Význam slova "být" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

byt -u m. miestnosti na bývanie tvoriace celok, bytová jednotka, príbytok: vlastný, družstevný b.;
slnečný, dvojizbový b.;
vziať niekoho na b. do podnájmu;

byť som si je (v plnom význ. ,,jestvovať`` i jest(o)), sme ste sú;
zápor nie som nie si nie je (v plnom význ. ,,jestvovať`` i niet(o) obyč. s G), nie sme nie ste nie sú;
subšt. neni (sme ...); buď(me)! súc; bude; bol nedok., zried. i dok. používa sa

I. v plnom význ.

1. jestvovať, existovať, žiť, vyskytovať sa; byť naporúdzi: bol raz jeden kráľ;
Boh je, bohovia nie sú;
komu niet rady, tomu niet pomoci;
vínka jesto dosť;
sú pomaranče možno ich kúpiť;
sú ľudia, čo (ktorí)...;
boli časy, keď ...;
je (niet) o čom hovoriť;
nebolo kam vkročiť

2. konať sa, uskutočňovať sa, diať sa, stávať sa: bude porada;
bolo to v zime

3. zdržiavať sa, byť prítomný niekde; zájsť niekam s istým cieľom: otec nie je doma;
boli sme na návšteve;
muž bol stále s ňou;
bola na tráve žať trávu;
bol kosiť;
bol v hore po drevo

4. stáť, ležať, byť položený, postavený, mať miesto, nachodiť sa niekde: kniha je na stole, víno je v pivnici, kabát je v skrini, auto je v garáži

5. pochádzať (odniekiaľ): bol, je z Kysúc

6. značiť, znamenať, mať význam; rovnať sa, byť totožný: tisíc korún je pre mňa veľa;
kritika nie je odsúdenie;
to jest (skr. t. j.) to značí

7. v bud. (čo, čoho) hovor. chcieť, želať si: budeš žinčice? nebudeš večeru?

● neb. toho, jeho keby nebolo (vyj. podmienku);
niet mu, nebolo mu → páru;
niet nad niečo, niekoho neexistuje nič lepšie, nik lepší, usilovnejší ap.;
čo by čo bolo nech sa deje, stane čokoľvek;
to by bolo, aby ... nesmie sa to stať

II. vo funkcii modálneho slovesa musieť, mať (s neurč.), neos. treba: nebolo mu tam ísť, bolo sa nám vrátiť

III. ako spona v spoj. s plnovýznamovým menom, slovesom, prísl.

A. v dvojčl. vetách pri výrazoch, kt. vyj. a) totožnosť, rovnakosť, zaradenie do vyššej kategórie, príslušnosť k niečomu ap.: ceruzka je nástroj na písanie, Rača je súčasť(ou) Bratislavy, dva a tri je päť, tvár je, bola samá chrasta, krava je párnokopytník, chce b. letcom, kniha je tvoja b) hodnotenie: kniha je najlepší priateľ, vedúci je dobrák, dobrého srdca c) vlastnosti a stavy podmetu: lúka je zelená, brat je chorý, nervózny, pečivo je rozličných tvarov d) stav ako výsledok procesu (s trpným príč.): izba je, bude uprataná, matka je znechutená e) rozlič. okolnosti: kvety sú pre teba, je nás päť;
mlieko je po dve koruny predáva sa;
práčka je na nezaplatenie

B. v jednočl. vetách pri výrazoch, kt. vyj. a) teles. al. duš. pocity, stavy v prírode a v prostredí: je mi teplo, dobre, do plaču;
je tu na nevydržanie;
dnes bude jasno, v dolinách je hmla, hmlisto b) stav ako výsledok procesu (s trpným príč.): je, bolo uvarené, je, bude zaoblačené c) hodnotenie: s tebou je ťažko, kríž, bieda d) možnosť al. potrebu: bolo, bude, bolo by treba, načim;
bolo cítiť, badať, počuť, bolo vidno

● už je po ňom, už je tam zomrel;
je po radosti pominula sa;
je po paráde vec sa skončila, vybavila;
nebude, nebolo by od veci patrí sa, patrilo by sa

IV. ako formálne sloveso, kt. tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v predl. pádoch) al. iným slovným druhom: b. v súlade zhodovať sa;
b. na osoh (prospech) osožiť;
b. na prekážku prekážať;
b. v styku stýkať sa

V. ako samostatná morféma (pomocné sloveso) v zlož. slovesných tvaroch: viedol som, budem viesť, viedol by som;
je, bude vedený;
bolo povedané;

bytie -ia s. kniž. al. odb. jestvovanie, existovanie, existencia, život: spoločenské b.;
zápas o b. národa;
filoz. základ všetkých aktov, jestvovanie: veda o b-í ontológia

● boj o b. a neb. o život, o všetko

bytosť -i ž.

1. živý tvor: ľudská, rozumová b. človek;
nadprirodzená, rozprávková b.

2. osobnosť (význ. 1), podstata človeka: celá jeho b. sa vzoprela;
v hĺbke b-i

bytostne prísl.: b. túžiť;
b. spätý;
taký čin mu je b. cudzí

bytostný príd.

1. vzťahujúci sa na bytosť: b. celok

2. kniž. podstatný, vnútorný: b-á potreba;
mať b. záujem na niečom;

bytovka -y -viek ž. hovor. obytný dom s viacerými bytovými jednotkami: školská, učiteľská b., postaviť nové b-y

bytový¹ príd.: b-é zariadenie, b. úrad, b-é družstvo, b-á výstavba

bútľavieť -ie -ejú nedok. stávať sa bútľavým, práchnivieť: starý peň b-ie

bútľavina -y ž. spráchnivené, bútľavé drevo: b. v starej vŕbe

bútľavý príd. práchnivý; dutý: b. strom, peň;
b-é drevo

eštébé neskl. s. i ž. hovor. Štátna bezpečnosť za totalitného režimu

štáb -u m.

1. orgán veliteľa na velenie vojskám: generálny, hlavný, partizánsky š., veliteľ š-u

2. skupina spolupracovníkov (na vedenie výr. podniku, akcie ap.): š. závodu, brigády;
volebný š., filmový š., organizačný š.;