Význam slova "dú" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 380 výsledkov (4 strán)
-
dusičnan -u m. chem. soľ kyseliny dusičnej: d. draselný
-
dusičný príd. chem. kt. v molekule obsahuje 1 al. viac päťmocných atómov dusíka: kyselina d-á
-
opak. dusievať -a
// dusiť sa
1. nemôcť dýchať, zadúšať sa: d. sa od dymu, od smiechu, smiechom
2. expr. prekážať si, tlačiť sa: d. sa na malom priestore
3. (o jedle) tepelne sa upravovať v šťave pod pokrievkou: huby sa d-ia
4. expr. veľa jesť, napchávať sa, nadžgávať sa: deti sa d-li zemiakmi;
-
opak. dusievať sa
-
dusík -a m. bezfarebný plynný chem. prvok tvoriaci najväčšiu časť vzduchu, zn. N
-
dusikáreň -rne ž. výrobňa dusíkatých zlúčenín: d. v Šali
-
dusíkatý príd. obsahujúci dusík: d-é zlúčeniny
-
dušinka -y -niek ž. expr. familiárne oslovenie: d. drahá
-
dusiť nedok.
1. neumožňovať dýchať, zastavovať prístup vzduchu, škrtiť: dym, kašeľ ho d-í;
neos. d-í ho na prsiach2. zastavovať horenie, hasiť: d. oheň, svetlo
3. gniaviť, dláviť: d. zemiaky vidličkou;
d. odpor, pokrok potláčať4. premáhať, zadržiavať, utajovať: d. v sebe plač, zlosť, radosť
5. (o jedle) tepelne upravovať v šťave pod pokrievkou: d. hovädzinu, mrkvu domäkka;
-
dušiť sa nedok. zaverovať sa slovami na moj dušu, dušovať sa, expr. tvrdiť: d-l sa, že je to pravda
-
dusivo prísl.
-
dúška -y -šok ž.: materina d. nízka voňavá bylina s bohatými fialovoružovými kvietkami, bot. d. materina Thymus serpyllum
-
dusno
I. vetná prísl. k 1: vonku je d.
II. dusno -a s. sparné počasie, spara
-
dusný príd.
1. neumožňujúci, sťažujúci dýchanie: d. večer, d-á miestnosť
-
dúšok -ška m. množstvo nápoja vypité bez prerušenia, vydýchnutia: veľký, malý d.;
vypiť (si) d. vína● na (jeden) d., jedným d-om (vypiť, povedať) naraz;
kniž. plným d-m (žiť) naplno; -
dúštek -a m.
1. zdrob. k dúšok
2. dúšok
-
duť -je -jú nedok. fúkať (význ. 1), viať, dúchať: dul silný vietor;
neos. vonku duje// duť sa
1. nafukovať sa (význ. 1), nadúvať sa: hrvoľ sa duje (holubovi)
2. expr. hnevať sa, zlostiť sa, fúkať sa: duje sa na celú rodinu
-
dutina -y -tín ž. duté miesto: d. v strome diera;
odb. ústna d.; -
dutinka -y -niek ž. zdrob.
-
duto prísl.: d. sa ozývať;
-
dutosť -i ž.
-
dutý príd.
1. vnútri vyhĺbený: d. peň, d-á vŕba;
odb. d-á miera objemová (napr. liter); -
dužinatosť, dužnatosť -i ž.
-
dužinatý, dužnatý príd. majúci (bohatú) dužinu: d-té plody (napr. jablko, pomaranč), d-é listy;
-
dúžka -y -žok ž. zdrob. k 2
-
dužnatieť -ie -ejú nedok. stávať sa dužnatým: listy d-jú, ovocie d-ie
-
dužnieť, dužieť -ie -ejú nedok. stávať sa dúžim, silnieť, mocnieť: chlapec d-ie, stromčeky d-jú
-
dužnina, dužina -y -(n)ín ž. mäkká, šťavnatá výplň častí rastlín, najmä ich plodov: bohatá d.;
d. hrušky -
chargé d'affaires [šaržé dafér] neskl. i -a m. (franc.) dipl. zástupca dočasne poverený vedením zastupiteľského úradu
-
d [i dé] neskl. s.
