Význam slova "prí" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pri predl. s L vyj.

1. miesto blízko niekoho, niečoho: ležať, stáť p. deťoch, p. peci;
stromy p. jazere, jazva p. ústach

2. prítomnosť u niekoho al. na niečom, spoločenstvo al. (úr.) spätosť: bývať p. rodičoch, byť p. operácii, byť mysľou p. niekom;
pracovať p. lesoch, p. polícii

3. zreteľ: p. ovocí je dôležité ...;
váhové prírastky p. zvieratách;
platy p. štátnych zamestnancoch

4. účel: pomáhať p. statku, potrebovať p. výpočte, sedieť p. večeri

5. časový úsek al. bod, v priebehu, cez, počas: p. poslednom stretnutí;
vyrušiť niekoho p. práci;
p. najbližšej príležitosti

6. podmienku: p. správnom vedení sa vypracuje;
p. dobrej strave zosilnie

7. prípustku, napriek: p. najlepšej vôli nemôže odísť;
p. všetkej pozornosti sa potkne

8. spôsob a mieru: rozísť sa p. poriadku, p. pokoji;
stáli plece p. pleci tiesnili sa

9. väzbu pri slovesách a menách: držať p. kamarátoch, zostať p. svojej mienke

10. stav (pri slovese byť): (ne)byť p. sile, p. pamäti, p. vedomí, p. živote, p. peniazoch

pri príležitosti predl. s G: blahoželanie pri p. narodenín

opak. priadavať -a

priadka -y -dok ž.

1. žena, kt. pradie

2. motýľ, ktorého zámotky poskytujú hodvábne vlákno: zool. p. morušová Bombyx mori

priadky -dok ž. pomn. spoločné pradenie spojené so zábavou

priadny príd. odb.

1. kt. sa dá priasť: p. ľan

2. týkajúci sa pradenia: p. mechanizmus, p. kábel

priadza -e ž. výrobok získaný spradením vláken do nití: bavlnená, umelá p.;

priadzový príd.

priahať -a nedok. zapriahať: p. kone do voza

priam

I. prísl.

1. o malú chvíľku, hneď, zaraz: p. bude tma

2. v tej chvíli, v tú chvíľu: p. sa mu zazdalo, že počuje volanie

II. čo priam spoj. podraď. vyj. prípustku al. krajnú podmienku, čo aj, hoci aj: urobím to, čo p. dušu vypustím

III. čast.

1. zdôrazňuje platnosť pripojeného výrazu, priamo: pokladá to p. za povinnosť;
pieseň bola pekná, p. dojímavá

2. expr. (v replike) vyj. kladný al. zápor. postoj, akurát: pôjdeš ta? – veru p.!

priamka -y -mok ž. priama súvislá čiara;
geom. najkratšie spojenie 2 bodov

priamo

I. prísl.

1. priamym smerom, rovno: ísť p. do práce;
letieť p. na sever;
pozerať niekomu p. do tváre

2. vzpriamene, rovno: chodiť p.

3. bez sprostredkovania, bezprostredne: predávať výrobky p. spotrebiteľovi;
diktovať p. do stroja;
byť za niečo p. zodpovedný

4. úprimne, otvorene: povedať niekomu niečo p.;
p. sa na niečo spýtať

5. rozhl., telev. priamym prenosom, nie zo záznamu: vysielať p.

II. čast. priam: to je p. neuveriteľné;
vonku je p. tropická páľava

priamočiaro prísl.;

priamočiarosť -i ž.

priamočiary príd.

1. rovný, priamy: fyz. p. pohyb

2. kniž. priamy (význ. 4), otvorený: p. človek;
p-e konanie

3. zjednodušený: prijímať p-e riešenia, p. prístup;

priamosť -i ž.

priamy príd.

1. neodchyľujúci sa od pôv. smeru, rovný: p-a cesta, p. smer;
geom. p. uhol majúci 180°

2. smerujúci hore, vzpriamený, rovný: p-e držanie tela

3. bezprostredne zúčastnený, činný, vyvolaný ap.; bezprostredný: p. účastník SNP, p. potomok, p-e voľby, p-e osvetlenie, p. dôsledok;
p. vlak, vozeň;
mat. p-a úmera;
lingv. p-a reč;
šport. p. voľný kop

4. kt. koná otvorene; svedčiaci o tom, úprimný, otvorený: p. človek;
p. pohľad

5. úplný (význ. 2): nezáujem, ba p-a ľahostajnosť;

prianie -ia s. želanie, žiadosť: mať tajné p.;
kniha p-í a sťažností

priasť pradie pradú nedok.

