Význam slova "pôm" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pomacať -ia dok. expr. ohmatať: p. po vreckách

pomáčať -a dok.

1. zamokriť na povrchu: p. si čelo

2. pomočiť (význ. 2): orechy sa p-jú v sirupe

// pomáčať sa namočiť sa, zamočiť sa

pomáda -y -mád ž. zastaráv. kozmet. masť (na vlasy)

pomaďarčiť -rč/-i! dok. dať maď. ráz, urobiť maďarským: p. (si) meno, p. školy;

nedok. pomaďarčovať

// pomaďarčiť sa dostať maď. ráz, stať sa maďarským;

nedok. pomaďarčovať sa

pomädliť dok. pošúchať, požmoliť: p. si ruky, p. klas medzi prstami

pomáhač -a m. kto pomáha, pomocník: nemeckí okupanti a ich domáci p-i prisluhovači;

pomáhačka -y -čiek ž.

nedok. pomáhať -a

// pomôcť si zmôcť sa, zbohatnúť: politickou kariérou, dedičstvom si p-l

● nemôžem si p. (, ale ...) a) nemám iného východiska b) je to už raz tak, nemôžem za to;

nedok. pomáhať si

pomáhateľ -a mn. -ia m. kto pomáha, pomocník;

pomáhateľka -y -liek ž.

pomaličky, pomalinky, pomalilinky prísl. expr. veľmi pomaly

pomalinký, pomalilinký príd. expr. veľmi pomalý

pomalosť -i ž.: slimačia p.

pomaly

I. prísl.

1. nie chytro, zdĺhavo, nenáhlivo, zvoľna, op. rýchlo; chytro: čas plynul p., kráčal p. hore kopcom;
robiť p., ale isto

2. postupne, pozvoľna: p. si zvykať na niečo

3. má plat. cit. s význ. výstrahy, vyhrážania, počkaj(te): no len p., to sa ešte ukáže!

II. čast. takmer, skoro, už: človek by ho p. ani nepoznal, je už p. mládenec

pomalý príd.

1. pohybujúci sa, prebiehajúci malou rýchlosťou, nenáhlivý, op. rýchly; chytrý: p-é auto;
p. krok, p-é napredovanie, p-á robota;
byť p. v práci ťarbavý

2. postupný, pozvoľný: p. úpadok, p-é umieranie;

pomaranč -a m. šťavnatý plod pomarančovníka: lúpať p.;

pomarančovník -a m. subtropický strom rodiaci pomaranče, bot. Citrus sinensis: kvet p-a

pomarančovočervený príd. červený ako pomarančová kôra, žltočervený: p-á farba

pomarančovožltý príd. žltý ako pomarančová kôra, žltočervený: p. kvet slnečnice, p. plameň

pomarančový príd.: p. strom, p-á kôra, šťava;
p-á farba žltočervená ako pomaranč, oranžová

pomaródovať si dok. hovor. expr. kratší čas maródovať: p. si osem dní

pomasírovať dok. trocha masírovať: p. nohy, svaly

pomaškrtiť dok. ukradomky zjesť: deti p-li med

// pomaškrtiť si labužnícky, s chuťou si zajesť: p. si na sladkostiach

pomastiť -sť/-i! dok.

1. natrieť masťou, namastiť: p. kolesá, p. rezance

2. hovor. expr. podplatiť: keď p-š, všetko ide

● expr.: p. niekomu kríže nabiť ho;
p. (si) hrdlo vypiť (si) pálenky

pomátano, pomátane prísl.: vyzerať p.

pomátaný príd. expr. popletený, pomotaný, ohlúpený: chodí, hľadí ako p., p-á myseľ;

pomátať -a dok. expr. zmiasť, pobalamutiť: p. hlavu niekomu pomútiť

pomätene prísl.: hovoriť p.;

pomätenec -nca m. človek s pomäteným rozumom, blázon: zúri ako p.

pomätenosť -i ž.

pomätený príd. choromyseľný, bláznivý: p. na mysli;

pomatičný príd. nasledujúci po násilnom zrušení Matice slovenskej v r. 1875: p-é roky

pomaturitný príd. odohrávajúci sa, konaný po maturite: p-á zábava

pomazanie -ia s. obyč. v spoj. p. chorých sviatosť udeľovaná ako pomoc duši a telu (ťažko) chorého al. starého človeka

pomazať -že -žú dok.

