Význam slova "zá" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. k 1 zabrusovať

zabrýzgať -a dok. expr. veľmi zašpiniť, zamazať, zafúľať: auto ho z-lo, z. si šaty

// zabrýzgať sa: z. sa až po uši

zabrzdiť -zď/-i! dok.

1. brzdením sa zastaviť: vlak z-l

2. brzdením zastaviť; tým zaistiť proti pohybu: vodič z-l (auto)

3. spomaliť, prekaziť napredovanie: z. rozvoj, vývin

zabublať -e -ú -úc/-ajúc dok. začať al. krátky čas bublať, zaklokotať: voda na variči z-e

zabubnovať dok. začať al. chvíľu bubnovať: z. na bubon;
dážď z-l na strechu, z. prstami po stole

zabučať -í -ia dok. (o hovädzom dobytku) (opakovane) vydať zvuk bú: krava ťahavo z-la

zabúchať -a dok. chvíľu búchať, zabúšiť: z. na bránu;

zabuchnúť -e -ú -chol dok. s buchotom zatvoriť, pribuchnúť: z. (za sebou) dvere;

zabuchotať -ce -cú dok. začať al. krátky čas buchotať: kroky z-li na schodoch

nedok. zabuchovať

// zabuchnúť sa: brána sa za ním z-la;

nedok. zabuchovať sa

nedok. zabúdať -a

// zabudnúť sa urobiť niečo mimovoľne, pozabudnúť sa: z-l sa (a zahrešil);

nedok. zabúdať sa

zábudlivec -vca m. expr. zábudlivý človek;

zábudlivkyňa -e -kýň ž.

zábudlivosť -i ž.

zábudlivý príd. kt. ľahko zabúda: z-é deti;

zabudnúť -e -ú -dol dok.

1. neudržať si v pamäti, nezapamätať si, op. zapamätať si: z. slová (básne), na to sa nedá z., z. plávať;
z-l, čo chcel povedať

2. prestať myslieť, nespomenúť si: z. na priateľa, z. na nebezpečenstvo

3. (nepomyslieť na niečo, a preto) neurobiť niečo, zanedbať;
v spoj. so záporom urobiť niečo: z-l ho zobudiť, z. vypnúť plyn, nez-i si všimnúť! nez-i prísť! nedaj mi z.! pripomeň mi

4. nechtiac nechať niekde, nevziať so sebou: z. vo vlaku tašku

5. prepáčiť, odpustiť: z. na urážku;
to mu nikdy nez-e a) neodpustí b) bude za to povďačný

6. prestať (v nejakej činnosti): dieťa od prekvapenia z-lo plakať, z. sa báť

● z. ako na smrť úplne;

zabudnutie -ia s.

1. stav, v kt. sa nespomína: sladké z.;
nájsť z. vo víne

2. kniž. stav niečoho zabudnutého (význ. 1): román odsúdený na z., piesne upadli do z-ia

zabudnutý príd.

1. kt. vymizol z pamäti: z. rozhovor, z-é historky

2. zastrčený, odľahlý: z-á dedina

3. trvajúci dlhšie ako inde, ako obyčajne: z-é fľaky snehu;
z. úsmev

zabudovať dok. vstavať, vsadiť do určeného priestoru: z-ný nábytok;
z. pamäť (do počítača)

zaburácať -a dok. expr. začať al. krátky čas burácať, zahučať, zahrmieť, zadunieť: víchor z-l, potlesk z-l, z. smiechom

žaburina -y -rín ž.

1. povlak na stojatej vode utvorený vodnými riasami a žabími ikrami

2. expr. stojatá voda, močiar

zaburiniť dok. spôsobiť zarastanie burinou: semená tráv z-ia pôdu;

žaburinka -y -niek ž. drobná močiarna rastlina plávajúca pri hladine, bot. Lemna

nedok. zaburiňovať

// zaburiniť sa zarásť burinou: pole sa z-lo;

nedok. zaburiňovať sa

zabúšiť -i dok. expr. zabúchať: z. na okno;

žabykláč -a m. expr. (lacný) vreckový nožík

zabývať -a dok. obsadiť obyvateľmi, začať obývať: z. opustený dom

// zabývať sa usadiť sa (význ. 2), udomácniť sa; zaplniť zariadením: z. sa v novom byte

zabzučať -í -ia dok. vydať bzukot: včela z-la;
kamera z-la

zač zám. opyt. príslov. začo

● čo si z.? kto si? aký si?

začadiť dok. zadymiť (význ. 1, 2), zakadiť: petrolejka z-la;
z-ená povala

zacálovať dok. subšt. zaplatiť (väčšiu sumu)

zacapiť, začapiť dok. expr.

1. prudko zatvoriť, zatres(k)núť, zaples(k)núť: z. dvere

2. nasadiť (význ. 1), naraziť: z. si na hlavu čiapku

// zacapiť sa, začapiť sa zatres(k)núť sa: brána sa za ním z-la

začarovať dok. čarami premeniť, zakliať: z-ný princ

● kniž. z-ný → kruh

začas prísl. istý (krátky) čas, dočasne: z. pracoval ako úradník

● raz z. zriedkakedy, občas

začať -čne -čnú dok.

1. uskutočniť začiatok (význ. 2), op. skončiť: z. utekať, rozmýšľať, z. chudnúť;
z-lo svitať;
z. prácu pustiť sa, dať sa, načať;
z. so stavbou

2. rozhovoriť sa, prehovoriť: z. hlbokým hlasom

3. iba v spoj. začať ako + podst. m. zaradiť sa v prvom zamestnaní: z. ako úradník

● z. od → Adama;
z. od → abecedy;
z. s → holými rukami;
z. z iného konca zmeniť činnosť;

zacelieť -ie -ejú dok. zahojiť sa, zaceliť sa, sceliť sa: rany z-li;

nedok. zacelievať -a

zaceliť -ľ! dok.