1. spracúvať na nite, na priadzu: p. ľan, konope

2. vyrábať z vláknitej suroviny: p. nite, priadzu

3. (o mačke) vydávať zvuky ako kolovrat pri pradení: mača p-ie;

priať praje prajú nedok.

1. želať (význ. 1, 2): p. niekomu skoré uzdravenie, dobrý deň, dobrú chuť, veľa úspechov

2. žičiť (význ. 1): okolnosti mu p-jú;
počasie nám dnes nep-je

// priať si želať si (význ. 1, 2): p-je si, aby sa uzdravil;
p-je si mať syna;
splnilo sa jej, čo si p-la;
čo si p-te na obed?

priateľ -a mn. -ia m.

1. kto si s niekým dobre rozumie a žičí mu; kamarát, druh: starý, verný p., p. zo školských čias;

2. prívrženec, priaznivec, podporovateľ, stúpenec: p. hudby

3. dôverné oslovenie: vážení p-ia, milý p.

● v núdzi poznáš p-a;

priateliť sa -ľ! nedok. byť v priateľskom vzťahu, kamarátiť sa: p. sa so spolužiakom

priateľka -y -liek ž.;

priateľko -a m. zdrob. expr.

priateľskosť -i ž.

priateľský príd.

1. týkajúci sa priateľa, priateľstva: p-á dohoda, p. štát;
p. zápas kt. nie je súčasťou šport. súťaže

2. bežný medzi priateľmi, kamarátsky: p-é vzťahy;
p-á rada, pomoc

3. prívetivý, srdečný, úprimný: p. rozhovor, p. úsmev;

priateľsky prísl.;

priateľstvo -a s. vzťah, aký je medzi priateľmi: úprimné p.;
Spoločnosť slovensko-francúzskeho p-a;
nadviazať p. s niekým

priazeň -zne ž. žičlivý vzťah, náklonnosť, sympatia: tešiť sa p-i u niekoho, získať niečiu p.

priaznivec -vca m.

1. kto prejavuje niekomu priazeň, náklonnosť, dobroprajník, mecenáš: p. mladých básnikov

2. prívrženec, priateľ, stúpenec: p. hokeja, klubu

priaznivo prísl.

priaznivý príd.

1. založený na priazni, prejavujúci priazeň;
p. vzťah k niekomu, p. osud

2. vyhovujúci, vhodný, prajný; kladný: p. vietor;
p. výsledok, p-é podmienky;

pribaliť -ľ! dok. pridať pri balení: p. fľašu vína;

nedok. pribaľovať

pribásniť -i dok. expr. pridať niečo vymyslené: v reči všeličo p-i

príbeh -u m. čo sa stalo, príhoda, udalosť, historka: p. z mladosti, zo života;
rozprávať p.

pribehnúť -e -ú -hol dok.

1. behom sa niekam dostať: p-e zadychčaný domov

2. expr. (rýchlo) prísť: p. na pomoc, p. s chýrom;

nedok. priberať

// pribrať sa začať niečo robiť, dať sa, pustiť sa do niečoho: p. sa do roboty;
p-l sa písať;

nedok. priberať sa

nedok. pribiehať, pribehúvať, pribehávať -a

pribíjačka -y -čiek ž. tech. stroj na pribíjanie niečoho

nedok. pribíjať -a

pribiť -je -jú dok. pripevniť klincami, priklincovať: p. dosku (kladivom);
p. obraz na stenu

● stáť ako pribitý nehybne;

priblížiť -i dok.

1. premiestniť do blízkosti: p. noviny k očiam

2. urobiť ľahším na pochopenie, objasniť: p. žiakom učivo

3. urobiť bližším: p. človeka k človeku;

približne

I. prísl. nie celkom presne: p. odhadnúť niečo;

približnosť -i ž.

