Synonymá slova "šár" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 1349 výsledkov (12 strán)

  • nôž nástroj, obyč. ručný na rezanie a krájanie pozostávajúci z čepele a rúčky • nožík: kuchynský nôž, nožík; naostriť nože, nožíkyexpr. žabykláč (vreckový nožík, obyč. lacný) • hovor. rybka (nožík v tvare rybky) • hovor. expr. sarajevo (lacný vreckový nožík) • hovor. expr. bičak (vreckový nožík) • hovor. expr. krivák (zakrivený nôž) • hovor. expr. konidráč (vydratý, tupý nôž) • skalpel (chirurgický nôž) • tesák (poľovnícky nôž) • mačeta (nôž používaný pri prácach v pralese al. na plantážach)


    nepríjemnosť nepríjemná situácia, udalosť • mrzutosť: mať nepríjemnosti, mrzutostiprotiveň: deti robia protiveňpriekpriekor: znášať prieky, priekorykniž. priekorizeňexpr.: oštaraneplecha: je s tým iba oštara, neplechaexpr.: galibaobida: nebudem vám robiť obiduhovor.: patálialapáliamalér: zažiť patáliu, malérhovor.: trampotyhriech: mať samé trampoty; robiť v dome hriechhovor. pletka: mal pletky pre pytliactvohovor. expr.: opletačkaťahanicapoťahovačkanatriasačkavytriasačkakalamajkašarapatašlamastikakatastrofa (nečakaná nepríjemnosť) • kniž. trasoviskosubšt.: trapas • trable


    samopaš vlastnosť obyč. mladého človeka s nedostatkom výchovy, zodpovednosti, rozumu; čin takéhoto rázu • samopašnosťsamopašníctvoneviazanosťroztopašnosťroztopašbujnosť: rozbiť oblok zo samopaše, samopašnosti, roztopašnostinezbednosťnezbedníctvobláznivosťbláznovstvopochabosť: bláznivosť, pochabosť jedináčikauličníctvorozpustenosťnezdarnosťexpr. roztatárenosťpejor.: lotrovstvozbojníctvozbojstvolaganstvogalganstvolapajstvozurvalstvozastar.: prostopašprostopašníctvo (samopaš ako čin) • neprístojnosťnezdobanezbedavýčinpestvoexpr.: čertovinaneplechanedobizeňlotrovinanešplechakúsokšašovinašaškovinašašovstvošantašantovačkaparádyhovor. expr.: šarapatagarazdarodeokniž. alotriasubšt. švanda • subšt. a vulg. sranda


    šarapata p. nepríjemnosť


    besnieť (sa), besniť (sa) expr. nespútano sa prejavovať (v konaní niečoho zlého, v hneve a pod.) • šalieť (sa): ľudia vo vojne besneli, šalelizúriťdivieťvyčíňaťvystrájaťhovor. expr. šarapatiť (aj o živelných pohromách): uragán zúril, divel, vyčíňal, vystrájal; povodeň šarapatíblázniť (sa)vyvádzať (nerozumne sa správať): Čo toľko besníte, bláznite, vyvádzate!


    šantiť prejavovať sa veselou náladou, žartovnými kúskami, behaním, neposednosťou a pod. • šantovaťrobiť šantyrobiť pestvárobiť šibalstvárobiť huncútstva: deti šantia, šantujú, robia šanty, pestvá na školskom dvorehovor. expr. šarapatiť: deti šarapatia v kôlnisamopašiť (sa)robiť nezbeduhovor. nezbedníčiťzried. nezbediť (obyč. s nerešpektovaním výchovných úsilí, spoločenských noriem): samopaší (sa), nevie od dobroty, čo by mal robiť; keď rodičia odišli, deti robili nezbeduexpr.: blázniť (sa)pochabieť sapochabiť sajašiť sa (výstredne, samopašne sa správať) • vystrájaťvyvádzaťstváraťvymýšľaťvyčíňať (obyč. s nedobrými následkami): vystrájať, stvárať fígle; mládež na chate vystrájala, vyvádzala, vyčíňala do ránaexpr. strečkovať (splašene behať): chlapci strečkujú na dvorefraz. expr. nezmestiť sa do kožeodreagúvať sa (šantiť s cieľom zbavovania sa psychickej záťaže): deti skáču, nezmestia sa do kože; mládež sa odreagúva na ihrisku


    šarapatiť 1. p. besnieť (sa) 2. p. šantiť, vystrájať1


    vystrájať1 robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať • vyvádzaťvyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandyexpr. stváraťhovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúpostivymýšľaťzried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajúhovor. expr.: garazdovaťgarazdiťrobiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazduexpr.: besnieť (sa)besniť (sa)divieťšalieť (sa) (veľmi vystrájať) • nezbedníčiťrobiť nezbedu/nezbedyrobiť neplechu/neplechyrobiť pestvá (vystrájať zo samopaše) • hovor. beťárčiťšantiťšantovaťrobiť šantyrobiť šibalstvárobiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky) • expr. rákošiť (Hviezdoslav)hovor. expr. šarapatiťzried. vrtošiťzastaráv.: všetečiťvšetečniť (Šoltésová)fraz. expr. nezmestiť sa do kože


    neprirodzený 1. ktorý nie je daný prírodnými zákonitosťami; odporujúci prirodzenej povahe vecí (op. prirodzený) • umelý: neprirodzená, umelá krása; umelé koryto rieky (op. prírodné) • neskutočný (prevyšujúci skutočnosť): neskutočná krásanásilný (zmenený, usmernený násilným zásahom): násilná smrť, násilný spoločenský vývinnezvyčajnýzvláštnyčudnýcudzí (iný ako je prirodzený, zvyčajný, svoj): neprirodzená, nezvyčajná poloha tela; mať zvláštny, čudný výraz tváre; prehovoriť neprirodzeným, cudzím hlasomdeformovanýdegenerovanýanomálny (chorobne a pod. zmenený oproti prirodzenému, správnemu): deformovaný, degenerovaný rast zubovnenormálnykniž.: abnormálnyanormálny (op. normálny): nenormálny, abnormálny stav vecíchorobnýnezdravý (zapríčinený chorobou; op. zdravý): chorobný, nezdravý výraz tváre; chorobné prejavy organizmuzvrátený (chorobne zmenený, obyč. čo sa týka morálky): zvrátené túžbyzried.: protiprírodnýprotiprirodzený

