovec, násilník, rabiátnik

  • rabiátnik -a mn. -ci m. pejor. surovec, násilník, rabiát

  • rabín -a m. vedúci žid. náb. spoločenstva: hlavný r.;

  • rabínsky príd.

  • rabovať nedok. expr.

    1. lúpiť, drancovať, plieniť: r. obchody, sklady;
    vojaci r-li po domoch

    2. nehospodárne ťažiť: r. lesy, bane

  • rabský príd.: r-é putá;

  • rabstvo -a s.

  • rachétľa, rakétľa -e -tieľ/-tlí ž. hovor. zastaráv. prskavka;

  • rachitický príd.: r-é dieťa

  • rachitída -y ž. lek. krivica;

  • rachitik -a mn. -ci m. človek postihnutý rachitídou

  • rachnúť -e -ú -chol dok. expr.

    1. spadnúť (význ. 1): r-l zo stoličky

    2. vydať silný zvuk, udrieť: neos. vonku r-o zahrmelo

    3. udrieť (význ. 1, 2), buchnúť: r. niekoho po hlave

    4. škol. slang. prepadnúť (význ. 7)

  • rachot -u m. rachotenie: r. výstrelov, automobilov, vlakov

  • rachotať -ce -cú, rachotiť nedok. expr.

    1. vydávať silný hrmivý zvuk, lomoziť, hrmotať: vlaky r-cú, r-ia

    2. spôsobovať silný hrmivý zvuk, lomoziť, hrmotať: r. stoličkami, riadom

  • račí príd. k 1: r-ie klepetá, r. krok;

  • ráčik -a m.

    1. zdrob. k rak

    2. druh hádanky

  • racionalista -u m. prívrženec racionalizmu;

  • racionalistický príd.: r. systém, r-á filozofia;

    racionalisticky prísl.

  • racionalistka -y -tiek ž.;

  • racionalizácia -ie ž. racionalizovanie: r. výroby, r. administratívnych prác;

  • racionalizačný príd.: r. proces, r. krok

  • racionalizátor -a m. kto racionalizuje: r. výroby;

  • racionalizátorský príd.: r-é úsilie

  • racionalizmus -mu m.

    1. filoz. smer, kt. pokladá rozum za jediný zdroj a záruku poznania: francúzsky r.

    2. racionálny postoj; názor pokladajúci schopnosti ľudského rozumu za rozhodujúce: r. jednoduchého človeka;

  • racionalizovať nedok. i dok. zavádzať, zaviesť opatrenia sledujúce racionálnejší, hospodárnejší spôsob práce, výroby: r. výrobu, technológiu

  • racionálne prísl.;

  • racionálnosť -i ž.

  • racionálny príd.

    1. založený na rozume, rozumovo odôvodnený, rozumový, op. iracionálny: r. prístup k problému, r-a výchova;
    mat. r-e číslo kt. sa dá vyjadriť podielom 2 celých čísel;
    chem. r. vzorec skrátený štruktúrny vzorec

    2. hospodárny, účelný: r-a výroba, r-a organizácia práce;

  • ráčiť -i nedok.

    1. zastaráv. želať si, priať si, chcieť: r-te ešte niečo?

    2. vyj. zdvorilú výzvu al. otázku (obyč. s neurč.): r-čte si sadnúť;
    kam r-te cestovať? r-te! nech sa páči! Bože, ráč nás ochraňovať!

    jesť, piť, čo hrdlo, duša r-i podľa ľubovôle

    // ráčiť sa expr.

    1. neos. chcieť sa, páčiť sa: chodili, ako sa im r-lo

    2. znášať sa, vychádzať: so spolužiakmi sa veľmi ner-l;
    susedia sa akosi ner-ia

  • ráčkovať nedok. chybne, nezreteľne vyslovovať hlásku r: odučiť sa r.

  • rad2 -u m. vyššie (št.) vyznamenanie: R. bieleho dvojkríža I. triedy, R. Cyrila a Metoda;
    udeliť niekomu r.

    rad1 -u m.

    1. viac jednotlivcov al. vecí usporiadaných v 1 línii za sebou al. vedľa seba: r. cvičencov, ľudí, domov;
    sedieť v druhom r-e;
    obranný, útočný r.

