Význam slova "obr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 96 výsledkov (1 strana)

  • obrábač -a m. kto obrába (kovy): vyučiť sa za o-a;

  • obrábací príd. určený na obrábanie: o. stroj

  • obrábačka -y -čiek ž.

  • nedok. obrábať -a

  • obrábateľ -a mn. -ia m. kto obrába (pôdu);

  • obrábateľka -y -liek ž.

  • obracač -a m. stroj al. zariadenie na obracanie: o. sena, guľatiny;
    o. hárkov

  • obracačka -y -čiek ž. lopatka (s mriežkou) na obracanie jedla pri jeho príprave

  • nedok. obracať -ia

    // obrátiť sa

    1. dať sa do opačnej polohy, otočiť sa: o. sa na chrbát

    2. dať sa opačným al. iným smerom, otočiť sa, zvrtnúť sa: o. sa tvárou k dverám;
    všetky oči sa o-li na ňu;
    vietor sa o-l

    3. premeniť sa, zmeniť sa: počasie sa o-lo;
    všetko zlé sa na dobré o-i

    4. prísť so žiadosťou, prosbou: o. sa na úrad, o-l sa naňho o radu

    karta sa o-la;
    o. sa k niekomu, niečomu chrbtom prestať si všímať;
    o. sa na (ne)pravú adresu na (ne)povolaného;

  • nedok. obracať sa

    1. k 1 – 4

    2. expr. šikovne sa pohybovať, šikovne pracovať, obratne konať ap.: vie sa dobre o.

    žalúdok sa mu o-ia;
    o. sa, ako vietor fúka meniť presvedčenie podľa okolností

  • obrad -u m. postup pri slávnostných úkonoch; liturg. úkon: svadobný, smútočný o.;
    dom o-ov;
    rímsky, byzantský o. rítus;

  • obradne prísl.: o. prijať niekoho;

  • obradníčka -y -čok ž.;

  • obradnícky príd.: o. oblek

  • obradník -a mn. -ci m. kto vykonáva (civilný) obrad: svadobný, pohrebný o.;

  • obradnosť -i ž.

  • obradný príd.

    1. i obradový k obrad: o-é piesne;
    o-á sieň

    2. slávnostný, honosný: o-é privítanie;

  • obrana -y -rán ž.

    1. obraňovanie, obránenie a ochrana pred (voj. ap.) útokom: o. proti nepriateľovi, protilietadlová o.;
    o. štátu;
    prejsť do o-y;
    o. organizmu proti infekcii;
    osobná o. (v šport. hre)

    2. obraňujúci útvar (voj., šport. ap.): hrať v o-e

    3. obraňujúci spis: o-y slovenského národa (v 18. stor.);

  • obranár -a m. kto niečo obraňuje obyč. s cieľom mať pritom prospech;

  • obranársky príd.: o. postoj, o. článok

  • obranca -u mn. -ovia m. kto obraňuje: o-ia ľudských práv;
    pravý, ľavý o. (v šport. hre);

  • obrániť -i dok. bránením ochrániť (pred útokom, nebezpečenstvom ap.): o. vlasť pred nepriateľom;
    o. svoju česť;

  • obrankyňa -e -kýň ž.

  • obranný príd.: o-é postavenie;
    o-á látka;
    o-é pásmo

  • nedok. obraňovať

  • obranyschopnosť -i ž.

  • obranyschopný príd. schopný (o)brániť sa: o. štát;

  • obrásť -rastie -rastú dok.

    1. narásť dookola: krovie o-lo záhradu

    2. pokryť sa niečím (obyč. porastom): hrob o-l burinou, o. tukom;
    dom o-ený viničom;

  • nedok. obrastať

  • obrat -u m.

    1. obrátenie (význ. 2), otočenie: o. o 180 °;
    urobiť o. na mieste

    2. premena, zvrat, prevrat: o. v myslení;
    politický o.

    3. ekon. uskutočňovanie kolobehu prostriedkov: maloobchodný o., o. tovaru;
    daň z o-u

    4. (ustálený) jazykový zvrat; fráza: vtipný slovný o.

    o-om ruky hneď;

    obrať oberie oberú obratý/obraný dok.

    1. (trhaním) odstrániť z povrchu (stromu, rastliny), pooberať: o. čerešne, rajčiny;
    o. mäso z kosti

    2. zbaviť niečoho (obyč. ovocia): o. jabloň;
    o. kosť

    3. okradnúť, olúpiť, oplieť: o. niekoho o peniaze, o česť, o pokoj;

  • obrátiť -i dok.