    2. ktorý sa predstiera, ktorý nie je úprimný (op. prirodzený, bezprostredný) • predstieranýstrojenýhranýafektovaný: prejavovať neprirodzený, predstieraný, strojený záujem; hraný súcit; strojená, afektovaná mimikasilenýnútenýnásilnýumelý (op. spontánny, mimovoľný): silený, násilný plač; nútená, násilná, umelá veselosťvyumelkovanýpreumelkovaný (nadmieru skrášlený): vyumelkovaná rečupätýkožený (založený na prílišnej sebakontrole, zdržanlivosti; op. uvoľnený): upäté správaniekŕčovitýkniž. sardonický (uskutočňovaný s veľkým sebazaprením): kŕčovitý, sardonický úsmevprepiatyprehnaný: neprirodzená, prepiata, prehnaná uhladenosť

    p. aj neúprimný


    sardonický p. silený, neprirodzený 2


    silený ktorý pôsobí neprirodzene (o prejavoch človeka; op. prirodzený) • neprirodzenýneúprimný: silený, neprirodzený, neúprimný úsmevnásilnýnútený: zakryla prekvapenie násilným, núteným smiechomkŕčovitýkniž. sardonický (podobný kŕču): kŕčovitý, sardonický úškľabokpredstieranýstrojený: jej úprimnosť je predstieraná; strojený záujem

    p. aj strojený


    surovec surový, brutálny, bezcitný človek: jej manžel sa ukázal ako surovec a pijanukrutníknásilníknemilosrdníkkniž. hrubec (Tatarka)kniž. zastar. hrubian (Kukučín)expr. grobian: správať sa ako grobianexpr. zried. suroň (Krno)expr. šarhapejor.: odľudbarbarrabiátrabiátnikbeštiaupíršelmazverzvierahyenanetvorsubšt. hulvát


    šarha 1. pracovník, ktorý chytá a odstraňuje túlavé a choré psy • hovor. zastar. šinter

    2. p. surovec


    šarieť p. žltnúť


    žltnúť stávať sa žltým, nadobúdať žltú farbu: lístie žltneexpr. šarieť (nadobúdať sivožltú farbu): šareli steblá žita (Rúfus)


    šarina p. tŕstie


    tŕstie vlhkomilné trávovité rastliny; porast z nich • šašinašášiešáš: stolička upletená z tŕstia; ukryť sa v tŕstí, v šašine, v šáší, v šášitrsťtrstina (vysoká vodná tráva) • šachor (vodná úžitková rastlina): pokryť chalupu šachoromšachorinazried. šachorie (porast zo šachora) • šarina (vysoká vodná tráva)


    šarkan rozprávková obluda majúca podobu okrídleného jaštera • drak: deväťhlavý šarkan, drakkniž. leviatan (morská obluda v židovskom bájosloví)


    čertica expr. veľmi priebojná žena s výraznými zápornými al. kladnými vlastnosťami • diablica: vzal si ženu hotovú čerticu, diablicu; volali ju krásna čertica, diablicadračicašarkanicapejor.: potvorastrigabosorkaježibaba (obyč. v nadávkach) • nár.: sotoňasotona (zlostná žena)


    šarkanica p. čertica


    ironický ktorý rád ironizuje; ktorý je založený na irónii; ktorý vyjadruje iróniu, výsmech • posmešnýposmievačnývýsmešný: ironický, posmešný, posmievačný človek; ironické, výsmešné slováuštipačnýštipľavýpren.: pichľavýbodavý: bola zvyknutá na uštipačné, štipľavé, pichľavé poznámky okoliasarkastický (kruto výsmešný): sarkastický humor


    sarkastický p. ironický, výsmešný, zlomyseľný


    výsmešný vyjadrujúci výsmech, iróniu • posmešný: výsmešné, posmešné rečiposmievačnýironickýuštipačnýpichľavýštipľavý: posmievačný postoj; mať ironické, uštipačné, pichľavé, štipľavé poznámkysatirický (vyjadrujúci ostrý výsmech): satirická rýmovačkasarkastický (vyjadrujúci bezohľadný výsmech): sarkastická kritikakarikatúrnykarikaturistický (zveličujúci charakteristické črty niekoho al. niečoho s cieľom dosiahnuť komický al. satirický dojem): karikatúrny, karikaturistický prístup k udalostiamparodickýkniž. persiflážny


    zlomyseľný ktorý želá, robí niekomu zle, ktorý sa teší z ťažkostí druhého; svedčiaci o tom (op. dobromyseľný) • škodoradostný: zlomyseľné, škodoradostné rečizloprajný (op. dobroprajný) • kniž. zlovoľný: zloprajný, zlovoľný despota; zlovoľný pohľadnežičlivýzried. záškodnícky: nežičlivá kritika, záškodnícky útokuštipačnýpichľavýštipľavýsarkastický (ktorý chce zraniť druhého rečou, výrazom tváre a pod.): uštipačný tón, úsmev; štipľavé, sarkastické poznámkynenávistnýexpr. jedovatý: jedovatý smiechexpr.: satanskýsatanášsky: satanský úsmev, satanášske oči


    posmešník kto sa rád posmieva, robí si posmech • posmeškárexpr.: posmievačvysmievačposmechárkniž. sarkastik: bol známym posmešníkom, posmechárom, sarkastikomsatirik (autor textu posmešného charakteru) • ironik (ironický človek)


    sarkastik p. zlomyseľník, posmešník


    zlomyseľník zlomyseľný človek • škodoradostník (kto má radosť zo škody, z nešťastia iného) • ironik (ironický človek) • sarkastik: útočný sarkastikuštipačníkštipľavecexpr. zloduch


    sarkazmus p. výsmech


    výsmech znevažovanie, opovrhnutie, škodoradosť, kritika a pod. vyjadrená smiechom, posmešnými rečami a pod., zosmiešnenie, zosmiešňovanie: opovržlivý výsmech; z jeho slov cítiť výsmechposmech: hovoriť o niekom s posmechomsmiech: byť na smiechposmešok: znášať posmeškyúškrnúškrnok (posmešný úsmev): potmehúdsky úškrn, úškrnokúškľabok: byť vystavený úškľabkomúsmešokúsmech: dať príčinu k úsmeškom; hovoriť so skrytým úsmechom (Figuli)expr. zried. výšker (Figuli)irónia (výsmech vyjadrený použitím slova, vety a pod. v opačnom význame): v jeho hlase bola jemná iróniasarkazmus (štipľavý, zlomyseľný výsmech): jedovatý sarkazmussatira (ostrý výsmech s kritickým zacielením): útočná satirakniž. persifláž


    sarkofág p. truhla 1


    truhla 1. schránka na telo mŕtveho • rakva: drevená, kovová truhla; položiť telo do rakvysarkofág (umelecky zhotovená truhla z kameňa al. kovu): mramorový sarkofág

