Význam slova "obr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 104 výsledkov (1 strana)

  • obrábač -a m. kto obrába (kovy): vyučiť sa za o-a;

  • obrábací príd. určený na obrábanie: o. stroj

  • obrábačka -y -čiek ž.

  • nedok. obrábať -a

  • obrábateľ -a mn. -ia m. kto obrába (pôdu);

  • obrábateľka -y -liek ž.

  • obracač -a m. stroj al. zariadenie na obracanie: o. sena, guľatiny;
    o. hárkov

  • obracačka -y -čiek ž. lopatka (s mriežkou) na obracanie jedla pri jeho príprave

  • nedok. obracať -ia

    // obrátiť sa

    1. dať sa do opačnej polohy, otočiť sa: o. sa na chrbát

    2. dať sa opačným al. iným smerom, otočiť sa, zvrtnúť sa: o. sa tvárou k dverám;
    všetky oči sa o-li na ňu;
    vietor sa o-l

    3. premeniť sa, zmeniť sa: počasie sa o-lo;
    všetko zlé sa na dobré o-i

    4. prísť so žiadosťou, prosbou: o. sa na úrad, o-l sa naňho o radu

    karta sa o-la;
    o. sa k niekomu, niečomu chrbtom prestať si všímať;
    o. sa na (ne)pravú adresu na (ne)povolaného;

  • nedok. obracať sa

    1. k 1 – 4

    2. expr. šikovne sa pohybovať, šikovne pracovať, obratne konať ap.: vie sa dobre o.

    žalúdok sa mu o-ia;
    o. sa, ako vietor fúka meniť presvedčenie podľa okolností

  • obrad -u m. postup pri slávnostných úkonoch; liturg. úkon: svadobný, smútočný o.;
    dom o-ov;
    rímsky, byzantský o. rítus;

  • obradne prísl.: o. prijať niekoho;

  • obradníčka -y -čok ž.;

  • obradnícky príd.: o. oblek

  • obradník -a mn. -ci m. kto vykonáva (civilný) obrad: svadobný, pohrebný o.;

  • obradnosť -i ž.

  • obradný príd.

    1. i obradový k obrad: o-é piesne;
    o-á sieň

    2. slávnostný, honosný: o-é privítanie;

  • obrana -y -rán ž.

    1. obraňovanie, obránenie a ochrana pred (voj. ap.) útokom: o. proti nepriateľovi, protilietadlová o.;
    o. štátu;
    prejsť do o-y;
    o. organizmu proti infekcii;
    osobná o. (v šport. hre)

    2. obraňujúci útvar (voj., šport. ap.): hrať v o-e

    3. obraňujúci spis: o-y slovenského národa (v 18. stor.);

  • obranár -a m. kto niečo obraňuje obyč. s cieľom mať pritom prospech;

  • obranársky príd.: o. postoj, o. článok

  • obranca -u mn. -ovia m. kto obraňuje: o-ia ľudských práv;
    pravý, ľavý o. (v šport. hre);

  • obrániť -i dok. bránením ochrániť (pred útokom, nebezpečenstvom ap.): o. vlasť pred nepriateľom;
    o. svoju česť;

  • obrankyňa -e -kýň ž.

  • obranný príd.: o-é postavenie;
    o-á látka;
    o-é pásmo

  • nedok. obraňovať

  • obranyschopnosť -i ž.

  • obranyschopný príd. schopný (o)brániť sa: o. štát;

  • obrásť -rastie -rastú dok.

    1. narásť dookola: krovie o-lo záhradu

    2. pokryť sa niečím (obyč. porastom): hrob o-l burinou, o. tukom;
    dom o-ený viničom;

  • nedok. obrastať

  • obrat -u m.

    1. obrátenie (význ. 2), otočenie: o. o 180 °;
    urobiť o. na mieste

    2. premena, zvrat, prevrat: o. v myslení;
    politický o.

    3. ekon. uskutočňovanie kolobehu prostriedkov: maloobchodný o., o. tovaru;
    daň z o-u

    4. (ustálený) jazykový zvrat; fráza: vtipný slovný o.

    o-om ruky hneď;

    obrať oberie oberú obratý/obraný dok.

    1. (trhaním) odstrániť z povrchu (stromu, rastliny), pooberať: o. čerešne, rajčiny;
    o. mäso z kosti

    2. zbaviť niečoho (obyč. ovocia): o. jabloň;
    o. kosť

    3. okradnúť, olúpiť, oplieť: o. niekoho o peniaze, o česť, o pokoj;

  • obrátiť -i dok.

