Význam slova "e" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

exportne prísl.: e. sa orientovať

exportný príd.: e. tovar;

exportovať nedok. i dok. vyvážať, vyviezť za hranice, op. importovať: e. autá, suroviny

expozé neskl. s. dipl., publ. výklad člena vlády v parlamente;

expozícia -ie ž.

1. súbor vystavovaných predmetov (na výstave ap.); výstava: e. obrazov, výrobkov

2. osvetlenie fot. materiálu, osvit

3. úvodná časť lit. diela: e. drámy;

expozičný príd.: e. čas

expozimeter -tra L -i mn. -e m. fot. prístroj na určenie trvania expozície, osvitomer

expremiér -a m. býv. premiér;

expremiérka -y -rok ž.

expres¹ -u m.

1. diaľkový rýchlik al. autobus: cestovať medzinárodným e-om

2. zásielka na rýchle doručenie, expresný list

expres²

I. prísl. (o doručení zásielky) rýchle: poslať list e.;
hovor. urobiť niečo e.

II. neskl. príd. hovor. rýchly, expresný: e. list

expresionista -u m. stúpenec expresionizmu;

expresionistický príd.: e. obraz;

expresionisticky prísl.

expresionizmus -mu m. umel. smer na začiatku 20. stor. zdôrazňujúci subjektivizmus a usilujúci sa o stupňovanie výrazu;

expresivita -y ž. lingv. expresívnosť: e. slova, prejavu

expresívne prísl.;

expresívnosť -i ž.

expresívny príd. lingv. kt. vyj. citový al. vôľový vzťah, citovo zafarbený: e-e slová;

expresne prísl.;

expresnosť -i ž.

expresný príd. rýchly: e. list expres¹ (význ. 2);
e. vlak expres¹ (význ. 1);
hovor. to bola e-á robota;

exprezident -a m. býv. prezident

exspirácia -ie ž.

1. lek., fon. vydychovanie, výdych

2. farm. skončenie času účinnosti lieku;

exspiračný príd.: e. čas

extatický príd.: e. stav;

extaticky prísl.

extáza -y -táz ž. mimoriadne vzrušenie, uchvátenie, vytrženie: náboženská, ľúbostná e.;
byť v e-e;

extempore neskl. s. kniž. improvizovaná poznámka v prejave: e. v prednáške;
herecké e. vsuvka v texte hry

extenzívne prísl.: e. obrábať pôdu;

extenzívnosť -i ž.

extenzívny príd. zameraný (iba) na rozsah, šírku: e. výklad;
e-e hospodárstvo založené na rozširovaní výr. kapacít a počtu prac. síl, op. intenzívne;

exteriér -u L -i mn. -y m. vonkajšia časť, vonkajší vzhľad ap., op. interiér: e. stavby;
filmové e-y scény filmované mimo ateliéru, vonku;

exteriérový príd.

externe prísl.: e. spolupracovať, študovať

externista -u m. externý študent, pracovník ap.;

externistka -y -tiek ž.

externý príd. kt. je mimo uzavretého celku, vonkajší, op. interný: e. pracovník, e-á spolupráca, e-é štúdium;

extra hovor.

I. prísl.

1. osobitne, oddelene, samostatne: každý býva e.

2. mimoriadne, nezvyčajne: e. kvalitný tovar

II. neskl. príd.

1. osobitný, oddelený, samostatný: dostať e. izbu

2. mimoriadny, nezvyčajný: to nie je nič e.

extrahovať nedok. i dok.

1. chem. vylúhovať: e. tuky, olej

2. lek. trhať, vytrhnúť: e. zub

extrakcia -ie ž. extrahovanie;

extrakčný príd.

extrakt -u m. výťažok, esencia: čajový, mäsový e.

extraliga -y ž. vrcholná šport. súťaž najlepších mužstiev: futbalová e.; víťaz e-y;

extraligový príd.: e. zápas

extratrieda -y -ried ž. hovor. vrcholná skupina, mimoriadna trieda, najmä v športe: futbalová e.;
patriť k e-e

extravagancia -ie ž. výstrednosť: e. v obliekaní;
sklon k e-iám;

extravagantne prísl.;

extravagantnosť -i ž.

extravagantný príd. výstredný: e-é šaty, správanie;

extravilán -u m. archit. vonkajšie, okrajové územie obce za hranicami vlastnej zástavby, op. intravilán;

extravilánový príd.

extrém -u m. krajnosť; výstrednosť: e-y počasia;
zachádzať do e-ov;

extrémista -u m. kto má rád extrémy; kto má extrémne názory;

extrémistický príd.: e-é skupiny;

extrémisticky prísl.

extrémistka -y -tiek ž.;

extrémne prísl.;

extrémnosť -i ž.

extrémny príd.: e. človek, e-e správanie, názory;

extrovertne prísl.;

extrovertnosť -i ž.

extrovertný príd. zameraný mimo svojho vnútra, na vonkajší svet, op. introvertný: e. človek;

exulant -a m. vyhnanec z vlasti;

exulantka -y -tiek ž.;

exulantský príd.: e-á tvorba

beli, beliže cit. spi, spinkaj (v uspávankách)

bože cit. vyj. údiv, obavu, starosť, bôľ, žalosť: b., aká krása! jaj b.;
ach b.

čečina, čačina -y ž. hromad. zelené konáre z ihličnatých stromov, chvojina: prikryť kvety č-ou, obložiť hrob č-ou;

čečinový, čačinový príd.: č. veniec

čeľaď -e ž.

1. v min. služobníctvo, robotníci vo väčšom súkromnom hospodárstve

2. kniž. mládež, chasa: študentská č.

3. odb. skupina príbuzných jedincov: bot., zool. skupina príbuzných rodov;
lingv. skupina slov s rovnakým základom

čeľadnica -e -níc ž. v min. slúžka na statku;

čeľadník -a mn. -ci m. živ.

1. v min. panský hosp. sluha, paholok

2. zastaráv. mládenec, chasník: súci, rúči č.;

čeľadník -a m. neživ. v min. miestnosť pre čeľaď (význ. 1)

čeľusť -e ž.

1. párová lebková kosť, v kt. sú zuby: horná č.;
dolná č. anat. sánka

2. obyč. mn. tech. súčasť stroja, nástroja na zovretie, pridržanie ap.: č-e klieští, brzdové č-e

3. obyč. mn. čeľustie;

čeľustie -ia s. otvor do pece, sporáka, kachieľ

čeľustný príd. k 1: č. kĺb, uhol

čeľusťový príd. k 2, 3: č-á brzda, č. drvič;

čeština -y ž. čes. jazyk; ako učebný predmet i čes. literatúra

chráňboh, chráňbože čast. expr. božechráň: ch., aby niekto prišiel

čiže

I. spoj. priraď. má vysvetľovací, spresňovací význ., alebo, to jest: druhý pád, č. genitív

II. čast. hovor. expr. uvádza zvolaciu vetu s citovým zafarbením: joj, č. je sparno! č. si len múdry!

dajbože čast. vyj. túžbu, želanie: d., aby bolo pekne

dajsamibože cit. vyj. pohŕdanie, zľahčovanie, nevídali, no veru, dajsamisvete: d., taký hrdina!

dĺžeň -žňa m. diakritické znamienko na označenie dĺžky (napr. á, ú, ŕ)

kašeľ -šľa m. hlasné vyrážanie vzduchu pri podráždení al. chorobe dýchacích ciest: suchý k., čierny k., záchvat k-a, dráždi ma na k.

□ mať k. kašlať;

keďže spoj. podraď. uvádza príčinnú vetu, pretože: k. bol mladý, rýchlo sa uzdravil;
k. sa už nič nedalo robiť, súhlasil

kešeňa -e ž. expr. vrecko, vačok: napchávať si k-u i pren. zhŕňať peniaze

● mať plnú k-u mať veľa peňazí;
vidieť niekomu do k-e vedieť o ňom všetko

košeľa -e -šieľ ž.

1. ľahká horná časť muž. oblečenia (nosená pod sakom): pánska, bavlnená k., kockovaná k.;
skautská k.

2. súčasť bielizne zahaľujúca driek: flanelová, nočná k.

● dal by aj poslednú k-u všetko;
bližšia k. ako kabát vlastný záujem je prednejší;
→ zvyk je železná k.;

košeľovina -y ž. látka na muž. košele

košeľový príd.: k-á blúzka, k. strih (šiat);

kríže -ov m. pomn. dolná časť chrbta (kde sa chrbtica kríži s panvovou kosťou): prehnutý v k-och, bolesti v k-och;

kužeľ -a m.

1. geom. teleso s kruhovou základňou pravidelne sa zužujúce smerom k vrcholu: rotačný k., zrezaný k.

2. predmet, jav, kt. má tvar kužeľa: k. sopky, cvičiť s k-mi;
svetelný k.;

kužeľosečka -y -čiek ž. geom. krivka vznikajúca z rotačnej kužeľovej plochy

kužeľovitý príd. kt. má podobu kužeľa: k. kopec

kužeľový príd.: tech. k-é ložisko

ký, kýže ká ké/kie kýho/kieho kýmu/kiemu zám. opyt. hovor. expr. aký, ktorý: ký div;
kie potvory to porobili!

● expr. ký parom, čert kto;
na kýho/kieho čerta, frasa, ďasa! prečo, načo;
ba (ešte) kýho/kieho čerta, frasa, ďasa (ba) ešte čo!

ľaď, ľaďže cit. upozorňuje na niekoho, niečo a vyj. rozlič. pocity, aha, ľa: ľ. ho, aký múdry!

lešeňový príd.: l. rebrík

mäkčeň -a m. diakritické znamienko na označenie mäkkosti hlásky (napr. ľ, č)

maskáče -ov m. pomn. voj. slang. maskovacia uniforma: vojaci v m-och

navyše

I. prísl. nad (normálnu, predpokladanú ap.) mieru: dvaja hostia prišli n.

II. čast. pripája aktuálny výraz, nadto, k tomu, popritom: je lenivý a n. klame

III. predl. s G vyj. vyššiu mieru, nad (význ. 3): n. pôvodného plánu vyrobili 5 ton

nedajbože, nedajboh expr.

I. vetná prísl. vyj. nemožnosť al. sťaženú možnosť realizovať dej (pomenovaný neurčitkom): vrece n. zdvihnúť

II. čast. vyj. obavu pred uskutočnením deja, nebodaj, božechráň: keby nás tu, n., zastihli

● n. horšie dobre, že je aspoň takto

niže

I. predl. s G vyj.

1. miesto položené nižšie od niečoho al. smerovanie na také miesto, poniže, op. vyše: n. domu je cesta

2. nižšiu hodnotu, ako udáva kvantitatívny výraz, menej ako, pod, op. vyše: žena n. päťdesiatky, nepredá to n. tisícky

II. prísl. hovor. poniže, nižšie: býva tam n.

III. čast. vyj., že údaj nedosahuje uvedenú hodnotu, op. vyše: pri n. štyroch stovkách pracovníkov

pančucháče -ov m. pomn. hovor. pančuchové nohavice

panebože cit. povzdychnutie, bože: p., kedy sa to už skončí

pečeň -e, hovor. pečienka² -y -nok ž. veľká žľaza uložená v tele živočíchov a človeka blízo bránice: teľacia, hovädzia, tresčia p.;
p. na slaninke;

pečeňový, pečienkový príd.: p-ňová paštéta;

počeštiť -šť/-i! dok. dať český ráz, urobiť českým: p. si meno;

nedok. počešťovať

// počeštiť sa dostať český ráz, stať sa českým;

nedok. počešťovať sa

polokošeľa -e -šieľ ž. druh šport. košele

poniže

I. prísl. nižšie od niečoho, dolu: kúsok p. rástli stromy, zišiel o pár domov p.

II. predl. s G vyj. miesto nižšie od niečoho: býva v domci p. dediny, p. Strečna je Váh úzky

povyše

I. prísl. vyššie od niečoho, hore, vyše: kúsok p. tečie potok, vyšiel o pár ulíc p.

II. predl. s G vyj. miesto vyššie od niečoho, vyše: žije v dome p. dediny, tráva p. kolien

pretože spoj. podraď. uvádza príčinnú vetu; lebo, keďže: neprišiel, p. pršalo;
p. je sviatok, obchody sú zatvorené

ražeň -žňa m. nástroj na pečenie mäsa priamo na ohni: krútiť r-om

rúče prísl.: r. robiť

rušeň -šňa m. koľajové vozidlo na ťahanie vlakov, lokomotíva: elektrický, dieselový r.;

šeď -e ž. kniž. sivá farba

šešuľa -e -šúľ ž. bot. pukavý plod s viacerými semenami;

šešuľka -y -liek ž. zdrob.