    2. starobylý kus nábytku v podobe väčšej podlhovastej debny s vrchnákom na ukladanie šiat, potravín a pod.: truhla plná bieliznetruhlica (menšia truhla): vyrezávaná truhlicasúsek (truhla na obilie)


    nádor chorobný útvar vzniknutý nadmerným rastom tkaniva • novotvar: zhubný nádor, novotvarodb. tumorlek.: karcinómsarkóm (zhubný rakovinový nádor) • lek. myóm (nezhubný nádor)


    sarkóm p. nádor


    purpur sýtočervená farba s fialovým odtieňom; látka takejto farby • šarlátkniž. nach: kniežací purpur, nach; kráľovský plášť z purpuru, zo šarlátu


    šarlát p. purpur


    felčiar 1. neodborný liečiteľ • ránhojičmastičkár: stredovekí mastičkáriobyč. pejor. šarlatán

    2. p. lekár


    klamár kto klame • luhár: označiť niekoho za klamára, luháraúskočník (kto používa úskoky) • pokrytecfalošníkpejor. farizej (falošný človek): politickí pokrytcipejor. šarlatán: vyhlásiť niekoho za šarlatánapodvodník (kto sa dopúšťa podvodu): sobášny podvodníkhovor. cigáň: tvrdil, že to neurobil, cigáň akýsihovor.: švindleršvindliarhovor. expr. podfukárexpr. šaľbiarhovor. pejor.: šudiaršudierzried. zavádzač (Bodenek)zried. zavádzateľ (Kukučín)hovor. pejor. zried. ošmek (Urbánek)hovor. pejor. zried. ošmekárpren. pejor. eskamotér (obratný klamár)


    podvodník 1. kto sa dopúšťa podvodov • hovor. expr. podfukár: politickí podvodníci, podfukáriklamárluhárhovor.: švindliaršvindlerexpr.: šaľbiaršibeničníkhovor. pejor.: šudiaršudierpejor. šarlatánpejor. zried.: ošmekošmekárhovor. pejor.: hochštaplermacherhovor. cigáň

    p. aj klamár

    2. p. dobrodruh


    šarlatán 1. p. felčiar 1 2. p. podvodník 1, klamár


    klam 1. obraz nezodpovedajúci skutočnosti: Je to skutočnosť a či klam?zdanie (čo sa iba na pohľad javí ako skutočnosť): všetko bolo iba zdaniepredstava (fantáziou utvorený obraz): fantastické predstavy o vesmírevidina: bola to len vidinailúzia: žiť v ilúziáchprelud: vo sne ho prenasledovali preludymámeniekniž. mam: mam a klamkniž. víziavidenie: mať videniekniž. mámor (Vajanský)halucinácia: zrakové halucináciefikcia (klamný obraz o skutočnosti): všetko, čomu doteraz veril, sa ukázalo ako fikciafantóm: fantóm mocifatamorgána (klamná predstava): fatamorgána šťastiakniž.: chimérafantazmagóriafantazma (Vajanský)omam (Podjavorinská)omar (Figuli)šaľba

    2. predstieranie niečoho • klamstvopodvod: pristihnúť niekoho pri klame, klamstve, podvodelož: šíriť ložluhárstvohovor. cigánstvo: s tým cigánstvom sa ďaleko nedostanešlesťúskok (predstierané konanie na oklamanie niekoho): dosiahnuť svoj zámer ľsťou, úskokompretvárkaneúprimnosťpokrytectvopejor. farizejstvo (predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu): spoločenská pretvárka, neúprimnosťhovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľhovor. bluf: je to obyčajný bluffaloš: človek bez falšehovor. expr. podfukexpr. luhaninahovor. pejor.: šudiarstvošudierstvopejor.: šarlatánstvoeskamotážkniž. šaľba


    podvod úmyselné oklamanie s cieľom získať vlastný prospech al. poškodiť druhého • hovor. expr. podfuk: nadobudnúť niečo podvodom, podfukompodvodníctvohovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľexpr. balamutahovor. expr. humbug: tá záležitosť s predajom domu bola humbugomlesťúskok (predstierané konanie na oklamanie niekoho): použiť lesť, úskoktrik (šikovný postup založený na klamstve): predvolebné trikynepoctivosťpejor. šarlatánstvoklamstvoklamložnepravda: pristihnúť niekoho pri klamstve, lži; stavať na klame, nepravdeexpr.: luhaninašaľbiarstvošaľbahovor.: cigánstvocigánčina

    p. aj úskok, klam 2


    šarlatánstvo p. podvod


    červeno, star. i červene majúc červenú farbu, na červenú farbu, červenou farbou • načervenodočervena, pís. i na červeno, do červena: červeno, načerveno namaľované pery; pri vode sa opálili dočervenačerešňovodočerešňovavišňovodovišňovamalinovodomalinova, pís. i do čerešňova atď. (červeno, dočervena ako čerešňa, ako višňa, ako malina): čerešňovo, malinovo, domalinova sfarbené lícakrvavokrvavočervenodokrvava, pís. i do krvava (červeno, dočervena ako krv): krvavo, dokrvava zapálené zorekarmínovorubínovovínovodokarmínovadorubínovadovínova, pís. i do karmínova atď. (červeno, dočervena ako karmín, ako rubín, ako červené víno): karmínovo, rubínovo zapálené lícapurpurovošarlátovodopurpurovanapurpurovodošarlátovanašarlátovo, pís. i do purpurova atď. • kniž. nachovodonachova, pís. i do nachova (červeno, dočervena ako purpur, ako šarlát, červeno s fialovým odtieňom): purpurovo, šarlátovo, donachova zafarbená látkahrdzavodohrdzavanahrdzavoryšavodoryšavanaryšavo, pís. i do hrdzava, na hrdzavo atď. (červeno ako hrdza): dať si zafarbiť vlasy nahrdzavo, dohrdzava, naryšavo; hrdzavo, ryšavo zafarbené vlasytehlovodotehlovanatehlovo, pís. i do tehlova, na tehlovo (červeno ako tehla): tehlovo, dotehlova natretý plotbledočerveneslabočervenečervenastočervenavočervenkavočervenkastodočervenastadočervenavadočervenkavadočervenkastanačervenkavonačervenkasto, pís. i do červenasta, na červenkavo atď. (trocha červeno, s odtieňom dočervena): červenkavo upečené mäso, opáliť sa dočervenkastaexpr.: červenučkočervenunkočervenuško: červenučko zapálená pokožka