    1. dať na opačnú, protiľahlú stranu: o. peniaz, o. list v knihe;
    o. kabát i fraz. prospechársky zmeniť presvedčenie;
    o-ený postup

    2. dať niečomu opačný smer; otočiť: o. auto;
    o-ené očko, op. hladké;
    o. niekoho na inú vieru

    3. dať niečomu istý smer: o. zrak, pohľad na niekoho;
    o. reč na iné

    o. pozornosť na niečo všimnúť si

    o. na posmech zosmiešniť;
    o. niečo na žart urobiť z niečoho žart;
    o. naruby, hore nohami a) zvrátiť, prekrútiť b) uviesť do neporiadku;
    o. navnivoč zničiť;
    o-ťme list! hovorme o inom!

  • obrátka -y -tok ž.

    1. obrátenie okolo svojej osi, otáčka: zvýšiť o-y motora

    2. miesto na obracanie: trojkoľajová o. električiek, vybudovať o-u

    na plné o-y naplno;
    naberať na o-ach zrýchľovať sa

  • obrátkomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie počtu obrátok

  • obratne prísl.;

  • obratník -a m. geogr. rovnobežka vzdialená 23° 27′ južne al. severne od rovníka: o. Raka, o. Kozorožca

  • obratnosť -i ž.

  • obratný príd.

    1. pohybovo šikovný, zručný; svedčiaci o tejto vlastnosti: o. mládenec;
    o. pohyb ruky

    2. uplatňujúci v konaní bystrosť, múdrosť, pohotovosť ap.; svedčiaci o tejto vlastnosti: o. obchodník;
    o. čin;

  • obratom prísl. ihneď: prísť o.;
    vrátiť o. (pošty) ihneď po prijatí zásielky

    urobiť niečo o. ruky a) náhle b) šikovne

  • obratový príd. k 3: o. fond, prostriedok

  • obraz -u m.

    1. plošné výtvar. znázornenie skutočnosti, predstavy: o. známeho majstra;
    zarámovať, zavesiť o.

    2. odraz skutočnosti v zrkadle, vo vode ap.: o. krajiny v jazere;
    televízny o. súhrn jednotlivých telev. snímok;

    3. (zrakové) dojmy, udalosti a predstavy o nich: o-y z detstva;
    o. biedy a skazy

    4. predstava (na zákl. úvahy); názor: urobiť si o. o svete;
    z plánov získal o stavbe dobrý o.;
    lek. krvný o. rozbor zloženia krvi

    5. časť dram., básnického ap. diela: dejstvo v troch o-och

    6. zovšeobecnený odraz skutočnosti, predstavy v umel. diele

    expr. opiť sa pod o. (Boží) veľmi;
    byť v o-e orientovať sa v situácii;

  • obrazáreň -rne ž. galéria (význ. 1)

  • obrazec -zca m. plošné schematické znázornenie niečoho: geometrické o-e

  • obrázkový príd.: o. časopis;

  • obrazne prísl.;

  • obraznosť -i ž.

    1. metaforickosť: o. výrazu

    2. obrazotvornosť, predstavivosť: mať živú o.

  • obrazný príd. vyjadrený obrazom, metaforický: o-á reč;

  • obrázok -zka m.

    1. zdrob. k 1, 3, 4

    2. malý lit. útvar: satirický o.

    pekný ako o. veľmi;

  • obrazotvornosť -i ž.: mať silnú o. fantáziu, predstavivosť

  • obrazotvorný príd. majúci predstavivosť: o-á myseľ;

  • obrazovka -y -viek ž. elektronické zariadenie meniace telev. signál na obraz

  • obrazový príd.: o-á výstava, technika;
    o-é spravodajstvo;
    o-é poznávanie;

  • obrážtek -a m. zdrob. k 1

  • obrezať -že -žú dok.

    1. rezaním odstrániť, poobrezávať, odrezať: o. výhonky

    2. rezaním zbaviť niečoho: o. strom

    3. urobiť obriezku;

  • nedok. obrezávať -a, obrezovať

  • obriadiť -i dok. hovor. dať do poriadku, oriadiť: o. dom, deti, statok;
    o-l sa a šiel

  • obriezka -y -zok ž. odrezanie predkožky (ako obrad u viacerých orientálnych národov)

  • obrna -y obŕn ž. ochrnutie častí tela: svalová o., očkovať proti o-e;
    detská o. vírusové ochorenie centrálneho nervstva

  • obrnenec -nca mn. -i m. obrnený bojovník

  • obrnený príd. vyzbrojený (brnením, zbraňami): o. bojovník, o. vlak

  • obrniť dok. vyzbrojiť (brnením, zbraňami);

  • obrobiť dok.

