Význam slova "obr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

obrábač -a m. kto obrába (kovy): vyučiť sa za o-a;

obrábací príd. určený na obrábanie: o. stroj

obrábačka -y -čiek ž.

nedok. obrábať -a

obrábateľ -a mn. -ia m. kto obrába (pôdu);

obrábateľka -y -liek ž.

obracač -a m. stroj al. zariadenie na obracanie: o. sena, guľatiny;
o. hárkov

obracačka -y -čiek ž. lopatka (s mriežkou) na obracanie jedla pri jeho príprave

nedok. obracať -ia

// obrátiť sa

1. dať sa do opačnej polohy, otočiť sa: o. sa na chrbát

2. dať sa opačným al. iným smerom, otočiť sa, zvrtnúť sa: o. sa tvárou k dverám;
všetky oči sa o-li na ňu;
vietor sa o-l

3. premeniť sa, zmeniť sa: počasie sa o-lo;
všetko zlé sa na dobré o-i

4. prísť so žiadosťou, prosbou: o. sa na úrad, o-l sa naňho o radu

● → karta sa o-la;
o. sa k niekomu, niečomu chrbtom prestať si všímať;
o. sa na (ne)pravú adresu na (ne)povolaného;

nedok. obracať sa

1. k 1 – 4

2. expr. šikovne sa pohybovať, šikovne pracovať, obratne konať ap.: vie sa dobre o.

● → žalúdok sa mu o-ia;
o. sa, ako vietor fúka meniť presvedčenie podľa okolností

obrad -u m. postup pri slávnostných úkonoch; liturg. úkon: svadobný, smútočný o.;
dom o-ov;
rímsky, byzantský o. rítus;

obradne prísl.: o. prijať niekoho;

obradníčka -y -čok ž.;

obradnícky príd.: o. oblek

obradník -a mn. -ci m. kto vykonáva (civilný) obrad: svadobný, pohrebný o.;

obradnosť -i ž.

obradný príd.

1. i obradový k obrad: o-é piesne;
o-á sieň

2. slávnostný, honosný: o-é privítanie;

obrana -y -rán ž.

1. obraňovanie, obránenie a ochrana pred (voj. ap.) útokom: o. proti nepriateľovi, protilietadlová o.;
o. štátu;
prejsť do o-y;
o. organizmu proti infekcii;
osobná o. (v šport. hre)

2. obraňujúci útvar (voj., šport. ap.): hrať v o-e

3. obraňujúci spis: o-y slovenského národa (v 18. stor.);

obranár -a m. kto niečo obraňuje obyč. s cieľom mať pritom prospech;

obranársky príd.: o. postoj, o. článok

obranca -u mn. -ovia m. kto obraňuje: o-ia ľudských práv;
pravý, ľavý o. (v šport. hre);

obrániť -i dok. bránením ochrániť (pred útokom, nebezpečenstvom ap.): o. vlasť pred nepriateľom;
o. svoju česť;

obrankyňa -e -kýň ž.

obranný príd.: o-é postavenie;
o-á látka;
o-é pásmo

nedok. obraňovať

obranyschopnosť -i ž.

obranyschopný príd. schopný (o)brániť sa: o. štát;

obrásť -rastie -rastú dok.

1. narásť dookola: krovie o-lo záhradu

2. pokryť sa niečím (obyč. porastom): hrob o-l burinou, o. tukom;
dom o-ený viničom;

nedok. obrastať

obrat -u m.

1. obrátenie (význ. 2), otočenie: o. o 180 °;
urobiť o. na mieste

2. premena, zvrat, prevrat: o. v myslení;
politický o.

3. ekon. uskutočňovanie kolobehu prostriedkov: maloobchodný o., o. tovaru;
daň z o-u

4. (ustálený) jazykový zvrat; fráza: vtipný slovný o.

● o-om ruky hneď;

obrať oberie oberú obratý/obraný dok.

1. (trhaním) odstrániť z povrchu (stromu, rastliny), pooberať: o. čerešne, rajčiny;
o. mäso z kosti

2. zbaviť niečoho (obyč. ovocia): o. jabloň;
o. kosť

3. okradnúť, olúpiť, oplieť: o. niekoho o peniaze, o česť, o pokoj;

obrátiť -i dok.