    porov. aj červený


    šarlátovo p. červeno


    červený ktorý má farbu krvi: červené ruže, červené perykrvavočervenýkrvavýjasnočervený (s jasným odtieňom): krvavočervené, krvavé večerné zore; jasnočervená sukňabledočervenýsvetločervenýslabočervený (s bledým odtieňom): bledočervený, svetločervený, slabočervený rúžohnivočervenýohnivý (ako plameň): ohnivočervené, ohnivé vlasyžltočervený (červený do žlta): žltočervené jablkázlatočervený (červený do zlata): zlatočervená žiarapomarančovočervenýoranžovočervený (s oranžovým odtieňom): pomarančovočervené, oranžovočervené pouličné svetlátehlovočervenýtehlový (červený ako tehla): tehlovočervené, tehlové sfarbenieparadajkovýrajčinovýrajčiakový (červený ako paradajky) • mrkvovýmrkvovočervený (červený ako mrkva) • rumelkovočervenýrumelkový (červený ako rumelka): rukavice rumelkovočervenej, rumelkovej farbykoralovočervenýkoralový (červený ako koral): koralovočervené, koralové sklokarmínovočervenýkarmínový (červený ako karmín) • malinovočervenýmalinový (červený ako malina): malinovočervené, malinové peryjahodový (červený ako jahoda) • čerešňovočervenýčerešňový (červený ako čerešne) • višňový (červený ako višne) • hrdzavočervenýhnedočervenýgaštanovočervenýhrdzavýryšavý (červený do hneda): hrubé hrdzavočervené, hnedočervené, gaštanovočervené, hrdzavé, ryšavé vrkočemäsovočervenýmäsový (červený ako čerstvé mäso) • medený (červený ako meď): medené vlasysýtočervenýživočervenýtuhočervenýtmavočervenýkniž. temnočervený (s výrazným tmavým odtieňom) • cviklovočervenýcviklový (s tmavým fialovým odtieňom): cviklovočervená, cviklová šatkagranátový (červený ako polodrahokam granát) • rubínový (červený ako drahokam rubín) • pivonkový (červený ako pivonka) • šarlátovýpurpurovýpurpurovočervenýkniž. nachový (červený ako purpur): plášť šarlátovej, purpurovej, nachovej farbyvínovočervenývínovýhovor. bordovýneskl. bordó (červený až do čierna) • červenastýčervenkastýčervenavýčervenkavý (trocha červený) • načervenastýnačervenkastýnačervenavýnačervenkavý: červenasté, červenkavé, načervenkavé lístiekniž. al. poet.: zabronenýzapálený: zabronené lupienky kvetov (Figuli), zapálené puky (Švantner)kniž.: brunátnyrumennýexpr.: červenučkýčervenuškýčervenunký (úplne al. príjemne, pekne červený)

    p. aj sčervenený


    šarlátový p. červený


    čaro príťažlivé pôsobenie, príťažlivá krása: čaro severskej prírodypôvabpríťažlivosť: pôvab, príťažlivosť mladej ženyčarovnosť: čarovnosť hôršarm: byť bez šarmušarmantnosť: šarmantnosť úsmevumilota: milota dieťaťagráciagraciozitagracióznosť: dievčenská grácia, graciozitakniž. kúzlo: kúzlo domovakniž. prelesť: panenská prelesťpoet. čarpoézia: poézia zasneženej krajinyvnada: ženské vnadysubšt. rajc (dráždivé čaro): tá žena má rajc


    šarm p. čaro


    šarmantnosť p. čaro


    ladný harmonicky pôsobiaci svojou uhladenosťou a jemnosťou • pôvabný: ladné, pôvabné pohyby tanečníkov (op. drsné) • mäkký: mäkké krivky telaelegantnýgraciózny (spojený s eleganciou): elegantná, graciózna chôdzasúladnýharmonickývkusný (navzájom zharmonizovaný, zladený): šaty s ňou tvoria jeden súladný, harmonický, vkusný celokšarmantný (spojený so šarmom): šarmantná chôdzahovor. šikzastaráv. strojný: cvičenci stáli v strojných radoch

    p. aj pekný


    pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumnýšvárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievčakniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človekstrojnýurastenýdriečnyhovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencovzastar. herský (Kukučín, Tajovský)rúčisúci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestuelegantnýhovor. expr. fešnýhovor. neskl.: feššiktip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-topšarmantnýpríťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženouvkusnýestetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytokpôvabnýkniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvárroztomilýľúbeznýexpr. zastar. rozmilýexpr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávkarozkošnýmilýhovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočkyexpr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večerlahodnýpoet. ľúbyexpr.: rajskýnebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúciexpr. čarovnýkniž.: okúzľujúcikúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódiaparádnyhovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasokdet. al. expr. čačanýneskl.: čačačeče: čačaná bábika; to je čača, čečeladnýgraciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šatyhovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistinakrásny (veľmi pekný): krásny krajvýstavný: výstavný kuspoet. maľovaný: šuhaj maľovanýnádhernýprekrásnykniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvetpodmaňujúcipodmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjavúžasnýkniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obrazžiarivýoslnivýoslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľadpren. expr. rozprávkový: rozprávkové šatyúhľadný: úhľadné písmoupravený: upravené ulice, záhradkynár. nádobný (Dobšinský)expr.: peknučkýpeknuškýpeknulinkýpeknunkýchutnučkýchutnulinkýexpr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)

    2. p. dobrý 1, 3, 4, správny2, priaznivý 2 3. p. veľký 1


    príťažlivý ktorý priťahuje, obyč. svojou krásou, zaujímavosťou, svojím pôvabom (op. nepríťažlivý, odpudivý, odpudzujúci) • pútavýlákavý: príťažlivá, pútavá tvár; príťažlivá, lákavá krása, ponukavábivývábny: vábivá, vábna vôňa, hudbapekný (op. škaredý) • pôvabný: pekná, pôvabná ženašarmantný (priťahujúci svojím šarmom): šarmantný mužatraktívny (ktorý priťahuje svojou nezvyčajnosťou): atraktívny zjavsugestívnypodmanivýpodmaňujúci: sugestívny, podmanivý, podmaňujúci hlasmámivýzvodný: mámivý, zvodný úsmevdémonický (neodolateľne, až hrozivo príťažlivý): démonická osobapren. magický (ktorý priťahuje svojou tajuplnosťou): podľahla magickému šarmu spoločníkapren. magnetický (ktorý priťahuje ako magnet): magnetická ženapren. uhrančivý: uhrančivý úsmevsexi (sexuálne príťažlivý) • subšt. rajcovný • kniž. žiaduci

    p. aj pekný


    šarmantný p. pekný 1, príťažlivý


    zvodný ktorý zvádza, láka niečím príjemným, pekným, žiaducim a pod. • lákavývábivývábny: zvodná, vábivá žena; lákavý, vábny úsmevzvádzajúcilákajúcivábiaci: zvádzajúca krása; lákajúca, vábiaca predstavamámivýpútavýpríťažlivýatraktívny: mámivé bohatstvo; pútavý program; príťažlivé, atraktívne správaniezaujímavýsugestívny: zaujímavé, sugestívne čítanie; sugestívny účinokšarmantnýpôvabnýľúbeznýočarujúci (ktorý láka krásou): pôvabný, očarujúci pohľadpeknýkrásnyžiarivý: zvodná, žiarivá budúcnosťkoketný (o žene): má koketnú priateľkuzastar.: zvodivýzvodlivý (Hviezdoslav)podmanivýpodmaňujúcipôsobivýefektný (ktorý láka svojou výnimočnosťou): podmanivé dievča; pôsobivé, efektné farby


    driapať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom • škrabaťškriabať: šelmy driapu; tŕne ruže ho škrabú, škriabuhovor. expr.: škrabcovaťdrapcovať: chlapci škrabcovali klincom po steneexpr.: škrabkaťdrapkaťdriapkaťzadrapkávať (jemne): mača drapká, zadrapkáva do záclony

    2. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhaťstrhávaťstrhúvaťtrhať: vietor driape, strháva lístie zo stromovexpr.: kmásaťrafaťšklbaťšarpať: kmásala, šarpala z nej šaty

    3. p. brať 1


    šarpať p. trhať 4


    trhať 1. prerušovane prudko a krátko ťahať • mykaťšklbať: trhať, mykať povrazom; neos. šklbe, trhá mu v okunár.: škubať (Smrek, Rázus)skubať (Kukučín)expr.: drmaťtrmaťdrmotaťdrmancovať: drme, drmoce ho za kabátsekať: posmešne seká rukami, plecomexpr.: myksovaťmyksľovaťmykcovaťhegať: myks(ľ)uje konáre, hegá kľučkoupotŕhaťpotrhávaťpotrhovaťpomykávaťpošklbávať (prerušovane al. opakovane): pes potŕha, pomykáva reťazou; neos. pošklbáva mu sval

    p. aj mykať, triasť

    2. násilne deliť na kusy • šklbať: trhá papier, šklbe zošitnár.: rusaťruskať (trhať na drobné kúsky): rusať plachtu na obväzydriapať: driape mäso z koristi, kožu z tváreexpr. kmásať: kmáše všetko, čo mu príde pod rukuexpr. capartiť (na kusy) • roztrhávaťpretrhávaťpretŕhaťspretrhávať: vlk roztrhával ovce; pretŕhať nitedrať (nosením): derie pančuchy, šaty

    3. s úsilím vyberať (obyč. niečo pevne zasadené) • vytŕhaťvytrhávať: trhať, vytrhávať repu zo zeme; trhať, vytŕhať si vlasyvyšklbávaťšklbať: vyšklbáva trávu; šklbe perielek. extrahovať (zuby)

    4. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhaťstrhávaťstrhúvaťexpr.: kmásaťrafaťšklbať: trhá, stŕha, šklbe z neho šaty; vietor kmáše, rafá lístie zo stromudriapaťexpr. šarpať: driape, šarpe z nej kabát

    5. p. oberať 1


    chlapec 1. nedospelá al. dospievajúca osoba mužského pohlavia: je to slušný chlapecchlapčisko (väčší chlapec): pätnásťročné chlapčiskošuhaj: veselý šuhajexpr. šuhajecpoet. šuhajina (J. Kráľ)expr.: laganšarvanec: smelý šarvanecpoet. šarvan (Hviezdoslav)expr. chlapča (malý chlapec): prešibané chlapčaexpr. chlápä (obyč. malý chlapec): šesťročné chlápäexpr. chasník (odrastený chlapec) • expr. fafrnok (malý chlapec) • hovor. expr. chalan (obyč. starší chlapec): chovať dvoch chalanovhovor. expr. corgoň (odrastený chlapec) • syn (potomok mužského pohlavia): prvorodený synexpr. synak (často v oslovení) • obyč. pejor. výrastok (dospievajúci chlapec): bezočiví výrastkoviaobyč. pejor. fagan (obyč. nezbedný chlapec) • obyč. pejor. frkanzastar. podrastok (Vajanský)nár. kamas (J. Horák)

    2. p. mládenec 3. p. milý 5 4. p. chlap 1


    šarvanec, šarvan p. chlapec 1


    bitka 1. fyzický konflikt dvoch al. viacerých ľudí: hádka prerástla do bitkyzápaszápolenie: zápas, bitka dvoch chlapov; zápolenie päsťamiboj (veľký, často ozbrojený konflikt): boj troch cisárov sa odohral na tomto miestešarvátkapotýčka (menší konflikt): slovné potýčkyexpr.: ruvačkarúbačkapračkadračkakucapaca: nikto nevedel, kto vyvolal tú ruvačku, rúbačkuhovor. pasovačkaexpr. zried.: ruvanicarúbanicahovor. expr.: harmatanecmelameľa: rozbité okná krčmy svedčili o riadnom harmatanci

    2. trest údermi: bitku cítil ešte tri dniexpr.: výpraskvýplata: môžeš sa tešiť na výpraskhovor. expr. zastar.: virgasvirgáčvilágoš: budeže to doma virgassubšt. nakladačka • fraz.: dvadsaťpäťpäťadvadsať (na zadok): dostaneš päťadvadsať palicou


    hádka netolerantné slovné vyjadrenie nejednotnosti názorov • škriepkazvada: rodinné hádky, škriepky, zvadyspor: vyvolať sporpriek: nekonečné prieky v rodinevýstup: robiť výstupynedorozumenie (nesúlad v názoroch) • šarvátka: slovné šarvátkypotýčka: syn sa dostal do potýčky s matkouhovor. scéna: hysterická scéna na ulicihovor.: vadanesvár: zaviniť nesváryexpr. vojna: domáca vojnaexpr. búrka (prudká hádka): manželská búrkaexpr. zrážka (prudká výmena názorov): ostrá zrážka v polemikeexpr. zried. vadenica (Novomeský)kniž. svár: vyvolať svár na pracoviskuincident (menšie, nepríjemné stretnutie názorov): incident medzi súrodencamikonflikt (závažnejšie stretnutie protichodných názorov): mali sme medzi sebou konfliktkontroverzia


    šarvátka 1. p. bitka 1, zápas 1, zrážka 2 2. p. hádka, zrážka 3


    zápas 1. úsilie prekonať súpera silou: podľahnúť v zápase, poraziť protivníka v zápasebitka: pustiť sa do bitkyboj: zvíťaziť v bojipotýčka (krátky zápas): potýčky hliadokšarvátka: vyvolať šarvátkuzrážka: krvavé zrážkysúboj: letecký súbojduel: stretnúť sa v dueliexpr.: pračkaruvačka: v krčme sa strhla pračka, ruvačkahovor. pasovačka: junácke pasovačkypoet. zápol (Roy)

