Synonymá slova "štú" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 1040 výsledkov (9 strán)
-
štuchanec p. úder 1
úder 1. prudké narazenie, udretie niečoho na niečo; takto spôsobený zvuk: údery palicou, pravidelné údery srdca, údery hromu; pocítiť silný úder • náraz: dostať náraz do nohy • zásah: zásah päsťou do tváre • hovor. rana: dostať ranu do hlavy • expr.: buchnát • búchanec • štuchanec (úder päsťou do chrbta): dať niekomu buchnát, štuchanec do rebier • hovor. expr. buchta • det. packa (slabší úder): dať dieťaťu packu na dlaň • expr. štulec (Jégé) • expr. drganec (Gráf) • hovor. expr. šupa
2. p. útok 1 3. p. katastrofa, tragédia 2
bodať 1. zasahovať končitým, ostrým predmetom • pichať: bodať, pichať koňa ostrohou • klať (rohmi) • kraj. bádať (Kukučín): báda ho do boka • štuchať: štuchať, pichať palicou do pahreby • štípať (o hmyze): včely, osy štípu, bodajú • hovor. zastar. stôsať (Dobšinský): stôsať zviera do boka • nár. zabádať: zabádať pysk do zeme (Kukučín)
2. spôsobovať ostrú, bodavú bolesť • pichať: ostré svetlo bodá, pichá do očí • klať: neos. kole ho v boku
3. p. podpichávať
ďobať 1. udierať zobákom • ďubať: ďateľ ďobe, ďube do stromu • zobať • kľuvať • kľuť: kvočka ho zobala do nohy; húsky kľuvajú, kľujú do ohrady • expr.: ďobkať • ďubkať • ťupkať (jemne ďobať)
2. expr. udierať nejakým ostrým predmetom • pichať • bodať: ďobať, pichať paličkou do zeme • expr.: ďubať • ďugať • expr. zried. ťupať: ďubal sa do čela; Neďugaj, neťupaj ma lakťom! • strkať • expr. štuchať: strkal, štuchal doňho palicou • expr.: ďobkať • ďubkať • ťupkať (slabo udierať): nesmelo ma ďubkala po pleci
dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotierať • byť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravý • dorážať • doberať • doberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakov • pokúšať • dráždiť • pichať • podpichávať • podpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahneval • naberať • expr.: zadrapovať • zadrapkávať • zabŕdať • zapárať • zadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho muža • expr.: bodať • podkušovať • podkušiavať • dopaľovať • dojedať • dodierať • dodievať • dokúčať • domŕzať • dožierať • dolípať • doskakovať • drapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ? • expr.: začínať • špárať • štúrať • štipkať • vŕtať • rýpať • ryť • bagrovať • hovor. expr.: vyrývať • štuchať: Nevyrývaj! • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdať • dopekať • nár. expr. nadŕľať (Tajovský) • nár.: prehárčať • napekať (Timrava) • kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová) • subšt.: štengrovať • hecovať
domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykel • dráždiť • expr.: podpichávať • podpichovať • dopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkami • hovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkami • expr.: dopaľovať • dojedať • dožierať • doskakovať • dolípať • dohúdať • dokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermi • byť dotieravý • dotierať • dorážať • pokúšať • expr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičím • naliehať • vymáhať • hovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil plat • doberať • doberať si • naberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho muža • expr.: zabŕdať • zapárať • zadierať • začínať • štúrať • štipkať • drapkať • vŕtať • rýpať • ryť • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývať • štuchať • fraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu • subšt.: hecovať • štengrovať
pichať 1. zasahovať niečím zahroteným • bodať: pichať, bodať obeť nožom • štuchať • štúrať • štárať • šparchať: štuchá, štára do osieho hniezda • ďubať • ďobať: dravec ďobe zobákom do zdochliny • stokať • stokýnať: stokať červíka na udicu • žihať (pichať žihadlom): žihať ako osa
p. aj strkať 2
2. spôsobovať bolesť bodnutím al. podobnú ako pri bodnutí • bodať: včela, osa ma pichá, bodá; svetlo reflektora pichá, bodá oči • štípať (spôsobovať pálčivú bolesť): rana nepríjemne štípe • klať: po dlhom behu ma začne klať v boku • lúpať • lámať: pri zmene počasia ho lúpe, láme v kolene • kniž. obádať: strnisko obáda nohy
3. označovať príchod a odchod z pracoviska pomocou automatických hodín • hovor. štikať • subšt.: cvikať • cvakať: v robote pichá, cviká vždy posledný
4. p. strkať 1 5. p. podpichávať
podpichávať, podpichovať expr. znepokojovať zlomyseľnými, nepríjemnými rečami • expr. pichať: podpichával, pichal ho ironickými narážkami • expr.: podkušiavať • podkušovať • podkúšať: cez hodinu podkušiava spolužiaka • dráždiť • popudzovať (vyvolávať nepríjemné pocity, reakcie): jej pohľad ho dráždi, popudzuje • expr. bodať: otázky ho nepríjemne bodajú • expr.: zapárať • zadierať • zadrapkávať: mládenci zapárajú, zadierajú do dievčat • prekárať (žartovne podpichávať): v škole ho prekárali, že je zo všetkých najmenší • expr.: zabŕdať • dobiedzať: nechajte deti na pokoji, nezabŕdajte, nedobiedzajte do nich • doberať • doberať si • naberať • expr.: dopaľovať • dotierať • dodievať: doberať (si), naberať kamaráta pre jeho pracovitosť; dotierať, dodievať do niekoho posmešnými rečami • expr. začínať: Nezačínaj stále! • expr.: štúrať • štipkať • hovor. expr. štuchať: jedovato do seba štúrali, štuchali; štipkal ženu svojou iróniou • hovor. expr. vyrývať: stále vyrývajú, nedajú pokoja • hovor. orať (do niekoho) • subšt.: štengrovať • hecovať: štengrujú, hecujú kamaráta, aby platil • provokovať (k zlej činnosti): provokuje dieťa k zlosti • expr.: badúriť • badurkať: badúrila, badurkala zaťa proti rodine • štvať • huckať • nár. huškať (nahovárať na zlé) • navádzať (nahovárať na niečo nenáležité)
sácať prudkými pohybmi, nárazmi niekoho posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy • socať: nahnevaný sácal, socal deti von z izby; ponáhľajúci sa ľudia sácali, socali jeden do druhého • strkať (vrážať obyč. niečím zahroteným do niekoho): strkať hokejkou do spoluhráča • štuchať (rukou, lakťom a pod. prudko vrážať a spôsobovať bolesť) • drgať • expr.: džugať • durkať (rukou, telom, lakťom, palicou a pod. vrážať do niekoho): Nedrgaj do mňa!; džugá, durká do suseda, nedá mu pokoj • nár. súrať
strkať 1. vsúvaním, tlakom vkladať niečo niekam • zastrkovať • zasúvať • zasunovať • vsúvať: strkať, zastrkovať kľúč do dierky; strká, zasúva si pierko za klobúk; zasúvať, vsúvať meč do pošvy • pchať: Nepchaj ruky do stroja! • vtláčať • vtískať • tískať • tiskať • tisnúť • tlačiť: vtláča, vtíska tvár do vankúša; tíska, tisne chlapcovi do rúk peniaz; tisnúť, tlačiť do fajky tabak • vnucovať (násilím nútiť prijať): vnucuje dieťaťu pohár teplého mlieka • expr. pichať: pichá chlapcovi do rúk pero
2. prudkým pohybom al. nejakým (obyč. zahroteným) predmetom vrážať do niekoho, zasahovať niekoho, narážať na niekoho • expr.: strcať • strckať • štuchať • bodať: baran nás strká, strcká rohmi; strkať, štuchať suseda do rebier • drgať • expr.: džugať • ďugať • dlbať • durkať • drcať • žďobať • žďuchať: drgali do nás, aby sme sa ponáhľali; chlapci sa cez hodinu jednostaj džugali, durkali, žďuchali • nár.: štopať • kynkať: deti jeden druhého štopali; voly sa kynkali rohmi • expr.: ďobať • ďubať (niečím ostrým): ďobe, ďube doň paličkou, aby ustúpil • socať • sácať (prudko posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy): v hneve socia, sáče syna na dvor • zried. posacovať (slabo strkať): posacovať vozík k dverám • postrkávať • postrkovať • poštuchávať (chvíľami, občas strkať, štuchať, sácať)
štuchať expr. lakťom, päsťou al. zahroteným predmetom vrážať do niekoho, do niečoho • expr.: džugať • žďuchať • ďugať • žďobať • dlbať • durkať: potajomky štuchal, džugal, dlbal spolužiaka do boka; Neďugaj ma! • strkať • drgať • expr. strcať: deti strkali, drgali do seba lakťami • expr.: ďobať • ďubať (prstom, ceruzou, paličkou a pod.) • šparchať: chlapec ďobal, šparchal do psa drúčikom • expr. rýpať: rýpal do nás lakťom • nár.: klmať • štopať: klmať suseda lakťom; chlapci jeden druhého štopali • expr. poštuchávať • postrkávať (chvíľami)
plesnina 1. zápach po niečom plesnivom, stuchnutom • stuchlina • potuchlina • zatuchlina: v byte bolo cítiť plesninu, stuchlinu; jedlo páchlo potuchlinou, zatuchlinou • pleseň: v pivnici páchla pleseň • zried. stucheľ (Urban)
2. p. pleseň 1
stucheľ, stuchlina p. plesnina 1
drgnúť 1. prudkým pohybom naraziť • vraziť • strčiť: drgol, vrazil, strčil plecom do kolegu • expr.: džugnúť • ďugnúť • štuchnúť • dlbnúť • durknúť • drcnúť • drúliť • trknúť • bucnúť • žďobnúť • žďuchnúť • štopnúť • rypnúť (mierne drgnúť): džugla, štuchla kamarátku lakťom; žďobol, rypol spolužiačku pod lopatku
2. porov. mykať
naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do seba • udrieť • uderiť • buchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do steny • expr.: bachnúť • tresnúť • tresknúť • trepnúť • hovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpa • drgnúť • strčiť • expr.: štuchnúť • šuchnúť • hovor. expr.: bacnúť • bucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytku • expr. zried.: drúliť • trknúť: v tme drúlil do stromu • sotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadol • zraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelami • nabehnúť • naletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážku • nár. expr. klmnúť
2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiť • trafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihu • zraziť sa (s niekým, niečím) • prísť • dôjsť • objaviť • nájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účte • expr.: naďabiť • naďapiť: naďabil na prekážku
3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúk • nastoknúť • nabodnúť • napichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeň • nabiť • natĺcť (do niečoho): nabil klince do steny
4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1
sotiť 1. prudkým pohybom, nárazom pohnúť z miesta al. vychýliť z polohy: sotili ho do vody, do kúta • strčiť: strčili ho z lavice dolu • štuchnúť • buchnúť • drgnúť • expr.: džugnúť • durknúť (rukou, lakťom a pod. prudko vraziť do niekoho): štuchnúť, buchnúť kamaráta do chrbta; tak ho džugol, durkol, drgol do boka, že skríkol • expr. vrútiť (sotiť dovnútra): vrútila chlapca do izby • posotiť • postrčiť • poštuchnúť • podrgnúť • expr. podžugnúť (trochu sotiť)
2. prudko posunúť (nejakú vec) • strčiť: sotil, strčil kufor pod stôl • expr.: šupnúť • šuchnúť (rýchlo)
p. aj hodiť
strčiť 1. sunutím vložiť niečo niekam • vstrčiť • vopchať: (v)strčiť, vopchať palicu do diery; papier si (v)strčil, vopchal do vrecka • zastrčiť • zasunúť • zastoknúť (úplne al. za niečo): (za)strčí, zasunie si ruky do vrecák; zastrčí tašku pod stôl; zastokne si kvet za pás • hovor. zastrknúť • expr.: šupnúť • šuchnúť • všuchnúť (rýchlo): šupla, (v)šuchla mu lístok do vrecka • vtlačiť • vtisnúť: vtlačiť, vtisnúť niekomu peniaz do dlane • podstrčiť (strčiť pod niekoho, pod niečo): podstrčiť pod dieťa plienku • postrkať (viac vecí, osôb na viaceré miesta): postrká do zásuvky všetky spisy • popchať • nastrkať • napchať (strčiť niekam väčšie množstvo niečoho): popchal, nastrkal všetko do batoha
p. aj vopchať
2. prudkým pohybom, nárazom niečo, niekoho zasiahnuť, do niečoho sa oprieť: strčil do mňa drúkom • expr. štuchnúť • štúriť (prstom, lakťom a pod.): od zlosti štuchol dieťa do chrbta; štúril ho palicou • pichnúť (niečím zahroteným) • drgnúť • expr.: dlbnúť • drcnúť • trcnúť • trknúť • bucnúť (menej intenzívne): úmyselne drgol, drcol do ženy stojacej vedľa; drgni, trcni doňho, nech sa zobudí • expr. rypnúť: rypne do mňa, kde môže • expr.: džugnúť • ďugnúť • žďuchnúť • durknúť: džugnúť, ďugnúť do boka niekoho • sotiť (prudkým pohybom vychýliť z polohy): sotila ho zo schodov • nár. desnúť (Kálal) • zavadiť (náhodou a obyč. jemne): zavadil o nábytok • zakopnúť (náhodou nohou strčiť do niečoho)
pokaziť sa 1. zmeniť sa na horšie, menej hodnotné • skaziť sa • poškodiť sa: výťah sa pokazil, poškodil; počasie sa pokazilo, skazilo • zničiť sa • znivočiť sa • porúchať sa: stroj sa porúchal • polámať sa (pokaziť sa lámaním): mechanizmus sa polámal • expr. pobabrať sa: robila do večera a nakoniec sa to všetko pobabralo • hovor. expr.: popsuť sa • zopsuť sa: výroba sa zopsula • niž. hovor.: poondieť sa • poondiať sa • hrub.: pokašlať sa • pokašľať sa • vulg. posrať sa (o potravinách, tovare a pod.) • fraz.: vziať skazu • podľahnúť skaze • prísť navnivoč: ovocie rýchlo vezme skazu, rýchlo príde navnivoč • potuchnúť • zatuchnúť • stuchnúť • vyprieť (vplyvom vlhka a plesne): múka v sklade potuchla, obilie v mokrote vyprelo • preležať sa (dlhým ležaním sa znehodnotiť): látka sa preležala a rozpadla sa • zažltnúť: olej po čase zažltne
2. mravne, charakterom a pod. sa zmeniť na horšie • spustiť sa • skaziť sa: dievča sa v meste pokazí, spustí, skazí • upadnúť (mravne) • hovor. expr.: zhumpľovať sa • zlumpáčiť sa • zlumpovať sa • spanghartiť sa • zopsuť sa • popsuť sa • zopsiť sa • spodliť sa • spodlieť: v zlej spoločnosti sa mladí rýchlo zlumpáčili, zopsuli • vulg. skurviť sa (o žene) • expr.: zoplaniť sa (Vajanský) • splaniť sa • splanieť: svet splanel • expr.: spľuhavieť • spľundravieť • expr. zried.: spľuhačiť sa • spaskudiť sa: bez matky sa deti spľuhačia • pren. pejor.: zgrmančiť sa • zgrmaniť sa • expr. zried. skoprdačiť sa
stuchnúť p. pokaziť sa 1
plesnivý 1. napadnutý plesňou, pokrytý plesňou • splesnený • splesnetý • splesnivený: plesnivé, splesnené, splesneté potraviny; plesnivý, splesnivený chlieb • oplesnený • oplesnetý • oplesnivený: oplesnené steny • stuchnutý • potuchnutý • zatuchnutý (plesnivý a vlhký): stuchnuté, potuchnuté múry pivnice; potuchnutá, zatuchnutá bielizeň • nár. spretý
2. p. sivý 1 3. p. starý1 1 4. p. plesňový
stuchnutý p. plesnivý 1, vlhký
vlhký nasiaknutý menším množstvom tekutiny; obsahujúci menšie množstvo tekutiny • mokrý (op. suchý): vlhký, mokrý uterák • zvlhnutý • navlhnutý • zavlhnutý: zvlhnuté, navlhnuté, zavlhnuté seno • navlhčený: navlhčený uterák • vlhkastý (trocha vlhký): vlhkastý vzduch • zamokrený (nasiaknutý vodou): zamokrená lúka • mokrastý • zried. mokravý (trocha mokrý): mokrastá pôda, mokravé sihote (Tatarka) • namoknutý: namoknuté šaty • zamoknutý: zamoknuté obilie • vlahý • vlažný (mierne vlhký a teplý): vlahý, vlažný vetrík • ovlažený (občerstvený vodou): ovlažená tvár • rosnatý • zarosený • zrosený • orosený • rosný • rosavý (pokrytý rosou): rosnatá, zarosená, zrosená tráva; orosené listy • spotený • zapotený • prepotený • upotený (vlhký od potu): spotená, zapotená košeľa; prepotené, upotené vlasy • stuchnutý • potuchnutý • zatuchnutý • nár. puchký (pokazený vplyvom vlhka a plesne): stuchnutý, potuchnutý vzduch; puchká zem (Plávka) • odb. humídny: humídna hlina
stučnieť zvýšiť svoju telesnú hmotnosť, stať sa tučnejším, tučným (op. schudnúť) • stlstnúť: po tridsiatke stučnela, stlstla • pribrať • nabrať (na váhe): v poslednom čase pribral; veľmi si nabrala • hovor. popraviť sa: po chorobe sa musíš popraviť • expr.: rozkysnúť sa • vykŕmiť sa • vypásť sa • vytučiť sa • vyžrať sa • rozpásť sa (s neestetickými následkami) • pejor.: stelnatieť • zbruchatieť • zbachratieť • spupkatieť: od piva zbruchatel, spupkatel • expr., obyč. zjemn.: zaokrúhliť sa • zaguľatiť sa: rokmi sa zaokrúhlila, zaguľatila • zhrubnúť (obyč. o ťarchavej žene): v páse zhrubla • zosilnieť • zmohutnieť (stať sa telesne zdatnejším) • expr. zried.: zosadlovatieť • zosadlovieť • osadlovieť (obrásť tukom)
hanba 1. stav al. pocit toho, kto je potupený, zneuctený, pohanený: urobiť niekomu hanbu • potupa: je to pre nás potupa • blamáž: skončilo sa to blamážou • zlé meno: urobiť rodine zlé meno
2. trápny pocit, ktorý vznikol vykonaním niečoho nenáležitého al. potupením: mať pocit hanby • hanblivosť: červenať sa od hanblivosti • kniž. stud: konať bez studu • ostych: urobil to bez ostychu
3. p. ohanbie
stud p. hanba 2
chladiť 1. zbavovať tepla • ochládzať • ochladzovať • schladzovať: chladí, ochládza si horúci čaj • mraziť • zmrazovať (chladiť pod bod mrazu): na zimu si mrazia, zmrazujú ovocie a zeleninu
2. vyvolávať chladivý pocit • studeniť: obklad ho na čele chladí, studení • mraziť (pri pocite veľkého chladu): mrazí ho v celom tele • expr. zried. znobiť: znobenie na chrbte (Jesenská)
3. p. tíšiť 2
studeniť p. chladiť 2
studený 1. ktorý vzbudzuje pocit chladu, ktorý má nízku teplotu, veľmi chladný (op. teplý, horúci) • chladný: opierať sa o studenú, chladnú stenu • chladený (op. nechladený): chladené nápoje • ľadový • mrazivý • mraziaci (ktorý mrazí, ktorý je studený ako ľad): ľadové ruky priložila na čelo; mrazivý severný vietor • zimomravý • zimomrivý (naháňajúci zimomriavky) • nár. zimný: zimomravé ráno; drsný (stále studený a ťažko znesiteľný): drsné podnebie • expr. zried.: studenkastý • studenkavý (trocha studený)
2. p. chladný 1, 3 3. p. mŕtvy1 1
studenkavý p. studený 1
huspenina stuhnutý rôsolovitý pokrm z vareného mäsa, koží a pod. • studeno: trasie sa ako huspenina, ako studeno • subšt. sulc
p. aj rôsol
chlad 1. nízka teplota (op. teplo) • chladno • zima: nočný chlad, pociťovať chladno, tvár vyštípaná zimou • studeno • studenosť • zried. chladnosť (Kukučín) • zastar. chladnota (Horal) • mráz (chlad nižší ako 0 °C): mráz poškodil stromy
2. nedostatok citu • ľahostajnosť: z jej správania vycítil chlad, ľahostajnosť • odmeranosť • neprívetivosť • nevšímavosť: bol známy svojou odmeranosťou, neprívetivosťou, nevšímavosťou • chladnosť • studenosť • zastar. chladnota (Škultéty)
rôsol glejovitá hmota z organických látok na konzervovanie a úpravu pokrmov • aspik: šunka v rôsole, v aspiku • želé (ovocný rôsol): marhuľové želé • huspenina • studeno (studené glejovité jedlo z vyvarených bravčových nožičiek, koží a mäsa) • subšt. sulc
studeno1 1. porov. studený 1 2. p. zima2
studeno2 1. p. chlad 1 2. p. huspenina, rôsol
zima2 (v spojení so sponou) tak, že vzniká pocit zimy, chladu (op. teplo) • chladno • studeno: vonku je zima, chladno; je studeno, musíme sa vrátiť • zried. zimno
cudzota 1. čo má cudzí ráz, čo pochádza z iného celku: cudzota prízvuku hovoriaceho • cudzosť • odlišnosť: odlišnosť zvykov • osobitosť • osobitnosť • zvláštnosť • nezvyčajnosť • neobyčajnosť: nezvyčajnosť správania
2. nedostatok citového vzťahu: cudzota v rodine • cudzosť • chlad • chladnosť • studenosť • ľahostajnosť: ľahostajnosť medzi manželmi • odmeranosť • neprívetivosť • nevľúdnosť: nevľúdnosť nadriadeného • strohosť: strohosť príkazov • odcudzenie • odcudzenosť: vzájomná odcudzenosť • zastar. chladnota
studenosť p. chlad 1, 2
študent kto študuje na strednej al. vysokej škole: dobrý, priemerný študent • poslucháč (vysokoškolský študent): poslucháč medicíny, architektúry • študujúci: študujúci popri zamestnaní • žiak (strednej školy) • vysokoškolák (vysokoškolský študent) • zastar. študiózus (Zúbek) • zastar. univerzitant (Kukučín)
žiak 1. kto chodí do základnej al. strednej školy • školák: žiaci, školáci majú prázdniny • študent (žiak strednej školy): študenti maturujú v júni
2. p. stúpenec, pokračovateľ
drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plocha • hrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožka • rapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňach • drapľavý • škrabľavý • škrabavý • škriabavý • pichľavý • pichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlna • zrnitý: zrnitý povrch • rapkavý • expr. rapľavý (Karvaš) • hrčkovitý • hrčkavý • nár. expr. škrapatý (Švantner) • pridrsný (príliš drsný)
2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá žena • necitlivý • nevyberaný • nešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientom • tvrdý • bezcitný: tvrdá, bezcitná tvár • cynický • drastický • surový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódy • neuhladený (spoločensky) • expr.: neokresaný • neotesaný • neokrôchaný (v správaní) • gadžovský • chrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horal • expr. grobiansky • subšt. hulvátsky • expr. krčmový • hovor. šťavnatý: krčmové vtipy • ordinárny • vulgárny: ordinárne, vulgárne reči
3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavý • chripľavý • drapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiech • chraptivý • zachrípnutý • zádrhľavý • zádrhlivý • zadŕhavý • expr. škrabľavý • pren. pejor. krákavý • pren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasom • chrčivý • zried. chrčavý • hrubý • chrochtavý
4. ťažko znesiteľný • nevľúdny • neprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý kraj • kniž. nehostinný: nehostinné hory • surový: surová zima • chladný • studený: chladné, studené podnebie • nepríjemný
chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mlieko • chladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené víno • vychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá piecka • čerstvý • svieži • osviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrine • ľadový • mrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduch • drsný • nevľúdny • neprívetivý • kniž. nehostinný • surový • ostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severák • sychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasie • pren. zubatý: slnko je už zubaté • prichladný (priveľmi chladný)
2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavu • rozumový • racionálny: rozumový, racionálny typ človeka • chladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosť • triezvy • rozvážny: triezvy, rozvážny um • pokojný • stoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha
3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavý • ľahostajný • vlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažné • zdržanlivý • rezervovaný • neutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťah • ľadový • mramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvár • strohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slov • odmeraný • neprístupný: byť k niekomu odmeraný • studený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosť • nevľúdny • neprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľad • hovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobený • úsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a nelásku • frigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálny • formálny • úradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase
ľahostajný ktorý nemá o nič záujem; ktorý neprejavuje navonok záujem, citové pohnutie a pod.; ktorý svedčí o nezáujme • nevšímavý • apatický • flegmatický: ľahostajný, nevšímavý človek; pacient je ku všetkému nevšímavý, apatický; nevšímavý, flegmatický výraz tváre • neúčastný • nezúčastnený (ktorý nepociťuje, neprejavuje účasť): vrhol na smútiacich neúčastný, nezúčastnený pohľad • ochabnutý • otupený • zatupený (ktorý stratil o všetko záujem): ochabnutá, otupená myseľ; otupený väzeň • letargický • rezignovaný (úplne, až chorobne ľahostajný): letargické správanie pacienta • kniž. indolentný • odb. inertný (neschopný reagovať) • nepohnutý (bez citového pohnutia): pri správe o jeho smrti zostala nepohnutá • chladný • studený (bez citového vzplanutia): citovo chladný, studený človek; pohlavne chladný muž • cudzí • odcudzený (ktorý nemá al. ktorý stratil citový vzťah): boli si odrazu (citovo) cudzí, odcudzení (op. blízki) • indiferentný (nezaujímajúci ani jeden z protikladných postojov): byť indiferentný k národnostnej otázke • ignorantský (svedčiaci o ignorancii) • vlažný (majúci al. prejavujúci voči niečomu veľmi malý záujem; svedčiaci o malom záujme): mať vlažný vzťah k politike • pasívny (úplne bez záujmu; op. aktívny) • apolitický (ľahostajný vo vzťahu k politike): pasívny účastník prebiehajúcich udalostí; prezident zaujal apolitický postoj • hluchý • slepý (úmyselne ľahostajný k veciam, javom a pod.): byť hluchý, slepý voči cudziemu nešťastiu • pohodlný • publ. pejor. pohodlnícky (ktorý sa nenamáha prejaviť záujem, zaujať postoj): pohodlná, pohodlnícka reakcia na problém • laxný • nedbanlivý • nedbalý • nedbajský • nezodpovedný (ktorý berie na ľahkú váhu zodpovednosť, dôslednosť): mať laxný, nedbanlivý, nedbalý prístup k práci; nedbajská, nezodpovedná výchova
mŕtvy1 1. ktorý prestal žiť (o človeku, tvoroch), ktorý nejaví znaky života (op. živý) • zomretý • umretý: hroby mŕtvych, zomretých, umretých príbuzných • kniž. zastaráv.: zomrelý • umrelý • umrlý (Kukučín, Timrava) • zahynutý (ktorý zahynul) • kniž. zastar. zahynulý: zahynutí vojaci • zdochnutý (o zvieratách, hrub. i o človeku): zdochnutý pes • kniž. zosnulý • trocha zjemn. nebohý • expr. nebožký: dom zosnulého, nebohého starého otca • neživý • nehybný • bezduchý: mŕtve, neživé, nehybné, bezduché telo • meravý • stuhnutý • expr. tuhý • pren.: vystretý • vyvrátený • vyvalený: meravé oči; našli ho stuhnutého, tuhého, vystretého na dlážke • pren.: studený • vychladnutý: už je studený • pren. vyhasnutý (o očiach) • odumretý • odb. nekrotický: odumreté telá morských živočíchov; odumreté, nekrotické tkanivo
2. p. pustý, prázdny 3. p. neplodný
nevľúdny 1. ktorý nemá v sebe milotu, vľúdnosť; svedčiaci o nedostatku vľúdnosti (op. vľúdny) • neprívetivý • nemilý • neláskavý: nevľúdny, neprívetivý pán; dostalo sa nám neprívetivého, nemilého, neláskavého prijatia • mrzutý • namrzený • nevrlý • namosúrený • kniž. morózny • hovor. pejor. cerberovský (dávajúci najavo nepríjemnú náladu; svedčiaci o nepríjemnej nálade): mrzutý, nevrlý, morózny človek; namrzený, namosúrený, nevrlý, cerberovský výzor • zamračený • mračný • zamosúrený • pochmúrny • pošmúrny • zachmúrený • chmúrny • zastar. zahúlený (naplnený nevôľou, mrzutosťou; op. veselý): mračný, zamračený, namosúrený predavač; vrhnúť zamračený, zachmúrený, zahúlený pohľad; mať nevľúdnu, pochmúrnu, chmúrnu náladu • studený • chladný • odmeraný (bez vrúcnosti, srdečnosti; op. srdečný, teplý): studené, chladné privítanie; chladné, odmerané správanie • mrazivý • odmietavý • pren. ľadový (svedčiaci až o nevraživosti, pohŕdaní a pod.): mrazivá, odmietavá odpoveď; mrazivý, odmietavý postoj voči niekomu • pren. expr. kyslý
p. aj nepríjemný; zlý
2. ktorý vyvoláva stiesňujúci, zlý pocit, dojem (op. vľúdny) • neprívetivý • nepríjemný • zlý: nevľúdne, neprívetivé, nepríjemné, zlé počasie • kniž. nehostinný • drsný (obyč. nevhodný pre život; op. pohostinný, malebný): nehostinný dom; nehostinný, drsný kraj • pochmúrny • pošmúrny • chmúrny (op. veselý): pochmúrne, chmúrne okolie domu • ťaživý • smutný • kniž. ponurý (vyvolávajúci až depresiu): ťaživé, smutné ráno; ponurá izba
odmeraný 1. ktorý necíti al. neprejavuje citovú náklonnosť; svedčiaci o citovej ľahostajnosti, chlade (op. srdečný) • zdržanlivý • strohý • chladný: odmerané, zdržanlivé správanie; byť odmeraný, strohý, chladný voči niekomu • ľahostajný • nevšímavý • neosobný (bez citovej zaujatosti): pozrel na neho ľahostajným, nevšímavým pohľadom; neosobné prečítanie rozsudku • upätý (veľmi kontrolujúci svoje citové prejavy): odmerané, upäté vystupovanie • neprístupný (brániaci sa citovej náklonnosti a jej prejavom): neprístupný úradník • neprívetivý • nevľúdny • nemilý • studený • ľadový (bez prívetivosti, vľúdnosti): neprívetivé, nemilé, studené, ľadové prijatie hosťa; neprívetivý, nevľúdny postoj voči niekomu • suchý • oficiálny • rezervovaný (neprezrádzajúci citovú zaujatosť): suchý, oficiálny tón reči; rezervovaná odpoveď • úsečný • strmý • rázny (spojený s istou drsnosťou, odmietaním): úsečná, strmá reč; strmý, rázny spôsob úradovania • prísny: povedať niečo odmeraným, prísnym hlasom (op. láskavým, teplým) • odmietavý • pren. kožený (ktorý nedovolí ani náznak pozitívnych citových pohnutí al. ich prejavov): odmietavý, kožený výraz tváre • hovor. škrobený (neprirodzene sa kontrolujúci v citových prejavoch a pod.; op. uvoľnený): odmeraný, škrobený človek; mať škrobené spôsoby
2. p. pravidelný 3
ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrený • nabrúsený • vybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosa • zastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelky • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký
2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatý • zahrotený • prihrotený • hrotitý • hrotistý • končistý • končitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrch • zaostrený • zašpicatený: zaostrená, zašpicatená brada • prudký • strmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpanie • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký
3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamene • drsný • tvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóver • pichľavý • pichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrku • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký
4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavý • silný • intenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenie • vysoký • pišťavý • piskľavý • pískavý • piskotavý • hvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťal • výrazný • zreteľný • zvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)
5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavý • silný • prudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlo • intenzívny • veľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesť • štiepavý • pichavý • pichľavý • driapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocit • studený • mrazivý • čerstvý • rezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietor • dráždivý • korenistý • korenitý • pikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetov • štipľavý • pálčivý • pálivý • rezavý • tuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močení • čpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápach • priostrý (priveľmi ostrý)
6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľký • intenzívny • silný • prudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréning • rezký: ostrý, rezký rytmus • priostrý (príliš ostrý)
7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavý • bystrý • výborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum
8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasný • výrazný • zreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváre • viditeľný • zrejmý • do očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrast • zaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obraz • živý • pestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby
9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísny • strohý • príkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika diela • útočný • polemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorov • expr.: naostrený • nabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekoho • jedovatý • expr. britký • kniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutie • pren.: korenistý • korenitý • štipľavý • korenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámky • rezný (Rázus) • priostrý (príliš ostrý)
zdržanlivý ktorý mierni prejavy svojich citov; ktorý zachováva mieru v prejavoch, v jedení, pití a pod.; svedčiaci o tom • umiernený: je zdržanlivý, umiernený vo svojich prejavoch; umiernená politika • mierny • nevtieravý • diskrétny: je to veľmi mierny, diskrétny človek • rezervovaný • odmeraný (zdržanlivý v správaní): zachováva si rezervovaný, odmeraný postoj • chladný • studený • oficiálny (zdržanlivý v správaní sa): chladný, oficiálny tón reči; studený úsmev • striedmy (zdržanlivý v pôžitkoch): vedie striedmy život; je striedmy v nárokoch • abstinentský • abstinentný (zdržanlivý v pití alkoholu): má abstinentské zásady • asketický • expr.: kláštorný • kláštornícky: žiť asketickým, kláštorným životom • cudný • mravný • čistý • hanblivý (zdržanlivý v pohlavnom živote): cudná, čistá dievčina; hanblivý chlapec • uzavretý • neprístupný • nekomunikatívny • upätý • odmietavý (zdržanlivý v spoločnosti): je to uzavretý, upätý človek • hovor. škrobený • pren. kožený (zároveň predstieraný): škrobený, kožený výraz tváre
článok 1. kratší slovesný útvar s politickou, odbornou, umeleckou al. inou tematikou: redakčný článok; mať článok v časopise • stať (väčší odborný článok): úvodná, novinová stať • štúdia (odborný, vedecký článok): teoretická, analytická štúdia • príspevok (kratší článok): v novinách mu uverejnili prvý príspevok • poznámka (veľmi krátky článok)
2. p. zložka, časť, ohnivo 1
štúdia p. článok 1
prameň 1. prirodzené vyvieranie vody al. inej kvapaliny na povrch • žriedlo: minerálny, horúci prameň, minerálne, horúce žriedlo • studnička • studienka (povrchový prameň obyč. upravený na naberanie vody): napiť sa zo studničky, zo studienky • vyvieračka (krasový prameň) • teplica (termálny prameň): liečivá teplica • geol. termy (teplé pramene)
2. zoskupenie vláken al. iných jednotlivých, obyč. dlhých a tenkých častí niečoho • pradeno • prúd: prameň, pradeno, prúd vlasov • zväzok: zväzok prútov • zried. vojka (Figuli)
3. p. pôvod 1, zdroj, základ 3, zásobáreň 4. p. spis 1 5. p. začiatok
studienka p. studnička, prameň 1
studnička miesto (obyč. upravené), kde vyviera voda • studienka: nabrať si vody zo studničky, zo studienky • prameň: liečivý prameň
divadlo 1. inštitúcia na predvádzanie dramatických diel; budova, miesto na ich predvádzanie: Slovenské národné divadlo; stretli sme sa pri divadle • zastar. teáter: chodili spolu do teátra • scéna: bábková scéna • štúdio (študijné a experimentálne divadlo): Štúdio Novej scény • činohra (na predvádzanie slovesných dramatických diel): v činohre uvádzajú Čechova • opera (na predvádzanie hudobnodramatických diel): v opere je premiéra Aidy • opereta (na predvádzanie hudobno-slovných diel) • varieté (na predvádzanie tanečno-speváckych výstupov) • kabaret (na predvádzanie tanečno-hudobných, humoristických al. artistických programov)
2. p. príhoda 3. p. faloš
štúdio p. divadlo 1
študiózus p. študent
študírovať p. študovať 1
študovať 1. vzdelávať sa na strednej al. vysokej škole; získavať vedomosti (v istom odbore) • hovor. zastar. al. expr. študírovať: študuje matematiku; expr. Čo študíruješ? • učiť sa (získavať vedomosti): ľahko, rád sa učí, študuje • fraz. expr. prehŕňať sa v knihách
p. aj učiť sa 1
2. vedecky zisťovať poznatky o niečom • bádať: študuje príčiny vyschýnania lesa; báda o vplyve prostredia na ľudský organizmus • skúmať: skúma dejiny svojho rodiska
3. sústredene, dôkladne pozorovať • skúmať • obzerať • prezerať: študuje, skúma, aká je situácia; obzerá, prezerá sa v zrkadle
4. štúdiom, cvičením, učením si osvojovať: divadelný súbor študuje novú hru • cvičiť • nacvičovať • učiť sa: herci cvičia, nacvičujú, učia sa svoje úlohy
učiť sa 1. cvičením, precvičovaním, počúvaním učiteľa, štúdiom a pod. získavať zručnosť al. vedomosti (často v rámci školy): učiť sa spievať, bicyklovať; učiť sa fyziku (na vysokej škole); zle sa učí • vzdelávať sa (rozvíjať si intelektuálne schopnosti, nadobúdať všestranné vedomosti): vzdelávať sa v cudzine • študovať • hovor. zastar. al. expr. študírovať (nadobúdať vzdelanie na strednej al. vysokej škole al. získavať vedomosti v istom odbore): študuje na technike; študuje astronómiu; študuje, učí sa za doktora • zastaráv. školovať sa: je to školovaný človek • školiť sa (získavať potrebné vedomosti, schopnosti, obyč. krátkodobo, mimo školy): školil sa u významného odborníka na mikropočítače; ekonomicky sa školili na sústredení v Tatrách • zaúčať sa • zaškoľovať sa (pri postupnom ovládaní istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča sa, zaškoľuje sa do odboru • memorovať (učiť sa naspamäť): žiak memoruje báseň • hovor. expr. bifľovať sa (mechanicky sa učiť naspamäť) • expr. drieť sa (usilovne, intenzívne a obyč. netvorivo sa učiť): drie sa na skúšku • štud. slang.: drviť sa • drviť • šprtať sa • štukovať sa (usilovne a obyč. mechanicky, netvorivo sa učiť): drví sa, šprtá sa chémiu • vštepovať si do pamäti: vštepuje si do pamäti zložité vzorce • podúčať sa (získavať ďalšie, podrobnejšie vedomosti o niečom): podúča sa šiť
2. na základe výchovného pôsobenia si zapamätávať a prijímať ako svoje • osvojovať si • prijímať za svoje: učiť sa skromnosti; osvojovať si správne držanie tela • privykať si • privykať sa • priúčať sa: privyká si na poriadok; priúča sa variť
p. aj cvičiť 1
štúdium navštevovanie školy vyššieho typu: univerzitné štúdium; bol na štúdiách v zahraničí • hovor. škola: poslať syna do škôl
studňa hlbšie vykopaná al. vyvŕtaná jama so spevnenými okrajmi, v ktorej sa zhromažďuje spodná voda: hlboká studňa, kopať studňu • kniž. studnica: na dne studnice bol piesok (Ondrejov)
studnica 1. p. studňa 2. p. základ 3 3. p. zásobáreň
základ 1. najspodnejšia časť stavby uložená v zemi: základy budovy, kopať základy • zastaráv. fundament: fundamenty mosta • hovor. grunt: z domu ostal iba grunt
2. hlavná, najdôležitejšia časť niečoho: rodina je základ spoločnosti • podstata: dotknúť sa podstaty problému • jadro: jadro prednášky • duša (hlavný činiteľ): matka je dušou rodiny • odb. substrát: jazykový substrát • odb. koreň: koreň rovnice
3. to, z čoho sa vychádza: základy poznania • východisko: nájsť spoľahlivé východisko • podklad: historický podklad deja • základňa: vzťahy na demokratickej základni • zdroj • prameň • žriedlo: zdroj poznania, prameň nákazy, žriedlo poučenia • platforma: spoločná politická platforma • kniž. pôdorys: ideový pôdorys umeleckého diela • kniž. postať: duchovná postať národa • kniž. báza: vyrábať niečo na báze domácich surovín • kniž. fundament • kniž.: podhubie • podložie: podhubie zla • kniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti
zásobáreň miesto s bohatým výskytom niečoho: priehrady sú zásobárňou vody • rezervár • rezervoár • kniž. zásobnica: bohatá zásobnica myšlienok • zásobník (schránka, nádoba, nádrž a pod. na zásoby): zásobník benzínu, stlačeného vzduchu • zdroj • prameň: zdroj, prameň svetla • kniž. studnica • pren. arzenál: arzenál zbraní
zdroj miesto, odkiaľ sa niečo čerpá, získava, z čoho niečo vychádza; čo spôsobuje vznik, jestvovanie niečoho: vodný zdroj, zdroj energie, zdroj príjmov; zdroj starostí • prameň: liečivý prameň, naftový prameň; prameň informácií • žriedlo: horúce, termálne žriedlo; žriedlo bohatstva, poznania • kniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti • ohnisko: ohnisko nákazy • pôvodca: pôvodca nešťastia • pôvod: pôvod príjmov • doklad • dokument: historické doklady, dokumenty • základ: nájsť spoľahlivý základ
p. aj základ 3
študovaný p. vzdelaný
vzdelaný ktorý má vzdelanie • učený (veľmi vzdelaný): vzdelaná mládež, učený profesor • kultúrny (stojaci na vysokom stupni kultúry; svedčiaci o tom): kultúrny človek, kultúrne správanie • vysokovzdelaný • zastaráv. vysokoučený (ktorý má vysoké vzdelanie): vysokovzdelaný lekár, vysokoučený advokát (Kukučín) • erudovaný (odborne, vedecky al. umelecky vzdelaný): erudovaný vedecký pracovník • študovaný (ktorý študoval): deti má študované • školený • vyškolený: školený, vyškolený personál • zastaráv. školovaný: školovaní občania • múdry (ktorý má veľa poznatkov) • osvietený (obdarený dobrým rozumom; svedčiaci o tom): osvietený mladík • sčítaný • načítaný • rozhľadený (ktorý veľa prečítal, ktorý má široký rozhľad): sčítaný, načítaný, rozhľadený študent • vyučený (ktorý sa vyučil v istom odbore): vyučený krajčír • gramotný
skúmať 1. vedecky zisťovať poznatky o niečom • bádať • študovať: skúmať, študovať praveké osídlenie Slovenska; vedci bádajú, skúmajú, aký vplyv majú exhaláty na človeka • robiť výskum: robí výskum nedávnej histórie • rozoberať (robiť dôkladný rozbor niečoho): rozoberať jav, vzťah, jazykový fakt • odb. rekognoskovať: rekognoskovať terén • odb. uvažovať: uvažovať, skúmať bod, priamku, veličinu • hovor. sondovať (skúmať pomocou sondy): sondovať pôdu
2. sústredene, dôkladne pozorovať • prezerať • študovať: skúma, študuje, prezerá údaje • obzerať: obzerá sa, prezerá sa v zrkadle • prehliadať (byt, batožinu, chorého) • hovor. sondovať (nepriamo al. opatrne zisťovať): sondujú, aká je situácia • hovor. expr. oťukávať (opatrne skúmať): pohľadom nás oťukávajú • preverovať (znova niečo skúmať): preverovať údaje, akosť • zisťovať (pozorovaním prichádzať k istému poznaniu): zisťovať príčinu vyschýnania stromčekov
študujúci p. študent
mašľa 1. uzol s dvoma protiľahlými slučkami a dvoma voľnými koncami • viazačka: šnúrku uviazať na mašľu, viazačku
2. ozdobný pás tkaniny uviazaný ako mašľa • stuha • stužka • viazačka: vo vlasoch mala mašľu, stužku, stuhu, viazačku
naliehavo 1. prejavujúc sa dôrazom • nástojčivo • neodbytne • neústupne: hlad sa už naliehavo, nástojčivo ohlášal; neodbytne, neústupne žiadal splnenie dohodnutých podmienok • dôrazne • úporne: dôrazne, úporne sa domáhal vstupu do budovy • expr.: pálčivo • žeravo: pálčivo, žeravo pociťoval krízu v rodinných vzťahoch • úpenlivo (prosebne naliehavo): úpenlivo prosila o pomoc • zastar. úsilne • stuha • kniž. zastar. snažne
porov. aj naliehavý 1
2. vyžadujúc riešenie, ktoré nemožno odložiť • nástojčivo • akútne: naliehavo, nástojčivo potrebuje peniaze; akútne treba opraviť poškodený vodovod • súrne • neodkladne • bezodkladne: naliehavo, súrne zabezpečia nápravu; neodkladne, bezodkladne potrebujú pomoc pri zbere • nevyhnutne • nutne: nevyhnutne, nutne musia zasiahnuť do vývoja situácie • naskutku • razom: naskutku, razom sa pustili do odpratávania trosiek • hneď • ihneď (naliehavo z časového hľadiska): hneď, ihneď sa musíš vrátiť • nespráv. pilne
pevne 1. dobre odolávajúc mechanickým účinkom al. s cieľom dobre odolávať mechanickým účinkom; s veľkou silou, intenzitou • napevno: pevne, napevno zaviazať uzol • tuho • natuho • dotuha, pís. i na tuho, do tuha: tuho, natuho, dotuha stisnuté pery • stuha: stuha zviazané ruky • fixne: fixne spojené časti • silno • silne • mocne: lepidlo silno, mocne drží • dôkladne • poriadne: dôkladne, poriadne zatiahnuť skrutky • hovor. expr. fest: fest pritiahnutá matica
porov. aj pevný 1
2. porov. pevný 2, 3 3. p. isto 1, 3 4. p. rozhodne 1
silno 1. vyjadruje veľkú mieru, intenzitu; s veľkou silou, intenzitou (op. slabo) • silne • mocne: silno, mocne sa oprieť do dverí; rozchod rodičov silno, mocne pôsobí na psychiku dieťaťa • pevne • tuho • stuha: pevne, tuho stisol mužovi ruku; stuha pritlačil soka k zemi • dotuha • hovor. expr. fest: dotuha, fest zatiahnutý uzol • veľmi • značne • hodne: voda v rieke je veľmi, značne, hodne znečistená • intenzívne: intenzívne sa zapájať do verejného života • prenikavo • ostro: jasmín prenikavo, ostro vonia • dôrazne • energicky • prudko • rázne • strmo: dôrazne, energicky sa domáhal vstupu do budovy; prudko, rázne, strmo zabúchal na dvere • vehementne • razantne: vehementne, razantne obhajuje svoje názory • výdatne: vonku výdatne prší • prisilno • prisilne (príliš silno)
porov. aj silný 1–4
2. p. hrubo 1 3. p. ťažko 3
stuha1 úzky ozdobný pás nejakej látky • stužka: stuha, stužka na klobúku; maturitná stužka • páska: čierna páska na rukáve • šujtáš (úzka farebná ozdobná stužka): sukňa so šujtášmi • viazačka (stuha na uväzovanie): šaty s viazačkou • hovor. mašľa: hodvábna mašľa vo vlasoch • hovor. pentľa (ozdobná stužka) • šerpa (širšia stuha nosená okolo pása al. pliec): opásať si šerpu • hovor. zastar.: galôn (Šoltésová) • galún (Kukučín)
stuha2 1. p. tuho, silno 1, pevne 1 2. p. naliehavo 1
ochrnúť 1. stať sa neschopným pohybu • ochromieť: nohy mu ochrnuli, ochromeli • zmeravieť • znehybnieť (na istý čas): údy mu zmeraveli, znehybneli • stuhnúť • stŕpnuť • kniž. strnúť (stať sa na istý čas stŕpnutým, nepohyblivým): šija mu stuhla, stŕpla • okľavieť • skľavieť (stať sa na istý čas kľavým, meravým): prsty mu okľaveli
2. p. ochromiť 1
sadnúť sa vplyvom rozličných procesov (tepelných, chemických) zmeniť tekutú konzistenciu na polotuhú al. tuhú • stuhnúť • usadnúť sa: krv sa už sadla, stuhla, usadla sa; huspenina sa dobre sadla, stuhla • zraziť sa (obyč. aj do drobných čiastočiek): mlieko sa pri varení zrazilo; krv sa zrazila
skrehnúť vplyvom chladu, zimy sa stať meravým, tuhým • stuhnúť • zmeravieť • expr. skrepenieť: prsty mu skrehli, stuhli od zimy; od mrazu mu údy zmeraveli, skrepeneli • premrznúť • vymrznúť • preziabnuť • oziabnuť (celkom preniknúť chladom): nohy jej v ľahkých topánočkách premrzli, preziabli; oziabol mu nos od mrazu • uzimiť sa • prezimiť sa: deti sa veľmi uzimili, treba im podať čaj
spiecť sa 1. pečením, škvarením zmenšiť svoj objem • zoškvariť sa: mäso sa spieklo na polovicu; kožka na husi sa celkom zoškvarila, spiekla
2. pečením, vysokou teplotou sa spojiť a stať sa obyč. tvrdým • stvrdnúť • stuhnúť: ruda sa spiekla, stvrdla, stuhla • zlepiť sa • pospekať sa • pozliepať sa (postupne; o viacerých veciach): mokré listy sa na slnku zlepili, pozliepali, pospekali
stŕpnuť 1. stať sa (prechodne) nehybným, meravým, stŕpnutým (z vonkajších fyziologických príčin) • zmeravieť: ruky, nohy mu v nepohodlnej polohe stŕpli, zmeraveli • zdrevenieť (stať sa nehybným ako drevo): prsty od mrazu zdreveneli • stuhnúť • potŕpnuť: svalstvo na šiji stuhlo, potŕplo • kniž.: strnúť • ustrnúť: celý (u)strnul • zried. zatŕpnuť: zatŕpnuté údy • znehybnieť (stať sa nehybným; prechodne al. trvalo): kĺby mu znehybneli • skľavieť (stať sa kľavým, obyč. od zimy): ruky mu skľavejú • zmŕtvieť (stať sa podobným mŕtvemu): tvár v hlbokom spánku zmŕtvela • skamenieť (stať sa nehybným ako kameň) • postŕpať (postupne, na viacerých miestach)
2. stať sa na chvíľu nehybným, meravým od silného (obyč. záporného) citového hnutia • zmeravieť • stuhnúť • znehybnieť: stŕpnuť, zmeravieť od ľaku; stuhnúť, znehybnieť od strachu, úžasu • kniž.: ustrnúť • strnúť • fraz. expr.: ostať ako obarený/ovalený • ostať ako soľný stĺp: od prekvapenia ostal ako obarený, ako soľný stĺp • zdúpnieť: zdúpnel od hrôzy, nad nespravodlivosťou • zamrieť (o zvuku, o pohybe): smiech zamrel na perách • pren.: zmrznúť • zamrznúť (od strachu, hrôzy)
stuhnúť 1. p. stvrdnúť 1 2. p. stŕpnuť 1, 2
stvrdnúť 1. stať sa tvrdým (v konzistencii; op. zmäknúť): udupaný sneh celkom stvrdol • stuhnúť • zatuhnúť (stať sa tuhým): láva stuhla, cement zatuhol • zatvrdnúť (trocha, čiastočne): betón zatvrdol • zrohovatieť (stvrdnúť na rohovinu): koža na päte zrohovatie
2. stať sa citovo neprístupným, tvrdým • zatvrdiť sa • zatvrdnúť • znecitlivieť: stvrdol, zatvrdil sa voči nám; nerozumeli si, zatvrdli, znecitliveli k sebe • zaťať sa • zatnúť sa (stať sa tvrdohlavým) • fraz. zatvrdiť si srdce
3. p. spevnieť
zmeravieť stať sa nehybným, meravým (z fyziologických al. duševných príčin) • znehybnieť • stŕpnuť: nohy zmeraveli, stŕpli od zimy; jazyk mi zmeravel, znehybnel, stŕpol od hrôzy • stuhnúť • zdrevenieť: prsty stuhli, zdreveneli od zimy; stuhnúť od strachu • okľavieť • skľavieť (od zimy, chladu): prsty mi okľaveli, skľaveli • ochrnúť • ochromieť (stať sa neschopným pohybu): nohy akoby ochrnuli, ochromeli • ustrnúť • zdúpnieť • zried. zdrepenieť (Jesenský; z duševných pohnútok): ustrnúť nad toľkou krásou; zdúpnieť, zdrepenieť od údivu • expr. zamrieť (náhle prestať znieť, prestať tĺcť): hlas zamrel na perách; srdce zamrelo od úžasu • expr. skremenieť: údy mu skremeneli • zmŕtvieť: nohy mu zmŕtveli • fraz.: ostať ako obarený/ako zarezaný • ostať ako soľný stĺp (z duševných pohnútok) • pren. primrznúť: asi mu jazyk primrzol
p. aj naľakať sa
meravý 1. ktorý je bez pohybu al. bez náznaku života • nehybný: meravé, nehybné telo mŕtveho • nepohyblivý • kniž. nedvižný • odb. imobilný (zbavený možnosti pohybu): nepohyblivá, imobilná končatina; nedvižné telo • zmeravený • zdrevenený • stŕpnutý • stuhnutý (dočasne zbavený schopnosti pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických procesov): je celý zmeravený, zdrevenený, stŕpnutý od strachu; ruky má stŕpnuté, stuhnuté od zimy • skľavený • kľavý (meravý od zimy al. choroby): skľavené, kľavé prsty od lámky • skrehnutý (meravý od zimy): mať skrehnuté nohy • tuhý • expr. drevený (úplne meravý): byť tuhý od zimy; ruky po ochrnutí ostali drevené • neohybný • nepružný (bez ohybnosti, pružnosti): neohybné, nepružné telo • nepohnutý • expr.: sklený • sklenený • kniž.: strnulý • ustrnutý • toporný (bez pohybu): zaujať nepohnutú, strnulú, ustrnutú pózu; strnulé, ustrnuté, toporné držanie tela; sklený, sklenený pohľad upiera do prázdna • necitlivý • znecitlivený (bez pohybovej a inej reakcie): umŕtvená časť tela je necitlivá, znecitlivená • expr. grambľavý (meravý obyč. od zimy) • pren. kamenný
2. ktorý v myslení stratil schopnosť zmeny, vývinu, pohotovej reakcie • nepružný: meravé, nepružné myslenie; zaujímať meravý, nepružný postoj • stŕpnutý • kniž.: nedvižný • ustrnutý • strnulý (ktorý sa nerozvíja): nedvižné názory; stŕpnuté, ustrnuté, strnulé dogmy
nehybný ktorý je (dočasne al. trvalo) neschopný pohybu al. vývinu • meravý • zmeravený: zaujal nehybný, meravý postoj; po úraze mu ruka zostala nehybná, meravá; nehybný, meravý stav v spoločnosti • nepohnutý • stŕpnutý • stuhnutý • tuhý • expr. zmrazený (momentálne neschopný pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických stavov): počúval celý stŕpnutý, stuhnutý, tuhý od hrôzy; vyčkával nepohnutý; po osudnej správe ostal zmrazený • pren.: kamenný • skamenený (bez pohybu): jeho tvár ostala nehybná, kamenná, skamenená maska • kniž.: ustrnutý • strnulý • nedvižný: nehybné, nedvižné, strnulé telo; hľadel na ňu ustrnutým, strnulým pohľadom; ustrnuté dogmy • nepohyblivý • imobilný (trvalo neschopný pohybu): po úraze ostal nepohyblivý, imobilný • chromý • ochromený • ochrnutý (trvalo neschopný pohybu vplyvom fyziologických zmien): vláčil za sebou nehybnú, chromú, ochrnutú nohu; po porážke mu polovica tváre ostala ochromená, ochrnutá • pevný • stabilný • statický (nemeniaci svoje miesto al. polohu; op. pohyblivý): upieral pohľad na pevný, stabilný bod v diaľke; zaujal nehybnú, statickú pózu • stojatý (obyč. o vode) • mŕtvy (i pren.; bez života): nehybné, mŕtve oči; mŕtve rameno rieky • ťažký (obyč. o vzduchu) • expr. olovený: ťažký, nehybný vzduch pred búrkou; ťažký, olovený jazyk
p. aj stály
ochrnutý 1. ktorý stratil schopnosť pohybu, obyč. ako následok úrazu, choroby a pod. • chromý • ochromený: po autonehode ostal ochrnutý, chromý; chromá, ochromená končatina • nehybný • nepohyblivý • kniž. imobilný: jazyk ostal od prekvapenia nehybný, nepohyblivý; nepohyblivý, imobilný invalid • meravý • zmeravený • stŕpnutý • stuhnutý • tuhý: pravá časť tváre je po porážke meravá, zmeravená, stuhnutá; pri zápale mozgových blán má pacient stŕpnutú, stuhnutú, tuhú šiju
2. p. ochromený 1
skrehnutý ktorý stuhol, zmeravel, obyč. od zimy, mrazu a pod. • zmeravený • stuhnutý • skľavený: skrehnuté, zmeravené, stuhnuté, skľavené prsty • expr. grambľavý • zmrznutý • zamrznutý: grambľavé ruky od zimy; našli ju v snehu skrehnutú, zmrznutú; vrátili sa z hôr celí zamrznutí • premrznutý • preziabnutý: mal pocit, že mu v premrznutých, preziabnutých údoch neprúdi krv • uzimený • prezimený: v záveji sedeli skrehnuté, uzimené prepelice; ruky mala celkom prezimené
p. aj meravý
stuhnutý 1. p. meravý 1 2. p. tuhý 1 3. p. mŕtvy1 1
tuhý 1. ktorý má veľkú pevnosť, tvrdosť, súdržnosť • pevný: fyz. tuhé skupenstvo, tuhé látky (hovor. pevné); tuhá, pevná hmota • súdržný • kniž. hutný: tuhá, hutná, súdržná masa • stuhnutý • stvrdnutý (ktorý sa stal tuhým, tvrdým): stuhnutý, stvrdnutý betón; stuhnutá, stvrdnutá laková farba • odb. konzistentný (ktorý má značný stupeň tuhosti) • zhustený: konzistentné, zhustené tuky, oleje • tvrdý (op. mäkký) • nepoddajný • neohybný • húževnatý (odolávajúci tlaku): tvrdý, nepoddajný ako kameň; nepoddajné, neohybné vlasy; neohybné, húževnaté drevo • ťažký (o pôde) • odb. rigidný • expr. tuhučký
2. vyznačujúci sa veľkou životaschopnosťou, prirodzenou odolnosťou • pevný • silný: mať tuhý, pevný, silný koreň • odolný • zdatný (fyzicky): odolný, zdatný chlap • nezmarný (ktorý veľa vydrží, znesie; nepoddávajúci sa): tuhý, nezmarný život niektorých mikroorganizmov • úporný • húževnatý • nevykoreniteľný • nevykynožiteľný • nezničiteľný (o rastlinách): úporná, húževnatá, nevykoreniteľná, nevykynožiteľná, nezničiteľná burina
3. ktorý má veľkú intenzitu • silný • mocný • veľký • pevný: tuhá, silná káva; silný, mocný stisk ruky; tuhý, veľký boj; pevné priateľstvo • ohnivý (silný, páliaci ako oheň; op. slabý): ohnivá slivovica, pálenka • treskúci • ostrý (o mraze, zime; op. slabý) • expr. krutý • expr. urputný • úporný • neúprosný: krutý, urputný, úporný, neúprosný zápas; krutá zima • tvrdý • hlboký (op. ľahký): tvrdý, hlboký spánok • sýty • tmavý (o farbách; op. svetlý, bledý): tuhá, sýta, tmavá modrá • ťažký • namáhavý (op. ľahký): ťažká, namáhavá robota • náruživý: náruživý fajčiar • expr. čertovský
4. p. horlivý 5. p. meravý 1
omietka vrstva malty, ktorou sa pokrýva povrch múru • hovor.: vakovka • kožovka: čerstvá omietka, vakovka, kožovka • stav. štuka (jemná, často aj ozdobná vrchná omietka)
štuka p. omietka
drkotať 1. vydávať al. spôsobovať krátke tupé zvuky • hrkotať • hrkať: voz cestou drkoce, hrkoce, hrká • expr.: drgľovať • drgotať • drgoliť • hrgľovať • hrkľovať: drgľoval, drgotal zubami; hrgľovať zväzkom kľúčov • štrkať • štrkotať • štrngať • cvakať • cvakotať • šťukať (o zvuku znejúcom ostrejšie a nepravidelne): štrkať reťazami; cvakať, šťukať zámkou • klepotať • klopotať (o pravidelnom zvuku): voz na dlažbe klopotal • hrmotať • hrmotiť • buchotať • lomoziť (o intenzívnom zvuku): práčka hrmoce, lomozí
2. p. rapotať 1
šťukať pri prudkých nárazoch tvrdého (obyč. kovového) predmetu vydávať krátke zvuky; spôsobovať takéto zvuky • cvakať • cvákať: nožnice šťukajú, cvakajú; šťukať, cvakať nožnicami, kľučkou
jajčať expr. vydávať stony od bolesti, strachu a pod. a obyč. pritom vyslovovať citoslovcia jaj, joj, juj • expr.: jajkať • jojčať • jujkať: jajčí, jajká, jojčí, ako keby ho na nože brali; jujká od hrôzy • expr.: jojkať • achkať • ochkať (aj pri vyjadrení obdivu, prekvapenia): jojká nad tou krásou; achká, ochká nad svojím osudom • stonať • stenať • nariekať • bedákať • lamentovať • horekovať • kvíliť • vzdychať • expr.: stukať • božekať: stoná, narieka, bedáka nad svojím nešťastím • expr. ufkať (pri nespokojnosti s niečím): ufká, že mu je zle
stenať, stonať vydávať stony, hlasné, bolestné vzdychy a vyjadrovať tak pocity bolesti, žiaľu; so stonmi, vzdychmi hovoriť • vzdychať: od bolesti kričí a stene, stoná, vzdychá; matka stene, že nemá čo dať jesť deťom • expr.: skuhrať • stukať • ufkať: celý deň na posteli skuhre, stuká, ufká • expr. zried. hekať • postenávať • postonávať (občas, chvíľami stenať) • expr.: stenkať • stonkať • postenkávať • postonkávať (slabo, chvíľami stenať) • expr.: jajkať • jajčať • jojkať • jojčať • jujkať • jujčať (pri stenaní opakovať citoslovcia jaj, joj, juj) • expr. ochkať (pri stenaní opakovať citoslovce och)
p. aj bedákať
stukať p. stenať
klapnúť vydať tupý zvuk pri miernom údere, pri zatváraní a pod. • klepnúť • klopnúť: v telefóne klaplo, kleplo • expr. chlopnúť: dvere chlopli • cvaknúť • šťuknúť • expr. ťuknúť (pri náraze tvrdého predmetu vydať krátky, trochu ostrejšie znejúci zvuk): zámka cvakla, šťukla, ťukla
štukovať sa p. učiť sa 1
chodúľ drevená podpera, na ktorej možno chodiť vysoko od zeme • hovor. štuľa: kráčať na chodúľoch, na štuliach
štuľa p. chodúľ
štulec p. úder 1
prikrčiť trocha skrčiť, trocha ohnúť (telo al. jeho časti) • prihrbiť • nahrbiť: prikrčiť, prihrbiť, nahrbiť chrbát pod ťarchou starostí • pokrčiť: pokrčiť nohu v kolene • expr. pričupiť: od strachu pričupil hlavu • stiahnuť • stúliť • schúliť: stiahol bezradne hlavu medzi plecia; stiahnuť, stúliť nohy pod seba
stúliť p. zovrieť2 1
zovrieť2 1. pevne, silou pritlačiť k sebe • stisnúť • stlačiť: v strachu zovrela, stisla, stlačila v ruke prsteň • zomknúť: prísne zomknúť pery • stiahnuť: neos. zovrelo, stiahlo mu od žiaľu hrdlo • zaťať • zaseknúť: zaťať, zaseknúť pery • zaklenúť • zakleniť • zakliesniť • zaklesnúť • zakliniť (medzi niečo): zaklenúť, zakliesniť jazyk medzi zuby • zopnúť • zopäť (spojiť ruky tesným priložením dlaní al. skrížením prstov): úpenlivo zopla ruky • stúliť: stúlila dieťa do náručia • pritúliť • pritisnúť • pritlačiť (k sebe) • objať (zovrieť v objatí)
2. p. obklopiť 1
pritisnúť sa tesne sa priblížiť k niečomu, niekomu • pritlačiť sa: v strachu sa pritisla, pritlačila k stromu • primknúť sa: primkli sa bližšie k sebe, aby sa všetci zmestili; líce k lícu primknuté • privinúť sa • pritúliť sa • stúliť sa • expr. prituľkať sa (nežne, s láskou sa pritisnúť): dieťa sa privinulo, pritúlilo k otcovi • expr. pricigániť sa: pricigáni sa k mužovi, aby jej odpustil • expr.: pričupiť sa • sčupiť sa • schúliť sa (pritisnúť sa so skrčeným telom): psík sa pánovi pričupil, sčupil, schúlil k nohám • naľahnúť (pritisnúť sa celým telom)
schúliť sa tlačením častí tela k sebe utvoriť polohu zaujímajúcu čím menší priestor a touto polohou obyč. vyjadriť isté pocity • stúliť sa: od bolesti sa celý schúlil; mačiatko sa mu schúlilo, stúlilo pri nohách • stiahnuť sa (op. vzpriamiť sa): stiahnuť sa do klbka • skrčiť sa • ukrčiť sa • prikrčiť sa • utúliť sa • expr.: pričupiť sa (utvoriť istú polohu skrčením tela): vo dverách sa skrčil, ukrčil; v jarku sa prikrčil, pričupil, aby ho nevideli • poskŕčať sa (o viacerých jedincoch): sedeli poskŕčaní v kúte • zohnúť sa • ohnúť sa (utvoriť istú polohu ohybom tela): keď ho otec hrešil, celý sa (z)ohol • skrútiť sa • zvinúť sa • stočiť sa (dať sa do oblúkovej, kruhovej polohy): skrútiť sa, zvinúť sa, stočiť sa do klbka • nár. zdúdliť sa • expr.: učupiť sa • sčupiť sa (dať sa do nízkej polohy so skrčenými nohami): učupiť sa, sčupiť sa od strachu v kúte • expr.: učučkať sa • pričupnúť (si) (schúliť sa k niekomu): pričupli si k otcovi; pričupnúť si k zemi
p. aj utiahnuť sa
stisnúť sa silou, tlakom sa dať k sebe, dovedna • stlačiť sa • zovrieť sa: ľudia sa stisli, stlačili do hlúčika; päste sa zovreli • stiahnuť sa: srdce, hrdlo sa stiahlo, zovrelo • postískať sa • potískať sa • postláčať sa (postupne): Postláčajte, postískajte sa ešte trocha ďalej! • natlačiť sa • natisnúť sa • napchať sa (tlačením sa umiestniť): do komôrky sa natlačili, natisli, napchali všetci • utisnúť sa: Utisnite sa k sebe! • stúliť sa: hlavy sa stúlili do kôpky