1. dať na opačnú, protiľahlú stranu: o. peniaz, o. list v knihe;
o. kabát i fraz. prospechársky zmeniť presvedčenie;
o-ený postup

2. dať niečomu opačný smer; otočiť: o. auto;
o-ené očko, op. hladké;
o. niekoho na inú vieru

3. dať niečomu istý smer: o. zrak, pohľad na niekoho;
o. reč na iné

□ o. pozornosť na niečo všimnúť si

● o. na posmech zosmiešniť;
o. niečo na žart urobiť z niečoho žart;
o. naruby, hore nohami a) zvrátiť, prekrútiť b) uviesť do neporiadku;
o. navnivoč zničiť;
o-ťme list! hovorme o inom!

obrátka -y -tok ž.

1. obrátenie okolo svojej osi, otáčka: zvýšiť o-y motora

2. miesto na obracanie: trojkoľajová o. električiek, vybudovať o-u

● na plné o-y naplno;
naberať na o-ach zrýchľovať sa

obrátkomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie počtu obrátok

obratne prísl.;

obratník -a m. geogr. rovnobežka vzdialená 23° 27′ južne al. severne od rovníka: o. Raka, o. Kozorožca

obratnosť -i ž.

obratný príd.

1. pohybovo šikovný, zručný; svedčiaci o tejto vlastnosti: o. mládenec;
o. pohyb ruky

2. uplatňujúci v konaní bystrosť, múdrosť, pohotovosť ap.; svedčiaci o tejto vlastnosti: o. obchodník;
o. čin;

obratom prísl. ihneď: prísť o.;
vrátiť o. (pošty) ihneď po prijatí zásielky

● urobiť niečo o. ruky a) náhle b) šikovne

obratový príd. k 3: o. fond, prostriedok

obraz -u m.

1. plošné výtvar. znázornenie skutočnosti, predstavy: o. známeho majstra;
zarámovať, zavesiť o.

2. odraz skutočnosti v zrkadle, vo vode ap.: o. krajiny v jazere;
televízny o. súhrn jednotlivých telev. snímok;

3. (zrakové) dojmy, udalosti a predstavy o nich: o-y z detstva;
o. biedy a skazy

4. predstava (na zákl. úvahy); názor: urobiť si o. o svete;
z plánov získal o stavbe dobrý o.;
lek. krvný o. rozbor zloženia krvi

5. časť dram., básnického ap. diela: dejstvo v troch o-och

6. zovšeobecnený odraz skutočnosti, predstavy v umel. diele

● expr. opiť sa pod o. (Boží) veľmi;
byť v o-e orientovať sa v situácii;

obrazáreň -rne ž. galéria (význ. 1)

obrazec -zca m. plošné schematické znázornenie niečoho: geometrické o-e

obrázkový príd.: o. časopis;

obrazne prísl.;

obraznosť -i ž.

1. metaforickosť: o. výrazu

2. obrazotvornosť, predstavivosť: mať živú o.

obrazný príd. vyjadrený obrazom, metaforický: o-á reč;

obrázok -zka m.

1. zdrob. k 1, 3, 4

2. malý lit. útvar: satirický o.

● pekný ako o. veľmi;

obrazotvornosť -i ž.: mať silnú o. fantáziu, predstavivosť

obrazotvorný príd. majúci predstavivosť: o-á myseľ;

obrazovka -y -viek ž. elektronické zariadenie meniace telev. signál na obraz

obrazový príd.: o-á výstava, technika;
o-é spravodajstvo;
o-é poznávanie;

obrážtek -a m. zdrob. k 1

obrezať -že -žú dok.

1. rezaním odstrániť, poobrezávať, odrezať: o. výhonky

2. rezaním zbaviť niečoho: o. strom

3. urobiť obriezku;

nedok. obrezávať -a, obrezovať

obriadiť -i dok. hovor. dať do poriadku, oriadiť: o. dom, deti, statok;
o-l sa a šiel

obriezka -y -zok ž. odrezanie predkožky (ako obrad u viacerých orientálnych národov)

obrna -y obŕn ž. ochrnutie častí tela: svalová o., očkovať proti o-e;
detská o. vírusové ochorenie centrálneho nervstva

obrnenec -nca mn. -i m. obrnený bojovník

obrnený príd. vyzbrojený (brnením, zbraňami): o. bojovník, o. vlak

obrniť dok. vyzbrojiť (brnením, zbraňami);

obrobiť dok.