1. spoluhláska a písmeno; znak 4. miesta v poradí: tvrdé d, veľké D;
odsek d2. v skr. a zn.: vitamín D;
D rím. číslica päťsto3. hud. tón a nota: stupnica D dur, d mol
ď [i ďé] neskl. s. spoluhláska a písmeno
-
dália -ie ž. georgína: červená, žltá d.
-
dáma -y dám ž.
1. žena s vyberaným vystupovaním, obyč. z vyšších spoloč. vrstiev; zjemn. označenie ženy: rodená, pravá, dvorná d.;
ukloniť sa d-e;
hrať sa na d-u2. šach. figúra s najväčšou možnosťou pohybu, kráľovná (význ. 4)
3. spoloč. hra na šachovnici
-
dámička -y -čiek ž. zdrob. expr. k 1
-
dámsky príd. k 1, 2: d. klobúk, d-a volenka;
šach. d-e krídlo; -
dánčina -y ž. dánsky jazyk
-
dánsky príd. k Dán, Dánsko: d. jazyk;
dánsky prísl.: vedieť (po) d.
-
dáta dát s. mn.
1. údaje: životopisné d.
2. inform. údaje, jednotky informácie ap. spracúvané na počítači: prenos, spracovanie dát;
-
dátový príd. k 2: d-é toky, d. súbor, d-á sieť
-
dátum -mu m., zried. dátum -ta dát s. časový údaj (o dni, mesiaci, roku): d. narodenia;
uviesť presný d.;
niečo je staršieho, mladšieho dáta je staršie, novšie; -
dátumový príd.: d-á pečiatka
-
nedok. dávať -a
1. k 1 – 10
2. predvádzať; usporadúvať: čo d-jú v rozhlase? d. slávnostný obed
// dať sa
1. začať robiť niečo, pustiť sa do niečoho, podobrať sa: d. sa s neznámym do reči, d. sa do kosenia, do roboty, do kriku
2. pri pohybe zamieriť, pobrať sa: d. sa naľavo, napravo, d. sa cez pole
3. rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie ap.: dal sa na vojnu, na krádež, d. sa k muzikantom
4. i nedok. iba 3. os. je možné, možno: to sa dalo čakať;
súčiastky sa ešte dajú využiť5. obyč. v zápore podvoliť sa, poddať sa: my sa tak ľahko nedáme;
nedaj sa! pri povzbudzovaní● nedá sa nič robiť výraz rezignácie;
to sa dá na prstoch porátať je toho veľmi málo;
proti vetru sa nedá dúchať; -
nedok. k 1 – 3 dávať sa
// dať si hovor.
1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu;
čo si dáte na pitie?2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom
3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť
-
nedok. dávať si
-
dáviť1 -i -ia nedok. vracať2: núti ho na d-enie
dáviť2 -i -ia nedok. hrdúsiť, dusiť, škrtiť, dláviť: neos. d-i ho v prsiach
// dáviť sa dusiť sa: d. sa kašľom
-
dávivý príd. spôsobujúci dávenie, vracanie: d. kašeľ
-
dávka -y -vok ž.
1. vymedzené množstvo: kŕmna d., smrteľná d. jedu;
d. zo samopalu;2. zákonná peňaž. al. naturálna hodnota odvádzaná štátu al. štátom: súdne poplatky a d-y;
nemocenské d-y; -
dávkovač -a m. prístroj na odmeriavanie dávok
-
dávkovať nedok. vymedzovať, odmeriavať dávky: d. liek, krmivo
-
dávkový príd.
-
dávno
I. prísl.
1. pred dlhým časom: d. na to zabudol;
to bolo d.2. dlhý čas, dlho, op. krátko: poznáme sa už d.;
d. sa nevideliII. dávno -a s. kniž. minulosť: súvis medzi skutočnosťou a d-om
-
dávnovek -u m. dávna minulosť: šerý d. ľudstva;
-
dávnovekosť -i ž.
-
dávnoveký príd.: d-é kultúry;
-
dávny príd.
1. jestvujúci v ďalekej minulosti al. z nej pochádzajúci, veľmi starý, starodávny: d-i obyvatelia Slovenska, d-a historka
2. časovo veľmi vzdialený: d-a minulosť, d-e storočia
3. dlhoročný, mnohoročný, starý: d-i kamaráti, d. sen
-
dážď dažďa m. atmosférické zrážky padajúce v kvapkách na zem: hustý, drobný d., kvapky d-a;
chystá sa na d.;● rásť, množiť sa ako huby po d-i veľmi;
dostať sa z d-a pod odkvap nepolepšiť si;
po d-i býva pekne;
nebude z toho → oblaku d.; -
dáždik -a, dáždiček -čka m. zdrob. expr.
-
dáždnik -a m. roztvárací ochranný prostriedok proti dažďu: skladací d., roztiahnuť d.
-
dážďovka -y -viek ž. dlhý červenkavý červ žijúci v pôde, zool. Lumbricus
-
dážďovník -a mn. N a A -y m. rýchly vták s krátkym telom a dlhými krídlami, zool. Apus
-
déčko -a -čok s. hovor. písmeno d, D; vec ním označená al. majúca jeho podobu
-
démonickosť -i ž.: d. postavy (v lit. diele)
-
démonický príd.
1. k démon: d-á bytosť
2. niečím pripomínajúci démona; ohromujúci: d-á vášeň, sila, krása;
démonicky prísl.: d. ničivý;
-
démonizovať nedok. i dok. publ. pripisovať, pripísať niekomu, niečomu krajne negatívne črty: d-nie politika
-
desaťdňový príd.
1. trvajúci 10 dní, desaťdenný: d. zájazd
2. 10 dní starý: d-é jahňa
-
deväťdňový príd.
1. trvajúci 9 dní, deväťdenný: d-á cesta
2. 9 dní starý: d-é mláďa
-
díler, pôv. pís. dealer -a m. (angl.) kto sa venuje sprostredkovateľskej činnosti, priekupník, predajca, sprostredkovateľ: d-i na burze; drogový d.;
-
dílerský príd.: d-á sieť
-
dínom-dánom [d-] hovor.
I. prísl. len tak, bezstarostne: žiť, chodiť d.
II. cit. vyj. bezstarostnosť, radosť (v piesni, pri tanci)
-
dívať sa -a nedok.
1. pozerať, hľadieť: d. sa von oblokom, pred seba, do očí niekomu, po poli, d. sa na dieťa
2. brať do úvahy, všímať si: d. sa na ľudské hodnoty, nie na peniaze
3. hodnotiť, posudzovať: d. sa na vec historicky, s odstupom, d. sa na svet ako na celok
● → pozerať sa
-
dĺžeň -žňa m. diakritické znamienko na označenie dĺžky (napr. á, ú, ŕ)
-
dĺžiť sa -i nedok. stávať sa dlhším, dlhým, predlžovať sa, op. krátiť sa: dni sa na jar d-ia
-
dĺžka -y -žok ž.
1. lineárny rozmer niečoho (najmä v horizontálnom smere): d. miestnosti, dosky, priamky;
merať d-u šnúry;
prerezať párky po d-e;
po celej d-e pozdĺž2. vzdialenosť od východiska na horizontálnej rovine: d. hodu (diskom);
d. cesty 10 km;
zemepisná d. vzdialenosť bodu od nultého poludníka (na východ al. na západ)3. časový rozsah, trvanie: d. života, pracovného času, výrobného cyklu;
-
dĺžkový príd. k 1, 2: d-á miera;
d-é meradlo -
dňový príd. deň starý, jednodňový: d-é kurča;
dnový1 príd.
dnový2 príd.: d. výpust;
-
dôchodca -u mn. -ovia m. kto dostáva starobný, invalidný ap. dôchodok, penzista;
-
dôchodcovský príd.
-
dôchodkovo, dôchodkove prísl.
-
dôchodkový príd.: d. vek, d-é zabezpečenie;
-
dôchodkyňa -e -kýň ž.;
-
dôchodok -dku m.