1. zašpiniť, zamazať: dieťa si p-lo šaty

2. cirk. obradom vysvätiť (za kňaza, za kráľa);

nedok. pomazávať -a

pomechriť sa dok. expr. pohýbať sa, pomrviť sa, pohniezdiť sa: p. sa na stoličke, v posteli

pomediť dok. naniesť tenkú vrstvu medi: p. oceľ;

nedok. pomeďovať

pomedzi predl. s A vyj. smer medzi niečím, niekým (na otázku kade?), cez, medzi: bežali p. domy, p. krovie;
precedil p. zuby

pomedzie -ia s. kniž. rozhranie, hranica, okraj: krasokorčuľovanie je na p-í športu a baletu;
mesto na slovensko-moravskom p-í;

pomedzný príd.

pomenej hovor.

I. neskl. čísl. zákl. neurč. menej, málo: hostí máme už p.

II. prísl. zriedkavejšie, málo: teraz sa smeje p.

pomeniť dok. postupne zameniť, zmeniť, popremieňať: p. peniaze;
všetko v izbe p-l

// pomeniť sa: všeličo sa p-lo

pomenovanie -ia s. názov, označenie: p. osoby, obce, tovaru;
úradné, vedecké, básnické p.;
lingv. viacslovné, analytické p. slovné spojenie majúce platnosť jedného slova

pomenovať dok.

1. dať meno, nazvať, označiť: p. ulicu, most, p. dieťa po otcovi, p-li ho Miško(m)

2. uviesť meno, názov: p. po mene, p. niekoho mladým pánom

3. náležitým označením priamo vystihnúť podstatu: p. súčasné problémy v kultúre;

pomenší príd. hovor. pomerne malý, menší, nevysoký: p. človek, p-ia postava, p-ia izba

nedok. pomenúvať -a

pomer -u m.

1. vzťah, postoj k ľuďom a veciam: dobrý, kladný, priamy, kritický, príbuzenský, priateľský p., p. k ľuďom, k práci, p. učiteľa k žiakovi

2. množstvo, hodnota niečoho určená vo vzťahu k inému množstvu, hodnote; relácia, proporcia: p. dvoch čísel, p. podobnosti;
vzájomný, zmenený p. síl;
byť v (ne)priamom p-e;
byť zastúpený v (ne)rovnakom p-e;
šport. p. gólov skóre

3. odb. zákonom normovaný, spoločensky záväzný vzťah: pracovný, učebný, právny, služobný, vlastnícky, manželský p.

4. (mimomanželský) intímny ľúbostný vzťah: mať p. s niekým;

pomerať -ia dok. postupne odmerať, zmerať (význ. 1): p. budovu;

nedok. pomeriavať -a

// pomerať sa porovnať svoje sily v súperení s niekým: ešte sa p-me!

pomeriť dok. zmieriť (význ. 1), udobriť: pri poháriku ich p-l;
vypiť si na p-enie

// pomeriť sa: p-l sa s ním až po rokoch

pomerne

I. prísl. v pomere k niekomu, niečomu, relatívne: straty sa hradili p. podľa výšky príjmu

II. čast. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu, do istej miery, do značnej miery, dosť: p. zachovaný hrad, je to p. ďaleko

pomerný príd.

1. majúci vzhľadom na okolnosti istý stupeň vlastnosti, relatívny: p. pokoj, blahobyt, p-á samostatnosť

2. jestvujúci v príslušnom pomere, proporcionálny: p-é zastúpenie (vo výbore, v parlamente), p. podiel (na majetku);
mat. p-é číslo

pomerový príd.: elektrotech. p. prístroj;

pomery -ov m. pomn. celková situácia, súhrn životných a iných podmienok, stav, okolnosti, postavenie: spoločenské, hospodárske, politické, rodinné p.;
výrobné, klimatické p.;
p. v obci

● žiť nad p. neprimerane k možnostiam

pomestiť sa -sť/-i! dok. zmestiť sa do nejakého priestoru, vtesnať sa, vpratať sa: ledva sa p-li do jednej izby;

● nep. sa do → kože;
dobrých ľudí sa veľa p-í

pomeštiť sa -šť/-i! dok. dostať mestský ráz: p-ená dedina

pomfritka -y obyč. mn. pomfritky -tiek ž. (franc.) hovor. vyprážané zemiakové hranolčeky

pomiagať -a dok. expr. podláviť, pomliaždiť, rozdrviť: p. zemiaky, ríbezle

// pomiagať sa: ovocie sa p-lo

pomiasť -mätie -mätú dok. zmiasť: p. niekomu hlavu a) spôsobiť, aby sa zaľúbil b) rečami pomýliť, ošialiť

// pomiasť sa

1. duševne ochorieť, zošalieť: p. sa od žiaľu, p. sa na rozume, p-enie mysle

2. zried. pomotať sa, popliesť sa: p-enie jazykov pomiešanie

pomiešať -a dok.

