Význam slova "ván" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vaňa -e ž.

1. väčšia pozdĺžna nádoba na kúpanie: kúpacia v.;
namočiť bielizeň do v-e

2. nádrž podobná vani: tech. chrómovacia v.;

vanádiový príd.: v-á oceľ

vanádium -dia s., vanád -u m. kovový chem. prvok, zn. V;

vandal -a m. pejor. bezohľadný ničiteľ (hodnôt, pamiatok);

vandalský príd.: v-é ničenie;

vandalsky prísl.;

vandalstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. k vandal

2. vandalský čin

vandeľ [-d-] -dľa m. väčšia kuchynská nádoba v podobe hlbokej misy: umývať riad, miesiť cesto vo v-i;

vander -dru m. hovor. obyč. v spoj. ísť na v-y na vandrovku (význ. 1, 2)

vandlík -a m. zdrob.

vandrák -a mn. -ci m. pejor. tulák (význ. 1, 2), vandrovník

vandrovať nedok.

1. v min. byť na vandrovke: v-nie tovarišov

2. expr. putovať (význ. 1), cestovať: v. z miesta na miesto

3. hovor. expr. (o veciach) byť prenášaný, premiestňovaný: zásielka v-je za adresátom (po celom okolí)

vandrovka -y -viek ž.

1. v min. cestovanie tovarišov s cieľom získať odb. skúsenosti

2. expr. cestovanie (význ. 1, 2), potulky: letná v. (po kraji)

vandrovne prísl. k 2

vandrovníčka -y -čok ž.;

vandrovnícky príd. i prísl.;

vandrovníctvo -a s.

vandrovník -a mn. -ci m.

1. v min. vandrujúci tovariš

2. expr. tulák, vandrák;

vandrovný príd.

1. súvisiaci s vandrovkou (význ. 1): v. tovariš, remeselník

2. hovor. expr. túlavý, potulný: v. národ;

vanička -y -čiek ž. zdrob.: detská v.;
v. na vyplachovanie očí

vanilín -u m. odb. vonná látka nachádzajúca sa vo vanilke;

vanilínový príd.: v. cukor s vanilínom

vanilka -y -liek ž.

1. tropická rastlina, bot. Vanilla

2. voňavé korenie z plodov tejto rastliny;

vanilkový príd.: v. cukor vanilínový;
v-é rožteky, v. puding

vankúš -a m.

1. mäkká podložka (pod hlavu), poduška: ozdobný v., nafukovací v., zaboriť tvár do v-a do hlavnice;
dieťa zabalené vo v-i v perinke

2. (hrubšia) vrstva nejakej látky: vzduchový, tukový v.;

vankúšik -a m. zdrob. k 1: v. na ihly

vánok -nku m. veľmi mierny vietor, vetrík: jarný v.

vaňový príd.: v. kúpeľ;

vanúť -ie -ú nedok. kniž. viať (význ. 1): od juhu v-ie vetrík;

návšteva -y -tev ž.

1. príchod k niekomu, niekam s cieľom ostať tam istý čas: ísť , prísť na n-u k rodine;
štátna n. v Slovenskej republike;
n. Bratislavy;
úradné n-y

2. príchod s cieľom zúčastniť sa na niečom: n. divadla

3. návštevník, hosť, hostia: čakať, dostať, prijať n-u, mali sme n-u;

návštevníčka -y -čok ž.

návštevník -a mn. -ci m. kto vykonáva návštevu (ako hosť al. účastník niečoho): privítať, pohostiť n-a;
n-ci divadla;

návštevnosť -i ž. počet návštevníkov: n. knižnice, kín

návštevný príd. k 1: n. deň pre úr. návštevy;

včelín -a m. stavba, v kt. sú umiestnené včelie úle: šum ako vo v-e

vďačný príd.

1. pociťujúci al. preukazujúci vďaku; svedčiaci o tom: v-é deti, bol mu v. za preukázané služby;
v. pohľad

2. prinášajúci uspokojenie, priaznivý výsledok: v-á robota, úloha, v-á téma;

vínčisko -a -čisk s. zvel.

všemožný príd. všetok možný; čo možno najväčší: v-é úsilie;

všetečník [-t-] -a mn. -ci m. expr. všetečný človek, zvedavec;

všetečný [-t-] príd. priveľmi (i nemiestne) zvedavý; svedčiaci o tom: v-é dieťa;
v-é otázky;

výbušný príd.

1. kt. má schopnosť vybuchnúť, explozívny: v-á zmes, v-é látky

2. kt. prudko reaguje, prudký, explozívny: v. človek, v-á povaha;

výhražný príd. vyjadrujúci vyhrážku: v. list;
v. pohľad;

výkričník -a m. interpunkčné znamienko označujúce zvolanie, rozkaz, výzvu (napr. aká krása! odíď! nefajčiť!)

výlučný príd.

1. patriaci iba jednej osobe, skupine, výhradný: v-é právo

2. odlišujúci sa od bežného, mimoriadny, exkluzívny: v-é postavenie, prostredie;

výnimočný príd. kt. sa javí ako výnimka, nevšedný, neobyčajný, mimoriadny, zvláštny: v. zjav, prípad;
v-é postavenie osobitné;
v. stav v kt. sa rušia al. obmedzujú isté občianske slobody;

výpožičný príd. týkajúci sa požičiavania: v. lístok, v. čas

výrečný príd.

1. kt. plynne, pohotovo, rád hovorí: v. prednášateľ, rozprávač

2. výrazný (význ. 1, 2), presvedčivý, významný: v-é svedectvo;
v. posunok;

výrobno-organizačný príd. týkajúci sa organizácie výroby: v-é opatrenie

výročný príd.

1. k výročie: v. deň

2. konaný raz do roka, každoročne sa opakujúci: v-á plenárka, v-á správa;
v. jarmok;
v-é sviatky

výsmešný príd. vyjadrujúci výsmech: v-é slová, pohľady;

výstižný príd. kt. dobre vystihuje, priliehavý: v. citát, preklad, argument, v. opis;

výstražný príd.: v-á tabuľa, dopravná značka;

výtlačný príd. určený na vytláčanie kvapaliny: v-é potrubie

výtržníčka -y -čok ž.;

výtržnícky príd. i prísl.;

výtržníctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. k výtržník

2. výtržnícky skutok

výtržník -a mn. -ci m. kto robí výtržnosti;

výučné s. poplatok za vyučenie

výučný príd.: v. list doklad o vyučení

význačný príd. významný (význ. 1): v-é poslanie, v-á osobnosť;