    2. skupina jednotlivcov al. vecí spojených spoločnými záujmami, vlastnosťami al. tvoriacich isté spoločenstvo: patriť do r-ov bojovníkov za zákaz jadrových zbraní;
    robotnícke r-y sa upevnili;
    chem. skupina zlúčenín s podobným usporiadaním atómovej väzby al. odvodených od spoločnej zákl. látky: uránový r.;
    mat. aritmetický, geometrický r.

    3. neurčitý, obyč. väčší počet niečoho, množstvo: r. rokov;
    celý r. otázok

    4. poradie podľa časového al. príčinného sledu, podľa hodnoty ap.: byť na r-e;
    kedy príde r. na mňa? vývinový r.

    v prvom r-e príslov. výraz kniž. najprv, najskôr, predovšetkým: v prvom r-e treba zistiť ...;
    r. (za) r-om postupne;
    kniž. opustil naše r-y zomrel

    rád1 -u m. združenie ľudí spojené istými pravidlami, obyčajne cirkevnými, rehoľa;

    rád2 -u m. odb. zaradenie podľa istej hodnoty: mat. jednotky prvého r-u;
    geom. útvar druhého r-u;

    rád3

    I. rada, rado mn. m. živ. radi, neživ., ž. a s. rady radšej iba v N príd., obyč. v plat. prísl.

    1. s radosťou, s potešením, ochotne: r. spí, je;
    r. ta chodí, r. ich vidí;
    r. si vypil;
    ner-i to robia

    2. obyčajne, spravidla: rana r-a hnisá;
    v apríli r-o prší

    3. v spoj. s podm. spôs. má želací význam, chcieť: r. by sa okúpal;
    (ne)r. by to urobil;
    r. by vedieť

    4. mať rád mať v obľube, obľubovať, ľúbiť, milovať: mať r. matku, ženu, deti, vlasť;
    mať r. hudbu;
    majú sa r-i

    5. byť rád mať radosť, tešiť sa: (nie) je r., že ...;
    budem radšej, keď odídete;
    som r. na svete;
    to som (naozaj) r. výraz spokojnosti

    r-o sa stalo ochotne som to urobil;
    čo by ste r.? čo si želáte? expr. môžete ma mať r.;
    majte ma r. nezáleží mi na vás

    II. radšej – ako, než, ale spoj. priraď. vyj. vylučovací vzťah s uprednostňovaním prvého člena: to už r. odísť, ako ho ustavične počúvať

    III. čast.

    1. v 2. a 3. st. zdôrazňuje želanie (obyč. s čast. keby, bodaj al. s rozk.): keby ste radšej mlčali;
    radšej poďme!

    2. hovor. vyj. súhlas: prídeš? – r.!

  • rad-radom, radom prísl. jeden za druhým, do radu, zaradom: bral všetko r.-r., r.

  • rada -y rád ž.

    1. návod na konanie, poučenie, odporúčanie: priateľská, otcovská, praktická r.;
    požiadať niekoho o r-u

    2. rozhovor, pri kt. niekto niekomu radí al. sa radia viacerí: ísť na r-u k priateľke

    3. skupina osôb ako poradný al. riadiaci orgán istej inštitúcie, organizácie: redakčná r. časopisu;
    vedecká r. fakulty;
    Národná r. Slovenskej republiky ústavodarný a zákonodarný orgán SR;
    R. Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie;
    R. ministrov Poľskej republiky vláda;
    R. vzájomnej hospodárskej pomoci v min. organizácia pre hosp. spoluprácu soc. krajín;
    R. bezpečnosti vedúci orgán OSN

    dať r-u poradiť;
    dávať r-y radiť

    dobrá r. nad zlato;
    komu niet r-y, tomu niet pomoci;
    vedieť si (s niečím, s niekým) r-y vedieť, čo robiť;
    nevie si r-y je bezradný;
    niet mu r-y nedá si pomôcť

  • radar -u m. rádiolokátor: obrazovka r-u

  • radca -u mn. -ovia m.

    1. kto dáva rady: bol mu priateľom a r-om

    2. vys. al. vyšší št. úradník; jeho titul (u nás v min.): vládny, súdny r., obchodný r.;
    kráľovský r.;
    dipl. veľvyslanecký r.;

  • radcovský príd.

  • radiácia -ie ž. fyz. vyžarovanie, (rádioaktívne) žiarenie;

  • radiačný príd.

  • radiálne prísl.

  • radiálny príd. odb. idúci, prebiehajúci v smere polomeru: r-a doprava lúčovitá;
    r-a turbína;
    r-a pneumatika;

  • radián -u/-a m. fyz. jednotka uhlovej miery (pomocná zákl. jednotka sústavy SI), zn. rad

  • radiátor -a m. vyhrievacie teleso ústredného vykurovania: liatinový r.;

  • radiátorový príd.: r. ventil, systém

  • opak. radievať -a

    // radiť sa1

    1. vymieňať si názory, mať poradu: r. sa o návrhu plánu

    2. žiadať o radu: r. sa s odborníkom, r. sa právnika;

  • opak. radievať sa

  • radikál -a m. radikalista (význ. 1, 2)

  • radikalista -u m.

    1. stúpenec radikalizmu, radikál

    2. radikálny človek, radikál;

  • radikalistický príd.;

    radikalisticky prísl.

  • radikalizmus -mu m. polit. smer usilujúci sa o radikálne riešenie problémov; radikálny postup: politický, študentský r.;

  • radikalizovať nedok. i dok. (u)robiť radikálnym: r. mládež;
    r-ní demonštranti

    // radikalizovať sa st(áv)ať sa radikálnym: masy sa r-jú

  • radikálne prísl.;

  • radikálnosť -i ž.

  • radikálny príd.

    1. usilujúci sa o rýchle a podst. zmeny (v polit. smere): r-i socialisti, demokrati;
    r-e hnutie

    2. rázny, energický, rozhodný: r. zákrok, r-e opatrenia, r-a náprava;

  • rádio -ia D a L -iu s.

    1. rozhlasový prijímač: tranzistorové r., zapnúť r.

    2. hovor. rozhlas (význ. 1): počúvať r.;
    hlásilo to r.

    3. rozhlasová stanica, rozhlas (význ. 2) (často ako súčasť názvu): r. Twist;
    Vydavateľstvo r-ia Bratislava

    4. hovor. rádiotelefónia, rádiotelegrafia: udržiavať spojenie r-om;

  • rádioaktivita -y ž. samovoľný rozpad niekt. prvkov sprevádzaný žiarením: umelá r., r. ovzdušia;

  • rádioaktívne prísl.;

  • rádioaktívnosť -i ž.

  • rádioaktívny príd.: r-e látky;
    r-e žiarenie;

  • rádioamatér -a m. kto sa amatérsky zaoberá rádiotechnikou

  • rádiogram -u m.

    1. rádiotelegram

    2. röntgenová snímka

  • rádioizotop -u m. chem. rádioaktívny izotop

  • rádioliečba -y ž. rádioterapia

  • rádiológ -a mn. -ovia m. odborník v rádiológii;

  • rádiológia -ie ž. veda zaoberajúca sa ionizačným žiarením;

  • rádiologický príd.: r. ústav

  • rádiolokácia -ie ž. oznam. tech. určovanie polohy a vzdialenosti predmetov pomocou elektromagnetických vĺn

  • rádiolokátor -a L -e mn. -y m. prístroj na rádiolokáciu, radar

  • rádiomagnetofón -u m. rozhlas. prijímač a magnetofón v spoločnej skrinke

  • rádiomechanik -a mn. -ci m. mechanik zaoberajúci sa rozhlas. prijímačmi

  • rádionka -y -niek, rádiovka -y -viek ž. hovor. baretka

  • rádioprijímač -a m. rozhlasový prijímač

  • rádiotechnička -y -čiek ž.;

  • rádiotechnický príd.

  • rádiotechnik -a mn. -ci m. odborník v rádiotechnike;

  • rádiotechnika -y ž. veda o tech. využití rádiotelegrafie a rádiotelefónie; odvetvie elektrotechniky, kt. sa tým zaoberá;

  • rádiotelefónia -ie ž. oznam. tech. odvetvie telekomunikácie zaoberajúce sa prenosom zvukov pomocou rádiových vĺn;

  • rádiotelefonický príd.