1. spojiť dovedna rozlič. veci; poprehadzovať súčasti celku, zmiešať: p. víno s vodou;
p. karty

2. trocha zamiešať: p. zápražku, p. kávu lyžičkou, pred použitím p.

// pomiešať sa

1. zmiešať sa dohromady: guľky sa p-li

2. popliesť sa: v hlave sa mu všetko p-lo

pomiesiť -i dok. chvíľu miesiť: p. cesto

// pomiesiť sa expr. pohniezdiť sa: p. sa na stoličke

pomimo

I. prísl. povedľa, okolo: privyrábal si aj p., hľadel kamsi p., strela išla p.

II. predl. s G vyj. smer povedľa niekoho, niečoho, popri, mimo: prešli sme p. osady, hľadel p. nás

pomíňať -a dok. distrib. k míňať: p. peniaze, zásoby

// pomíňať sa: zásoby sa p-li

nedok. pomíňať sa -a postupne ubúdať, míňať sa: starí ľudia sa pomaly p-jú umierajú

pominúť, pominúť sa -ie -ú dok. minúť sa, uplynúť, prejsť; zaniknúť, stratiť sa: búrka (sa) p-la, príčina nebezpečenstva (sa) p-la, strach (sa) p-l, hnev ho p-l, jeho hnev sa skoro p-l;
hovor. husle sa načisto kdesi p-li zapotrošili sa

// pominúť sa

1. stratiť zdravý rozum, zošalieť: p. sa na rozume

2. umrieť: pred dvoma rokmi sa p-l, išiel sa p. od žiaľu;

pominuteľnosť -i ž.: p. vecí, p. slávy

pominuteľný príd. nestály, dočasný, prechodný, časný, op. večný: p. život, p-á moc, krása;

pomiznúť -e -ú -zol dok. postupne zmiznúť, postrácať sa: sneh už p-l

pomknúť -e -ú -kol dok. posunúť dopredu, pohnúť: p. vývin dopredu, p. koňa (ostrohami);
p. niekoho k činu povzbudiť;

nedok. pomkýnať -a

// pomknúť sa

1. premiestniť sa o kúsok ďalej plynulým pohybom, posunúť sa, podať sa, uhnúť: p. sa na lavici, p-kni sa bližšie ku mne

2. dať sa do pohybu, pohnúť sa: robota na stavbe sa p-la značne dopredu;

nedok. pomkýnať sa

pomladší príd. hovor. pomerne mladý, mladší: p. chlapci

pomľaskať dok. zamľaskať: p. ústami, jazykom

pomľaskávať -a, pomľaskúvať -a nedok. chvíľami mľaskať: p. jazykom, p-l od spokojnosti

pomlátiť -i dok.

1. skončiť mlátenie, vymlátiť: p. obilie

2. expr. porozbíjať, pobiť: p. poháre

// pomlátiť sa pobiť sa

pomlčať dok. nepovedať nič; nezmieniť sa: p. o svojich pocitoch

pomlčka -y -čiek ž.

1. prestávka v reči, pomlka: dlhá, trápna p.

2. interpunkčné znamienko naznačujúce členenie jazykového prejavu a jeho intonačný priebeh (–;
napr. úspech – ten vždy poteší)

pomliaždenina -y -nín ž. zranenie (bez porušenia kože) spôsobené tupým úderom al. nárazom: p-y hrudníka

pomliaždiť -i -žď/-i! dok.

1. rozmliaždiť, podláviť: p. mäso, hrozno

2. tupým úderom, nárazom poraniť: p. si ruku, p-ené svalstvo

pomlieť -melie -melú -meľ! dok. v mlyne, mlynčekom podrviť, zomlieť (na prach, na kašu): p. obilie (na múku), p. mäso, kávu, mak

pomlka -y -mĺk ž.

1. kratšia prestávka (v reči), pomlčka: trápna, rozpačitá p.

2. graf. symbol udávajúci dĺžku hud. pauzy: štvrťová, osminová p.

pomníček -čka m. zdrob.

pomníchovský príd. nasledujúci po mníchovskej dohode z r. 1938: p-é obdobie

pomník -a m. soch. dielo na uctenie pamiatky: náhrobný, kamenný p., postaviť, odhaliť p. padlým hrdinom;

pomníkový príd.: p-á tvorba;

pomnožný príd. gram.: p-é podstatné meno kt. má iba tvary mn. čísla a označuje 1 predmet, jav (napr. dvere, nožnice)

pomoc -i ž.

1. poskytnutie podpory (pri činnosti, v nedostatku ap.) al. prostriedkov na podporu: priateľská, peňažná, morálna p.;
prvá p. prvé ošetrenie;
volať o p., prísť niekomu na p.;
niet (mu) p-i nedá sa (mu) pomôcť

2. kto al. čo niekomu pomáha: treba p. do domu, záchranári dostali p. posilu

□ poskytnúť p. pomôcť

● komu niet rady, tomu niet p-i;

pomočiť dok.

1. zamokriť močom: p. (si) košieľku

2. dať chvíľu močiť (význ. 1): zeler p-me asi hodinu

// pomočiť sa mimovoľne sa vymočiť: dieťa sa p-lo;

pomôcka -y -cok ž. vec slúžiaca na zvládnutie, uľahčenie niečoho: učebné p-y, pracovná, technická p.

pomocníčka -y -čok ž.: p. v domácnosti;
včely sú p-mi poľnohospodárov

pomocník -a mn. -ci m.

1. kto al. čo pomáha: p. pri práci, dobrá kniha je p-om človeka

2. v min. nesamostatný remeselník, pomocný zamestnanec: mäsiarsky p.;
kancelársky p.;

pomocný príd. poskytujúci pomoc, prispievajúci na uskutočnenie nejakej hlav. činnosti, vedľajší, doplnkový: p-á sila, p-á výroba, p. prístroj, p-á literatúra;
p-é vedy (z hľadiska istej vedy) ktorých výsledky táto veda využíva;
lingv. p-é sloveso kt. nemá plný význam

● podať niekomu p-ú ruku poskytnúť pomoc;

pomocou predl. s G vyj. nástroj, prostriedok: vyhrať p. rozumu

nedok. pomočovať sa

pomôcť -že -žu -mohol dok.

1. prispieť pomocou, poskytnúť pomoc: p-e, kde môže, p. radou, p. v núdzi, pri varení, p. niekomu vstať, dostať sa do zamestnania;
vedel si p. v ťažkostiach vedel si poradiť

2. spôsobiť zlepšenie, zapôsobiť, prospieť: liek mu p-l, len prísnosť p-e

3. umožniť niečo, dopomôcť k niečomu: pevná vôľa mu p-la všetko prekonať;
p-l mu k bytu získať byt

4. hovor. zbaviť niečoho, pripraviť o niečo: p. niekomu od peňazí

● p. niekomu do hrobu zaviniť smrť;
p. (žene) od dieťaťa urobiť potrat;
expr. ani → svätená voda mu nep-e;

pomodliť sa dok. vykonať modlitbu: p. sa Otčenáš

pomológ -a m. odborník v pomológii;

pomológia -ie ž. vedný odbor skúmajúci ovoc. druhy a ich odrody;

pomologička -y -čiek ž.;

pomologický príd.: p. názov, p-á sústava

pomotano prísl.;

pomotanosť -i ž.

pomotaný príd. hovor. expr.

1. bezradný, popletený: p. človek

2. nejasný, nezreteľný, zmotaný: p-á reč, všetko je to akési p-é;

pomotať -ce/-tá -cú/-tajú -moc/-taj! dok.

1. zauzliť, zamotať: p. vlákna

2. expr. zmiasť, popliesť, pomýliť: p. niekoho rečami, p. úlohu

// pomotať sa

1. expr. motať sa niekde istý čas: p. sa okolo domu

2. popliesť sa (význ. 1): v hlave sa mu (všetko) p-lo, myšlienky sa mu p-li

pomotkať sa dok. expr. pomotať sa (význ. 1): p. sa po dvore

pompa -y ž. kniž. honosná nádhera (vyrátaná na efekt): korunovačná p.;

pompézne prísl.;

pompéznosť -i ž.

pompézny príd.: p-a slávnosť;

pomráčať sa -a nedok. neos. mračiť sa: od severu sa p-a

pomrieť -ie -ú dok. postupne al. vo väčšom počte umrieť: rodičia mu skoro p-li, mnoho ľudí p-lo (hladom)

pomrkať dok. trocha zamrkať: p. očami, p-li na seba

pomrkávať -a nedok. chvíľami mrkať: významne na seba p-li;
medzi rečou p-l na dvere občas pozrel

pomrmlať -e -ú dok. expr. chvíľu mrmlať, zamrmlať, zahundrať

pomrmlávať -a, pomrmlávať si -a nedok. expr. chvíľami mrmlať, pohundrávať (si): p. (si) do fúzov, p-l melódiu akejsi pesničky