Význam slova "ól" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 339 výsledkov (3 strán)
-
lámač -a m. živ.
1. kto pracuje pri (priemyselnom) lámaní, drvení niečoho: l. uhlia, rudy, kameňa
2. typ. metér;
lámač -a mn. -e m. neživ. lámací stroj
-
lámací príd. slúžiaci na lámanie: l. stroj
-
lámačka -y -čiek ž.;
-
lámano, lámane prísl.: rozprávať l. po anglicky
-
lámaný príd.
1. vzniknutý lámaním: l. kameň
2. hovor. (o jazyku) nedokonale ovládaný: l-á slovenčina;
-
lámať -e -u -uc -uci nedok.
1. násilným ohnutím al. tlakom deliť al. odlamovať: l. chlieb, raždie, kosti;
l. kukuricu;
l. skaly, uhlie dobývať;
typ. l. sadzbu upravovať do strán;
neos. l-e ho v kostiach, v krížoch bolí ho, lomí2. spôsobovať zmenu smeru, lomiť: hranol l-e svetlo
3. hovor. prekonávať: l. normy, rekordy, predsudky, odpor
4. (o reči) nedokonale ovládať: l. nemčinu
● l. kolesá robiť premety;
l. putá oslobodzovať (sa);
l. palicu nad niekým, niečím mať rezignovaný postoj;
expr. l. (si) krk(y), väzy vystavovať sa nebezpečenstvu;
l. si hlavu s niečím, nad niečím, na niečom úporne premýšľať;
→ prišlo na l-nie chleba;
expr. l. si jazyk nemôcť niečo vysloviť;
l. ľady prekonávať napätie;
Matej → ľady l-e// lámať sa
1. deliť sa (pod tlakom ap.): skala sa l-e, nechty, vlasy sa l-u;
ľad(y) sa l-e (-u) pri odmäku i fraz. uvoľňuje sa napätie2. zohýbať sa, prelamovať sa: voz sa l-e pod ťarchou;
nohy sa mu l-u v kolenách;
l. sa v páse3. náhle slabnúť, zanikať: hlas sa mu l-e (od dojatia);
starý svet sa l-e4. odchyľovať sa od priameho smeru, lomiť sa: svetlo sa l-e vo vode
5. hovor. expr. túlať sa, potĺkať sa: l. sa kadekde po svete
-
lámavosť -i ž.
-
lámavý príd.
1. kt. sa ľahko láme, krehký: l. kov, l-é nechty
2. prejavujúci sa lámaním: l-é bolesti;
-
lámka -y ž.
1. metabolické ochorenie kĺbov, pakostnica, dna
2. neodb. reuma
-
lárom-fárom prísl. expr.
-
láry-fáry
I. cit. vyj. zľahčovanie, pohŕdanie ap.
II. láry-fáry m. mn. expr. plané reči, taľafatky: to sú len l.
-
láska -y -sok ž.
1. kladný citový vzťah, vrelá náklonnosť k niekomu, niečomu: materinská, rodičovská, synovská, bratská l.;
l. k blížnemu kladný, vľúdny, žičlivý, obetavý ap. vzťah k ľuďom v kresť. chápaní;
l. k vlasti, k umeniu;
nažívať v l-e, pracovať s l-ou;
expr. slepá, opičia l. nekritická, nekontrolovaná2. náklonnosť jedného pohlavia k druhému, ľúbostný cit, ľúbosť: telesná l.;
nešťastná l. neopätovaná;
vyznávať l-u, sklamať sa v l-e;
zahorieť l-ou k niekomu zaľúbiť sa;
l. na prvý pohľad;
vydať sa, oženiť sa z l-y;
mať šťastie v l-e;
voľná l. bez manželských záväzkov;
platonická l. bez zmyselnosti3. hovor. milovaná osoba, milenec, milenka; predmet záujmu, záľuby: prvá l., študentská l., nájsť si novú l-u;
hudba je jeho l-ou● expr. ísť niekoho → zjesť od l-y;
→ stará l. nehrdzavie;
l. hory prenáša prekonáva všetky prekážky;
→ panská l. na zajačom chvoste (visí) -
láskať (koho, čo; koho, čo čím), láskať sa (s kým, s čím) -a nedok. hladkaním, maznaním prejavovať náklonnosť: l. dieťa, l. sa s dieťaťom;
l. niekomu tvár; -
láskavec -vca m. poľná rastlina s previsnutým kvetenstvom drobných kvietkov, bot. Amaranthus
-
láskavo prísl.: dovoľte l. zdvorilostná formula;
-
láskavosť -i ž.
