Význam slova "cti" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ctibažnosť -i ž.

ctibažný príd. túžiaci po sláve, bažiaci po cti: c. človek;

ctihodnosť -i ž.

ctihodný príd. kniž. hodný úcty, dôstojný: c. starec, c. vek;
c. otče (v oslovení duchovných);

ctiť nedok.

1. i ctiť si mať v úcte, vážiť si: c. si prácu, rodičov

2. (o vlastnostiach, javoch) svedčiť o vys. (morálnych) kvalitách, robiť česť: statočná práca ctí každého;
to ťa nectí

ctiteľ -a mn. -ia m. kto niekoho, niečo ctí, uctieva: c. umenia, opery, c. Hviezdoslava obdivovateľ;
náb. c. Panny Márie;
dievča má veľa c-ov nápadníkov;

ctiteľka -y -liek ž.

ctižiadosť -i ž. veľká túžba vyniknúť, uplatniť sa, ambicióznosť: zdravá c.

ctižiadostivo prísl.;

ctižiadostivosť -i ž.

ctižiadostivý príd. majúci ctižiadosť; svedčiaci o nej, ambiciózny: c. mladík;
c-é zámery;