Význam slova "új" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 59 výsledkov (1 strana)
-
ujarmiť dok. kniž. podmaniť (význ. 1), podrobiť, zotročiť: u-ené národy;
-
nedok. ujarmovať
-
ujasniť dok. vysvetliť (význ. 1), objasniť: u. si problém, neu-ené pojmy;
-
nedok. ujasňovať
// ujasniť sa stať sa jasným, objasniť sa: všetko sa mu odrazu u-lo v hlave;
-
nedok. ujasňovať sa
-
ujať sa ujme ujmú dok.
1. vziať si na starosť, postarať sa: u. sa opustených detí
2. začať (činnosť), pustiť sa do niečoho: u. sa funkcie;
mužstvo sa u-lo vedenia;
u. sa slova začať hovoriť3. pustiť korene, prijať sa: priesada sa u-la, krík sa neu-l
4. nájsť ohlas, rozšíriť sa: myšlienka sa u-la, tento módny výstrelok sa ťažko ujme;
-
ujazdiť -zď/-i! dok. jazdením stlačiť: vrstva u-ého snehu
-
ujček -a mn. -ovia m. hypok.
-
ujčiná -ej mn. -é -čín ž. ujcova manželka; teta;
-
ujčinka -y -niek ž. hypok.
-
ujec ujca mn. -ovia m. matkin brat; strýko;
-
1. expr. po troche jesť, zajedať (si): u. si chlieb, chleba so slaninkou
2. iba ujedať odjedať
-
nedok. ujímať sa -a
-
ujko -a mn. -ovia m. hypok.
-
ujma -y ž. škoda (význ. 1, 2), poškodenie: u. na zdraví, utrpieť (finančnú) u-u;
-
ujo -a mn. -ovia m. hovor.
1. ujec
-
ujsť ujde ujdú ušiel dok.
1. rýchlym pohybom sa vzdialiť, utiecť, zutekať: zbabelo, bezhlavo u., u. pred ohňom;
však ty mi neu-š! dochytím ťa;
u-l mu vlak, autobus zmeškal ho;2. (tajne) odísť, opustiť (význ. 1), utiecť: u. z domu, zo zajatia;
hneď by som u-l! odišiel by som, keby som mohol3. dostať sa z dosahu, uniknúť: smrti nik neu-e, u. nebezpečenstvu
4. uniknúť pozornosti: (ne)ušlo mu, že nehlasovali všetci prítomní;
nič mu neušlo z toho, čo sa hovorilo5. (o veciach) uvoľniť sa (význ. 3); uniknúť, utiecť: ušlo jej očko (na pančuche, pri pletení);
mlieko ušlo vykypelo6. mimovoľne vyjsť (z úst), vykĺznuť: nechtiac mu ušlo nepremyslené slovo
7. uplynúť (v čase), ubehnúť, utiecť: pri robote deň rýchlo ujde
8. i nedok. hovor. (pre)javiť sa ako dostačujúce, zbaviť: kvalita by ešte ušla, ale farba nevyhovuje;
ujde to, ešte to ujde je to dobré, v poriadku, zbaví9. uniknúť bez využitia: zavri, aby teplo neušlo;
ušla mu dobrá príležitosť, u-l mu zárobok, zisk● expr. u. hrobárovi z lopaty vyliečiť sa z ťažkej choroby;
-
ujúkať -a nedok. prejavovať radosť vyslovením cit. ujú
-
ajaj, ajáj cit. vyj. radosť; počudovanie, odmietanie: a., ale také niečo! a.! mávol odmietavo rukou
-
báj -e ž. rozprávanie zo života pohanských bohov, o tajomných prír. javoch, mýtus; príhoda z dávnych čias: antické, grécke, starodávne b-e;
b. o Maginhrade -
božemôj cit. vyj. povzdych, žalosť, bolesť, zúfalstvo: ach b., čo mám robiť? b.! – bedákala matka
● expr. ani za b. výraz silného záporu, za nič na svete, ani za svet
-
háj2 -a m. les menšej rozlohy, horička: brezový, olivový h.;
urnový h. cintorín s urnami● expr.: do h-a! mierne zahrešenie;
je to v h-i je to stratené, zničené; -
haj, háj1 cit. vyj.
1. rozlič. pocity, napr. radosť, prekvapenie, ha: h., to je prekvapenie!
2. poháňanie: h., husičky, h.
-
hajaj, hajáj cit. vyj. rozlič. pocity, citový dôraz, údiv ap., ojoj, ojój: tam je jahôd, h.!
-
hoj, hojoj, hojój cit. vyj. silné citové pohnutie ako radosť, obdiv, rozhorčenie ap.: h., ako je sladko žiť! h., to nie!
-
j [i jé] neskl. s.
1. spoluhláska a písmeno
2. v skr. a zn.: J joule;
t. j. to jest -
jáger -gra m. hovor. zastaráv.
1. poľovník
2. horár;
-
jágerský príd.
-
jaj, jajaj, jáj cit. vyj. pocit teles. bolesti al. zvolanie pri rozlič. pocitoch (nevôli, žiali, údive ap.), joj, juj: j., to bolí! j., čo to robíš! j., tá krása!
-
jánošíkovský príd. týkajúci sa ľud. hrdinu Jánošíka a jeho družiny: j-á tradícia, j. motív
-
jánsky príd. vzťahujúci sa na dni okolo sv. Jána (24. júna), svätojánsky: j-e ohne zapaľované v predvečer sv. Jána
-
jánusovský príd.
● kniž. mať j-ú tvár byť dvojtvárny, falošný
-
jé, jej2, jéj cit. vyj. prekvapenie, začudovanie: j., to je nádherné! j., to som ešte nevidel
-
jóbovský príd. k Jób
-
jód -u m. nekovový halový chem. prvok sivočiernej farby a dráždivého zápachu, zn. I;
-
jódlovať nedok. pri speve rýchle preskakovať z prsného registra do fistuly
-
jódny príd. chem. obsahujúci jód v istom pomere
-
jódovať nedok.
1. pridávať do niečoho jód: j-nie soli proti strume
2. natierať jódovou tinktúrou: j. ranu
-
jódový príd.: j. roztok, j-á tinktúra
-
joj, jojoj, jój cit. vyj. teles. bolesť al. zvolanie pri rozlič. pocitoch (žiali, nevôli, prekvapení, obdive ap.), jaj, juj: j., to bolí! j., to je rybisko! j., však si nešikovný;
j., tá nádhera! -
juj, jujuj, júj cit. vyj. teles. bolesť al. zvolanie pri rozlič. pocitoch (žiali, nevôli, prekvapení, obdive ap.), joj, jaj: j., to je bolesť! j., ale sa bojím! j., aká krása!
-
júl -a L -i m. 7. mesiac v roku;
-
júlový príd.: j-é horúčavy
-
jún -a L -i m. 6. mesiac v roku;
-
júnový príd.: teplý j. večer
-
máj -a m.
1. 5. mesiac v roku: studený, teplý m.;
Prvý m. Sviatok práce2. vys. okresaný a ovenčený strom, kt. pred 1. májom stavajú mládenci dievčencom
3. ovenčený stromček ako symbol dokončenia stavby
● studený m., v stodole raj;
-
môj môjho m. moja mojej ž. moje môjho s. I m. a s. mojím mn. m. živ. moji, neživ. ž. a s. moje mojich
I. zám. privl.
1. vyj. privl. vzťah hovoriaceho k osobe, veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): môj syn, môj dom, m-e telo, schopnosti;
môj národ, m-e pracovisko;
m-a zásluha, môj vedúci2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): m-e mlčanie, moje povýšenie
3. vyj. zreteľ: prišiel môj čas;
on je v m-ch rokoch4. hovor. má funkciu odkazovacieho zámena: môj človek sa o to postará
5. expr. vyj. citové vzťahy: duša m-a (oslovenie), nehaňte ľud môj;
(víno,) to je moje to mám rád● podľa m-ho podľa mojej mienky;
expr.: páni m-i! Bože môj! zvolanieII. hovor. môj m. manžel: poviem m-mu;
-
oj, ojoj, ojój cit.
1. vyj. rozlič. pocity (prekvapenie, túžbu, varovanie, radosť, žiaľ ap.), oh, och: o., aká hojnosť! o., nieže tak! o., bude nám dobre
2. blíži sa význ. čast. zosilňuje zápor al. prisviedčanie: o., nie! o., áno!
-
ojej, ojéj cit. vyj.
1. rozlič. pocity (prekvapenie, výsmech, odmietanie ap.): o., naozaj! o., takých je dosť!
2. blíži sa význ. čast. zosilňuje prisviedčanie: o., vie to on dobre
-
papagáj -a mn. N a A -e m. pestro sfarbený vták s prenikavým hlasom: tropické p-e;
-
papagájčí, papagajčí príd.
-
papagájí príd.
-
t. j. skr. to jest
-
ťaj, ťáj, ťajaj cit. vyj. nadšenie, nevôľu, údiv ap., ej, jaj, ajaj: ť., ale ma vyhrialo!
-
varuj, varúj cit. vyj. výstrahu pred nebezpečenstvom pri práci v lese, v lome ap., pozor!