1. úpravou prichystať na pestovanie plodín: o. zem, pole, vinicu

2. opracovať: o. súčiastky, kožu;

obroda -y -rôd ž. obrodenie: kultúrna, duchovná, politická o.;

obrodenie -ia s. uvádzanie nových síl do života, obroda, oživenie, obnova: kultúrne, spoločenské o.;
národné o. proces utvárania národa a jeho kult., jazykového a sociálneho rozvoja (v 18. – 19. stor.);

obrodenský príd.: o-á literatúra;

obrodenstvo -a s. úsilie o obrodu národa

obrodiť dok. dodať novú silu (do života), oživiť, obnoviť: o. spoločnosť, hnutie;

obrodne prísl.

obrodný príd.: o-é hnutie;

nedok. obrodzovať

obrok -u m. zastaráv. krmivo pre ťažný dobytok (obyč. ovos pre kone)

obrovitý príd. pripomínajúci obra, obrovský: o-á postava

obrovský príd. mimoriadne veľký, čo sa týka rozmerov, intenzity, významu ap., ohromný, kolosálny: o-á stavba, o. vrch;
o-á sila;
mať o. dosah;
šport. o. slalom;

obrovsky prísl.

obrtlík -a m. otáčavé zariadenie (na uzavretie oblokov, dverí)

obruba -y -rúb ž. úzky zvýraznený pás na okraji rozlič. predmetov, lem: o. šiat, goliera;
zlatá o. taniera;
o. chodníka;

obrúbať -e -u dok.

1. rúbaním odstrániť dookola, poodtínať, obťať: o. konáre

2. rúbaním zbaviť niečoho: o. strom;

nedok. obrúbavať -a

obrúbiť -i dok. dať na niečo obrubu; olemovať: šaty o. výšivkou;
ulica o-ená stromami;

obrubník -a m. kamenný kváder obrubujúci chodník

obrubný príd.: o. kameň

nedok. obrubovať

obrubový príd.: o. steh;

obruč -e ž.

1. kruhový pás na upevňovanie rozlič. predmetov: železná, drevená o.;
o. na sude;
stiahnuť o-e

2. kruhový pás použ. pri (šport.) hrách ap.: preskakovať cez o.;

obrúčka -y -čok ž.

1. zdrob. k 1: o. na kľúče

2. snubný prsteň: nosiť o-u, vymeniť si o-y

obrus -a/-u m. prikrývka na stôl: biely, čistý o.;
prestrieť o.;

obrúsiť -i dok.

1. brúsením opracovať: o. súčiastky

2. brúsením odstrániť, zbrúsiť: o. drsný povrch;

obrúsok -ska, obruštek -a m.

1. zdrob. k obrus

2. obrúsok servítka

nedok. obrusovať

// obrúsiť sa brúsením sa vyhladiť: kamene sa o-li;

nedok. obrusovať sa

obrva -y obŕv obyč. mn. ž.

1. obočie: husté, čierne o-y

2. mihalnice (význ. 2), riasy

● nepohnúť ani o-ou a) ostať nehybný b) nedať na sebe nič poznať

obrýknuť (koho), obrýknuť sa (na koho) -e -u -kol dok. expr. okríknuť, osopiť sa: hnevlivo o-l dieťa;
o-l ho, aby prestal;
o. sa na žiakov;

nedok. obrykovať (koho), obrykovať sa (na koho)

obryňa -e -rýň ž.

obrys -u m.

1. čiara ohraničujúca plochu al. teleso javiace sa ako plocha; kontúra: o. vrchov, o. postavy

2. hlav. črty niečoho, náčrt: podať plán v o-och;

obrysový príd.: o-é čiary;
motor. o-é svetlá signalizujúce predné bočné obrysy vozidla

ožobráčiť -i dok.

1. obrať o majetok, zbedačiť: o. robotníkov;
vojnou o-ený národ

2. expr. zmrzačiť, dokaličiť: o-né telo;

nedok. vyžobrávať -a

žobráča -aťa mn. -ence/-atá -čeniec/-čat s.

1. žobrajúce dieťa

2. expr. dieťa s teles. chybou al. chorľavé dieťa

žobráčik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.

žobráčka -y -čok ž.;

žobrácky príd. i prísl.: ž. zárobok, život, ž-a kapsa

● → vyjsť na ž-u palicu;

žobráctvo -a s.;

žobrák -a mn. -ci m.

1. kto sa živí žobraním: otrhaný, slepý ž.

2. expr. veľmi chudobný človek, chudák, bedár: je to ž., nič nemá;

3. expr. mrzák, kalika, chorľavý človek: ostal ž-om na celý život;