    1. dať na opačnú, protiľahlú stranu: o. peniaz, o. list v knihe;
    o. kabát i fraz. prospechársky zmeniť presvedčenie;
    o-ený postup

    2. dať niečomu opačný smer; otočiť: o. auto;
    o-ené očko, op. hladké;
    o. niekoho na inú vieru

    3. dať niečomu istý smer: o. zrak, pohľad na niekoho;
    o. reč na iné

    o. pozornosť na niečo všimnúť si

    o. na posmech zosmiešniť;
    o. niečo na žart urobiť z niečoho žart;
    o. naruby, hore nohami a) zvrátiť, prekrútiť b) uviesť do neporiadku;
    o. navnivoč zničiť;
    o-ťme list! hovorme o inom!

  • obrátka -y -tok ž.

    1. obrátenie okolo svojej osi, otáčka: zvýšiť o-y motora

    2. miesto na obracanie: trojkoľajová o. električiek, vybudovať o-u

    na plné o-y naplno;
    naberať na o-ach zrýchľovať sa

  • obrátkomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie počtu obrátok

  • obratne prísl.;

  • obratník -a m. geogr. rovnobežka vzdialená 23° 27′ južne al. severne od rovníka: o. Raka, o. Kozorožca

  • obratnosť -i ž.

  • obratný príd.

    1. pohybovo šikovný, zručný; svedčiaci o tejto vlastnosti: o. mládenec;
    o. pohyb ruky

    2. uplatňujúci v konaní bystrosť, múdrosť, pohotovosť ap.; svedčiaci o tejto vlastnosti: o. obchodník;
    o. čin;

  • obratom prísl. ihneď: prísť o.;
    vrátiť o. (pošty) ihneď po prijatí zásielky

    urobiť niečo o. ruky a) náhle b) šikovne

  • obratový príd. k 3: o. fond, prostriedok

  • obraz -u m.

    1. plošné výtvar. znázornenie skutočnosti, predstavy: o. známeho majstra;
    zarámovať, zavesiť o.

    2. odraz skutočnosti v zrkadle, vo vode ap.: o. krajiny v jazere;
    televízny o. súhrn jednotlivých telev. snímok;

    3. (zrakové) dojmy, udalosti a predstavy o nich: o-y z detstva;
    o. biedy a skazy

    4. predstava (na zákl. úvahy); názor: urobiť si o. o svete;
    z plánov získal o stavbe dobrý o.;
    lek. krvný o. rozbor zloženia krvi

    5. časť dram., básnického ap. diela: dejstvo v troch o-och

    6. zovšeobecnený odraz skutočnosti, predstavy v umel. diele

    expr. opiť sa pod o. (Boží) veľmi;
    byť v o-e orientovať sa v situácii;

  • obrazáreň -rne ž. galéria (význ. 1)

  • obrazec -zca m. plošné schematické znázornenie niečoho: geometrické o-e

  • obrázkový príd.: o. časopis;

  • obrazne prísl.;

  • obraznosť -i ž.

    1. metaforickosť: o. výrazu

    2. obrazotvornosť, predstavivosť: mať živú o.

  • obrazný príd. vyjadrený obrazom, metaforický: o-á reč;

  • obrázok -zka m.

    1. zdrob. k 1, 3, 4

    2. malý lit. útvar: satirický o.

    pekný ako o. veľmi;

  • obrazotvornosť -i ž.: mať silnú o. fantáziu, predstavivosť

  • obrazotvorný príd. majúci predstavivosť: o-á myseľ;

  • obrazovka -y -viek ž. elektronické zariadenie meniace telev. signál na obraz

  • obrazový príd.: o-á výstava, technika;
    o-é spravodajstvo;
    o-é poznávanie;

  • obrážtek -a m. zdrob. k 1

  • obrezať -že -žú dok.

    1. rezaním odstrániť, poobrezávať, odrezať: o. výhonky

    2. rezaním zbaviť niečoho: o. strom

    3. urobiť obriezku;

  • nedok. obrezávať -a, obrezovať

  • obriadiť -i dok. hovor. dať do poriadku, oriadiť: o. dom, deti, statok;
    o-l sa a šiel

  • obriezka -y -zok ž. odrezanie predkožky (ako obrad u viacerých orientálnych národov)

  • obrna -y obŕn ž. ochrnutie častí tela: svalová o., očkovať proti o-e;
    detská o. vírusové ochorenie centrálneho nervstva

  • obrnenec -nca mn. -i m. obrnený bojovník

  • obrnený príd. vyzbrojený (brnením, zbraňami): o. bojovník, o. vlak

  • obrniť dok. vyzbrojiť (brnením, zbraňami);

  • obrobiť dok.

    1. úpravou prichystať na pestovanie plodín: o. zem, pole, vinicu

    2. opracovať: o. súčiastky, kožu;

  • obroda -y -rôd ž. obrodenie: kultúrna, duchovná, politická o.;

  • obrodenie -ia s. uvádzanie nových síl do života, obroda, oživenie, obnova: kultúrne, spoločenské o.;
    národné o. proces utvárania národa a jeho kult., jazykového a sociálneho rozvoja (v 18. – 19. stor.);

  • obrodenský príd.: o-á literatúra;

  • obrodenstvo -a s. úsilie o obrodu národa

  • obrodiť dok. dodať novú silu (do života), oživiť, obnoviť: o. spoločnosť, hnutie;

  • obrodne prísl.