    2. úsilie o dosiahnutie niečoho, premoženie niečoho, niekoho: volebný zápasboj: konkurenčný bojkniž. zápolenie: zápolenie s prekážkamikniž. borba: životná borbazastar. úbehy (Zguriška)

    3. súťaženie dvoch družstiev al. jednotlivcov v istom druhu športu: futbalový zápasstretnutie: víťazné stretnutiekniž. zápolenie: zápolenie družstiev malo dramatický priebehpreteky (zápas o prvenstvo): automobilové pretekyšport. slang. meč (pôv. pís. match): vyhrať mečzastar. úbehy (Dobšinský)


    zrážka 1. prudký náraz pohybujúcich na telies do seba: zrážka áut, vlakovkolízia: dopravná kolíziazraz: zraz gúľhovor. karambol: byť svedkom karamboluhavária (dopravná nehoda): zahynul pri haváriisubšt. búračka

    2. bojové stretnutie, obyč. miestneho rázu: zrážka s buričmikonflikt: konflikt dosiahol nečakané rozmerybitka: vyhrať bitkuboj: padnúť v bojizápas: zápas s presilouincident: pohraničný incidentpotýčka (krátke bojové stretnutie): potýčky hliadokšarvátka: vyvolať šarvátkukonfrontácia: hroziť konfrontáciou sílmenej vhodné stret (najmä v publicistike): na demonštrácii došlo k stretu; pren. stret ideí

    3. prudká výmena názorov: medzi bratmi došlo k zrážkehádka: rodinná hádkaškriepka: zbytočné škriepkyzvada: zvada o peniazespor: vyprovokovať sporpotýčka: matka sa dostala do potýčky so synomincident: dnes som mal incident s manželkoupriek: nekonečné prieky o dedičstvovýstup: robiť výstupykonfrontácia: ideologická konfrontáciakonflikt: dramatický konfliktšarvátka: malicherné šarvátkyhovor. scéna: hysterické scényexpr.: búrkavojnahrmavica: manželská búrka, domáca vojna, strhla sa hrmavicahovor. vada: muž a žena dali sa do vady (Timrava)expr. zried. vadenica (Novomeský)hovor. expr. harmataneckniž. svár

    p. aj roztržka

    4. suma zrazená z istej sumy • odb. odpočet: zrážky z úveru

    5. iba mn. č. výsledok kondenzácie vodných pár v ovzduší v podobe kvapalnej al. zmrznutej vody: máj býva bohatý na zrážkydážď (zrážky padajúce v kvapkách na zem): hustý dážďsneh (zamrznutá para padajúca vo forme bieleho páperia na zem): sypký snehľadoveckrúpykrupobitie (kúsky ľadu padajúce ako zrážky): ľadovec zničil úrodu; včera padali krúpy


    sivý 1. ktorý má farbu popola, peria holuba, hrdličky a pod. • popolavý: sivá, popolavá srsť zajaca; dievča s popolavými vlasmišedivý: rada mala nenápadnú šedivú farbustriebornopopolavý (popolavý so strieborným, lesklým odtieňom): striebornopopolavý nádych drahokamustriebornýstriebristosivýstriebrosivýstriebristý (farbou pripomínajúci striebro, sivý a lesklý, až dobiela): starenkina strieborná, striebrosivá, striebristá hlavapostriebrenýprešedivený (miestami sivý; o vlasoch) • striebornošedivýstriebrošedivý (šedivý so strieborným odtienkom): striebornošedivý hodvábsivovlasýstriebrovlasý (o človeku): mladý a už sivovlasý, striebrovlasýolovený (pripomínajúci olovo): olovené mraky na oblohe veštia búrkuoceľovosivýoceľový (sivý ako oceľ) • dymový (s jemným sivým nádychom): dymový preliv na vlasochpoet. holubí: holubie nebo, očiexpr. plesnivý (sivý ako pleseň): plesnivé fúzymyšímyšací (sivý ako myš) • nár. šarý (sivý so slabým žltým odtienkom): šarý vlásokbledosivýsvetlosivýsvetlošedivý (sivý s bledým odtienkom) • sivastýsivkastýsivkavý (sfarbený dosiva): bledosivý, svetlosivý podklad; sivasté, sivkasté, sivkavé očibelavý (sivý s bielym nádychom) • zried. belostnosivý; tmavosivý (sivý s tmavým odtienkom) • nár.: burýburavýsubšt. šedý

    p. aj šedivý 1

    2. p. jednotvárny, stereotypný


    šarý p. sivý 1


    hodnosť stupeň v sústave postavenia: akademická hodnosť; získal hodnosť plukovníkatitul (akademická, úradná, stavovská a pod. hodnosť): inžiniersky, šľachtický titulhovor. šarža (vojenská hodnosť): vyslúžiť si šaržu kapitánahovor. rang: pracovník vysokého rangukniž. stolec: kniežací stolecarch. grádus: doktorský grádus


    hodnostár osoba, ktorá má istú hodnosť, funkciu: cirkevní hodnostárifunkcionár: olympijskí funkcionáripredák: odboroví predáciprominent: vojenskí prominentihovor. expr. šaržapejor.: potentátpotentátnik: miestni potentátipejor.: mocnármocipán: politickí mocnári, mocipánipejor. pohlavár: bývalí komunistickí pohlavárihovor. pejor.: papalášhlaváčarch. činovník: činovníci družstvapejor. aparátnik


    šarža 1. p. hodnosť 2. p. hodnostár


    abecedár p. šlabikár


    šlabikár učebnica čítania pre prvákov • zastar. abecedár


    advokát právny zástupca: vziať si advokátaprávnik: poradiť sa s právnikomhovor. expr. fiškálzastar. pravotárobhajca (advokát, ktorý zastupuje obžalovaného)


    obhajca kto niekoho al. niečo obhajuje, obraňuje • obhajovateľ: obhajca, obhajovateľ matiek; obhajca, obhajovateľ cirkevného učeniazástancaobrancaochranca: zástanca olympijskej myšlienky; obranca, ochranca postihnutej mládežeobranár (kto niečo obyč. zištne obraňuje): obranári projektuzastávateľ (Dobšinský)kniž. protektorzastar. hájiteľzried. ochraňovateľ (Hviezdoslav)advokát (právny zástupca, hovor. obhajca vôbec): najať si schopného advokáta, obhajcuzastar. pravotárzastar. apologéta (obhajca učenia, najmä cirkevného)


    právnik 1. odborník v práve • zastaráv. jurista: poradiť sa s právnikom, s juristomadvokátzastaráv. pravotárhovor. expr. fiškál

