Význam slova "poã ã ã ã ã ã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 270 výsledkov (3 strán)
-
pošiť -je -jú dok.
1. distrib. k šiť: p. deťom košieľky
-
nedok. pošívať -a
-
pošklbať -e -ú dok.
1. potrhať, rozšklbať: p. list na kúsky
2. expr. (viackrát) potiahnuť, pomykať: p. niekoho za vlasy;
neos. občas mu p-lo bradou3. šklbaním oddeliť, pooddeľovať: kôň p-e trávu
-
pošklbávať -a nedok. chvíľami (trocha) šklbať: p. plecami, p. si fúzy;
neos. okolo očí mu p-lo -
pošklbkávať -a nedok. expr. chvíľami šklbkať: p. niekoho za rukáv;
neos. od dojatia mu p-lo perami -
pošklbnúť -e -ú -bol dok. expr. trocha šklbnúť: p. niekoho za ruku, p. nohou
// pošklbnúť sa: kútiky úst sa mu p-li
-
poškodená ž.
-
poškodenec -nca m. kto bol poškodený (telesne, hmotne): vojnový p.
-
poškodený
I. príd.
1. na ktorom je niečo pokazené, chybný: p. motor, p. tovar
2. ktorému sa stala škoda, krivda ap.: p. občan;
práv. p-á stranaII. poškodený m. k 2: práv. výpoveď p-ého;
-
poškodiť dok.
1. spôsobiť škodu na niečom; pokaziť: p. stroj, p. si zdravie
2. spôsobiť niekomu škodu, ublížiť: sudca p-l hosťujúce mužstvo, svojím konaním p-l priateľa, priateľovi
-
nedok. k 1, 2 poškodzovať
// poškodiť sa pokaziť sa (význ. 1): stroj sa p-l;
-
nedok. poškodzovať sa
-
poškolský príd. nasledujúci po povinnej škol. dochádzke: p-á výchova
-
poškrabať -e -ú, poškriabať -e -u dok.
1. pošúchať, potrieť (svrbiace miesto): p. si hlavu, p. sa za uchom, p. psa
2. škr(i)abaním poškodiť, podriapať: p. niekoho po tvári, p-né sklo
// poškrabať sa, poškriabať sa: p. sa na rukách (rozbitým sklom)
-
poškrabček -a m. zdrob.
-
poškrabkať dok. expr. slabo, jemne poškrabať: p. psa za ušami, p. sa na ruke
-
poškrabkávať -a nedok. expr. chvíľami škrabkať: p. si brucho, p. sa za uchom
-
poškrabok -bku/-bka m. neživ.
1. čo sa ako zvyšok naškriabe (obyč. cesto): p-y cesta;
2. postruhník: chrumkavý p.;
poškrabok -bka mn. -ovia m. živ. expr. posledné, s časovým odstupom narodené dieťa: p. rodiny;
-
poškriepiť sa -i dok. pohádať sa, pohašteriť sa: p. sa s priateľom (pre dievča, o maličkosť)
-
poškrtiť dok. distrib. ku škrtiť: tchor p-l sliepky
-
poškuľovať nedok.
1. trocha škúliť: pravé oko mu p-je
2. expr. nenápadne pozorovať: p-l na hodinky, (kútikom oka) p. po niekom
3. expr. nenápadne sa zaujímať: p. po cudzom, p. za dievčaťom
-
poškvrna -y -vŕn ž. kniž.
-
poškvrniť dok.
1. znečistiť škvrnami, zašpiniť: p. čistý obrus;
p. si ruky krvou i fraz. spôsobiť niečiu smrť2. kniž. znevážiť, potupiť, zhanobiť: p. česť, meno, pamiatku niekoho;
-
nedok. poškvrňovať
// poškvrniť sa kniž.:
1. p. sa farbou
2. p-l sa pred rodinou;
-
nedok. poškvrňovať sa
-
pošliapať -e -u dok.
1. šliapaním stlačiť, ušliapať, zašliapať: p-ná tráva, zem, p. kvety;
p. červíka zadláviť2. kniž. zneuctiť, znevážiť, porušiť: p. zákon, česť, pravdu;
-
nedok. pošliapavať -a
-
pošmátrať -a dok. expr. trocha, chvíľu šmátrať: p-l si po vreckách
-
pošmrdkávať -a nedok. expr. chvíľami šmrdkať: pes p-a chvostom
-
pošmúrno, pošmúrne prísl. i vetná prísl.: vyznieť p.;
v izbe bolo p.; -
pošmúrnosť -i ž.
-
pošmúrny príd. pochmúrny (význ. 1, 2): p-e počasie;
p-a nálada; -
pošmyknúť sa -e -ú -kol dok.
-
pošomrať, pošomrať si -e -ú -úc/-ajúc dok. expr.
1. šomraním prejaviť nespokojnosť: občas p-e na neporiadky
-
pošomrávať -a nedok. expr.