II. čast. vyj. pravdepodobnosť, približnosť; asi: bolo tam p. sto ľudí;
prišiel p. pred hodinou

približný príd. odrážajúci skutočnosť iba v hlav. črtách, nie celkom presný: p-é údaje, p. rozpočet;

nedok. približovať

// priblížiť sa

1. pohybom sa dostať bližšie: p. sa k domovu

2. ocitnúť sa v blízkosti: mesto sa p-lo

3. takmer nastať: večer sa p-l

4. zblížiť sa s niekým: p. sa k ľuďom

5. stať sa podobným: stanoviská rokujúcich strán sa p-li;

nedok. približovať sa

príboj -a m. narážanie morských vĺn na breh;

príbojový príd.

príbor -u m. súprava náčinia, ktorým jeme (lyžica, vidlička, nôž): nehrdzavejúci p.

príborník -a m. skriňa na príbor a ďalší riad, kredenc

pribrať -berie -berú -tý/-ný dok.

1. vziať a dodať k niečomu (ako zložku niečoho): p. si ryže (-u);
p. nových zamestnancov

2. nadobudnúť viac istých vlastností: p. na sile, kráse;
p. na váhe zvýšiť svoju váhu, stučnieť;

pribrúsiť -i dok.

1. brúsením zaostriť, priostriť: p. sekeru

2. brúsením uhladiť, prihladiť: p. kameň;

nedok. pribrusovať

pribrzdiť -zď/-i! dok. brzdením zmierniť rýchlosť, prihamovať: p. auto;

nedok. pribrzďovať

pribuchnúť -e -ú -chol dok. s buchnutím zatvoriť, zabuchnúť, pricapiť, prichlopiť, priraziť: p. dvere;

nedok. pribuchovať

nedok. pribúdať -a

pribudnúť -e -ú -dol dok. zväčšiť sa čo do počtu, množstva, rozmerov, intenzity: v triede p-li žiaci, p-lo žiakov;
v rieke p-lo vody;
p-lo mi veľa práce, starostí;

príbuzenský príd.: p. pomer;

príbuzensky prísl.

príbuzenstvo -a s.

1. vzťah vzniknutý rodom al. sobášom: pokrvné p.

2. hromad. príbuzní ako celok, rodina: na svadbe bolo celé p.;

príbuzne prísl.;

príbuznosť -i ž.

II. príbuzný m., príbuzná ž. spojený/-á rodom al. sobášom: mať veľa p-ch;
pokrvný p.

príbuzný

I. príd.

1. spojený rodom al. sobášom: p-é rodiny;
byť s niekým p.;
je to p-á mojej žene

2. blízky pôvodom, obsahom, znakmi: p-é jazyky, p-é vedné odbory;

príbytok -tku m. kniž. obydlie, byt, dom; izba: ľudské p-y

priča, pričňa -e ž. lôžko z dosák: ležať na p-i

pricapiť -í, pricapnúť -e -ú -pol dok. expr. pribuchnúť, priraziť: p. okno, dvere

pričapiť -í, pričapnúť -e -ú -pol dok. expr. pribuchnúť, priraziť, pricapiť: p. vráta, okenice;
p. si čapicu naraziť

príčastie -ia s. gram. neurč. slovesný tvar s podobou príd. m.: trpné p. (napr. vrátený), prítomné činné p. (napr. vracajúci)

pričesať -še -šú dok. česaním trocha upraviť: p. si vlasy, briadku;

nedok. pričesávať -a

príčesok -sku m. vlasová vložka do účesu

prícestný príd. stojaci pri ceste: p. hotel

pricestovať dok. cestovaním prísť: p. rýchlikom, p. z cudziny

príčetne prísl.;

príčetnosť -i ž.

príčetný príd. ovládajúci rozumom svoje konanie, op. nepríčetný; svedčiaci o tom: bol ešte p.;
byť v p-om stave;

nedok. prichádzať -a, prichodiť -í

1. k 1 – 12, 15, 16, 19, 20

2. pripadať, zdať sa, vidieť sa: všetko mi p-lo ako sen

príchlop -u m., príchlopka -y -piek ž. príklop(ka), vrchnák, veko

prichlopiť dok. hovor. priklopiť, privrieť, zavrieť: p. vrchnák, oblok

prichlopnúť -e -ú -pol dok. hovor. zavrieť, privrieť: p. dvere

príchod -u m.

1. prídenie, prichádzanie na miesto: oneskorený p.;
oznámiť svoj p.;
p. vlaku;
p. dieťaťa na svet narodenie

2. začiatok (význ. 2): p. zimy

3. miesto, kade sa prichádza, prístup: p. k vlakom, p. do zámku;

príchodový príd.: p-á cesta

príchuť -i ž.

1. vedľajšia chuť: sladkastá p. vína;

2. chuťová prísada do potravín a nápojov: rumová p. do pečiva

prichýliť -i -ľ! dok.

1. trocha nakloniť, nahnúť: p. konár k sebe

2. privrieť, pritvoriť: p. dvere, okno

3. dať niekomu prístrešie, pritúliť: p. priateľa na noc;

nedok. prichyľovať

// prichýliť sa trocha sa nakloniť, nahnúť: p. sa k dieťaťu

prichystať dok. pripraviť (význ. 1, 2): p. si knihy do školy;
p. večeru

// prichystať sa pripraviť sa: p. sa na cestu;
p. sa na najhoršie

nedok. prichytávať -a, prichycovať

// prichytiť sa

1. chytiť sa, zachytiť sa, pridržať sa: p. sa zábradlia

2. ostať zachytený: bodliaky sa p-li na sukni

3. začať niečo robiť, pustiť sa, dať sa, pribrať sa: p. sa do roboty

4. zapustiť korene, ujať sa, prijať sa: krík sa v zemi p-l;

nedok. prichytávať sa

prichytiť dok.

1. voľne, ľahko zachytiť, pridržať: p. (si) vlasy stužkou

2. pripevniť, upevniť (význ. 2): p. lano o, na strom, p. tesnenie o, na dosku

3. pristihnúť: p. zlodeja pri krádeži;

príchytka -y -tiek ž. prostriedok na prichytávanie;
tech. dutá pomôcka na upevňovanie závesných skrutiek do steny

prichytro prísl. príliš chytro: p. zabudnúť na minulosť

pricicať sa -ia -ajú dok. cicaním pevne prilipnúť, prisať sa

príčina -y -čin ž.

1. jav, kt. podmieňuje vznik iného javu: p-ou smrti bol zápal pľúc

2. dôvod, pohnútka: mať p-u na smútok, hnev;
trápi sa bez p-y;
z tejto p-y, z týchto p-n preto;

pričinenie -ia s. úsilie, snaženie: získať niečo bez vlastného p-ia

pričiniť sa dok. vynaložiť (veľké) úsilie na niečo, pousilovať sa, vynasnažiť sa: p. sa o víťazstvo;

príčinlivo prísl.;

príčinlivosť -i ž.

príčinlivý príd. usilovný, snaživý, agilný: p. pracovník;

príčinne prísl.;

príčinnosť -i ž.

príčinný príd.: p-á súvislosť;

nedok. pričiňovať sa

pričítať -a dok. i nedok. označiť, označovať za pôvodcu, príčinu; prisúdiť, prisudzovať, pripísať, pripisovať: p. niekomu vinu za haváriu, za neúspech;

nedok. pričitovať

nedok. pricláňať -a

pričleniť dok. urobiť súčasťou niečoho, pripojiť: p. obec k mestu;

nedok. pričleňovať

pricloniť dok. čiastočne zacloniť: p. si oči dlaňou;
p. lampu;

pričom spoj. podraď. uvádza

1. časovú vetu, kt. vyj. paralelný dej: pohladkal ho, p. sa usmial

2. nepravú časovú vetu so zlučovacím al. odporovacím vzťahom: zákaz platí, p. platia i výnimky z neho

pricupkať dok. expr. prísť drobnými krokmi, docupkať, pridrobčiť: dieťa p-lo k matke

pricválať -a dok. cvalom, cválaním sa niekam dostať, docválať: kone p-li na lúku; jazdci p-li do cieľa;

pricviknúť -e -ú -kol dok.

1. privrznúť (význ. 1), priseknúť: p. si prst do dverí

2. hovor. expr. privrznúť (význ. 2), priškripnúť: na hraniciach ich p-li

pridájať -a nedok. dojčiť: p. dieťa

priďaleko prísl. veľmi ďaleko: do mesta je p.

pridať dok.

1. dať, dodať k pôv. stavu, množstvu ap.: p. do polievky soľ, soli;
p. k cene ešte sto korún;
→ daň z p-nej hodnoty, skr. DPH

2. zväčšiť, zvýšiť, rozmnožiť: choroba krásy nep-á;
p. plyn zvýšiť rýchlosť obrátok motora i pren. zrýchliť činnosť;
p. do kroku zrýchliť chôdzu i fraz. zrýchliť tempo;
hovor. musíš p. musíš sa viacej usilovať;