    2. kto študuje právne vedy • zastaráv. jurista


    pravotár p. právnik 1


    agent 1. obchodný zástupca: poisťovací agentsprostredkovateľ: sprostredkovateľ kúpyprostredníkponúkačzastar. akvizitér

    2. p. vyzvedač 3. p. policajt


    akvizitér p. agent 1


    agrár, agrárnik p. statkár


    akcionár p. účastinár


    podielnik kto má na niečom podiel, obyč. hmotný • spoluúčastník: podielnik, spoluúčastník na ziskuakcionár


    účastinár majiteľ účastín • akcionár


    amatér kto robí niečo zo záľuby, nie z povolania (op. profesionál): amatér v hudbeneodborníklaik (kto nemá v niečom odborné vedomosti): to zvládne i neodborník, laikochotník (herec zo záľuby): v mladosti býval ochotníkomsamouk (kto sa učí, naučil niečo sám): dielo vytvorené samoukomkniž. autodidaktnáturista: rezbár náturistahovor. expr.: babrákbabrošpejor. diletant (kto nemá na vykonávanie istej činnosti odbornú prípravu) • pejor. nedoukhovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je maliar, to je fušerpejor. príštipkár (kto neodborne, povrchne pracuje): príštipkár v umení


    obuvník odborník, ktorý vyrába al. opravuje obuv • zastar. švechovor. zastar. šuster: zaniesť si topánky obuvníkovi, šustrovizastar. krpčiar (v minulosti výrobca krpcov) • zastar. príštipkár (v minulosti obuvník opravujúci obuv)


    príštipkár p. amatér


    amortizér, amortizátor p. tlmič


    áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej.rádvďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne.dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre.hovor. expr. no: Zaspal si? – No.ahmhmmhmhmuhm: Chceš jesť? – Uhm.pravdažeprirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene!samozrejmepochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne!isteistežezaiste: Vyhráme? – Iste(že)!veru hejveru ánohejveruale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru!ako by niebodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie.prečo nieprečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie.hovor. expr.: akožeakože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem.hovor.: taktaáktáák: tak, veru tak, prikývol starechovor. expr.: toto-toto-to-totototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-tohovor. jasnéfraz. čestné slovozastaráv. samosebounár.: ajačidaačidaličidačidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola)čidaže (Jaroš)fraz. to sa rozumiesubšt. jasnačka • nespráv. ovšem


    množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantitakvantum: neprimerané množstvo, kvantumpočet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke?objemrozsahveľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov

    2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľakvantum: množstvo, kvantum ľudíbohatstvohojnosť: hojnosť nápadovmyriadahovor. expr.: miliónvagón: vagón myšlienokhúfmasamorehromadakopahŕbahovor. expr.: fúrahaldanávalzáľahazáplavalestucetpaletakniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy)rad: rad rokov

    p. aj kopa 2


    ochotne prejavujúc ochotu • vďačnerád: ochotne, vďačne, rád pomôže každému, kto o to požiadaúslužne (ochotne a pozorne): úslužne vysvetľoval, kadiaľ sa dostanú do mestapriochotne (veľmi ochotne) • expr. preochotne (príliš ochotne): priochotne, preochotne začal vyberať pokutyfraz. bez všetkého


    poradie usporiadanie, zoradenie, radenie za sebou • postupnosť: časové poradie, časová postupnosť; zachovať poradie, postupnosťporiadok: porozprávať všetko po poriadkurad: byť na radesled: sled úkonovpostup (časové poradie): postup myšlienokreťaz (poradie vo viac-menej súvislom páse): deti sa usporiadali do reťazezástup (voľné zoradenie jednotlivcov za sebou): stáť v zástupehovor. šor: postaviť sa do šoru

    p. aj rad1 1


    rad1 1. skupina jednotlivcov al. vecí usporiadaných v jednej línii za sebou al. vedľa seba: rad cvičencov, domovkonvojkolóna (dlhý rad, obyč. vozidiel): konvoj, kolóna áutšík (usporiadaný rad): pochodovať v šíkochreťaz (sled osôb, vecí al. javov vo viac-menej súvislom páse): reťaz detí, motocyklov; reťaz spomienokšpalier (dva rady ľudí lemujúcich cestu, priechod a pod.): prejsť špalieromzástup (zaradenie jednotlivcov za sebou): vyrovnané zástupyhovor. front (rad ľudí čakajúcich na niečo): stáť vo fronte na vstupenky do divadlahovor. šor: postaviť sa do šoruhovor. expr. štrúdľa: pred štadiónom stojí štrúdľa divákovpren. had (dlhý rad): had vozidiel

    2. p. spoločnosť 2 3. p. množstvo 2 4. p. poradie 5. p. ulica


    rad2 p. vyznamenanie 2


    rád1 p. rehoľa


    rád2 1. prejavujúc radosť, potešenie, s ochotou, s potešením • ochotnevďačnes radosťou: každému rád, ochotne poradí; vďačne ti pomôžem

    2. bežne, často sa vyskytujúc, vo väčšine prípadov • spravidlazvyčajneobyčajne: rád, spravidla sa zabudne pozdraviť; taká rana zvyčajne, obyčajne hnisá

    3. p. áno


    rehoľa združenie ľudí spojených istými pravidlami, obyč. cirkevnými • rád: rehoľa, rád milosrdných sestier


    skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromovhovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcovkolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilovhúfexpr.: hromadakopakŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákovodb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

    2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétovrad: patriť do radov bojovníkov za demokraciutím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcovdružina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družinatriedavrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvyzdruženie: združenie priateľov umeniastrana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve stranycelok: reprezentačný celokmužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvodružstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistovkruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poéziekrúžok (záujmová skupina): divadelný krúžokstav: učiteľský stavfrakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakciahŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕbyklan (pevne uzavretá skupina): vojenský klanmafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štábpeletónpelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónuhovor. partia: partia murárov, kartárovsubšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská gardakapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkovexpr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detípejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarovpejor.: bandagrupaperepúť: politické grupypejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcovsubšt. mančaft

    p. aj spoločnosť 2


    spoločnosť 1. súhrn spoločne žijúcich ľudí: antická spoločnosť, vývin ľudskej spoločnostispoločenstvo: mestské, vidiecke spoločenstvokniž. societa: slovenská societaverejnosťpospolitosť: pracovať v prospech verejnosti, pospolitosti