1. (pravidelný) príjem, zisk: d. vlastníka pôdy, d. z prenájmu;
národný d. časť spoloč. produktu tvoriaca novoutvorenú hodnotu2. pravidelný príjem osôb, kt. nemôžu hradiť náklady na živobytie z prac. príjmu, penzia: starobný, invalidný d.;
dostávať d. -
dôjsť dôjde dôjdu dôjdi! došiel dok.
1. → prísť (význ. 1 – 15, 20): d. načas do roboty;
vlak už d-l;
d. z výletu;
d-li nám pomôcť;
d-la mi zásielka;
d-la zima;
d. do rozpakov;
d. k majetku;
d. o deti;
d-la naňho únava;
na každého d-e 10 korún;
žil, ako d-lo;
d. na chybu;
hovor. neos.: ak na to d-e ak bude treba;
d-e k zmene2. kniž. nadobudnúť, dosiahnuť, docieliť: d. uznania, spravodlivosti
3. dosiahnuť želaný stav: zemiaky necháme d. dovariť (bez ohňa);
obraté jablká d-u dozrejú4. hovor. minúť sa, spotrebovať sa: d-l nám cukor;
d-la mu trpezlivosť● → prísť;
-
dôkaz -u m.
1. fakt potvrdzujúci istú mienku: presvedčivý d.;
priniesť d.2. dosvedčenie, svedectvo, doklad (význ. 2): d. oddanosti, lásky
□ podať d. o niečom dokázať niečo;
-
dôkazný, dôkazový príd.: d-ový materiál
-
dôkladne prísl.: d. sa pripraviť;
-
dôkladnosť -i ž.
-
dôkladný príd. idúci do hĺbky, do dôsledkov; svedčiaci o takej vlastnosti, op. povrchný: to je d. človek;
d. opis javu; -
dôležito, dôležite prísl.: d. vyzerať;
-
dôležitosť -i ž.: pripisovať niečomu veľkú d.
-
dôležitý príd. majúci veľký význam, váhu, dosah, významný: d-é dielo, d. návrh;
d-é je, že ...; -
dómsky príd.: d-a farnosť
-
dômyselne prísl.;
-
dômyselnosť -i ž.
-
dômyselný príd. ukazujúci bystrosť mysle, dôvtipný, vynachádzavý; svedčiaci o bystrosti mysle: d. konštruktér;
d. prístroj; -
dôraz -u m.
1. zosilnenie hlasu, prízvuk: vysloviť posledné slovo s d-om;
lingv. silové zdôraznenie význ. jadra vety2. ráznosť, rozhodnosť, energickosť: postupovať s d-om;
hráčom chýbal d.□ položiť, d(áv)ať, klásť d. na niečo zdôrazniť, zdôrazňovať
-
dôrazne prísl.;
-
dôraznosť -i ž.
-
dôrazný príd.
1. vykon(áv)aný s dôrazom: d-é vyslovovanie slabík
2. vyznačujúci sa rozhodnosťou, energickosťou, rázny, rozhodný, energický: d. prejav, d-é varovanie;
-
dórsky príd. k Dór: d. sloh starogréc. stav. sloh
-
dôsledkový príd.: gram. d-á vedľajšia veta;
-
dôsledne prísl.;
-
dôslednosť -i ž.
-
dôsledný príd. dodržiavajúci zásady, konzekventný; svedčiaci o tejto vlastnosti: byť d.;
zaujať d. postoj; -
dôsledok -dku m. čo z daného logicky vyplýva, konzekvencia: vyvodiť d-y z niečoho;
v konečnom d-u napokon; -
dôstojne prísl.: d. pôsobiť;
-
dôstojníčka -y -čok ž.;
-
dôstojnícky príd.: d-a hodnosť, uniforma
-
dôstojník -a mn. -ci m. nositeľ vyššej voj. hodnosti (u nás od podporučíka po plukovníka): nižší, vyšší d.;
povýšiť do hodnosti d-a; -
dôstojnosť -i ž.
● to je pod ľudskú d. ponižujúce
-
dôstojný príd.
1. požívajúci vážnosť, úctu, vážený, ctený: d. učenec
2. vážny, vznešený: d-é správanie, pohyby
3. významom primeraný, zodpovedajúci, vhodný: d. nasledovník niekoho;
učiteľ d. svojho mena;