Význam slova "hó" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

holičstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. holičský odbor

2. holičský podnik

opak. holievať -a

// holiť sa (britvou) si dávať odstraňovať chlpy: h. sa v salóne;

opak. holievať sa

holina -y -lín ž. miesto (v hore) bez porastu, čistina; holá zem: zalesňovať h-y

hôliť -i -ľ! nedok. lúpať (význ. 1, 2), šúpať, bieliť: h. jablko;
h. kožku

holiť -ľ! nedok.

1. (strojčekom, žiletkou, britvou) odstraňovať z pokožky: h. fúzy, vlasy

2. (strojčekom, žiletkou, britvou) zbavovať chlpov, vlasov: h. si tvár, často sa h-í;

hôľny príd.

holo prísl.: h. pôsobiť

holobradý príd. kt. ešte na tvári nezarastá;
obyč. pren. expr. mladý: h-í mládenci

holobriadok -dka mn. -ovia m. pejor. mladý, neskúsený muž, mladík

holocén -u m. geol. mladší útvar štvrtohôr

holohlavosť -i ž. k 1: h. mužov

holohlavý príd.

1. kt. je bez vlasov, plešivý: h. muž

2. kt. má nepokrytú hlavu: chodí v zime h.;

holohumnica -e -níc ž. miesto (v humne), kde sa mláti, mlat

holokaust -u m. (gréc.) hromadné ničenie, hromadné vraždenie obyč. spálením (pôv. zápalná obeť): obete fašistického h-u; múzeum h-u

holokrký príd. (o niekt. vtákoch) majúci neoperený krk: h-á sliepka

holomráz -mrazu m. mráz bez snehu: udreli h-y

holopupkáč -a m. hovor. expr. človek v ľud. oblečení (napr. detvianskom), ktorému košeľa nezakrýva driek;

holopupkár -a m. hovor. expr. holopupkáč

holota -y ž.

1. prázdnota, pustota: kde pozrieš, všade h.

2. hromad. pejor. bedári, chudoba

holub -a mn. N a A -y m. vták (často sivej farby) chovaný v mnohých plemenách al. žijúci divo, zool. Columba: chovať h-y, h. hrkúta, poštový h.

● šedivý, sivý ako h.;
nikomu nelietajú → pečené h-y do úst;
lepší vrabec v hrsti ako h. na streche;

holúbä -äťa mn. -ätá/-ence -bät/-beniec s. mláďa holuba;

holúbäcí príd.;

holubacina -y ž. holubacie mäso

holúbätko -a -tiek s. zdrob.

holubí, holubací príd.: h-ie mláďa;

holubiar, holubár -a m. chovateľ holubov;

holubiarsky, holubársky príd.;

holubiarstvo, holubárstvo -a s. chov holubov

holubica -e -bíc ž. samica holuba: h. mieru (symbol mieru);

holubičí príd.: pren. h-ia povaha mierna;

holubička -y -čiek ž. zdrob.

1. k holubica

2. i holubienka -y -nok ž. expr. nežné oslovenie ženy

holubinec -nca m.

1. holubník

2. holubí trus

holubník -a m. búdka, priestor ap. na chov holubov;

holúbok -bka mn. N a A -y m. zdrob.

1. k holub

2. mn. -ovia expr. nežné oslovenie

holučko, holučičko, holunko, holulinko prísl.

holučký, holučičký, holunký, holulinký príd. expr. holý;

holý príd.

1. nahý (význ. 1): h-é telo, h-í ľudia

2. nezarastený, lysý: h-é kopce, h-á hlava;
h-á lebka skinhed

3. nepokrytý, obnažený: chodiť s h-ou hlavou, ležať na h-ej zemi;
h-á kosť bez mäsa;
h. meč bez pošvy

4. bez ozdoby, prázdny: h-é steny, h-á miestnosť;
gram. h-á veta bez rozvíjacích členov, op. rozvitá

5. číry, čistý, rýdzi, samý: h. fakt, h-á skutočnosť, h-á pravda;
zachrániť si h. život;
hovor. h-é zemiaky neomastené

● mať sa, cítiť sa ako h. v tŕní zle, nepríjemne;
pod h-ým nebom vonku, v prírode;
byť, ostať h., na h-om bez peňazí;
začínať s h-ými rukami bez materiálneho základu;
expr. (h-ú) → labu lízať;

homár -a mn. N a A -e m. morský rak s jemným mäsom, zool. Homarus;

homárový príd.

homeopatia -ie ž. liečebná metóda budujúca na vlastnej schopnosti pomôcť si (stimulujúca odolnosť organizmu takými prír. liečivami, kt. vyvolávajú príznaky, aké má liečená choroba);

homeopatický príd.: h. liek

homília -ie ž. cirk.

1. výklad bibl. textu počas bohoslužieb: nedeľná h.

2. kázeň

homogenizácia -ie ž. odb. postup, ktorým sa dosiahne rovnorodosť (hmoty);

homogenizačný príd.

homogénne prísl.;

homogénnosť -i ž.

homogénny príd. kniž. rovnorodý; jednoliaty, jednotný, op. heterogénny: h-a zmes;
h-a spoločnosť súrodá;

homoľa -e -môľ/-í ž. kužeľovitý, hore zaoblený útvar: h. cukru, snehu;

homôľka -y -ľok ž. zdrob.: h. syra

homoľovito, homoľovite prísl.

homoľovitý príd. kt. má tvar homole: h. klobúk, kopec;

homoľový príd.;

homonymia -ie ž. lingv.

1. jav jestvovania homoným v jazyku; súhrn týchto javov

2. vzťah homonymných jednotiek;

homonymný príd.: h-é slová

homonymný príd.: h. vzťah

homonymum -nyma -ným s. lingv. jazykový prostriedok (slovo, slovné spojenie, tvar ap.) majúci rovnakú hláskovú podobu, ako má iný prostriedok, ale odlišný, nesúvisiaci význam (napr. lup¹ – cit., lup² -u m. zbojstvo; korisť);

homosexuál -a m. homosexuálny človek, op. heterosexuál

homosexualita -y ž. pohlavná náklonnosť k osobám toho istého pohlavia, op. heterosexualita;

homosexuálne prísl.

homosexuálny príd.;

hompáľať -a nedok. expr. knísať, kolísať: h. nohami, rukami

// hompáľať sa: lampa sa h-a

hon -u m.

1. poľnohosp. plošne vymedzená časť poľnohosp. pôdy, časť poľa, na kt. je zasiata 1 plodina: pšeničný h.

2. stará dĺžková miera

● na h-y, na sto h-ov vzdialený veľmi;
obchádzať niekoho, niečo na h-y zďaleka sa vyhýbať;

honba -y ž.

1. (opakované) úsilie dosiahnuť niečo, zháňanie: h. za peniazmi, za slávou

2. prenasledovanie, pohon (význ. 3), naháňačka: h. na ľudí, zlodejov

honec -nca m. poháňač statku: h. stád

honelnícky príd.

honelník -a mn. -ci m. pomocník baču al. valacha;

honiť nedok. nadháňať pri poľovačke: h. zajace

// honiť sa (o niekt. zvieratách) mať čas párenia; páriť sa: zajace sa h-ia

honobiť nedok. expr. cieľavedome si nadobúdať (majetok): h. peniaze, h. pre deti;
celý život iba h-í

honor -u m. kniž. al. expr. vážnosť, úcta: báť sa o svoj h.

honorácia -ie ž. hromad. kniž. al. iron. najvýznamnejšie osobnosti (podľa majetku, postavenia), panstvo: miestna h.

honorár -a/-u L -i mn. -e m. peňaž. odmena za prácu intelektuálneho rázu: autorský h., h. za obraz, účinkovanie, článok;

honorárik -a m. zdrob. expr.

honorárový príd.;

honorovať nedok. i dok. d(áv)ať honorár; (za)platiť za prácu: h. autora;
dobre h-ný preklad

honosiť sa nedok. kniž. pýšiť sa, vystatovať sa, chvastať sa, hrdiť sa: h. sa titulmi, majetkom;
mesto sa h-í pamiatkami vyznačuje sa nimi

honosne prísl.;

honosnosť -i ž.

honosný príd. kniž. ktorým sa možno pýšiť, hrdý, skvelý: h. titul, dom;

honový príd.

honvéd -a m. hist. vojak maď. domobrany za Rakúsko-Uhorska;

honvédsky príd.: h. pluk

hop cit.

1. vyj. pobádanie do skoku, hopsa: preskoč, h.!

2. i hop-hop; hop, hop naznač. skok al. poskakovanie: h. cez plot;
h. sem, h. tam;
na koníčku h., h.

3. vyj. náhle uvedomenie si, upozornenie ap.: h., už to mám! h., stojte!

● nekrič h., kým si nepreskočil neteš sa predčasne; nerob predčasné uzávery;
h. alebo trop treba riskovať

hopi, hopy; hopi-hop, hopy-hop cit. naznač. poskakovanie, natriasanie, hop, hop; hop-hop

hopkať nedok. expr. poskakovať, skackať: dieťa, zajac h-á

hopkavý príd. expr. skackavý: h-á chôdza

hopsa cit.

1. vyj. pobádanie do skoku, poskakovania, hop: h., vyskoč!

2. i hopsasa naznač. poskakovanie (obyč. pri tanci)

hora -y hôr ž.

1. väčší súvislý porast stromov, les: ihličnatá, buková, hustá h.;
zablúdiť v h-e

2. vrch (obyč. porastený stromami): vysoká h., ísť sa lyžovať do hôr;

● rásť ako → drevo v h-e;
chlap ako h. urastený;
nosiť → drevo do h-y;
→ láska h-y prenáša;
za h-ami za dolami ďaleko;
sľubovať hory-doly všetko, veľa;
ako sa do h-y volá, tak sa z h-y ozýva ako sa kto správa, tak sa správajú aj k nemu;
expr. (hreší, klame,) až sa h-y zelenajú veľmi;

horák -a m. zariadenie na spaľovanie kvapalinových al. plynných palív: h. lampy, plynový h.

horár -a m. pracovník, kt. má na starosti istú časť hory;

horáreň -rne ž. príbytok horára (obyč. pri/v hore)

horárka -y -rok ž.

1. k horár

2. hovor. horárova žena;

horársky príd.;

horárstvo -a s. zamestnanie horára

horčica -e ž.

1. úžitková rastlina so žltými kvetmi pestovaná pre semeno, bot. Sinapis

2. pochutina vyrábaná zo semien tejto rastliny: klobása s h-ou;

horčicový, horčičný príd.: h-é semeno

horčík -a m. magnézium;

horčíkový príd.

horčina -y ž. horká látka, horkosť: h. chmeľu;
mať h-u v ústach

horcový príd.

horda -y hôrd ž.

1. kmeň al. skupina lúpežiacich kočovníkov: tatárske h-y;

2. pejor. násilnícka skupina, banda: h. chuligánov

hore

I. prísl.

1. na vyššie položenom mieste, navrchu, op. dolu: h. na kopci, izba je h. na poschodí

2. hovor. na hierarchicky, hodnostne vyššej úrovni, op. dolu: návrh sa rieši h. vo vedení

3. smerom k vyššiemu miestu, dohora, nahor, op. dolu, nadol: ísť, vyliezť h. (na kopec ap.), pozerať sa h.

4. hovor. smerom k vyššej hodnote, pozícii ap., dohora, nahor, op. dolu, nadol: ceny idú h. stúpajú;
postúpiť vec h. nadriadenému orgánu;
vyšvihnúť sa h. urobiť kariéru;
ruky h.! výzva vzdať sa

□ dať h. vyložiť

● → hlavu h.! byť (dlho) h. nespať, bdieť;
hore sa, kniž. hor' sa (do roboty)! výzva (do činnosti);
chodiť h.-dolu nepokojne, z jedného miesta na druhé;
expr. pliesť h.-dolu tárať

II. predl. s I vyj. smerovanie zdola nahor, k hornej časti niečoho, op. dolu: ísť h. kopcom, dolinou, plávať h. prúdom, obrátiť pohár h. dnom

● niečo je h. nohami a) naopak b) v neporiadku, zmätku;
obrátiť (niečo, všetko) h. nohami urobiť neporiadok, zmätok

horec -rca m. horská liečivá rastlina s modrým kvetom, encián, bot. Gentiana;

horekovať nedok. expr. nariekať, bedákať, božekať: h. nad stratou niečoho;
ľudia h-jú

horenos -a m. pejor. namyslený človek, nafúkanec

horeznačky, horeznak prísl. zadnou časťou tela dolu, naznak, op. doluznačky: ležať, padnúť h.

horibilný príd. kniž. veľmi veľký, ohromný: h-á suma

horička -y -čiek, hôrka -y -rok ž. zdrob.

horieť -í -ia nedok.

1. spaľovať sa, byť stravovaný, ničený ohňom; planúť ohňom: drevo, dom h-í;
neos. v peci h-í;
neos. h-í! poplašné upozornenie na požiar;
chem. h-enie prudké zlučovanie 2 látok, pri kt. vzniká teplota a svetlo, spaľovanie

2. svietiť, žiariť: lampa h-í;
expr. oči (mu) h-ia

3. byť rozpálený: uši, líca mu h-ia;
h. od horúčky

4. expr. pociťovať silné vzrušenie, zaujatie: h. láskou, nadšením, hnevom, h. od zvedavosti, za pravdu

5. červenieť sa: zore h-ia

● h-í ako fakľa a) prudko b) expr. červená sa;
h-í mu za pätami niečo ho súri;
robota mu h-í pod rukami rýchle pracuje;
→ strecha mu h-í nad hlavou;
to neh-í nie je to súrne;
niečo (napr. termín, plán) h-í niekomu hrozí nedodržanie;

opak. horievať -a

horizont -u m. obzor (význ. 1, 2): slnko je nad h-om;

horizontála -y -tál ž. geom. horizontálna priamka

horizontálne prísl.

horizontálny príd. vodorovný: h-a čiara, poloha, h. prierez;

horkasto prísl.

horkastý príd. kt. má trocha horkú príchuť: h. likér;

horknúť -e -ú -kol nedok. stávať sa horkým: mak h-e

horko prísl. k 1, 2: h. chutiť;
h. plakať;

horko-ťažko prísl. expr. s veľkou námahou, ťažko: h. vydržal

horkokrvný, správ. prudký, prchký, výbušný, vznetlivý