    1. úpravou prichystať na pestovanie plodín: o. zem, pole, vinicu

    2. opracovať: o. súčiastky, kožu;

  • obroda -y -rôd ž. obrodenie: kultúrna, duchovná, politická o.;

  • obrodenie -ia s. uvádzanie nových síl do života, obroda, oživenie, obnova: kultúrne, spoločenské o.;
    národné o. proces utvárania národa a jeho kult., jazykového a sociálneho rozvoja (v 18. – 19. stor.);

  • obrodenský príd.: o-á literatúra;

  • obrodenstvo -a s. úsilie o obrodu národa

  • obrodiť dok. dodať novú silu (do života), oživiť, obnoviť: o. spoločnosť, hnutie;

  • obrodne prísl.

  • obrodný príd.: o-é hnutie;

  • nedok. obrodzovať

  • obrok -u m. zastaráv. krmivo pre ťažný dobytok (obyč. ovos pre kone)

  • obrovitý príd. pripomínajúci obra, obrovský: o-á postava

  • obrovský príd. mimoriadne veľký, čo sa týka rozmerov, intenzity, významu ap., ohromný, kolosálny: o-á stavba, o. vrch;
    o-á sila;
    mať o. dosah;
    šport. o. slalom;

    obrovsky prísl.

  • obrtlík -a m. otáčavé zariadenie (na uzavretie oblokov, dverí)

  • obruba -y -rúb ž. úzky zvýraznený pás na okraji rozlič. predmetov, lem: o. šiat, goliera;
    zlatá o. taniera;
    o. chodníka;

  • obrúbať -e -u dok.

    1. rúbaním odstrániť dookola, poodtínať, obťať: o. konáre

    2. rúbaním zbaviť niečoho: o. strom;

  • nedok. obrúbavať -a

  • obrúbiť -i dok. dať na niečo obrubu; olemovať: šaty o. výšivkou;
    ulica o-ená stromami;

  • obrubník -a m. kamenný kváder obrubujúci chodník

  • obrubný príd.: o. kameň

  • nedok. obrubovať

  • obrubový príd.: o. steh;

  • obruč -e ž.

    1. kruhový pás na upevňovanie rozlič. predmetov: železná, drevená o.;
    o. na sude;
    stiahnuť o-e

    2. kruhový pás použ. pri (šport.) hrách ap.: preskakovať cez o.;

  • obrúčka -y -čok ž.

    1. zdrob. k 1: o. na kľúče

    2. snubný prsteň: nosiť o-u, vymeniť si o-y

  • obrus -a/-u m. prikrývka na stôl: biely, čistý o.;
    prestrieť o.;

  • obrúsiť -i dok.

    1. brúsením opracovať: o. súčiastky

    2. brúsením odstrániť, zbrúsiť: o. drsný povrch;

  • obrúsok -ska, obruštek -a m.

    1. zdrob. k obrus

    2. obrúsok servítka

  • nedok. obrusovať

    // obrúsiť sa brúsením sa vyhladiť: kamene sa o-li;

  • nedok. obrusovať sa

  • obrva -y obŕv obyč. mn. ž.

    1. obočie: husté, čierne o-y

    2. mihalnice (význ. 2), riasy

    nepohnúť ani o-ou a) ostať nehybný b) nedať na sebe nič poznať

  • obrýknuť (koho), obrýknuť sa (na koho) -e -u -kol dok. expr. okríknuť, osopiť sa: hnevlivo o-l dieťa;
    o-l ho, aby prestal;
    o. sa na žiakov;

  • nedok. obrykovať (koho), obrykovať sa (na koho)

  • obryňa -e -rýň ž.

  • obrys -u m.

    1. čiara ohraničujúca plochu al. teleso javiace sa ako plocha; kontúra: o. vrchov, o. postavy

    2. hlav. črty niečoho, náčrt: podať plán v o-och;

  • obrysový príd.: o-é čiary;
    motor. o-é svetlá signalizujúce predné bočné obrysy vozidla

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV