Význam slova "ci" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

či

I. spoj.

A. podraď. uvádza vetu

1. predmetovú: pýtal sa, či prídem;
neviem, či do rána dožije

2. podmetovú: nie je isté, či bude schôdzka

3. prívlastkovú: kladieme si otázku, či časopis plní svoje poslanie

4. príslov. dôvodovú: zľakol sa, či si otec neublížil

5. účelovú: pozeral, či sa nevracia;
zastavil sa u nás, či sme doma

6. prípustkovú v dvojčl. výraze uvedenom spojkami či – či, či – alebo: či sa nám to páči, či nie/alebo nie, musíme ta prísť

B. priraď.

1. často vo výraze a či al. v dvojčl. spoj. či či, či – alebo vyj. vylučovací vzťah: tak či tak, onak;
bude sa páčiť piva (a) či vína?

2. je súčasťou dvojčl. spoj. či – či, kt. vyj. zlučovací vzťah, i – i, aj – aj: či v zime, či v lete;
či piatok, či sviatok stále

3. vyj. zlučovací vzťah s význ. eventuality al. vysvetlenia: na brehoch veľkých riek či jazier;
stretávam priateľov či známych;
šesť či sedem minút

II. čast. uvádza vetu

1. opytovaciu: či som ti nevravel?

2. zvolaciu: či nám len bude sveta žiť!

3. hovor. expr. že či v odpovedi na otázku vyj. dôrazné prisviedčanie, pravdaže: máš ju rád? že či!

4. či nie? zdôrazňuje platnosť výpovede: veď je to jednoduché, či nie?

III. cit. je súčasťou výrazu či čo?, kt. vyj. pochybnosť, neistotu (obyč. v otázke): potratil si rozum, či čo?

čí, čia, čie k m. a s. G a A čieho D čiemu L o čom I čím, k ž. G, D, L čej A čiu I čou mn. m. čí, ž. a s. čie zám. opyt.

1. expr. i číže vyj. otázku týkajúcu sa vlastníka al. pôvodcu: čie je to dieťa? čia zásluha? s čou pomocou;
číže ste vy?

2. uvádza vzťaž. vetu, najmä predmetovú

● nevie, čí je a) je zmätený b) nemá pevné presvedčenie

ciacha -y ciach ž.

1. úr. zn. potvrdzujúca správnosť mier, váh, meracích prístrojov ap.

2. zn. rozlič. druhu;

ciachovať nedok. označovať ciachou: c-né váhy;
c-nie mier a váh

ciachovné s. poplatok za ciachovanie, úr. kontrolu váh, akosti drahých kovov ap.

ciachový príd.: c. úrad;

ciageľ -gľa m. cencúľ: zo strechy visia dlhé c-e;
z konárov trčali ľadové c-e

čiahať -a nedok. siahať (význ. 1, 2): č. po fľaši, za jablkom;
voda č-a po kolená;

dok. čiahnuť -e -u -hol: č. si na ranu

čiapať -e -u nedok. expr. biť, udierať, cápať: č. niekoho hlava-nehlava

čiapka -y -pok ž. mäkká pokrývka hlavy, čapica: kožušinová, pletená, vojenská č., nosiť č-u;

čiapočka -y -čiek ž. zdrob.: detská č.

čiara -y čiar ž.

1. súvislý rad bodov: rovná, krivá, prerušovaná č.;
zlomková č. v zlomku;
poznámky pod č-ou;
postranná č. (na ihrisku)

2. myslený rad bodov, línia: demarkačná, vzdušná č.;
hraničná č. hranica;
deliaca č. rozhranie

□ robiť č-y čiarať

● urobiť, spraviť niekomu č-u cez rozpočet prekaziť mu zámery;
na celej č-e (prehrať, zlyhať, sklamať ap.) úplne;

čiarať, čiarkať -a nedok. robiť čiary, čiarky: č. ceruzou po papieri, klincom po stene;

čiarka -y -rok ž.

1. krátka čiara: robiť si č-y (pri evidencii)

2. interpunkčné znamienko: desatinná č., č. v súvetí

● nenapísať ani č-u nič;

čiarkovane prísl.: vyznačiť niečo č.

čiarkovaný príd. vyplnený čiarkami: č-á plocha;

dok. čiarnuť, čiarknuť -e -u -r(k)ol

čiaročka -y -čiek ž. zdrob.

čiarový príd.: č. rozhodca (v hokeji);
č. kód číselný systém na identifikáciu druhov tovaru, jeho výrobu ap.

ciaška -y -šok ž. zdrob.

čiaška -y -šok ž.

1. zdrob. k čaša

2. bot. lôžko kvetu v podobe misky, pohára

čiastka -y -tok ž.

1. časť z celku: č-y bunky, č-y roka

2. podiel z majetku: č. z domu, zriecť sa svojej č-y

3. vhodnejšie suma (peňazí): zaplatiť značnú č-u;

čiastkový príd.: č-é úlohy, výsledky, úspechy, op. komplexné;

čiastočka -y -čiek ž. zdrob.: malé č-y prachu, vody

čiastočne prísl.: č. poškodený, č. vyhovujúci;

čiastočnosť -i ž.

čiastočný príd. týkajúci sa časti istého celku, neúplný, op. úplný: č-é zlepšenie, č. efekt;
č-á mechanizácia;
č-é zatmenie mesiaca;

cíb -a m. dutá byľ cibule, cesnaku;

cíbik -a m. zdrob.: expr. vyzerá ako c.

cibórium -ria s. liturg. nádoba na uschovávanie hostií (vo svätostánku)

cibriť nedok. zdokonaľovať cvičením, pestovaním, zošľachťovať: c. (si) rozum, vkus, jazyk, štýl;
c. dieťa výchovou

// cibriť sa: c. sa v prednese

čibuk -a m. krátka tur. fajka: fajčiť z č-a

cibuľa -e -búľ ž.

1. zelenina pestovaná pre podzemnú dužnatú aromatickú guľovitú časť použ. ako pochutina, bot. Allium

2. podobná podzemná časť iných rastlín: c. tulipánu, cesnaku

3. vec podobná cibuli: c. veže kopula;
pomn. cibule hovor. (vreckové) hodinky

● naobliekaný ako c. veľmi;

cibuľka -y -liek ž. zdrob.: vajíčka na c-e

cibuľnatý príd. majúci cibuľu (-e), cibuľovitý

cibuľovitý príd.

1. podobný cibuli: c. tvar, c-á veža

2. cibuľnatý: c-é rastliny

cibuľový príd.: c-á vôňa;

cic cit. vyj. volanie na mačku

cica -e cíc ž. hypok. mačka;

cicať, cucať -ia nedok.

1. iba cicať ústami, papuľou vťahovať mlieko z materinských mliečnych žliaz: dojča, mláďa, teľa c-ia

2. podobným spôsobom vyťahovať tekutinu z niečoho, vyciciavať: c. si krv z rany;
hmyz c-ia medovinu z kvetov

3. cumľať, cmúľať: c. si palec, cucať cukrík

● expr.: cicať niekomu krv a) vyčerpávať, ničiť ho b) vykorisťovať ho;
c. si múdrosti z prsta vymýšľať si

cicavčí príd.

cicavec -vca mn. N a A -e m. zool. stavovec, ktorého mláďatá sa živia materinským mliekom;

cicavý príd. slúžiaci na cicanie: c-é orgány

cícer -a L -i mn. -y m. strukovina podobná hrachu, bot. Cicer

cícerkom prísl. tenkým prúdom: pot sa mu leje, tečie z neho c. i fraz. veľmi sa potí, namáha;
krv mu tečie c. i fraz. veľmi krváca

cícerok -rka m. tenký, slabý prúd tekutiny: c-y sĺz, potu, krvi

ciciačik -a mn. -y, živ. -ovia m. zdrob. expr.

ciciak -a mn. N a A -y m. cicajúce mláďa (obyč. prasa): kúpiť c-y;

čičíkať -a nedok. expr.

1. hojdaním tíšiť, uspávať (dieťa): č. vnúča

2. robiť pokojným, utišovať, chlácholiť: č. niekoho sľubmi, č. si svedomie

čičíkavo prísl.

čičíkavý príd. expr. utišujúci, chlácholivý: č. hlas, č-é reči;

cicka -y -ciek ž. zdrob.

cickať, cuckať nedok. expr. cicať, cucať, cumľať: dieťa si c-á palček

čičrať, čičrať sa -e -ú nedok. expr. hrabať (sa) (význ. 5); paprať (sa): č. (sa) palicou v zemi;
č. sa v blate, v jedle

cieľ -a m.

1. miesto, kt. sa niekto usiluje dosiahnuť: c. cesty;
dobehnúť, doraziť do c-a, prejsť c-om

2. predmet, kt. sa má zasiahnuť, terč: strieľať do c-a, streľba na pohyblivé c-e;
bomby zasiahli vojenské c-e

3. účel; zámer, úmysel: humánne, vedecké, politické, umelecké c-e;
c. práce, výroby, hnutia, života;
sledovať osobné c-e;
dosiahnuť vytýčený c.;
postaviť, klásť (si) (za) c.;
mať za c. preskúmať niečo;
chodiť bez c-a

● → minúť sa c-a;
na ten(to) c. nato;
c. svätí, posväcuje → prostriedky;

cieľavedome prísl.: c. postupovať;

cieľavedomosť -i ž.

cieľavedomý príd.

1. kt. má pred sebou jasný cieľ: c. človek

2. premyslený podľa určeného cieľa, účelný, plánovaný: c-á práca, c. postup, c-é úsilie;

cielene prísl.;

cielenosť -i ž.

cielený príd. kt. niekam plánovito smeruje: c. výskum, postup;

cielik -a m. zdrob. expr.

cieliť -i -ľ! nedok.

1. mieriť na cieľ: c. do terča, c. puškou na protivníka;
vystreliť bez c-enia

2. smerovať niekam: c. domov, do budúcnosti

čielko -a -lok, čelíčko -a -čok s. zdrob.

cieľový príd.: c-á páska, rovina;
c-é prémie za splnenie úlohy;

cieľuprimerane prísl.;

cieľuprimeranosť -i ž.

cieľuprimeraný príd. kniž. zodpovedajúci cieľu, účelný, vhodný: c-é prostriedky;

cieňa, cieň -e ž. hosp. stavisko na úschovu vozov, náradia, kôlňa, šopa: uložiť drevo v c-i

čierňava -y ž. niečo (hrozivo) tmavé: č. lesa, č. noci, č. vlasov;
nad mestom visí č. mrákava;

čierniť -i nedok. farbiť načierno: č. si mihalnice

čierno prísl.: č. oblečený;
vidieť niečo č.

čierno-biely príd. čierny a biely: č-e pruhy

čiernobiely príd. biely s odtienkami dočierna: č-a fotografia, č. film, op. farebná (-ý)

čiernohnedý príd. hnedý dočierna: č-á farba

čiernomorský príd. k Čierne more: č-é pobrežie

čiernooký príd. majúci čierne oči: č-é dievča

čiernosivý príd. sivý dočierna: č-é mračná

čiernouhoľný príd. súvisiaci s čiernym uhlím: č-é bane, č. decht

čiernovláska -y -sok ž. čiernovlasá žena

čiernovlasý príd. majúci čierne vlasy: č-é dievča

čiernozem, černozem -e ž. veľmi úrodná humusová pôda tmavej farby;

čiernozemný, černozemný príd.: č-á pôda, č-á oblasť

čierny černejší príd.

1. majúci farbu ako uhlie, sadze, op. biely: č-a farba, č-e oči, vlasy, č-e šaty;
chodiť v č-om nosiť čierny odev na znak smútku;
č-e uhlie kamenné;
č. Peter kartová hra;
publ.: č-e zlato uhlie;
hovor. č. šerif príslušník mestskej al. súkromnej bezpečnostnej služby nosiaci čiernu uniformu;
hovor. č-a skrinka obsahujúca údaje o lete lietadla, palubný zapisovač

2. majúci tmavé zafarbenie, op. svetlý, biely: č. chlieb, č-a múka;
č-a káva bez mlieka, op. biela;
č-e pivo, op. svetlé;
č-e hrozno, č-e ríbezle;
č. ako Cigán, ako černoch a) tmavej pleti b) opálený;
robiť č-u robotu a) špinavú b) málo produktívnu;
poľov. č-a zver diviaky

3. smutný, chmúrny, nešťastný: č-e dni, č. rok;
mať č-e myšlienky pesimistické;
č-a kronika rubrika o nehodách

4. zlý, nečestný, nemorálny: č. úmysel, čin, mať č-e svedomie;
č-a duša zlý človek;
č. humor nepríjemný

5. zakázaný, nedovolený, pokútny; tajný, nelegálny: č. obchod, č-e ceny, č-a jazda;
č. pasažier;
č. poslucháč neplatiaci;
č-a listina i fraz. zoznam previnilcov, zakázaných vecí ap.;
č-a ekonomika prinášajúca nelegálne zisky

6. černošský: č-e plemeno, č. otrok

7. v odb. názvoch: lek. č. kašeľ detská choroba;
bot. baza č-a, borovica č-a;
zool. drozd č.;
kuch. č-e korenie;
geogr. Č-e more;
astron. č-a diera vesmírny objekt s nekonečným gravitačným poľom, odkiaľ nič nemôže uniknúť

● expr. č. ako noc, ako žúžoľ veľmi;
č-e Vianoce bez snehu;
mať, držať č-u hodinku sedieť, besedovať potme;
(mať niečo) č-e na bielom písomne potvrdené;
trafiť do č-eho vystihnúť podstatu;
kresliť niečo č-mi farbami, vidieť niečo v č-om svetle opisovať pesimisticky;
expr.: znosiť niekoho pod č-u zem veľmi skritizovať;
č-a → ovca (rodiny);
držať č-ho Petra byť v položení ohrozenom prehrou;

čierťaž -e ž. arch. hraničná čiara, hranica

cieva -y ciev ž.

1. rúrka v organizme rozvádzajúca krv, miazgu: kôrnatenie, vápenatenie ciev

2. bot. rúrka v rastline rozvádzajúca výživné látky;

cievka -y -vok ž.

1. zdrob. k 1, 2

2. dutý valcový predmet na navíjanie priadze, drôtu ap.: indukčná c.

3. katéter: zavádzať cievku do tela;

cievkový príd.;

cievny príd.: c-e choroby;
c. systém;

cievočka -y -čiek ž. zdrob. expr.

ciferník -a m. číselník (na hodinách)

ciferný príd.

cifra¹ -y -fier ž. číslica: napísať c-u;

cifra² -y -fier ž. hovor. ozdoba (na maľbe, na šatách, pri tanci, v hudbe ap.): výšivka je samá c.

□ robiť c-y cifrovať;

cifrička -y -čiek ž. zdrob. expr.

cifrovane prísl.: c. tancovať

cifrovaný príd. hovor. ozdobený ciframi: c. medovník, c-é písmo;

cifrovať nedok. hovor.

1. ozdobovať, parádiť: c. sa pred zrkadlom, c. tortu

2. robiť figúry v tanci, v hudbe: c. nohami na mieste, husle c-li

cigája -e -í ž. druh ovce s jemnou vlnou

cigán -a m. (v etnickom zmysle Cigán)

1. príslušník spoloč. skupiny ind. pôvodu žijúci miestami ešte potulným životom, novšie Róm: valaskí c-i;

2. mn. c-i hovor. cigánska kapela

● žart. c-i mu v bruchu vyhrávajú, klince kujú od hladu mu škvrčí v bruchu;

cigáň -a m. hovor. klamár, luhár: c. cigánsky nadávka;

cigáň mn. N a A -e m. zviera tmavej al. čiernej farby (napr. kôň, pes);

cigánča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec (v etnickom zmysle Cigánča) s. cigánske dieťa;

cigánčatko -a -tiek s. (v etnickom zmysle Cigánčatko) zdrob. expr.

cigánčina¹ -y ž. cigánsky jazyk; rómčina

cigánčina² -y -čin ž. hovor. klamstvo, lož

cigánik -a mn. -ci m. zdrob. expr. (v etnickom zmysle Cigánik);

cigániť -i nedok. hovor. klamať, luhať: prečo c-š?

// cigániť sa maznavo sa túliť k niekomu, líškať sa

cigánka¹ -y -nok (v etnickom zmysle Cigánka) ž.;

cigánka² -y -nok ž.;

cigánočka -y -čiek ž. zdrob. expr. (v etnickom zmysle Cigánočka)

cigánsky¹ príd. i prísl.: c. jazyk, c. tábor;
c-a kapela;

cigánsky² príd.;

cigánstvo -a -tiev s. lož; klamstvo, luhárstvo

cigara -y -gár ž. valcovitý zvitok tabakových listov na fajčenie: pripáliť si c-u;

cigareta -y -riet ž. tabakom naplnená rúrka z tenkého papiera určená na fajčenie: fajčiť, zapáliť si c-u;

cigaretka -y -tiek ž. zdrob. expr.

cigaretľa -e -tieľ ž. subšt. cigareta

cigaretový príd.: c. dym, papier, tabak;