  • obrodný príd.: o-é hnutie;

  • nedok. obrodzovať

  • obrok -u m. zastaráv. krmivo pre ťažný dobytok (obyč. ovos pre kone)

  • obrovitý príd. pripomínajúci obra, obrovský: o-á postava

  • obrovský príd. mimoriadne veľký, čo sa týka rozmerov, intenzity, významu ap., ohromný, kolosálny: o-á stavba, o. vrch;
    o-á sila;
    mať o. dosah;
    šport. o. slalom;

    obrovsky prísl.

  • obrtlík -a m. otáčavé zariadenie (na uzavretie oblokov, dverí)

  • obruba -y -rúb ž. úzky zvýraznený pás na okraji rozlič. predmetov, lem: o. šiat, goliera;
    zlatá o. taniera;
    o. chodníka;

  • obrúbať -e -u dok.

    1. rúbaním odstrániť dookola, poodtínať, obťať: o. konáre

    2. rúbaním zbaviť niečoho: o. strom;

  • nedok. obrúbavať -a

  • obrúbiť -i dok. dať na niečo obrubu; olemovať: šaty o. výšivkou;
    ulica o-ená stromami;

  • obrubník -a m. kamenný kváder obrubujúci chodník

  • obrubný príd.: o. kameň

  • nedok. obrubovať

  • obrubový príd.: o. steh;

  • obruč -e ž.

    1. kruhový pás na upevňovanie rozlič. predmetov: železná, drevená o.;
    o. na sude;
    stiahnuť o-e

    2. kruhový pás použ. pri (šport.) hrách ap.: preskakovať cez o.;

  • obrúčka -y -čok ž.

    1. zdrob. k 1: o. na kľúče

    2. snubný prsteň: nosiť o-u, vymeniť si o-y

  • obrus -a/-u m. prikrývka na stôl: biely, čistý o.;
    prestrieť o.;

  • obrúsiť -i dok.

    1. brúsením opracovať: o. súčiastky

    2. brúsením odstrániť, zbrúsiť: o. drsný povrch;

  • obrúsok -ska, obruštek -a m.

    1. zdrob. k obrus

    2. obrúsok servítka

  • nedok. obrusovať

    // obrúsiť sa brúsením sa vyhladiť: kamene sa o-li;

  • nedok. obrusovať sa

  • obrva -y obŕv obyč. mn. ž.

    1. obočie: husté, čierne o-y

    2. mihalnice (význ. 2), riasy

    nepohnúť ani o-ou a) ostať nehybný b) nedať na sebe nič poznať

  • obrýknuť (koho), obrýknuť sa (na koho) -e -u -kol dok. expr. okríknuť, osopiť sa: hnevlivo o-l dieťa;
    o-l ho, aby prestal;
    o. sa na žiakov;

  • nedok. obrykovať (koho), obrykovať sa (na koho)

  • obryňa -e -rýň ž.

  • obrys -u m.

    1. čiara ohraničujúca plochu al. teleso javiace sa ako plocha; kontúra: o. vrchov, o. postavy

    2. hlav. črty niečoho, náčrt: podať plán v o-och;

  • obrysový príd.: o-é čiary;
    motor. o-é svetlá signalizujúce predné bočné obrysy vozidla

  • ožobráčiť -i dok.

    1. obrať o majetok, zbedačiť: o. robotníkov;
    vojnou o-ený národ

    2. expr. zmrzačiť, dokaličiť: o-né telo;

  • nedok. vyžobrávať -a

  • žobráča -aťa mn. -ence/-atá -čeniec/-čat s.

    1. žobrajúce dieťa

    2. expr. dieťa s teles. chybou al. chorľavé dieťa

  • žobráčik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.

  • žobráčka -y -čok ž.;

  • žobrácky príd. i prísl.: ž. zárobok, život, ž-a kapsa

    vyjsť na ž-u palicu;

  • žobráctvo -a s.;

  • žobrák -a mn. -ci m.

    1. kto sa živí žobraním: otrhaný, slepý ž.

    2. expr. veľmi chudobný človek, chudák, bedár: je to ž., nič nemá;

    3. expr. mrzák, kalika, chorľavý človek: ostal ž-om na celý život;

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: j, d, vfy, okk, tgr, cã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â, asã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã, med, gw, nkv, cã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â, cãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ, dho, sar, c
Slovník skratiek: e242, thf, interreg, hono, mšk, v05, pmn, os, ppr, f09, toč, sis, ã æ ã ã ã ork, tkd, cmm
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV