Význam slova "ťr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

transportný príd.: t-é tarify;
t. vlak

transportovať nedok. i dok. dopravovať, dopraviť, prevážať, previezť (obyč. s určeným sprievodom): t. zajatcov, tanky

transpozícia -ie ž. kniž. transponovanie: umelecká t. motívov;
hud. t. skladby;
lingv. t. slova z jednej štýlovej vrstvy do druhej

transsexuál -a m. kto je postihnutý transsexualizmom

transsexualizmus -mu m. lek. psychické stotožnenie sa jednotlivca s opačným pohlavím spojené s túžbou po zmene pohlavia;

transvestita -u m. kto je postihnutý transvestizmom;

transvestitka -y -tiek ž.

transvestizmus -mu m. lek. sexuálna úchylka prejavujúca sa záľubou žiť, obliekať sa ap. podľa spôsobu druhého pohlavia;

tranz -u m. hypnotický al. extatický stav: upadnúť do t-u, byť v t-e

tranzistor -a m.

1. elektrotech. polovodičový zosilňujúci prvok nahrádzajúci elektrónky

2. hovor. tranzistorové rádio;

tranzistorák -a m. subšt. tranzistorové rádio; tranzistoráčik -a m. zdrob.

tranzistorový príd.: t. prijímač

tranzit -u m. preprava tovaru al. cestujúcich cez územie iného štátu;

tranzitný príd.: t-é clo, t-é vízum;
t. plynovod

trap -u m. hovor. klus (koňa): ľahký t., pohnať koňa do t-u

trápenie -ia s. teles. al. duš. utrpenie, útrapy, súženie; starosti: nekonečné t. (v chorobe);
t. s deťmi;
pomáhať si v t-í

□ mať t. trápiť sa

opak. trápievať -a

// trápiť sa

1. teles. al. duš. trpieť; sužovať sa, znepokojovať sa: chorý sa dlho (ne)t-l;
t. sa pre každú maličkosť;
expr. o mňa, o to sa ty netráp! nestaraj

2. expr. vynakladať námahu, (ťažko) pracovať: t. sa s príkladmi, t. sa po celý život;

opak. trápievať sa

trápiť -i nedok. spôsobovať teles. al. duš. utrpenie; sužovať, znepokojovať: hlad, smäd, bolesť ho t-i, t-i ho svedomie;
t. niekoho otázkami;
t. zvieratá týrať, mučiť, trýzniť;

trápne prísl.: t. sa cítiť;

trápnosť -i ž.

trápny príd. spôsobujúci rozpaky, nepríjemný: t-a situácia, otázka, t-e ticho;
si t.;

trapom prísl. hovor. klusom: kôň beží t.;

trapy obyč. v arch. L v trapiech m. pomn.

1. trápny pocit, rozpaky: v t-iech nevedel, čo s rukami

2. zried. trápenie, muky

● byť, nachodiť sa v t-iech trpieť

trara, trarará cit. napodobňuje trúbenie, bubnovanie ap.

trasa -y trás ž.

1. vytýčený smer, pozdĺžna os komunikácie: diaľková t., telekomunikačná t., t. plynovodu, vytýčiť t-u

2. dráha, cesta: turistická t., chodiť po vyznačenej t-e

traskavina -y -vín ž. výbušnina s veľkou detonačnou silou

traskavý príd. ľahko explodujúci, výbušný: t-é látky;
chem. t. plyn zmes vzduchu s metánom;
t-á ortuť použ. ako náplň rozbušiek

trasľavo prísl.;

trasľavosť -i ž.

trasľavý príd. trasúci sa; neistý: t-é ruky, t. hlas, t-é písmo;

trasochvost -a mn. N a A -y m. spevavý vták s dlhým pohyblivým chvostom, trasorítka, zool. Motocilla

trasorítka -y -tok ž. trasochvost;

trasovať nedok. odb. vytyčovať trasu: t-nie novej komunikácie

trasovisko -a -vísk s. močaristá, bahnitá pôda, rašelinisko;

trast, trust [tra-] -u m. ekon.

1. jedna z foriem monopolného hosp.: oceliarsky, peňažný t.

2. združovanie podnikov toho istého odboru: tukový, tabakový t.;

trastový, trustový príd.

trať -e ž.

1. dráha upravená na koľajovú dopravu; jej úsek medzi dvoma stanicami: železničná t., elektrifikovaná t., jednokoľajná t.;
na t-i Žilina – Košice

2. ustálená trasa, dopr. spoj, linka: autobusová t., električenka na všetky t-e

3. šport. pretekárska dráha: bežec na stredné t-e

4. hut. valcovacia t. usporiadanie valcovacích stolíc za sebou;

tratiť nedok.

1. strácať, vytrácať (jednotlivé predmety ap.): t. veci z vrecka

2. strácať (ubúdaním intenzity, kvality ap.): t. vedomie, pamäť, sily

3. prichádzať o niečo; strácať: t. pri kúpe, pri predaji škodovať

● t. vládu nad sebou prestávať sa ovládať;
chudoba cti net-í

// tratiť sa

1. (o veciach) strácať sa: vreckovky sa často t-ia

2. strácať sa (význ. 2), miznúť, zanikať: svetlo, sneh sa pomaly t-í;

3. nepozorovane sa vzďaľovať, vytrácať sa: začali sa po jednom t.

trativod -u m. odb. krytý odvodňovací kanál, drén;

trativodný, trativodový príd.: t-á rúra

traťmajster -tra m. pracovník dozerajúci na údržbu žel. tratí

traťový príd.: t. úsek;
t. rekord

trauma -y tráum ž. lek. teles. al. duš. zranenie, úraz;

traumatický príd.: t. šok;
t-é správanie;

traumaticky prísl.: t. reagovať

traumatizovať nedok. i dok. spôsobovať, spôsobiť traumu: t-ný organizmus;
t-júci zážitok

traumatológ -a mn. -ovia m. odborník v traumatológii;

traumatológia -ie ž. lek. odbor skúmajúci úrazy a poranenia;

traumatologička -y -čiek ž.;

traumatologický príd.: t. ústav;
t. kongres

tráva -y tráv ž.

1. iba jedn. súvislý zelený porast na lúke, pasienku ap. (slúžiaci ako krmivo): hustá, svieža t., ležať v t-e, kosiť, žať t-u;
zelený ako t.

2. steblovitá rastlina tvoriaca prevažnú časť tohto porastu, bot. t-y, novšie lipnicovité Poaceae: odtrhnúť steblo t-y;
lúčna t., viacročné t-y;
morská t. rastlinná výplň čalúnených výrobkov

3. subšt. marihuana: fajčiť t-u

● iron. → počuť t-u rásť;
už na ňom t. rastie už je pochovaný;
žart. nech → psom t. rastie, keď kone podochnú;
→ svetská sláva poľná t.;

travertín -u m. odroda vápenca použ. ako stavebný kameň, na obkladanie ap.: spišský t.;

travertínový príd.: t. lom

traverza -y -verz ž. oceľový nosník: železná t.

tráviaci príd. určený na trávenie, umožňujúci trávenie: odb.: t-e ústroje, t-e šťavy;
t-a sústava súhrn ústrojov na trávenie

travič -a m. kto trávi, usmrcuje jedom: stredovekí t-i;

travička -y -čiek ž.;

trávička -y ž. zdrob. expr.

travičský príd.;

travičstvo -a s.

opak. trávievať -a

travina -y -vín obyč. mn. ž. odb. tráva, trávnatá rastlina

tráviť¹ -i nedok.

1. rozkladať a zažívať potravu v tele: žalúdok mu net-i;
neos. v hore dobre t-i chutí jesť;
fyziol. t-enie biochem. rozklad potravín na jednoduchšie látky

2. prispievať k tomuto procesu: slivovica dobre t-i

tráviť³ -i nedok. jedom usmrcovať: t. hlodavce;
t. sa v zúfalstve

tráviť² -i nedok. prežívať (význ. 1); zdržiavať sa: t. voľný čas čítaním;
t. prázdniny, dovolenku pri vode;

trávnatosť -i ž. k 1

trávnatý príd.

1. zarastený trávou; bohatý na trávu: t. pahorok, t-é ihrisko;
t-é pasienky

2. poľnohosp. patriaci k trávam: t-é rastliny;

trávnica -e -nic ž.

1. ľud. pieseň tematicky súvisiaca s prácou pri kosení lúk: ťahavé t-e, spievať t-e

2. plachta na nosenie trávy

3. druh jahody rastúcej v tráve

trávniček -čka m. zdrob.

trávnik -a m. plocha pokrytá trávou, obyč. umele vysiatou a udržiavanou: hustý t., anglický t., t-y v parku;

trávnikový príd.: t-é trávy;

trávny príd. k 2: t. porast;
poľnohosp. t-e miešanky;

trávovozelený príd. zelený ako tráva: t. odtieň, t. náter

trávový príd.: t-á zeleň;
t-é semeno;

trblet, trblot -u m. poet. trblietanie, jagot, mihot, ligot: t. slnečných lúčov

trblietať sa -ce/-ta -cu/-tajú nedok. prerušovane žiariť, mihotať sa; ligotať sa, jagať sa, skvieť sa: hviezdy sa t-cu, zlato sa t-ce;
t-júce sa oči žiarivé

trblietavý príd. kt. sa trbliece, mihotavý; ligotavý, jagavý: t-á rosa, t-é svetlo;
prsteň s t-ým očkom

trčať -í -ia nedok.

1. vyčnievať odniekiaľ smerom von: nohy mu t-ia z postele, z vrecka mu t-li peniaze;
expr. kosti mu t-ia je chudý

2. čnieť do výšky, vypínať sa: komíny t-ia do oblohy

3. expr. byť niekde, zdržiavať sa; čakať, postávať: t. doma, t. na stanici do rána;
kde toľko t-í? dokedy tu budeme t.?

4. expr. byť v nejakom položení, väzieť: auto ostalo t. v blate;

● expr. slama mu t-í z topánok, z čižiem je z vidieka

trdlo -a s. hovor. pejor. nadávka: t. makové, ty t. (jedno)!

treba vetná prísl. v min. a bud. so sponou bolo t., bude t. v zápore netreba, nebolo t., nebude t. vyj. potrebu, nevyhnutnosť vykon(áv)ať dej, je potrebné, žiada sa, načim: t. si dávať pozor;
má všetko, čo t.;
bolo ti to t.? na to bude t. viac peňazí;
net. sa prenáhliť;
t. povedať, poznamenať, že ...

● niečoho t. ako soli veľmi;
tak mu t.! zaslúži si to (výraz škodoradosti);
nebolo mu → viac t.

trebárs hovor.

I. čast. vyj. ľubovoľnosť, hoci, hoc aj, bárs: môžeš hľadať t. (aj) do rána;
môžeme ísť t. hneď

II. spoj. podraď. zastaráv. vyj. prípustku, hoci, bárs: necítil zimu, t. vonku bolo chladno

trecí príd.

1. určený na trenie: t. stroj, t-ia miska;
t. rybník;
t-ia plocha pren. príčina sporov

2. založený na trení: tech. t. odpor, t-ia sila

tref -u obyč. mn. m. (žolíková) karta so znakom trojlístka;
t-y kríže

trefne prísl. vhodnejšie výstižne, priliehavo

trefný príd., vhodnejšie výstižný, priliehavý; pohotový: t-á charakteristika;
t-á odpoveď, poznámka;

tréma -y ž. napätie, neistota pred vystúpením na verejnosti ap.: mať, dostať t-u;

trémista -u m. kto máva trému;

trémistka -y -tiek ž.

tremolo -a s. chvejúci sa zvuk pri speve al. pri hre

trenažér -a L -i mn. -y m. zariadenie na výcvik vodičov, pilotov ap.

trend -u m. celkový smer vývinu: stúpajúci, svetový t.;

trendový príd.

tréner -a m. odborník, kt. vedie tréning: futbalový, hokejový t., t. koní;

trénerka -y -riek ž.;

trénerský príd.;

trénerstvo -a s. práca trénera

trenica -e -níc obyč. mn. ž. nezhoda názorov, rozpory: politické, národnostné t-e

trenie -ia s. sila brániaca vzájomnému pohybu dotýkajúcich sa telies: vnútorné t.;
valivé t.;
t. vzduchu

tréning -u m. plánovitá činnosť zameraná na podávanie a zdokonaľovanie šport. výkonov;
hovor. cvičenie vôbec: dvojfázový t.;
chýba mu t. v písaní;

tréningový príd.: t. proces

trenírky -rok, hovor. trenky -niek ž. pomn. krátke ľahké nohavice použ. najmä na šport: bavlnené t.

trénovať nedok.

1. uskutočňovať tréning; tréningom zdokonaľovať; cvičiť: t. beh, rýchlosť, vytrvalo t.;
t. svaly posilňovať

2. tréningom usmerňovať, viesť: t. mužstvo;
venuje sa t-niu mladých

trený príd. vznikajúci trením, miešaním: t-é cesto, t. rokfort

trepáčka -y -čok ž. žena, kt. trepe ľan al. konope (na trlici)

trepaj -a m. expr. tárač, táraj, táradlo;

trepajka -y -jok ž.

trepák -a mn. -ci m. expr. tárač, táraj, trepaj, táradlo;

trepaňa -e ž.

trepanácia -ie ž. lek. otvorenie telovej dutiny preniknutím cez kosť: t. lebky

trepáreň -rne ž. oddelenie závodu na spracúvanie ľanu al. konopí trepaním

trepať -e -ú nedok.

1. prudko kývať, mykať, hádzať, trepotať: t. rukami, nohami, vták t-e krídlami

2. takto udierať, búchať, tĺcť, trieskať: t. päsťou do stola, o stôl;
t. na dvere, na bubon;

3. expr. prudko hádzať, vrhať: t. veci na kopu

4. expr. takto rozbíjať, tĺcť, trieskať: t. taniere, hrnce

5. uvoľňovať vlákno z text. rastlín: t. ľan, konope

6. prudko miešať, šľahať: t. smotanu;
t. cesto;
t. sneh z bielkov

7. expr. vliecť (význ. 2), teperiť, terigať: nebudem to t. nazad

8. expr. tárať: čo to t-š?

● expr. t. → dve na tri;

dok. k 1 – 4, 8 trepnúť -e -ú -pol

// trepať sa

1. mykať sa, hádzať sa, trepotať sa: ryba sa t-e na udici

2. expr. vliecť sa (význ. 2), teperiť sa, terigať sa: t. sa taký kus cesty! kde sa (tam) t-š?!

trepot -u m.

1. trepotanie, trepanie, kývanie: t. krídel

2. expr. buchot, rachot: t. bubnov

trepotať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok.

1. trepať (význ. 1): t. krídlami

2. buchotať: t-nie bubnov

// trepotať sa trepať sa (význ. 1): zástava sa t-ce vo vetre

tresčí príd.: t-ia pečeň, t. šalát

tresk

I. cit.

1. napodobňuje zvuk pri náraze, výbuchu ap., bác, bum: vtom t.! vybuchol granát

2. naznač. prudký náraz, bác: t. (hlavou) do stĺpa

II. tresk -u m. treskot, rachot, hrmot: t. hromu, robiť t.;
→ veľký t.

● s t-om-pleskom hrmotne;
bez t-u-plesku v tichosti

treska -y -siek ž. ryba žijúca v severných moriach, zool. Gadus;

treskot -u m. trieskanie, rachot, hrmot: t. pušiek, hromov;
vlak preletel s t-om

treskúci príd. tuhý, krutý: iba v spoj. t. mráz, t-a zima