Význam slova "šúch" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 98 výsledkov (1 strana)
-
šuch
I. cit. naznač. rýchly pohyb po povrchu niečoho a napodobňuje zvuk vznikajúci pri takomto pohybe
II. šuch -u m. šuchotavý zvuk; šuchot: nepočuť ani š-u, ani buchu
-
suchár -a L -i mn. -e m. neživ.
1. krajec upečeného a potom usušeného pečiva: diétne s-e
suchár -a mn. -i m. živ. hovor. pejor. suchopárny človek bez zmyslu pre humor;
-
suchárka -y -rok ž.;
-
suchárový príd. k 1: s-á kaša;
-
suchársky príd. i prísl.: s-e názory;
s. žiť; -
suchárstvo -a s.
-
šúchať -a, šuchať nedok.
1. trieť (význ. 1), drhnúť, brhliť: š. si ruky, čelo, oči;
š. skrehnuté prsty2. ťahaním, trením po niečom spôsobovať šuchot: š. nohami
-
opak. šúchavať -a
// šúchať sa
-
opak. šúchavať sa
-
šúchavo prísl.: š. ísť
-
šúchavý príd. šúchajúci (význ. 2): š-á chôdza;
ísť š-ým krokom; -
šuchnúť -e -ú -chol dok.
1. k šúchať (význ. 1, 2): š-la si rukou po čele;
š-l topánkou po dlážke2. expr. rýchlo vstrčiť: š. lístok do vrecka
3. i šuchnúť sa expr. rýchlo vkĺznuť, vstrčiť sa: š. (sa) do izby
4. expr. prudko vyliať: š. vodu medzi oči
5. expr. udrieť (význ. 1), buchnúť, drgnúť: š-l ho po tvári, do chrbta
// šuchnúť sa
1. obtrieť sa: š. sa o strom
2. expr. udrieť sa (význ. 1): poriadne sa š-l do hlavy
3. expr. stať sa (význ. 2, 3), odohrať sa: vie o všetkom, čo sa kde š-e
// šuchnúť si hovor. expr. vypiť si
-
sucho
I. prísl. k 1, 6, 7 i vetná prísl.: v hrdle má s.;
s. zapraskať;
s. odpovedať, s. znieť;
na poli je s.; -
suchomilný príd. kt. má rád al. znáša sucho: bot. s-é rastliny
-
suchopár -u m.
1. pôda neplodná pre prílišné sucho: zavodňovanie s-ov
2. slnečná páľava: letný s.
3. kniž. suchopárnosť
-
suchopárne prísl.;
-
suchopárnosť -i ž.
-
suchopárny príd. jednotvárny, nezaujímavý, nevýrazný, fádny: s. výklad, človek, kraj;
-
šuchoriť nedok. expr.
1. šuchotať (význ. 1, 2), šušťať: lístie š-í;
š. papierikmi, krídlami2. čuchrať, čechrať, načechrávať: š. vlasy;
š. hlinu kypriť -
suchosť -i ž.
II. sucho -a s.
1. nedostatok vlahy, suchosť, suchota: stromy trpia s-om
2. suché počasie, suchota: panuje s.
3. suché miesto: uskladniť potraviny v s-u;
byť, sedieť v s-u i fraz. byť na bezpečnom mieste, zabezpečený4. pevnina, súš: pohyb na mori i na s-u
● mať niečo v s-u a) hotové b) zabezpečené;
expr. byť, mať sa ako ryba na s-u zle;
→ ostať v s-u;
→ ostať na s-u -
šuchot -u m. šuchotanie: š. suchého lístia, šiat
-
suchota -y -chôt ž. suchosť, sucho: pôda stvrdla od s-y;
udrela, panuje s. -
šuchotať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok.
1. šúchaním, trením vydávať tichý zvuk, šušťať, šuchoriť: dážď š-e, š-nie lístia
2. šúchaním, trením spôsobovať tichý zvuk, šušťať, šuchoriť: š. papiermi, nohami
-
šuchotavý príd. šuchotajúci: š-é kroky, šaty
-
suchotinár -a m. človek chorý na suchoty, tuberkulózu, tuberkulotik;
-
suchotinárka -y -rok ž.;
-
suchotinársky príd.: s. kašeľ
-
suchotiny -tín ž. pomn. hovor. suchoty: dostať s.
-
suchoty -chôt ž. pomn. tuberkulóza pľúc: zomrieť na s.
-
suchozemec -mca m. obyvateľ vnútrozemia
-
suchozemský príd. vzťahujúci sa na suchú zem, na pevninu: s-é rastliny;
s. prístav -
šuchtať sa -ce -cú nedok. expr.
1. pomaly, ťarbavo chodiť, motať sa, tmoliť sa, šmatlať sa: š. sa po byte, po schodoch
2. pomaly, nešikovne robiť, babrať sa: neš-i sa s tým toľko!
-
šuchtavý príd. expr. šuchtajúci sa, ťarbavý, pomalý: š-á chôdza, š-é kroky;
š. človek -
suchučko, suchunko, suchulinko prísl. i vetná prísl.: v izbe je vždy s.