    2. záujmové, obyč. organizované zoskupenie ľudí al. inštitúcií: akciová spoločnosť, spoločnosť s obmedzeným ručenímspolok: záhradkársky, včelársky spolok; schváliť stanovy spolkuzdruženie: združenie rodičov a priateľov školyorganizácia: tajná organizáciaklub (obyč. menšia spoločnosť na pestovanie záujmovej činnosti): klub dôchodcov, športový klubjednota: telovýchovná jednotakniž. korporácia: verejná korporácialiga (spolková organizácia): Slovenská liga v Amerikezväz (spoločnosť vzniknutá na základe spoločných záujmov): zväz architektovkongregácia (združenie laikov v katolíckej cirkvi): Mariánska kongregáciakonferencia: Slovenská biskupská konferenciakongres: Svetový kongres Slovákovúnia (spojenie organizácií al. štátov): Európska úniaasociácia (spojenie organizácií rovnakého druhu): umelecká asociáciasyndikát (stavovská spoločnosť): syndikát novinárovobec (spoločnosť ľudí so spoločnými záujmami): obec spisovateľovzastar. beseda: umelecká besedadružstvo (organizácia na spoločnú činnosť): roľnícke, výrobné družstvoaliancia: aliancia podnikateľovfederáciakonfederácia (združenie organizácií): federácia rušňovodičov, konfederácia odborových zväzovklan (pevne uzavretá spoločnosť): rodinný klancech (spoločnosť ľudí rovnakých záujmov): cech taxikárovrad (skupina ľudí spojených spoločnými záujmami, vlastnosťami): patriť do radov bojovníkov za ľudské právahovor. akciovka (akciová spoločnosť): založiť akciovkucirk. konvent (združenie mníchov v kláštore): františkánsky konventhist. tovarišstvo: Slovenské učené tovarišstvohist. zádruha (staroslovanská spoločnosť spočívajúca na kolektívnej držbe pôdy niekoľkých rodín) • mafia (tajná teroristická spoločnosť): sicílska mafia zasa vyčíňala

    p. aj spoločenstvo 1


    ulica upravená cesta obyč. s dvoma radmi domov: hlavná, široká ulica, polievať ulicetrieda (široká ulica) • rad (ulica s domami iba na jednej strane): Dostojevského radbulvár (široká ulica vo veľkom meste, obyč. so stromoradím uprostred): parížske bulvárycesta: Panónska cesta


    vyznamenanie 1. prejav úcty, vážnosti, uznania • vyznačenie: vašu návštevu pokladám za veľké vyznamenanie, vyznačeniepocta: preukázať niekomu poctučesť: pokladať si niečo za česť

    2. uznanie zásluh, činov; niečo ako vonkajší prejav tohto uznania: udeliť niekomu vyznamenanie, nosiť vyznamenanierad (vyššie vyznamenanie): odovzdať niekomu rad M. R. Štefánikamedaila (minci podobný symbol ako vyznamenanie): zlatá medailahovor. expr. metál: dostať metálzastaráv. vyznačenie (Jégé)


    zástup 1. zoradená skupina jednotlivcov za sebou: vojaci išli v zástupehovor. šor: stáť v šorehovor. front: front na vstupenkyrad (skupina jednotlivcov al. vecí zoradená v línii vedľa seba al. za sebou): rad cvičencovporadie (zaradenie v istom slede za sebou): postaviť sa mimo poradiaprúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd manifestantovexpr. procesia: procesia výletníkov

    2. veľké neusporiadané množstvo ľudí • dav: zástup, dav demonštrantov; dav vtrhol do budovymasa: masy pochodujú mestomhúf: húf detíexpr.: kopakopechromada: na zápas prišla kopa, hromada divákovexpr.: hŕbazhrk: hŕba zvedavcovexpr.: záplavazáľaha (veľmi veľké množstvo): záplava, záľaha vojakovexpr. kŕdeľ: kŕdeľ školákovexpr. armáda: armáda nezamestnanýchhovor. expr. rákoš: rákoš detíhovor. fúra: fúra ľudíexpr., obyč. pejor. tlupasubšt. spústa


    zvyčajne často, takmer pravidelne sa vyskytujúc; nie výnimočne • obyčajnekniž. obvykle: do diskusie sa zvyčajne, obyčajne zapája ako prvýspravidla: spravidla si dáva pozor na jazykbežnenormálne: bežne, normálne býva o takomto čase už domakonvenčne: konvenčne pristupovať k riešeniu úlohyväčšinouzväčšapoväčšine (vo väčšine prípadov): v sobotu väčšinou, zväčša, poväčšine chodieva do prírodyrád: rád zabúda na to, čo sa sluší

    porov. aj obyčajný 1


    antikvár p. starožitník


    starožitník obchodník so starožitnosťami • antikvár (kto obchoduje najmä so starými knihami)


    apatekár p. lekárnik 1, 2


    lekárnik 1. kvalifikovaný odborník na prípravu a výdaj al. predaj liekov • farmaceut: nedostatok lekárnikov, farmaceutovzastar. apatekár

    2. majiteľ lekárne • zastar. apatekár


    aranžér p. upravovateľ


    upravovateľ kto sa zaoberá úpravou, upravovaním niečoho • apretorapretátor: upravovateľ, apretor, apretátor textuupravovač: upravovač terénuúpravca: úpravca trateúpravár: úpravár rúdaranžér: aranžér výstavyadaptátor (kto prispôsobuje niečo istým požiadavkám): adaptátor budovyadjustátor (kto vystrojuje niečo všetkým potrebným): adjustátor tovarureformátor (kto robí zásadnejšiu reformu): sociálny reformátor


    artista cirkusový al. varietný umelec: televízne vystúpenie artistovžonglér (artista, ktorý žongluje): varietný žonglérekvilibrista (artista ovládajúci ekvilibristiku) • klaun (artista predvádzajúci komické číslo, obyč. v cirkuse): klaun rozosmial divákovvoltižér (artista, ktorý robí akrobatické cviky na neosedlanom koni) • akrobat: akrobat na hrazdecirkusant (cirkusový artista) • povrazolezec (artista cvičiaci na povrazoch natiahnutých nad zemou) • hovor. cirkusákzastar. komediant (kočujúci artista): do dediny prišli komedianti


    žonglér p. artista


    voltižér p. artista


    asignatár p. poukazník


    poukazník peňaž. osoba, ktorú poveril poukazca na vybratie pohľadávky u tretej osoby • peňaž. asignatár


    astronóm odborník v astronómii • hvezdár


    hvezdár p. astronóm


    astronómia náuka o hviezdach • hvezdárstvohovor. hvezdárčina


    aukcionár p. dražobník


    dražobník kto draží, licituje • dražiteľaukcionár


Pozri výraz ŠÁR v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: sgi, en, javascript, use, otã â, unco, sit, úra, st, rom, footer, library, rpg, nod, cgi
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV