Význam slova "štú" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 578 výsledkov (5 strán)
-
štuchanec -nca m. expr. štuchnutie (do boku, do chrbta): dostať pár š-ov
-
štuchať nedok. expr.
1. päsťou, lakťom ap. vrážať, drgať: š. do boka, do brucha;
š-li sa pod rebrá -
stuchlina -y -lín ž. niečo stuchnuté; zápach po niečom stuchnutom, potuchlina: v byte bolo cítiť s-u, jedlo páchlo s-ou
-
stuchnúť -e -ú -chol dok. skaziť sa vplyvom vlhka a plesne, potuchnúť: múka s-la, s-tá slama, s-tý vzduch
-
dok. štuchnúť -e -ú -chol
-
šťučí príd.: š-ie zuby, plutvy
-
stučnieť -ie -ejú dok. stať sa tučnejším, tučným, stlstnúť, op. schudnúť: keď prestal športovať, s-l;
s. o päť kilogramov -
stud -u m. kniž.
1. hanblivosť, cudnosť: rumenec s-u, falošný s.
-
studeniť nedok. chladiť (význ. 2): železo s-í
-
studeno
I. prísl. k 1, 3, 4 i vetná prísl. k 1: s. sa pozrieť, s. sa správať;
v izbe bolo s.; -
studenokrvnosť -i ž.
-
studenokrvný príd.: biol. s. živočích majúci nestálu teplotu krvi závislú od teploty prostredia, op. teplokrvný;
-
studenomilný príd. uspôsobený znášať chladné podnebie, prostredie, op. teplomilný: s-é rastliny, živočíchy
-
studenosť -i ž.
II. studeno -a -dien s.
1. iba jedn. chlad
2. huspenina
-
študentka -y -tiek ž.;
-
študentský príd.: š. časopis;
-
študentstvo -a s. hromad. študenti
-
studený príd.
1. vzbudzujúci pocit chladu, veľmi chladný, op. teplý: s-á voda, s. byt;
s-á kuchyňa, s-á misa jedlá vopred pripravené, podávané vychladnuté al. bez tepelnej úpravy;
s-é farby modrá, zelená, sivá;
s-á sprcha i fraz. nepríjemné prekvapenie, rozčarovanie;
s. ako ľad i fraz. odmeraný2. vyznačujúci sa nízkou podnebnou teplotou, op. teplý: s. kraj, s-é pásmo;
meteor. s. → front3. odmeraný (význ. 2), nevľúdny, neprívetivý, chladný: s. pohľad, s-á zdvorilosť
4. ľahostajný (význ. 1), chladný: byť k niekomu s.
● expr.: s. ako žaba veľmi;
byť (už) s. mŕtvy;
publ. s-á vojna politicky vyostrený vzťah medzi bývalým ZSSR a jeho spojencami na jednej strane a záp. krajinami na druhej strane;
s. máj, v stodole raj; -
štúdia -ie ž.
1. odb., ved. článok, práca: teoretická, analytická š.
2. výtvar. práca ako príprava na väčšie konečné dielo: š. hlavy, portrétová š.
-
studienka -y -nok ž. studnička (význ. 2);
-
studienočka -y -čiek ž. zdrob.
-
študijný príd.: š. plán, š-á cesta
-
štúdio -ia D a L -iu s.
1. miestnosť s prístrojovým vybavením na prípravu a vysielanie rozhlas. al. telev. programov, na nakrúcanie filmov ap.
2. študijná a experimentálna scéna: Š. mladých;
-
štúdiový príd.: š-á technika
-
štúdium -ia s.
1. odb., ved. výskum, bádanie: š. vesmíru, jazyka
2. i štúdiá -ií pomn. navštevovanie školy vyššieho typu: univerzitné, denné, večerné š.;
odísť na š-iá3. študovanie (význ. 2): š. literatúry, cudzích jazykov;
-
studňa -e ž. vyhĺbená jama so spevneným vnútrom na zhromažďovanie vody z prameňa: kopať, vŕtať s-u, naťahať vodu zo s-e, murovaná s.;
→ artézska s.; -
studniarsky príd.;
-
studniarstvo -a s. studniarsky odbor
-
studnica -e -níc ž. kniž. zdroj (význ. 2), prameň: príslovia sú s-ou ľudovej múdrosti
-
studnička -y -čiek ž.
1. zdrob. k studňa
2. miesto, kde vyviera voda, povrchový prameň obyč. upravený na naberanie vody, studienka: horská s., napiť sa zo s-y
-
studničný príd.
1. pochádzajúci zo studne, studňový: s-á voda
2. patriaci k studni, studňový: s-é koleso, vahadlo, s-á pumpa
-
studňový príd.;
-
študovať nedok.
1. vzdelávať sa na stred. al. vys. škole: š. na gymnáziu, na univerzite;
š. popri zamestnaní2. získavať poznatky v istom odbore: š. právo, filozofiu
3. vedecky skúmať: š. vývin jazyka, dejiny;
4. nacvičovať (so súborom): š. divadelnú hru
-
študovňa -e ž. miestnosť, inštitúcia na štúdium: univerzitná š., š. zahraničnej literatúry
-
študujúci m. kto študuje, študent: š. popri zamestnaní, diaľkovo š.
-
stuha2 prísl. tuho, silne, intenzívne: s. zviazať;
s. rozmýšľaťstuha1 -y stúh ž. (užší) ozdobný pás tkaniny: hodvábna s., smútočné s-y (na vencoch), vlasy uviazané s-ou;
-
stuhnúť -e -ú -hol dok.
1. stať sa tuhým, stvrdnúť: vosk s-l, s-tý olej
2. stať sa nehybným, zmeravieť; stŕpnuť: prsty mu s-li, s-té telo;
s. od ľaku, od strachu● krv mu s-la (v žilách) zdesil sa
-
stuhový príd.;
-
šťuk cit. napodobňuje zvuk vznikajúci pri (prudkých) tvrdých nárazoch
-
štuka -y štúk ž. stav. zmes vápna (sadry) a jemného piesku na vrchné omietky; omietka, ozdoba z tejto zmesi;
šťuka -y šťúk ž. dravá sladkovodná ryba, zool. Esox;
-
šťukať nedok.
1. pri nárazoch tvrdého predmetu vydávať krátke tupé zvuky, cvakať: nožnice š-jú, zámka š-á
2. spôsobovať takéto zvuky: š. kľučkou, záverom pušky;
-
štukatér -a m. kto robí štukovú omietku al. výzdobu;
-
štukatérsky príd.: š-a sadra, dielňa;
-
štukatérstvo -a s.
-
štukatúra -y ž. stav. plastická ozdoba z malty al. sadry
-
dok. šťuknúť -e -ú -kol
-
šťukot -u m. šťukanie, cvakot: š. zapaľovača
-
štukový príd.: š-á malta, výzdoba
-
stúliť -i -ľ! dok.
-
nedok. stuľovať
// stúliť sa schúliť sa (význ. 1): s. sa do klbka, leží s-ený;
-
nedok. stuľovať sa
-
štulpňa -e obyč. mn. štulpne -í ž. šport. návlek, návleky
-
stúpací príd. určený na stúpanie: stav. s-ie vedenie hlav. vedenie vody, plynu a elektriny vedúce z 1. podlažia do najvyššieho, stúpadlo
-
stúpačka -y -čiek ž. hovor. stúpadlo (význ. 1 – 5);
-
stúpačkový príd.: s. ventil
-
stúpadlo -a -diel s.
1. plošinka slúžiaca ako schod (na železničnom vozni, nákladnom aute, stroji ap.)
2. obyč. mn. vstavané priečky slúžiace ako rebrík (v komínoch, kanáloch)
3. stúpacie vedenie
4. obyč. mn. háky pripevňované na obuv pri výstupe na stĺpy ap.
5. nožné tlačidlo;
-
stúpadlový príd.
-
stupaj -e ž.
1. chodidlo (význ. 1): poraniť si s.
-
stupajový príd.
-
stúpať -a nedok.
1. k stúpiť, stupiť: s. do blata
2. kráčať smerom hore, vystupovať: s. po schodoch, s. hore svahom
3. pohybovať sa smerom hore, dostávať sa do vyššej polohy, dvíhať sa, op. klesať: dym, lietadlo, hladina vody s-a;
jeho hlas s-l zvyšoval sa a silnel4. nachádzať sa na vzostupnej línii, op. klesať: chodník s-a, trať má veľké s-nie
5. zväčšovať množstvo, intenzitu ap., vzrastať, zvyšovať sa, op. klesať: ceny, mzdy s-jú, produktivita práce s-a, tlak, horúčka s-a;
s-úce tendencie;
nálada s-a zlepšuje sa● expr.: s. si na jazyk a) mýliť sa v reči b) klamať;
s. niekomu na → päty;
s. niekomu do svedomia dohovárať;
s. po → spoločenskom rebríčku;
úspech mu s-a do hlavy začína byť pyšný;nedok. stúpať -a
-
stúpavý príd. stúpajúci, op. klesavý: s-á tendencia;
lingv. s-á melódia;
s. let, op. zostupný -
stupeň -pňa m.
1. vodorovný výstupok s hranou tvoriacou pravý uhol; schod: s-e vedúce na tribúnu;
s-e víťazov (pri šport. podujatí);
vodohosp. vážske s-e kaskády na Váhu2. zložka hierarchicky usporiadaného celku: príbuzenský s.;
samosprávne orgány všetkých s-ov;
učiť na prvom, druhom s-i (zákl. školy)3. fáza, štádium, etapa vývinu: vývinový s.;
vysoký s. ťarchavosti4. (pri hodnotení) miera (význ. 4), úroveň: popálenina prvého s-a, dosiahnuť vysoký s. kultúry;
s. tvrdosti (vody, kovu);
mat. rovnica prvého, druhého s-a;
tech. rýchlostný s.;
lingv. prvý s. pozitív, druhý s. komparatív, tretí s. superlatív (členy kategórie, ktorou sa pri príd. a prísl. vyj. miera porovnávanej vlastnosti);
hud. miesto tónu v stupnici5. zaradenie podľa hodnoty, dôležitosti v istej stupnici hodností: odborný pracovník prvého s-a
6. dielec na stupnici (teplomera ap.) ako jednotka miery, zn. °; jednotka niekt. mier: s. teploty, je päť s-ov Celzia (5 °C);
obrátiť (sa) o stoosemdesiat s-ov i fraz. zmeniť názor na opačný;
slivovica má 50 s-ov;
geol. s. zemepisnej dĺžky, šírky 360. diel rovnobežky, poludníka;
geom. uhlový s., s. uhla 360. diel plného uhla; -
stúpenec -nca m. kto je niekomu, niečomu naklonený, kto sa stavia za niekoho, niečo, prívrženec; zástanca: s. realizmu, reforiem, s-i ekologického hnutia;
-
stúpenkyňa -e -kýň ž.
-
stupídne prísl.;
-
stupídnosť -i ž.
-
stupídny príd. kniž. obmedzený, hlúpy; svedčiaci o tom; nevhodný: s-e reči, s-e správanie;
-
stúpiť -i, stupiť -í dok.
1. položiť chodidlo nohy niekde, do istej polohy, šliapnuť: s. na koberec, s. na sklo, s. (si) na špičky, prsty;
s. na pedál stlačiť pedál;
s. niekomu na otlak i fraz. expr. dotknúť sa niečieho citlivého miesta2. urobiť krok, podísť, kročiť: nepozerá, kde s-i, s-í;
kde s-i, s-í, tam zanechá stopu3. vojsť (význ. 1), vkročiť, vstúpiť: s. do vody
● expr.: s. niekomu na prsty, na krk zamedziť vyčíňanie niekoho;
s. niekomu do svedomia pokarhať ho;
niet kde s. niet voľného miesta; -
šťúplo prísl.
-
šťúplučký, šťúplušký, šťúplunký príd. expr. veľmi šťúply: š. chlapec, š-á postava;
-
šťúply príd. malý a tenký, drobný: š. chlapík, š-a žena, postava;
-
stupnica -e -níc ž.
1. ukazovadlo s vyznačenými stupňami hodnôt meranej veličiny (na prístrojoch ap.): s. teplomera
2. rad hodnôt, stupňov v istom slede; ich označenie, rozpätie, škála: s. farieb, tvrdosti, platová s.;
hud. rad tónov nasledujúcich od zákl. tónu po oktávu: durová, molová s., tvrdá, mäkká s. -
stupník -a, stupienok -nka m. zdrob. k 1, 3: dostať sa, vystúpiť o s. vyššie i pren. spoločensky postúpiť
-
stupňovací príd.: lingv. s. vzťah v kt. druhá zložka vyj. väčšiu intenzitu deja, stavu (napr. ponáhľal sa, ba utekal);
s. význam (spojky) -
stupňovanie -ia s. tvorenie 2. a 3. stupňa príd. al. prísl.; súhrn tvarov príd. al. prísl. na vyjadrenie stupňa pomenúvanej vlastnosti, gradácia: (ne)pravidelné s.
-
stupňovať nedok. postupne zväčšovať, zvyšovať, zosilňovať, zintenzívňovať: s. výrobu, s. napätie, tempo, s. hlas;
lingv. tvoriť 2. a 3. st. príd. al. prísl.// stupňovať sa stávať sa postupne väčším, silnejším, stúpať, vzrastať: výdavky sa s-jú;
nálada sa s-je stúpa -
stupňovito, stupňovite prísl.: s. klesať;
s. usporiadaný; -
stupňovitosť -i ž.
-
stupňovitý príd.
1. majúci podobu stupňov, terasovitý: s-é hľadisko, s. terén
2. postupný (význ. 2): s. vývin;
-
stupňový príd.;
-
dok. k 3 – 5 stúpnuť -e -u -pol
-
šťúr -a mn. N a A -y m. škorpión
-
štúrať -a nedok. expr.
1. i štúrať sa hrabať sa, prehrabávať sa, prehŕňať sa, vŕtať sa, kutrať sa: š. (sa) kutáčom v pahrebe, š. si v nose;
š. (sa) v zemi;
š. sa v cudzích veciach i pren. pliesť sa2. pichať (význ. 1), strkať, drgať: š. palicou do zeme;
š. do priateľa i pren. podpichovať ho; -
šťúrik -a mn. N a A -y m. malý užitočný článkonožec s klepietkami, zool. Chelifer
-
dok. štúriť -i
1. k štúrať (význ. 2)
2. vopchať: š. ruku do vrecka, do rukáva
-
šturm -u m.
1. hovor. šturmovanie: veľký š., stavbársky š., š. pred koncom roka
2. zastar. útok
-
šturmovať nedok.
1. hovor. náhlivo, s vypätím síl dokončievať, doháňať zameškané (pri plnení prac. úloh): š. na stavbe
2. zastar. útočiť (význ. 1)
-
šturmovčina -y ž. hovor. šturmovanie
-
štúrovčina -y ž. forma spis. slovenčiny, ktorú kodifikoval Ľudovít Štúr
-
štúrovec -vca m. prívrženec Ľudovíta Štúra; člen Štúrovej družiny
-
štúrovský príd. týkajúci sa Ľudovíta Štúra a jeho družiny: š-á generácia, š-á slovenčina, š. pravopis;
š-í básnici -
stužiť dok. spevniť, vystužiť: s. účes tužidlom;
s-ený (pokrmový) tuk upravený na vyšší st. topenia; -
stužka -y -žiek ž.
1. zdrob. k stuha
2. stuha;
-
stužková -ej ž. hovor. stužková slávnosť
-
stužkový príd.: s-á ozdoba;
s-á slávnosť slávnostné odovzdávanie stužiek budúcim maturantom obyč. spojené so zábavou; -
stužovadlo -a -diel s. prostriedok, pomôcka na stužovanie
-
nedok. stužovať
-
stužtička -y -čiek ž. zdrob. expr.
-
ablegát -a m. hist. poslanec krajinského snemu v Rakúsko-Uhorsku
-
achát -u m. mnohofarebný polodrahokam chalcedón
-
adresát -a m.
1. osoba, ktorej je určená zásielka
2. osoba, ktorej je určený prejav: nájsť a-a i fraz. dostať sa k príslušnej osobe;
-
advokát -a m. práv. zástupca, obhajca: práv. ustanoviť niekomu a-a;
● robiť niekomu a-a obhajovať ho;
-
agát -a m. tŕnitý strom so strapcami bielych kvetov, bot. Robinia;
-
agregát -u m. zoskupenie, stmelenie: kombajnový a.;
miner. hrubozrnný a. -
akurát hovor.
I. prísl. práve, priam: a. sme prišli
II. neskl. príd. vhodný, dobrý, priliehavý, akurátny (v prís.): šaty sú mi a.
III. čast.
1. zdôrazňuje platnosť výrazu; priam, práve, presne: a. taký, a. sto, a. vtedy;
už mám toho a. dosť -
anakolút -u m. štyl. vybočenie z väzby, z vetnej stavby
-
antikvariát -u m. obchod so staršími knihami, časopismi, rukopismi ap.
-
aparát -u m.
1. prístroj: fotografický, premietací a.
2. výkonný admin. orgán, úrad; jeho pracovníci: štátny, stranícky a.;
byrokratický a. -
apetít [-t-] -u m. hovor. chuť do jedla: mať dobrý a., jesť s a-om
-
atentát -u m. útok na život z polit. pohnútok: pripravovať, spáchať a. na niekoho
-
atlét -a m. športovec pestujúci atletiku;