-
suchučký, suchunký, suchulinký príd. expr. celkom, veľmi suchý: s-é seno;
s. starček veľmi chudý; -
suchý príd.
1. kt. neobsahuje tekutinu (obyč. vodu), kt. je bez vlhkosti, op. mokrý: s-á bielizeň, s-á pôda, s. byt, s-é hrdlo;
s. kašeľ bez hlienu;
s. ľad tuhý kysličník uhličitý;
s. zips uzáver spájajúci časti oblečenia, obuvi ap. pomocou navzájom sa prichytávajúcej tkaniny;
odb. s-á destilácia, novšie rozkladná;
výtvar. s-á ihla medirytecká technika2. kt. je bez vodných zrážok, op. mokrý: s-é leto, s. rok
3. kt. stratil prirodzenú vlhkosť, nie čerstvý, usušený, vysušený: s-é lístie, s. chlieb;
s-á saláma trvanlivá;
s-á strava nevarená, studená4. kt. neobsahuje mastnotu, nie je pokrytý mastnotou: s-á pleť, op. mastná;
s-é vlasy, op. mastné;
s-é zemiaky neomastené5. expr. chudý, kostnatý: s. starec
6. odmeraný (význ. 2), strohý, triezvy: s-é fakty, čísla;
s. humor7. (o zvuku) znejúci ostro: s. praskot
● žiť o, na s-om chlebe biediť;
niet na ňom s-ej nitky celkom premokol;
expr. nenechať na niekom (ani) s-ej nitky a) veľmi skritizovať b) poohovárať; -
ach, ách cit. vyj. rozlič. pocity, napr. bolesť, zármutok, túžbu, prekvapenie: a., prebeda! a., a., čo ste vyviedli! a., horkýže (nie)! v spoj. a. tak vyj. dovtípenie, pochopenie
-
ch1 [i chá] neskl. s. spoluhláska a zložkové písmeno
ch2, cha cit. vyj. výsmech, pohŕdanie: ch(a), to teda sedelo
-
chápadlo -a -diel s.
1. chytadlo (význ. 1): ch-á chobotnice
2. mechanizmus na uchopenie a prenášanie bremien: ch. žeriava;
-
chápadlový príd.: ch. nakladač
-
chápanie -ia s. utváranie predstáv o bytí, javoch na zákl. poznania; spôsob nazerania na vec, jav, ponímanie: dialektické, kresťanské ch. sveta
-
nedok. chápať2 -e -u
// chopiť sa dok.
1. chytiť sa, lapiť sa: ch. sa zbrane
2. využiť vo svoj prospech, zmocniť sa: ch. sa príležitosti, pomocnej ruky;
ch. sa moci3. začať nejakú činnosť, pustiť sa do niečoho: ch. sa práce;
ch. sa velenia;chápať1 -e -u nedok.
1. prichádzať na zmysel niečoho, rozumieť, uvedomovať si; ponímať: rýchlo, správne ch.;
ch. význam slova;
nech-m, čo tým myslíš neviem;
ch-l to ako kritiku2. mať porozumenie: ch. ľudí, ch. ťažkosti
-
nedok. chápať sa
-
chápavo prísl.;
-
chápavosť -i ž.
-
chápavý príd. kt. ľahko chápe; svedčiaci o tom: ch. žiak;
je ťažko ch.;
ch. pohľad; -
cháska -y -sok ž.
1. zdrob. k chasa: detská ch.
2. pejor. zberba, čeliadka, banda, háveď: naničhodná, zlodejská ch.
-
chátrať -a nedok., vhodnejšie rozpadávať sa; pustnúť: domy ch-jú, ch-nie historických pamiatok
-
chémia -ie ž. veda skúmajúca vlastnosti, zloženie a vnútornú štruktúru látok a ich premenu; (príslušný) vyučovací predmet: (an)organická, fyzikálna, analytická ch.;
-
chľast -u m. hrub.
1. nemierne pitie alkoholických nápojov: dať sa na ch.
2. pijatika: kúpiť si ch.
-
chľastať -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! -cúc/-tajúc nedok.
1. (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch) hlučne, hltavo piť, chleptať, chlípať: ošípané ch-ú pomyje
2. hrub. nemierne piť alkoholické nápoje, slopať, opíjať sa: ch-e od rána, prestal ch.
-
chĺpkatý, chĺpkavý príd. pokrytý chĺpkami: ch. list, ch-á húsenica, látka
-
chĺpok -pka m. zdrob.
-
chňap cit. naznač. chňapnutie: mačka ch. po myši
-
chňapka -y -piek ž. hovor. lapka: ch-ou chytila horúci hrniec
-
dok. chňapnúť -e -ú -pol
1. k 1, 2
-
chôdza -e ž.
1. chodenie (význ. 1): ch. ho unavila;
ľahkoatletická disciplína: preteky v ch-i na 50 km -
chór -u m.
1. vyvýšené miesto v kostole pre organ a spevákov: vyjsť na ch.
2. zbor spevákov: spievať v ch-e;
-
chórista -u m. zborový spevák;
-
chóristka -y -tiek ž.
-
chórový príd.
-
chúďa -aťa mn. -atá/-ence -at/-eniec s. slabé stvorenie, chudáčik, úbožiatko: malé ch., ch. dievča;
vydrž, ch. moje; -
chúďatko -a -tiek, chudiatko -a -tok s. zdrob. expr.
-
chúliť sa -i -ľ! nedok.
1. krčiť sa (význ. 3), túliť sa, pritláčať sa: ch. sa v kúte, vtáča sa ch-lo v dlani
-
chúlostivieť -ie -ejú nedok. stávať sa chúlostivým: človek, rastlina ch-ie
-
chúlostivo prísl.;
-
chúlostivosť -i ž.
-
chúlostivý príd.
1. málo odolný, háklivý: ch-é dieťa, ovocie, ch-á rastlina;
ch. na žalúdok2. príliš citlivý, háklivý, precitlivený: je ch-á, hneď plače;
ch. na drsné reči3. privádzajúci do pomykova, nepríjemný, pálčivý, delikátny: ch. prípad, ch-á situácia, otázka;
-
chúťka -y obyč. mn. chúťky -ťok ž. (zmyselná) túžba, záľuba, rozmar, vrtoch: telesné ch-y, uspokojiť svoje ch-y
-
chýbať -a nedok.
1. pociťovať nedostatok, stratu niekoho, niečoho, nedostávať sa, nedochodiť, nemať: ch-jú mu peniaze, ch-a mu zub, noha;
ch-a mu otec;
ch-jú jej vitamíny2. byť neprítomný: ch. na vyučovaní, na schôdzke
● iron. to nám ešte ch-lo! rozhorčenie nad niečím nepríhodným;
expr. to by (tak) ešte ch-lo! nesúhlas;
→ veľa nech-lo;
len → vlások ch-l;
nič mu nech-a, iba vtačie mlieko má sa veľmi dobre; -
opak. chýbavať -a
-
chýliť -i -ľ! nedok. skláňať, schyľovať, nahýnať, nakláňať: ch. hlavu
// chýliť sa
1. skláňať sa, schyľovať sa, nakláňať sa: konáre sa pod ťarchou ovocia ch-ia k zemi, slnko sa ch-i k západu
2. schyľovať sa (význ. 2): práca sa ch-i ku koncu;
neos. ch-i sa k večeru zvečerieva sa -
chýr -u m.
1. zvesť šíriaca sa ústnym podaním, novina, správa: nepravdivý ch., rozniesol sa ch., kolujú ch-y
2. povesť (význ. 3), zvuk: mať dobrý, zlý ch.
● ani ch-u (, ani slychu) (p)o niekom, niečom niet nijakých správ
-
chýrečne prísl.
-
chýrečný príd. hovor. chýrny: ch-é víno;
-
chýrne prísl.
-
chýrny príd. známy, povestný, slávny, vychýrený: ch. majster, lekár, ch-e mesto;
-
hajdúch -a mn. -si m. hist.
1. ozbrojený úr. al. panský sluha v býv. Uhorsku, dráb
2. hajdúsi skupina uhorského obyvateľstva, kt. počas stavovských povstaní uhorskej šľachty tvorilo jadro povstaleckých vojsk;
-
lopúch -a m. bylina s veľkými listami rastúca na vlhkých miestach, bot. Arctium
● expr. uši ako l-y veľké;
-
mladoženích -a mn. -si m. muž, kt. sa žení, ženích
-
mních -a mn. -si m. rehoľník, kt. žije v samote al. v komunite a venuje sa askéze a rozjímaniu: stredovekí m-si
-
najdúch -a mn. -si m. expr. nájdenec
-
osúch -a m. posúch: napiecť o-ov;
-
pampúch -a m. šiška (význ. 2);
-
pecúch -a mn. -ovia m. expr. domased
-
posúch -a m.
1. postruhník: napiecť p-y
2. (väčší tenší) pagáč: kapustný p.;
-
nedok. prirýchľovať
-
slepúch -a mn. N a A -y m. beznohý jašter podobný hadovi, zool. Anguis
-
urýchľovač -a m. fyz. prístroj na urýchľovanie častíc: u. elektrónov, u. iónov
-
nedok. urýchľovať: fyz. u-nie častíc zvyšovanie ich rýchlosti
-
ženích -a mn. -si m.
1. muž, kt. sa žení al. je pred svadbou; snúbenec: ž. a nevesta
-
živočích -a mn. N a A -y m. organizmus obyč. so schopnosťou pohybovať sa, kt. prijíma org. potravu: jednobunkové, vodné, suchozemské ž-y;
-
nedok. zrýchľovať
// zrýchliť sa stať sa rýchlejším, rýchlym, op. spomaliť sa: pulz, pohyb sa z-l;
-
nedok. zrýchľovať sa