1. vľúdne správanie sa, vľúdnosť, dobrota: l. rodičov
2. láskavý skutok, prospešný čin vykonaný pre niekoho: prosiť o l.;
ďakujem za l. zdvorilostná formula -
láskavý príd. prejavujúci lásku, vľúdny, prívetivý: l. človek, hlas, l-é slová;
byť k niekomu l.;
buď(te) taký l. zdvorilostná formula; -
láskyplne prísl.;
-
láskyplnosť -i ž.
-
látanina -y -nín ž. pejor. zlátanina
-
látať -ta/-ce -tajú/-cu -tajúc/-cuc nedok. hovor.
-
látkovo, látkove prísl.: l. rozmanitý
-
láva -y láv ž. žeravá tekutá magma vyvrhovaná pri sopečnej činnosti: stuhnutá l.;
-
lávka -y -vok ž. nízky drevený mostík cez potok, jarok ap., lavička
-
lávový príd.: l-é polia
-
lážo-plážo subšt.
I. prísl. nenáhlivo, pohodlne; nedbanlivo: ide si l.
II. príd. neskl. nenáhlivý, pohodlný; nedbanlivý: l. zápas
-
léga -y lég ž. ozdoba v podobe pruhu al. záhybu na okraji al. na ploche oblečenia
-
légia -ie ž.
1. v starovekom Ríme voj. teleso: rímske l-ie;
2. dobrovoľnícky voj. zbor: česko-slovenské l-ie v 1. svet. vojne;
cudzinecká l.3. čestná l. vys. vyznamenanie v niekt. krajinách
-
lénny príd.: l-a držba, l-e právo
-
léno -a lén s. za feud. majetok, výsady dané do užívania: dedičné l.;
-
liberál -a m.
1. človek liberálnych názorov
-
líce -a líc s.
1. časť tváre medzi okom, uchom a ústami: červené, plné, opuchnuté l-a;
mať jamky na l-ach, priložiť pušku k l-u2. vrchná, vonkajšia strana predmetov, obyč. plochých, op. rub, opak: látka je na l-i lesklá, obrátiť rukáv na l.
● l-a ako ruža, ako pivónia červené;
l-a mu horia je rozpálený;
l. a rub niečoho kladná i záporná stránka; -
líčidlo -a -diel s. kozmet. prípravok na úpravu tváre farbením, na maskovanie (obyč. hercov): divadelné l-á
-
líčiť -i nedok.
1. natierať farbou, vápnom, bieliť (obyč. steny): l. izbu
2. farbiť, maskovať účinkujúcich (v divadle ap.): l. hercov, l. sa pred vystúpením
3. zastar. opisovať: l. dojmy
-
líčko -a -čok s. zdrob. k 1
-
lícovať nedok.
1. tech. určovať a vyrovnávať odchýlky súčiastok na docielenie požadovaného uloženia: l. závity
2. stav. dávať prvky staviva do jednej roviny
-
líder -dra m. (angl.)
1. publ. vedúca osobnosť, vodca, predseda, predák: l. strany
2. šport. mužstvo, vedúce družstvo; najlepší hráč: l. ligy; l. mužstva
-
líhadlo -a -diel s. ležadlo, pohovka
-
nedok. líhať, líhať si -a
1. k 1, 2
2. iba líhať hovor. (s kým) pohlavne sa stýkať
● l., vstávať s niečím ustavične na niečo myslieť, s niečím sa zaoberať;
vstávajúc – l-úc ustavične; -
línia -ie ž.
1. čiara (i myslená): rovná l.;
demarkačná l.2. obrys, kontúra: l. tela, módna l. šiat;
hovor.: štíhla l. štíhlosť;
dbať na l-iu na štíhlosť3. časť frontu: frontová, obranná l.;
bojovať v prvej l-ii i pren. na najťažšom mieste4. rodová vetva, pokolenie: priama, genetická l.
5. celkový ráz, smer, zameranie: politická l.;
dejová l. (románu); -
líniový príd.
-
líra -y lír ž. býv. zákl. peňaž. jednotka a platidlo tal. meny
-
líšiť sa -i nedok. odlišovať sa: l. sa veľkosťou;
jeden sa l-i od druhého;
l. sa navzájom -
líška -y -šok ž.
1. psovitá šelma s jemnou kožušinou a huňatým chvostom, zool. Vulpes;
2. kožušina z nej: polárna, strieborná l.
● falošný ako l. prefíkaný;
každá líška svoj chvost chváli ľudia radi vyzdvihujú predovšetkým seba; -
líškať sa -a nedok. usilovať sa získať si niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi náklonnosti, zaliečať sa, lichotiť: l. sa žene, nadriadenému, l. sa ako mačka
-
líškavo prísl.;
-
líškavosť -i ž.
-
líškavý príd. kt. sa líška, zaliečavý, lichotivý; svedčiaci o tom: l. človek;
l-é slová; -
líštička -y -čiek ž. zdrob.
-
lístie -ia s. hromad. rastlinné listy: lipové, suché, vädnúce l.
-
lístkový príd.: l. systém regulujúci distribúciu;
l. katalóg;
l-é zlato;
kuch. l-é cesto oddeľujúce sa vo vrstvách; -
lístoček -čka m. zdrob. expr.
-
lístok -tka m.
1. zdrob. k 1, 2: okvetný l.;
l. s odkazom;
jedálny l. zoznam jedál;
korešpondenčný l.2. druh preukazu, doklad: l. do divadla;
cestovný l., stravný l.;
hlasovací l. pri voľbách3. niečo tenké ako list, plátok: l. zlata
● bez → vetra sa ani l. (na strome) nepohne;
-
lízadlo -a -diel s. miesto na lízanie soli (pre zvieratá): soľné l.
-
lízanka -y -niek ž. cukrík na drievku
-
lízať -že -žu -uc -uci nedok.
1. prechádzať jazykom po niečom, oblizovať: pes l-e pánovi ruku;
l. si rany (o zvieratách) i fraz. zotavovať sa z trápenia, porážky ap.;2. jazykom z niečoho uberať, zlizovať, oblizovať: l. zmrzlinu, soľ
● expr.: l. päty niekomu podlizovať sa;
(holú) → labu l.;
l. med, smotanu užívať to najlepšie z niečoho;
cez → sklo med l.; -
lízatko, správ. lízanka
-
lízing, pôv. pís. leasing -u m. ekon. zmluvný prenájom zariadení, realít a iných aktív na istý čas za poplatok (s neskorším odpredajom): vziať si auto na l.;
-
lízingový príd.: l-á spoločnosť
-
lokál1 -u L -i mn. -y m. zábavný podnik: nočný, tanečný l.;
lokál2 -u L -i mn. -y m. gram. 6. pád (v skloňovaní);
-
lóža -e ž.
1. oddelená časť na obvode hľadiska s niekoľkými sedadlami: divadelné l-e;
l. prezidenta republiky (v Slovenskom národnom divadle)2. organizačná jednotka slobodomurárov;
-
lôžko -a -žok s.
1. miesto upravené na ležanie, spanie; posteľ: nemocničné l., poľné l.;
svadobné, smrteľné l.2. odb. časť, v kt. je niečo uložené al. z kt. niečo vyrastá: anat. zubné l.;
bot. kvetné l.; -
lôžkodeň -dňa L -dni mn. -dni -dní m. admin. fin. náklady na deň pobytu v nemocnici, rekreačnom zariadení ap. viazané na jedno lôžko
-
lôžkovina -y -vín ž. posteľovina
-
lôžkový príd.: l. vozeň spací;
l-é oddelenie (nemocnice) -
lóžový príd.: l-é sedadlá
-
lúč -a m. fyz. dráha, po kt. postupuje energia vlnenia (zo zdroja); prúd takého vlnenia: svetelný, tepelný, laserový l.;
slnečné l-e, ultrafialové, röntgenové l-e, gama l-e, l-e gama; -
lúčavka -y ž. chem.: l. kráľovská zmes kyselín, kt. rozpúšťa ušľachtilé kovy
-
lúčik -a m. zdrob.
-
lúčinka -y -niek ž. zdrob.
-
lúčiť sa -i nedok. (s pozdravom) sa rozchádzať s niekým, opúšťať niekoho, niečo, odoberať sa: l. sa s priateľmi, s mladosťou;
l. sa bozkom;
ťažké l-enie● l. sa so svetom, so životom chystať sa zomrieť
-
lúčka -y -čok ž. zdrob.
-
lúčnatý príd. bohatý na lúky: l. kraj
-
lúčnica -e -nic obyč. mn. ž. ľud. pieseň spievaná pôv. pri hrabaní sena
-
lúčničiar -a m. člen umel. súboru Lúčnica;
-
lúčničiarka -y -rok ž.;
-
lúčničiarsky príd.
-
lúčny príd.: l-e hospodárstvo;
l. koník; -
lúčovito, lúčovite prísl.: l. sa rozbiehať
-
lúčovitý príd. rozvetvujúci sa ako lúče, pripomínajúci lúče: l-é vrásky;
-
lúčový príd.;
-
lúhovať nedok. spracúvať lúhom; máčať v nejakom roztoku: l. kože
-
lúhovitosť -i ž.
-
lúhovitý príd. majúci vlastnosti lúhu: l-á chuť, pôda;
-
lúhový príd.
-
lúka -y lúk ž. väčšia prírodná plocha zarastená trávou: horská, zelená l., kosiť l-y;
cvičná l. určená na cvičenie● (začať) na zelenej l-e začať z ničoho, začať úplne od začiatku;
-
lúkarský príd.
-
lúkarstvo -a s. poľnohosp. lúčne hospodárstvo;
-
lúmen -u m. fyz. hlav. jednotka svetelného toku v sústave SI, zn. lm;
-
lúpačka -y -čiek ž. stroj na lúpanie niekt. plodín;
-
lúpačkový príd.: l-á radlica
-
lúpaný príd. zbavený vrchnej vrstvy, kôry, obalu ap.: l. hrach
-
lúpareň -rne ž. dielňa, závod na úpravu lúpaním: l. strukovín, ryže, dreva
-
lúpať2 -e nedok. neos. bodavo bolieť (pri reumatizme), lámať: l-e ho v kolene
lúpať1 -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.
1. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šúp ap., olupovať, šúpať, bieliť: l. pomaranč, vajce;
l. fazuľu vylupovať;
l-ný hrach2. odstraňovať (šupu, kôru ap.), šúpať, olupovať, bieliť: l. kôru, šupu
// lúpať sa
1. zbavovať sa vrchnej vrstvy, olupovať sa, šúpať sa: chrbát sa mu l-e
2. oddeľovať sa z povrchu, šúpať sa, olupovať sa: pokožka sa mu l-e
-
lúpež -e ž. násilné odňatie cudzej veci; zbojstvo: trestný čin l-e, dopustiť sa l-e;
-
lúpežiť nedok. dopúšťať sa lúpeže, zbíjať
-
lúpežne prísl.
-
lúpežnícky príd. i prísl.;
-
lúpežníctvo -a s.
-
lúpežník -a mn. -ci m. kniž. zbojník; lupič;
-
lúpežný príd.: l-á vražda;
l-á výprava; -
lúpiť -i nedok. okrádať s použitím násilia; páchať lúpež, zbíjať: bandy l-li na cestách
-
lúskať -a nedok.
1. tlakom vylupovať plod, obyč. z tvrdého obalu: l. orechy, jadierka
-
opak. lúštievať -a
-
lúštiť -i -šť/-i! nedok.
1. tlakom vylupovať semená, jadrá, obyč. z mäkkého obalu: l. hrach, fazuľu
2. riešiť (niečo ťažké, nejasné): l. problémy;
l. krížovky vypĺňaním kolónok zisťovať tajničku; -
lúštiteľka -y -liek ž.;
-
lúštiteľský príd.
-
lyceálny, lýcejný príd.