Význam slova "ťo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

očividný príd. kt. sa dá hneď vidieť, zjavný, jasný, zrejmý: o-á výhoda, o-é klamstvo;
je o-é, že ...;

očko -a očiek s.

1. zdrob. k oko (význ. 1, 2): tvár s malými bystrými o-mi;
o. siete, o. na pančuche

2. hovor. kameň vsadený do šperku: prsteň s o-m

3. zárodkový pupeň rastliny: o. na zemiaku;
o. ruže

4. zatočený sardelový rez s kaparou

5. kartová hra

6. subšt. príslušník tajnej polície majúci za úlohu sledovať niekoho: nasadiť na niekoho o.

● pozerať (sa) na niekoho po o-u nenápadne;
šibnúť, hodiť o-m po niekom letmo na niekoho pozrieť;

očkovací príd. slúžiaci na očkovanie; týkajúci sa očkovania: o-ie sérum, o. nôž;
o. preukaz

očkovať nedok.

1. dávať ochrannú látku (do tela), štepiť: o. deti (proti obrne);
povinné o-nie

2. štepiť očkom (význ. 3): o. strom

očnica -e -níc ž.

1. jamka, v kt. je uložená očná guľa

2. očný otvor na ochrannej maske

3. najspodnejší výbežok parohov;

očnicový príd.

očný príd.: o-á sliznica;
o. lekár;

očuchať dok. čuchaním zistiť, oňuchať: pes o-l potravu, stopu;
expr. deti jedlo najprv o-li ovoňali;

nedok. očuchávať -a

oľutovať dok.

1. prejaviť ľútosť, nespokojnosť so svojím konaním, obanovať, oželieť: o. svoju chybu;
o. svoje slová;
o-l, že nešiel preč

2. hovor. oželieť (význ. 1): ten čas už pre mňa o-uj!

oňho A zámena on (živ.) s predl. o;
o neho

oňuchať dok. ňuchaním zistiť, očuchať: mačka o-la jedlo;
psy sa o-li;
expr. (o človeku) ovoňať;

nedok. oňuchávať -a

ošacovať dok. hovor. ohodnotiť, oceniť: o. tovar, o. niekoho pohľadom

ošarpanosť -i ž.

ošarpaný príd. používaním, vekom ap. (veľmi) poškodený, ošúchaný, zanedbaný: o. dom, nábytok;

ošatiť dok. (za)obliecť, zaodiať, zaodieť: o. deti, o. sa na zimu;
športové o-enie šatstvo

ošedivieť -ie -ejú dok. stať sa šedivým; zošedivieť: vlasy mu celkom o-li;
o. od strachu

ošemetný príd. expr. háklivý: o-á vec, situácia

ošetriť dok.

1. poskytnúť zdrav. pomoc: o. raneného, o. si porezaný prst, o-l mu ranu;
odborné, bezplatné o-enie

2. poskytnúť potrebnú starostlivosť, opatriť: o. stromy, vozidlo, o. si vlasy, zle o-ený stroj

3. práv. slang. upraviť, (kladne) rozriešiť, vyriešiť: prijatím zákona sa o-í situácia podnikov;

nedok. ošetrovať

ošetrovateľ -a mn. -ia m.

1. kto (z povolania) ošetruje chorých

2. opatrovník, opatrovateľ: o. dobytka, stromov;

ošetrovateľka -y -liek ž.;

ošetrovateľský príd.: o-á služba;
o-á metóda

ošetrovňa -e ž. miestnosť na ošetrovanie: vojenská o.;
závodná o. ambulancia, ordinácia;
o. teliat

ošiaľ -u m. opojenie mysle, omámenie: chytil ho chvíľkový o.;
zločin spáchal v o-i zúrivosti

ošialiť -i -ľ! dok. expr. oklamať, ocigániť, podviesť: nedať sa o.

ošípaná -ej ž. domáce zviera chované na mäso a masť, sviňa: chov o-ých

ošipáreň -rne ž. stavba pre ošípané (obyč. pre väčšie množstvo): družstevná o.

ošírovať dok. hovor. dať na koňa postroj: o. kone

ošítka -y -tok ž. okrúhla al. podlhovastá slamená nádoba, slamienka: o. na chlieb, o. s vajcami

ošívať sa -a nedok. expr.

1. vrtieť sa (význ. 2), krútiť sa, mykať sa: o. sa pred muchami

2. zdráhať sa, okúňať sa, vykrúcať sa: o-l sa povedať pravdu

oškaredieť -ie -ejú dok. stať sa škaredým, ošpatnieť: o-la mu tvár

nedok. oškierať -a

// oškrieť sa: o. sa na kolene;

nedok. oškierať sa

ošklbaný príd.

1. zbavený peria, porastu, lístia ap.: o-á hus, o. strom, záhon

2. pejor. (o veciach) roztrhaný, otrhaný: o. kabát

3. pejor. (o človeku) otrhaný: o. žobrák

ošklbať -e -ú dok.

1. šklbaním odstrániť (perie ap.): o. perie;
o. lístky z kvetu otrhať

2. šklbaním zbaviť peria ap.: o. hus, konár

3. expr. obrať, okradnúť: o. niekoho o posledné peniaze

● o. niekoho ako hus obrať o všetko;

nedok. ošklbávať -a

ošklivec -vca m. expr. ošklivý človek

oškliviť nedok. vzbudzovať v niekom ošklivosť, odpor k niečomu, protiviť: o-í mu učenie, o-í si jedlo

// oškliviť sa

1. hnusiť sa: o-í sa mu jesť rybu

2. expr. zaoberať sa, zapodievať sa (s niečím nepríjemným): nebudem sa už s neposlušníkom o.

ošklivo prísl. i vetná prísl.: o. vyzerať;
vonku je o.;

ošklivosť -i ž.

1. k 1 – 3

2. ošklivý čin: páchať o-i

3. odpor, hnus: cítiť o. k niekomu

ošklivý príd.

1. výzorom nepekný, škaredý, ohavný, hnusný, op. pekný: o-é farby, o-á tvár

2. vzbudzujúci nepríjemné pocity, nepríjemný, protivný, ohavný: o-á robota, o-é počasie, o-á choroba;
o-é slovo neslušné, hrubé

3. expr. nebezpečný, háklivý: je to o-á situácia, o-é zranenie;

oškrabať -e -ú, oškriabať -e -u dok.

1. škr(i)abaním odstrániť (povrchovú vrstvu), zoškr(i)abať: o. špinu, blato, o. kôru zo stromu

2. škr(i)abaním očistiť, obieliť: o. zemiaky;

nedok. oškrabávať, oškrabúvať -a, oškrabovať

oškrabkať dok. expr. (jemne) oškrabať: o. nečistotu;

nedok. oškrabkávať -a

oškrieť -ie -ú -etý/-ený dok. odrieť, poškr(i)abať, oškúliť: o. (si) lakeť, o-tý stôl;

oškúliť -i -ľ! dok. expr. odrieť, poškr(i)abať, oškrieť: o. si líce, o-ená skriňa

// oškúliť sa: o-l sa a poudieral

oškvarček -a m. zdrob.

oškvariť dok. škvarením pripáliť (na povrchu): o. si vlasy, kožu

oškvarkový príd.: o-é pagáče;

oškvarok -rku/-rka m. obyč. mn. škvarka: halušky s o-mi;

oškvŕknuť -e -u -kol dok.

1. sčasti spáliť (plameňom, mrazom ap.): blesk o-l strom

2. sčasti o(b)horieť, sčasti sa spáliť: o-té vlasy

ošľahať dok. šľahaním zasiahnuť a poškodiť: vetrom, dažďom o-né stromy;

nedok. ošľahávať, ošľahúvať -a

ošľahnúť -e -ú -hol dok. šľahnutím zasiahnuť a poškodiť: tvár o-tá plameňom;
mráz o-l kvety;

ošmeknúť -e -ú -kol dok. pejor. klamstvom okradnúť, dostať: o. niekoho o peniaze

// ošmeknúť sa oklamať sa, dostať sa: pri kúpe som sa o-l

ošmirgľovať dok. k šmirgľovať: o. plech;
o. hrdzu

ošomrať -e -ú dok. expr. šomraním prejaviť nespokojnosť, ohundrať, ofrflať: o. darček, o. každú robotu;

nedok. ošomrávať -a

ošpatnieť -ie -ejú dok. oškaredieť: po rokoch o-la

ošplechnúť, ošpľachnúť -e -ú -chol dok.

1. šplechnutím umyť: o. sa studenou vodou

2. šplechnutím zamokriť: auto ho o-lo

ošpliechať -a dok.

1. špliechaním umyť, ostriekať: o. si tvár

2. špliechaním zamokriť, zašpliechať, znečistiť, ostriekať: o-né nohavice

oštara -y -tár ž. expr. nepríjemnosť, ťažkosť, opletačka, mrzutosť

□ byť niekomu na o-u, mať s niekým, niečím o-u

oštarovať sa nedok. hovor. expr. spôsobiť si oštaru, trápiť sa: nebudem sa už s vami o.

oštep -u/-a m. zahrotená tyč použ. kedysi ako zbraň; dnes šport. náčinie takéhoto tvaru: bodnúť, zabiť o-om;
hod o-om

oštepár -a m. kto hádže oštepom;

oštepárka -y -rok ž.;

oštepársky príd.

oštiepok -pka m. údený ovčí syr vajcovitého tvaru

oštítkovať dok. dať na niečo štítok, štítky

ošúchane, ošúchano prísl.;

ošúchanosť -i ž.

ošúchaný príd.

1. používaním opotrebovaný, obšúchaný, obdratý: o. kabát

2. častým opakovaním zunovaný, zovšednený, otrepaný: o-é frázy, slová;

ošúchať -a dok.

1. šúchaním (význ. 3) očistiť ap.: o. si topánky do trávy

2. používaním opotrebovať, obšúchať, obdrať: o. nábytok

// ošúchať sa

1. používaním sa opotrebovať, obšúchať sa, o(b)drať sa: farba sa o-la

2. častým opakovaním sa zunovať, zovšednieť, otrepať sa, obšúchať sa: pieseň sa rýchlo o-la

ošuchnúť sa -e -ú -chol dok. o(b)trieť sa: mačka sa o-la o múr

ošudiť dok. hovor. expr. oklamať, podviesť, ošvindľovať: nedať sa o.

ošumelo prísl.

ošumelý príd.

1. ošúchaný, zodratý: o. oblek

2. ošarpaný, spustnutý: o. dom;

ošúpať -e -u dok.

1. zbaviť šúp, olúpať, obieliť: o. kukuričný klas

2. odstrániť (šupu ap.), olúpať, obieliť: o. kôru

// ošúpať sa olúpať sa (význ. 1, 2)

ošvindľovať dok. hovor. expr. oklamať, podviesť, ošudiť: nemôže ho o.

oťapiť dok. hovor. expr. ohúriť, omámiť: o-ený páľavou, vínom, byť ako o.

oťarchavieť -ie -ejú dok. (o žene) stať sa ťarchavou, otehotnieť

oťažieť -ie -ejú dok. stať sa ťažkým: taška mu naraz v ruke o-la;
ruky, nohy mu o-li;
strom o-ený plodmi;
hlava mu o-ie starosťou;

nedok. oťažievať -a

oťukať dok. hovor. expr. opatrne preskúmať, zistiť (stav niečoho): o. protivníka, o. prostredie;

nedok. oťukávať -a: najprv sa iba o-li

// oťukať sa zvyknúť si na prostredie, udomácniť sa: musí sa najprv trocha o.;

nedok. oťukávať sa

nedok. ožarovať

oželieť -ie -ejú dok.

1. zmieriť sa so stratou: o. syna;
o. dovolenku

2. oľutovať: o. svoj omyl

oženiť dok. priviesť (muža) k ženbe: o-li syna proti jeho vôli našli mu nevestu

// oženiť sa (o mužovi) uzavrieť manželstvo, vziať si za ženu: pred týždňom sa o-l (s mladou učiteľkou)

ožiariť -i dok.

1. žiarou zaliať, osvietiť: slnko o-lo kraj;

2. vystaviť (umelému) žiareniu: o. sa horským slnkom

3. žiarou zasiahnuť: rádioaktívne o-enie;

nedok. ožierať sa -a

ožiť -je -jú dok.

1. nadobudnúť (znova) život (po strate vedomia ap.): zakliata princezná o-la (v rozprávke);
mŕtvy už neo-je;
chorý po lieku o-l;

2. obnoviť sa; oživnúť: záujem o-l, spomienky o-li

3. oživnúť (význ. 2), oživieť: mesto o-lo, oči mu o-li (nadšením)

● o-l ako mucha na jar, mušky mu o-li oživol;

nedok. ožívať -a

oživene, oživeno prísl.: o. rozprávať

oživený príd. kt. oživel: o. záujem;
o-á tvár;

oživieť -ie -ejú dok. oživnúť: o-enie výroby;
v spoločnosti nastalo o-enie

oživiť dok.

1. urobiť živým: o. bábiku (v rozprávke)

2. obnoviť: o. si spomienky, o. záujem o šport

3. urobiť živším: o. výrobu zaktivizovať;
o. sortiment spestriť;

oživnúť -e -ú -vol dok.

1. obnoviť sa, oživiť sa: spomienky o-li

2. stať sa živým, čulým, oživieť, ožiť, okriať: škola o-la deťmi;

oživotvoriť dok. kniž. oživiť, obnoviť: o-enie Matice slovenskej (r. 1919)

nedok. oživovať

// oživiť sa obnoviť sa, občerstviť sa, oživnúť: v pamäti sa o-l sen;

nedok. oživovať sa

oživovateľ -a mn. -ia m. kniž. kto niečo oživuje: o. rodinných tradícií;

oživovateľka -y -liek ž.

ožltnúť -e -ú -tol ožltnutý dok. stať sa žltým, zožltnúť: lístie o-lo, o. od závisti

ožobráčiť -i dok.

1. obrať o majetok, zbedačiť: o. robotníkov;
vojnou o-ený národ

2. expr. zmrzačiť, dokaličiť: o-né telo;

nedok. ožobračovať

// ožobráčiť sa zmrzačiť sa, dokaličiť sa: o. sa pri havárii

ožran -a m. pejor. opilec, pijan: nazvať niekoho o., o-om;

ožranský príd.: o-á spoločnosť;

ožranstvo -a s. opilstvo

ožrať sa ožerie ožerú -tý/-ný dok. pejor. opiť sa, spiť sa: o-tý človek

● expr. o. sa ako snop, do nemoty, pod obraz (Boží) veľmi;

ožrebiť sa dok. (o kobyle) priviesť na svet žriebä

peši, pešo, pešky prísl. na vlastných nohách: ísť p., chodiť p. do práce

● p. ako za vozom je to jedno;
žart. tam, kde aj kráľ chodí p. na záchod(e)

prečo

I. zám. opyt. príslov.

1. expr. i prečože vyj. otázku týkajúcu sa príčiny, dôvodu: p. si to urobil? prečo(že) ta chceš ísť?

2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú, príčinnú, prívlastkovú: dobre vie, p. to nekúpil;
obáva sa, p. sa nehlásia;
vysvetlil dôvody, p. neprišiel

3. používa sa ako vzťaž. výraz v spoj. so slovesom byť, mať a inf., kt. vyj. existenciu a možnosť realizovať dej: niet sa p. urážať, má p. žiť

4. expr. i prečože (v rečníckych otázkach) má vymedzovací význ.: prečo(že) by sa mal s tým trápiť?

II. prečo neskl. s.: večné detské p.

● každé p. má svoje preto všetko má príčinu

šaľo -a mn. -ovia m. expr. pochábeľ, jašo, vetroplach (obyč. nadávka)

šašo -a mn. -ovia m.

1. osoba zabávajúca v stredoveku svojich pánov (panovníka, šľachtu), pajác: kráľovský, dvorný š.

2. klaun

3. expr. nevážne sa správajúci človek, pajác;