  • rádiotelegrafia -ie ž. oznam. tech. odvetvie telekomunikácie zaoberajúce sa prenosom znakov pomocou rádiových vĺn;

  • rádiotelegrafický príd.;

    rádiotelegraficky prísl.

  • rádiotelegrafista -u m. kto obsluhuje rádiotelegrafické zariadenie;

  • rádiotelegram -u m. telegram poslaný rádiotelegraficky, rádiogram

  • rádioterapia -ie ž. liečenie ožarovaním, rádioliečba

  • rádiový1 príd.: r-é vysielanie, spojenie

    rádiový2 príd.

  • radista -u m. voj. spojár obsluhujúci rádiovú stanicu

  • radiť1 nedok.

    1. dávať radu: dobre, zle niekomu r., r-l nám pri stavbe domu

    2. odporúčať (význ. 1): lekár mu r-í ísť do kúpeľov;
    r-l mu, aby prestal piť;

    radiť2 nedok.

    1. usporadúvať podľa istého poriadku, zaraďovať: r. knihy do knižnice

    2. kniž. zaraďovať, začleňovať: r-l ho medzi dobrých pracovníkov

    // radiť sa2:

    1. cvičenci sa r-li jeden vedľa druhého

    2. kniž. Krasko sa r-í k najväčším básnikom

  • rádium -ia D a L -iu s. chem. rádioaktívny prvok, zn. Ra;

  • rádius -ia D a L -iu m. geom. polomer;
    odb. akčný r. (plavidla) plavba bez doplnenia paliva;

  • radkyňa -e -kýň ž.;

  • radlica -e -líc ž. zaostrená časť náradia, ktorou sa obracia pôda: buldozérová r.;

  • radlička -y -čiek ž. zdrob.

  • radlo -a -diel s. starý jednoduchý nástroj na oranie

  • radnica -e -níc ž. v min. budova, sídlo mestskej správy: Stará r. (v Bratislave);

  • radničný príd.: r-é hodiny

  • radno vetná prísl. vyj. potrebu, vhodnosť ap. konať pripojený dej, hodno: nebolo r. ta ísť

  • radný

    I. príd. vzťahujúci sa na obecnú al. mestskú radu: r-í páni

    II. radný m. člen obecnej al. mestskej rady

  • radodajne prísl.;

  • radodajnosť -i ž.

  • radodajný príd. hovor. kt. rád (roz)dáva, štedrý: r. človek;

  • radok -dka m. zákos (význ. 2)

  • radosť

    I. -i ž.

    1. príjemný duševný stav, radovanie sa, potešenie, op. žiaľ, smútok: veľká, úprimná r.;
    r. zo života, z detí;
    smiať sa, vyskakovať od r-i

    2. čo spôsobuje potešenie: dieťa je jej jedinou r-ou;
    dobré jedlo bolo jeho r-ou

    mať r. radovať sa, tešiť sa;
    urobiť r. potešiť

    mladosť – r., staroba – choroba;
    jedna r. vyj. uspokojenie

    II. vetná prísl. (je) potešujúce, príjemné: r. pozrieť na ňu;
    bolo r. žiť tam

  • radostne prísl.: r. niekoho vítať, r. sa usmievať

  • radostník -a m.

    1. koláč pečený na svadbu al. krstiny

    2. zastaráv. krstiny

  • radostný príd.

    1. spôsobujúci, vyvolávajúci radosť, op. smutný: r-á udalosť, zvesť, r-é chvíle

    2. svedčiaci o radosti, veselý, op. smutný: r-á pieseň, r. smiech, r-á nálada

    3. expr. milý, drahý, premilený (v oslovení): syn môj r.!

  • radovánky -nok ž. pomn. zabávanie sa, veselosť, zábava: prázdninové r. detí

  • radovať sa nedok. mať radosť, tešiť sa, op. smútiť: r. sa z víťazstva, z výhry;
    r-je sa, že neprší, r. sa slnečným lúčom

  • rádovo prísl.

  • radový príd.

    1. usporiadaný, zoskupený do radu: r-á zástavba obce;
    r. tanec;
    lingv. r-á číslovka kt. vyj. poradie

    2. obyčajný, jednoduchý, prostý: r. pracovník, r. vojak bez hodnosti

    rádový1 príd.

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV