Význam slova "štr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 581 výsledkov (5 strán)
-
str., s. skr. strana, stránka
-
nedok. strácať -a
// stratiť sa
1. ocitnúť sa na neznámom mieste (ukradnutím, vytratením ap.): s-li sa mi kľúče;
dieťa sa v meste s-lo2. stať sa neviditeľným, zmiznúť; zaniknúť: s. sa v dave, z dohľadu;
oblaky sa s-li, bolesť sa s-la;
expr. strať sa (mi z očí)! odíď, nechcem ťa vidieť!3. hovor. nenápadne odísť, zmiznúť: ide otec, s-me sa!
● expr.: s. sa ako duch, ako dym, ako gáfor, s. sa ako lanský sneh nebadane al. chytro;
nes-í sa vo svete uplatní sa; -
nedok. strácať sa
-
strach
I. -u m.
1. stiesnený duš. stav vyvolaný očakávaním niečoho nebezpečného, zlého, bátie sa: panický s., s. zo smrti, pred smrťou, dostať s., triasť sa, potiť sa, zmeravieť, umierať od s-u, nahnať niekomu s.;
nemaj s.! neboj sa, neobávaj sa!2. obava, úzkosť o niekoho, niečo: s. o rodinu, o budúcnosť
□ mať s. báť sa;
dostať s. nastrašiť sa● s. má veľké oči keď sa bojíme, zveličujeme nebezpečenstvo;
ide z neho s. je strašný;
expr.: mať s-u plné nohavice, gate veľmi sa báť;
až s. veľmi; veľmi mnoho;
žiadne, nijaké s-y! netreba sa obávaťII. vetná prísl. expr. (je) strašné, hrozné: s. pozrieť na neho;
bolo s. pomyslieť na to -
stráchať sa -a nedok. expr. strachovať sa: s-li sme sa o vás
-
štrachať sa nedok. hovor. expr. vliecť sa (význ. 1, 2), teperiť sa, terigať sa; motať sa: š. sa do kopca;
š. sa po meste -
strachopud -a m. expr. bojazlivý človek, bojko, zbabelec: nebol s., a predsa sa zľakol;
-
strachopudka -y -diek ž.;
-
strachopudský príd.;
strachopudsky prísl.;
-
strachopudstvo -a s.
-
strachoš -a m. expr. bojko, bojazlivec
-
strachovať sa nedok. mať strach, báť sa, obávať sa: s. sa o deti, o budúcnosť;
nes-j sa o mňa! -
stračí príd.: s. škrek
● rozpráv. zámok na s-ej nôžke
-
strádať -a nedok., vhodnejšie
1. biediť, živoriť
2. trpieť, znášať
-
štráf -u m. hovor. pás (význ. 1, 2), pruh;
-
štráfik -a m. zdrob.
-
štráfovane, štráfkovane prísl.
-
štráfovaný, štráfkovaný príd. hovor. pásikovaný, pruhovaný: š-á košeľa, látka;
-
štrajchnúť -e -ú -chol dok. subšt. škrabnúť (význ. 1): š. zápalkou po škatuľke;
črepina ho š-la;
autá sa š-li šuchli o seba -
štrajk -u m. organizované dočasné zastavenie práce s cieľom dosiahnuť hosp. al. polit. požiadavky: generálny š.;
vyhlásiť, zorganizovať, potlačiť š.; -
štrajkokaz -a m. kto (prácou) narúša štrajk;
-
štrajkokazecký príd.;
-
štrajkokazectvo -a s.
-
štrajkovať nedok. nepracovať po vyhlásení štrajku: š. za splnenie sociálnych požiadaviek
-
štrajkový príd.: š. výbor, š-é hnutie
-
štrajkujúci m. kto štrajkuje: požiadavky š-ich, rokovať so š-mi
-
straka -y -rák ž. čierno-biely vták s dlhým chvostom a škrekľavým hlasom, zool. Pica;
● expr.: → kradne ako s.;
ukazovať, maľovať s-y na kole a) sľubovať nesplniteľné b) klamať; -
strakatieť sa -ie -ejú, strakatiť sa nedok. javiť sa strakatým, pestrieť sa, pestriť sa: ulice sa s-ejú, s-ia farebnými šatami
-
strakatina -y -tín ž. expr. strakatá zmiešanina (farieb)
-
strakato, strakavo prísl.;
-
strakatosť, strakavosť -i ž.
-
strakatý, strakavý príd. majúci rozmanité, obyč. krikľavé farby, škvrny: s-á látka, fazuľa;
s-á krava; -
strakoš -a mn. N a A -e m. vták podobný vrabcovi majúci pestro sfarbené perie, zool. Lanius
-
strakuľa -e -kúľ ž. hovor. strakaté zviera (obyč. krava, koza, ovca)
-
štramácky príd. i prísl.
-
štramák -a mn. -ci m. hovor.
1. fešák (význ. 1, 2), švihák
-
štramanda -y -mánd ž. hovor. fešanda (význ. 1, 2)
-
stráň -e ž. úbočie, svah: strmá, slnečná s.;
na s-i sa pasú ovce -
strana -y strán ž.
1. priestor, oblasť, plocha ležiaca naľavo al. napravo od niečoho, bok: ľavá s. rieky, pravá s. pľúc;
prejsť na druhú s-u ulice2. plocha nejakého predmetu: lícová, rubová s. (látky);
spodná, vrchná s.;
predná s. domu3. plocha listu v knihe, časopise ap., stránka: úvodník na prvej s-e
4. čiara, úsečka ohraničujúca nejakú plochu: s-y trojuholníka
5. priestor ležiaci v istom smere; smer: rozpŕchli sa na všetky s-y;
štyri svetové s-y6. rodová, príbuzenská vetva: starý otec z matkinej s-y
7. kto sa zúčastňuje na (dvojstrannom) rokovaní, súdnom konaní ap., stránka: obidve s-y sa dohodli;
práv. zmluvná s., žalovaná s.8. jednotlivec, skupina vo vzťahu k inému jednotlivcovi, skupine (obyč. s odlišným postojom): zhromaždenie sa rozdelilo na dve s-y;
právo je na našej s-e9. polit. organizácia vystupujúca za záujmy istej spoloč. skupiny: sociálnodemokratická s., Slovenská národná s.;
politické s-y, s-y vládnej koalície, opozičné s-y;
člen s-y, byť v s-e● stáť, byť na s-e niekoho podporovať ho, zastávať sa ho;
chytiť, držať niekomu s-u prejaviť, prejavovať súhlas s ním;
prejsť, prebehnúť na druhú s-u (vo vojne) k protivníkovi;
ísť na (malú, veľkú) s-u vykonávať teles. potrebu;
z mojej, našej s-y čo sa mňa, nás týka;
(to je) → druhá s. mince; -
stranička -y -čiek ž. zdrob. obyč. pejor. k 9
straníčka -y -čok ž.
-
straníckosť -i ž.;
-
stranícky príd. týkajúci sa polit. strany al. jej členov: s. prístup;
s-a legitimácia, disciplína, propaganda;stranícky prísl.;
-
straníctvo -a s. straníckosť
-
straník -a mn. -ci m. člen strany, v nedávnej min. najmä komunistickej, op. nestraník: schôdzka s-ov;
-
straniť nedok. kniž. byť na strane niekoho, niečoho, prejavovať súhlas s niečím, nadŕžať: s. modernému umeniu, s. domácim hráčom
-
strániť sa -i nedok. vyhýbať sa, bočiť, obchádzať: s. sa ľudí, s-ia sa ho pre jeho správanie
-
stránka -y -nok ž.
1. strana (význ. 3): posledné s-y knihy;
na s-ach novín sa dočítame veľa zaujímavého v novinách2. vlastnosť, črta človeka, veci, javu z istého hľadiska: kladná, záporná s. (povahy), obsahová, zvuková s. (predstavenia), vyhovovať zo všetkých s-ok;
z organizačnej s-y je všetko v poriadku;
z tejto s-y čo sa toho týka3. strana (význ. 7); občan vo vzťahu k inštitúcii, s kt. prichádza do styku: s-y sa dohodli na spoločnom postupe;
úradné hodiny pre s-y● to je jeho silná s. v tom vyniká;
to je jeho slabá s. a) v tom je slabý, nevyniká b) to je jeho záľuba, má to rád; -
stránkovací príd. určený na stránkovanie: s. stroj
-
stránkovať nedok. označovať poradie stránok v publikácii, tlačive ap.: chybne s-ná kniha
-
stránkový príd. k 1, 3: s-á korektúra;
s-é hodiny, dni pre stránky -
stránočka -y -čiek ž. zdrob. expr. k 3;
-
štranok, štránok -nku m. hovor. povraz
-
stranou prísl. bokom (význ. 1): trocha s. stojí dom
-
stranový príd.;
-
štrapácia -ie ž. hovor. sústavná fyzická námaha vynakladaná na niečo: cestovať každý deň je š., ukonaný š-ou
-
strapačka -y obyč. mn. strapačky -čiek ž. halušky zo zemiakového cesta: bryndzové s-y
-
strapánik -a mn. -ci m. zdrob.
-
strapatiť nedok.
1. uvádzať (vlasy) do neporiadku: vietor mu s-í vlasy
-
strapato prísl.;
-
strapatosť -i ž.
-
strapatý príd.
1. (o vlasoch) neupravený, neučesaný, postrapatený: s-é vlasy, s-á brada
2. kt. má neupravené, neučesané vlasy: s-é dieťa
3. expr. rozstrapkaný: s. okraj klobúka;
-
strapček -a m. zdrob.
-
strapcovitý príd. podobný strapcu: s-é kvetenstvo, s. okraj
-
strapcový príd.;
-
strapec -pca m.
1. voľné nitky, šnúrky ap. ako ozdobné zakončenie tkaniny, oblečenia ap.: šál, záves so s-mi
2. kužeľovitý súbor kvetov, výhonkov, plodov (obyč. bobúľ): s-e agátových kvetov, s. hrozna
3. niečo majúce podobu strapca: s. srsti chumáč;
zo zástavy zostali po búrke s-e franforce; -
strápene prísl.: vyzerať s.;
-
strápenosť -i ž.
-
strápený príd. vysilený trápením, utrápený, usužovaný, zmorený; svedčiaci o trápení: s-í rodičia;
s-á tvár; -
strapiť nedok. strapkať: s. okraje prikrývky
// strapiť sa: plátno sa s-í
-
strapkať nedok. porušovať tkaninu na okraji vyvliekaním nitiek: s. okraje obrusa
// strapkať sa: tkanina sa s-á
-
štras -u m. brúsené olovnaté sklo použ. na výr. bižutérie; bižutéria z neho;
-
strašiak -a m.
1. figúra z palíc, handár ap. na plašenie vtákov (v poli, záhrade ap.): s. v makovom poli;
2. strašidlo (význ. 1), mátoha;
● expr. vyzerať ako s. do maku, do kapusty, do konopí a) chorobne b) neupravene
-
strašidelne prísl.;
-
strašidelnosť -i ž.
1. k strašidelný
2. strašidelný skutok; strašidelné dielo
-
strašidelný príd. vzbudzujúci strach, hrôzostrašný, mátožný, príšerný: s-ý sen, s-é ticho;
-
strašidielko -a -lok s. zdrob. expr.
-
strašidlo -a -diel s.
1. fantáziou, poverou vytvorené zjavenie vzbudzujúce strach, mátoha: veriť v s-á, báť sa s-diel;
2. strašiak (význ. 1): s. v poli;
-
opak. strašievať -a
-
strašiť nedok.
1. podľa povery ukazovať sa ako strašidlo (obyč. v noci), mátať: na zámku s-í bezhlavý rytier;
neos. v dome s-í ukazuje sa strašidlo2. naháňať strach, desiť, ľakať; vyhrážať sa: s. deti (mátohou, bitkou);
expr. vo svete s-í terorizmus3. hovor. expr. nepríjemne pôsobiť; mátožiť: v kuchyni s-í neumytý riad
● expr. s-í mu v hlave čudácky sa správa;
-
strašlivo prísl.
-
strašlivý príd. expr. strašný (význ. 1), hrozný, ukrutný: s-á bitka;
-
strašne prísl.: s. pôsobiť;
hovor. expr. s. sa báť veľmi;
ako sa máš? – s. veľmi zle -
strašný príd.
1. vzbudzujúci strach, hrozný, desný: s-á tvár, predstava, s. zločin;
bolo to s-é;
hovor.: je s-é počasie zlé;
to je s-é veľmi nepriaznivá, nepríjemná vec2. hovor. expr. veľký, ohromný, náramný, hrozný: s. pijan, s-á sila, s. smäd;
-
štrasový príd.: š. náhrdelník
-
strasť -i obyč. mn. ž. kniž. trápenie, utrpenie, súženie, bolesť: s-i života
-
strastiplne prísl.;
-
strastiplnosť -i ž.
-
strastne prísl.
-
strastný príd. kniž. naplnený strasťou, strastiplný, bolestný: s-é chvíle, s. osud;
-
strata -y strát ž.
1. stav, keď niekto niečo stratí al. sa niekto, niečo stratí: s. auta, s. vedomia, pamäti, času, s. života;
oddelenie s-t a nálezov;
šport. s. puku, lopty2. úbytok, zmenšenie: s. rýchlosti, krvi, s. na váhe;
finančná s. škoda;
voj. s-y ľudia, bojová technika vyradení (-á) z boja: utrpieť ťažké s-y3. odchod, smrť niekoho: s. rodičov;
rodinu postihla náhla s.; -
stratég -a mn. -ovia m. odborník v stratégii; kto správne odhaduje možnosti dosiahnuť cieľ: vojenský s.;
politický s.; -
stratégia -ie ž.
1. umenie viesť vojnu; zákl. spôsob vedenia vojny, voj. operácií
2. spôsob plánovania a riadenia činností, ktorými sa má dosiahnuť určený cieľ: hospodárska, obchodná s.;
s. hry; -
strategička -y -čiek ž.;
-
strategický príd.: s. plán;
s-é územie, suroviny dôležité z voj. al. hosp. hľadiska;strategicky prísl.
-
stratenec -nca m. kniž. stratený, opustený človek: s-i bez domova
-
stratený príd.
1. kt., ktorého niekto stratil, kt. sa stratil: s-á peňaženka;
s. pes zablúdený;
s. čas kt. prešiel bez úžitku2. odľahlý (význ. 1), zabudnutý, zapadnutý: dedina s-á medzi horami, s. kraj
3. opustený (význ. 2), sám, bezradný: cítiť sa medzi ľuďmi s.
4. morálne al. fyzicky upadnutý; stroskotaný: ujať sa s-ho človeka;
s-á existencia kto sa nevie uplatniť;
som s.! nedá sa mi pomôcť5. prehratý, beznádejný (v zápolení ap.): s. zápas;
s-á situácia;
vopred s. boj márne úsilie● chodiť ako s-á ovca bezradne;
všetko je s-é je koniec (snahy ap.);
zastaráv. byť na s-ej varte na zapadnutom, odľahlom mieste; -
stratifikácia -ie ž. kniž. (roz)vrstvenie, (roz)členenie: s. jazyka;
sociálna s. obyvateľstva; -
stratifikačný príd.: s-á teória, metóda
-
stratiť dok.
1. prísť o niečo, prestať mať (nepozorovane, z neopatrnosti ap.): s. doklady;
s. cestu zablúdiť;
šport. s. loptu, puk2. prísť o niečo zo seba, o nejakú vlastnosť, schopnosť, hodnotu: s. oko, zuby;
s. perie (o vtákoch);
s. smelosť, nádej, zamestnanie;
s. vedomie omdlieť;
s. život zomrieť;
auto s-lo rýchlosť3. ostať bez niekoho, niečoho, prísť o niekoho, niečo (pre rozlúčenie, smrť ap.): s. kamarátov;
s. rodičov;
s. vo vojne otca4. nevyužiť, premárniť: s. rok štúdia, s. veľa času
● s. nervy neovládnuť sa;
s. hlavu ostať bez rozvahy;
s. srdce zaľúbiť sa;
s. zem, pôdu pod nohami prestať mať istotu;
s. reč nemôcť sa spamätať;
s. slov(k)o s niekým pozhovárať sa;
s. slov(k)o za niekoho prihovoriť sa;
s. tvár prísť o dôveru, úctu, autoritu ap.; -
stratosféra -y ž. astron., meteor. pásmo atmosféry asi od 10 do 80 km nad Zemou (v našich zemepisných šírkach);
-
stratosférický príd.: s. let do stratosféry
-
stratovo, stratove prísl.;
-
stratovosť -i ž. miera, stupeň straty: znížiť, odstrániť s. (vo výrobe)
-
stratový príd. k 2: s-á investícia, s. obchod;
s. čas zdržanie (vo výr. ap.); -
strava -y ž.
1. jedlo s istým zložením a úpravou, pokrm: mliečna, mäsitá s., tekutá, výdatná s.;
2. pravidelne podávané a prijímané jedlo, stravovanie: výdavky na s-u, byť u niekoho na s-e;
-
stráviť2 -i dok. zotrvať (niekde) istý čas; prežiť: s. noc v hoteli, príjemne s. dovolenku;
s. čas čítanímstráviť1 -i dok.
-
stráviteľnosť -i ž.
-
stráviteľný príd. kt. sa dá stráviť (význ. 1): ľahko s-é, nes-é jedlo;
-
stravné s. poplatok za stravu; príspevok na stravu: poskytovať s.
-
stravníčka -y -čok ž.
-
stravník -a mn. -ci m. kto sa stravuje u niekoho al. v podniku spoločného stravovania: veľký počet s-ov;