1. chvíľami (trocha) šomrať, pohundrávať: p. na pomery, na deti
2. i pošomrávať si pohundrávať (si), pomrmlávať (si): neprestajne si čosi p-l
-
pošpiniť dok.
1. zašpiniť, znečistiť: p. obrus, p. si šaty (blatom)
2. expr. zneuctiť, znevážiť: p. (dobré) meno niekoho (ohováraním)
// pošpiniť sa:
1. p. sa v maštali
2. expr. nechce sa p. úplatkárstvom
-
pošramotiť dok.
-
pošta -y pôšt ž.
1. inštitúcia starajúca sa o dopravu zásielok, peňazí, správ; jej budova: poslať list, balík, peniaze p-ou;
letecká p. dopravujúca zásielky lietadlom;
hlavná p.;
elektronická p. e-mail, mail2. súhrn pošt. zásielok: redakčná p., roznášať p-u;
čakať p-u od niekoho list; -
poštár -a m.
1. pošt. doručovateľ: vyzerať p-a
2. hovor. kto pracuje na pošte;
-
poštárka -y -rok ž.;
-
poštársky príd.: p-a kapsa
-
pošťastiť sa iba 3. os. jedn. dok. podariť sa, mať šťastie: ešte sa mi nep-lo vyhrať
-
pošťať -í -ia dok. hrub. pomočiť: p. plienku
// pošťať sa: p. sa od strachu
-
poštátniť -i dok. zoštátniť: p-enie priemyslu
-
poštekliť dok.
1. spôsobiť šteklenie: p. niekoho pod pazuchou;
2. expr. (príjemne) podráždiť, vzrušiť, znepokojiť: vôňa jedál ho p-la, pieseň mu p-la srdce
-
poštiepať -a/-e -ajú/-u -aj/-štiep! -ajúc/-uc dok. štiepaním rozsekať: p. poleno na triesky
-
poštípať -e -u -uc/-ajúc dok.
1. prstami ap. silno (bolestivo) stisnúť pokožku: p. niekoho na ruke, za líce
2. (obyč. o hmyze) bodnutím, pohryzením spôsobiť bolesť, poraniť, uštipnúť: včela, vretenica ho p-la;
p-li ho komáre3. ošľahnúť chladom, mrazom: mráz mu p-l uši, trnky p-né mrazom
-
poštipkať dok. expr. slabo, jemne poštípať (význ. 1): p. dieťa na tvári
-
poštipkávať -a nedok. expr. chvíľami štipkať (význ. 1, 2): p. niekoho za líce;
p. si z tvarohu -
poštovné s. poplatok za pošt. dopravu, porto
-
poštový príd.: p. úrad, p-á schránka, p-á známka, p-é smerovacie číslo, p. doručovateľ;
P-á banka -
poštrngávať -a, poštrngávať si -a nedok. chvíľami zľahka štrngať: p. (si) peniazmi, ostrohami
-
poštuchať dok. expr. viac ráz štuchnúť (význ. 1, 2): potiahla ho za rukáv, p-la;
chlapci sa p-li medzi sebou;
p. si v uchu -
poštuchnúť -e -ú -chol dok. expr. (slabo) štuchnúť (význ. 1): p. niekoho do boka
-
poštúrať (čo, v čom), poštúrať sa (v čom) -a dok. expr. chvíľu štúrať: p. pahrebu, p. (sa) v motore, p. si v uchu
-
poštvať -e -ú dok. štvaním popudiť, nahnevať: p. ľudí proti vrchnosti, p. psa na niekoho
-
poštvornožky prísl. hovor. štvornožky: liezť p.
-
pošúchať -a, pošuchať -á dok. chvíľu šúchať: p. niečo v dlani, p. si čelo, p. sa po hlave
-
pošuchávať -a, pošuchovať nedok. chvíľami (trocha, jemne) šúchať (význ. 1, 2): p. dieťa po brušku;
expr. jednou nohou p-l -
pošuchnúť -e -ú -chol dok. trocha šuchnúť: p. kameň do kúta
// pošuchnúť sa: p-l sa na kraj lavičky
-
pošuškať dok. pošepkať: p. niekomu tajnosť do ucha;
p-li si niečo medzi sebou -
pošuškávať -a nedok.
1. pošepky rozprávať, pošepkávať (si): p. si s niekým;
nehovoril nahlas, iba čosi p-l2. expr. šepkať (význ. 3), pošepkávať: dôverne, po kútoch si p.;
ľudia p-jú, že ...;
p-a sa neverejne sa hovorí, pošepkáva sa -
pošušky prísl. hovor.
-
pošva -y -šiev ž.
1. puzdro na čepeľ sečnej, bodnej zbrane: p. kordu, dýky, zasunúť šabľu do p-y
2. puzdro: bot. listová, koreňová p.;
anat. p. šľachy3. anat. svalová trubica rodidiel, vagína;
-
pošvička -y -čiek ž. zdrob.
-
pošvovitý príd. kt. má podobu pošvy: p. list
-
pošvový príd.;
-
poťah -u m. povlak z látky, kože ap.: kožený p. (nábytku, sedadiel auta), gumový p. (valca);
-
poťahať dok. viac ráz potiahnuť, zaťahať: p. niekoho za vlasy
-
poťahovačka -y -čiek obyč. mn. ž. hovor. expr. nepríjemnosť, naťahovačky, opletačky: mať p-y so súdmi
-
nedok. poťahovať
// potiahnuť sa pokryť sa povlakom: obloha sa p-la mračnami;
-
nedok. poťahovať sa
-
poťahový príd.: p-á látka
-
poťapkať dok. expr.
1. potľapkať: p. syna po pleci, p. sa po bruchu
-
poťapkávať -a nedok. expr. zľahka ťapkať, potľapkávať: p. koňa;
p. cesto -
poťažkať dok. podržaním, nadhadzovaním ap. určiť (približnú) hmotnosť niečoho: p. v ruke balík;
-
poťažkať si dok. hovor. požalovať sa, posťažovať sa: p. si na život, na deti;
-
nedok. poťažkávať -a
-
nedok. poťažkávať si
-
nedok. poúčať -a, poučovať
// poučiť sa získať poučenie, ponaučiť sa, vzdelať sa: p. sa z literatúry, p. sa z vlastných chýb;
-
nedok. poúčať sa, poučovať sa
-
poúčavo prísl.: p. hovoriť
-
poúčavý príd. kt. poúča: p. tón reči;
-
požadovačne prísl.;
-
požadovačnosť -i ž.
-
požadovať nedok. žiadať, vyžadovať: p. odmenu za prácu;
p-jú od neho, aby nahradil škodu;
zaplatiť p-nú sumu -
požalovať sa dok. posťažovať sa, vyžalovať sa: (ne)mať sa komu p.;
p-la sa matke na muža -
požaluje bud. k žalovať
-
požartovať, požartovať si dok. zažartovať si: p. (si) s dievčencami
-
požať -žne -žnú dok. pokosiť (význ. 1, 2): p. obilie;
p. lúku -
požehnane prísl.
-
požehnanie -ia s.
1. šťastie, dobro; Božia priazeň: práca je preňho p.;
Božie p.2. želanie dobra, šťastia ap., v náb. úkonoch sprevádzané znakom kríža: dať, udeliť niekomu p.;
dostať rodičovské p.3. cirk. úkon, obrad al. pobožnosť, pri ktorých sa požehnáva: p. krstnej vody;
eucharistické p.;
Áronovské p. jedna zo záverečných častí ev. služieb Božích -
požehnaný príd.
1. prinášajúci šťastie, dobro, priaznivý, blahodarný: p. deň, p. dážď
2. kniž. bohatý, hojný: p-á zem, p. vek vysoký;
p. stav ťarchavosť; -
požehnať dok.
1. (podľa náb.) obdariť, zahrnúť priazňou: Boh ho p-l piatimi deťmi
2. dať požehnanie (význ. 2, 3): rodičia ho p-li;
p. dom, úrodu; -
nedok. požehnávať -a
-
poženiť dok. postupne oženiť: synov už p-l
// poženiť sa: všetci kamaráti sa p-li
-
požiadanie -ia s. žiadosť (význ. 1): písomné p.;
urobiť niečo na p. -
požiadať -a dok. vyjadriť (aj písomne) žiadosť, požiadavku: p. o pomoc;
p. o rozvod;
p. dievča o ruku -
požiadavka -y -viek ž.
1. naliehavo formulovaná žiadosť: vysloviť, predložiť p-u;
splniť p-y;
nové p-y na plynulý prísun dreva2. nevyhnutný predpoklad, potreba: p-y doby;
spĺňať p-y modernej kuchyne□ klásť p-y na niekoho vyžadovať od neho
-
požiar -u L -i mn. -e m. veľký ničivý oheň: p. v dome, vypukol p., hasiť p., nebezpečenstvo p-u;
-
požiarisko -a -risk s. miesto požiaru al. po požiari
-
požiarnička -y -čiek ž.;
-
požiarnický príd.: p-é vozidlo;
-
požiarnictvo -a s.
-
požiarnik -a mn. -ci m. hasič;
-
požiarny príd.: p-a hliadka;
p-a ochrana proti požiaru -
požiarovosť -i ž. počet, množstvo požiarov za isté obdobie: nepriaznivý vývin p-i
-
požiarový príd.: p-é pásmo;
-
požičať -ia dok. poskytnúť niekomu (na jeho žiadosť) na dočasné používanie: p. priateľovi peniaze, knihu;
p-aj mi ceruzku● aký p-aj, taký vráť;
-
nedok. požičiavať -a
// požičať si vyžiadať si od niekoho na istý čas na dočasné používanie, vypožičať si: p. si knihy z knižnice;
p. si pero od suseda; -
nedok. požičiavať si
-
požičovňa -e ž. podnik, v kt. sa niečo požičiava: p. člnkov, p. filmov