Význam slova "lovek" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

človek -a D a L -ovi/-u V človeče mn. ľudia m.

1. najvyvinutejšia bytosť majúca duš. a telesnú zložku, schopná myslieť, hovoriť a pracovať: pracujúci č., čestný č., výchova č-a, vedy o č-u;
č. od pera spisovateľ;
zasahovanie č-a do prírody ľudí;
Syn č-a Kristus

2. muž. osoba, chlap: mladý, starší č., č. statnej postavy

3. D a L iba -u bližšie neurčená osoba, niekto, ktokoľvek: č. nikdy nevie, č-u sa veriť nechce;
č. by sa zbláznil každý v takej situácii

4. č-če hovor. expr. v oslovení, zvolaní ap.: č-če, čo to robíš? daj(te) mi pokoj, č-če!

● žiť ako č. dôstojne;
ozval sa v ňom č. prejavili sa u neho ľudské city;
to je náš č. zmýšľa rovnako ako my;
expr. hriešny č. úbohý ľudský tvor;
šaty robia č-a;
vtáka poznáš po perí, č-a po reči;
→ chudobný č. hotová opica;

nadčlovek -a mn. -ľudia m. filoz. ideál človeka všestranne prevyšujúci bežného nedokonalého človeka (zneužitý nacistickou ideológiou)

nečlovek -a D a L -ovi/-u mn. neľudia m. expr. kto nemá (kladné) ľudské vlastnosti; surový človek, netvor: správať sa ako n.

opočlovek -a m. vývinové štádium človeka (pred štádiom pračloveka)

pračlovek -a D a L -ovi/-u mn. -ľudia m. predhistorický človek