1. spojiť (niečo roztrhnuté ap.), sceliť: z. trhliny

2. vyliečiť (význ. 2), zahojiť: z. (duševné) rany;

nedok. zaceľovať

// zaceliť sa zahojiť sa, sceliť sa, zacelieť: z-ené jazvy;

nedok. zaceľovať sa

zacengať dok.

1. vydať cengot, zazvoniť: peniaze, zvonce z-li

2. spôsobiť cengot, zazvoniť; tým oznámiť: z. (na zvončeku) pri dverách;
z. peniazmi;
z. na prestávku

zaceriť sa dok. expr. zasmiať sa (ukážuc zuby), zaškeriť sa

začernieť sa -ie -ejú dok. ukázať sa v čiernej farbe: v tme sa z-li postavy

začerstva, pís. i za čerstva prísl. v čerstvom stave, hneď: zvestovať novinu z.

začervenať sa -á -ajú -naj! -nal dok.

1. začať sa červenať (význ. 1), zapýriť sa: z. sa od hanby

2. začať al. chvíľu sa červenieť (význ. 1): v diaľke sa z-li strechy

začervenieť sa -ie -ejú dok. začervenať sa (význ. 1, 2): z-ená tvár;
zore sa z-li

začesať -še -šú dok. česaním upraviť (smerom dozadu): z. (si) vlasy prstami;
nahladko z-né vlasy

zacestovať dok. zájsť dopr. prostriedkom: prečo k nám nez-š?

// zacestovať si s chuťou (istý čas) cestovať: rád si z-l po cudzine

nedok. zachádzať -a, zachodiť

1. k 2, 3, 5, 6

2. nadobúdať odtienok inej farby, prechádzať: žltá z-la do oranžovej

nedok. zachádzať sa -a, zachodiť sa

zachádzka -y -dzok ž. (zbytočne) predĺžená cesta do cieľa: tadiaľ je to z.

zachcieť sa -chce dok. iba 3 os. dostať chuť, začať mať vôľu, zažiadať sa: robí, čo sa mu z-e zapáči;
neos.: z-lo sa mu mäska, z-lo sa mu chodiť;
príď, kedy sa ti z-e hocikedy

zachechtať sa, zachechotať sa, zachichotať sa -ce -cú dok. expr. chvíľu sa chech(o)tať, chichotať, zasmiať sa: hlasno sa z-l

zachlopiť dok. hovor. expr. prudko zatvoriť, zatres(k)núť, zaples(k)núť, zachlopnúť: z-l mu dvere pred nosom;

// zachlopiť sa: dvere sa z-li

zachlopnúť -e -ú -pol dok. hovor. expr. zachlopiť, zabuchnúť, zaples(k)núť: rýchlo z-l okno

// zachlopnúť sa: brána sa z-la

zachloštiť -šť/-i! dok. hovor. expr. zabiť (význ. 1), zahlušiť: v hneve by vedel človeka i z.

zachmúrene, zachmúreno prísl. k 1 i vetná prísl. k 2: z. hľadieť;
vonku je z.;

zachmúrenosť -i ž.

zachmúrený príd.

1. zamračený (význ. 2), zamosúrený: z. starec;
z-á tvár, z. výzor

2. zahalený chmárami, zamračený, zatiahnutý: z-á obloha, z. deň chmúrny;

zachmúriť sa -i dok. zamračiť sa (význ. 1, 2): nebo sa z-lo;
neos. z-lo sa;
z-l sa nad synovou odpoveďou, tvár sa mu z-la

záchod -a/-u m. zariadenie, na kt. sa vykonáva telesná potreba; miesto, miestnosť s týmto zariadením, toaleta, WC: splachovací z., suchý z., verejný z.;
chemický z. likvidujúci výkaly chemicky;
ísť na z. na potrebu;
sedieť na z-e;

záchodík -a m. zdrob.

záchodový príd.: z-á misa, jama;

zachovalosť -i ž.: mravná z.

zachovalý príd. kniž. zachovaný (význ. 2): z. šesťdesiatnik, z. nábytok, z-é šaty neobnosené;

zachovano, zachovane prísl.;

zachovanosť -i ž.

zachovaný príd.

1. kt. sa zachoval (význ. 1): z-é listiny, tradície

2. udržaný v dobrom stave, nezničený, neopotrebovaný, zachovalý: dobre z. starec;

zachovať dok.

1. uchrániť pred zánikom, zmenou, udržať, uchovať: z. mier, rod, z. niekoho pri živote;
fyz. zákon z-nia energie

2. i zachovať si udržať (pre seba), nestratiť: z. si dobrú kondíciu, z. (si) pokoj, rozvahu

3. splniť, dodržať: z. pravidlá hry, z. mieru (v správaní);
z-ný sľub;

nedok. zachovávať -a: z. dobré tradície;
z. prikázania

// zachovať sa

1. uchrániť sa pred zánikom, zmenou, udržať sa, uchovať sa: staré listiny sa z-li podnes;
z-né diela autora

2. preukázať postoj, prejaviť sa správaním, zadržať sa: z. sa športovo, z. sa ako hrdina, nepekne sa z. k synovi;

nedok. k 1 zachovávať sa

záchrana -y -ran ž. zachránenie, zachraňovanie (význ. 1, 2): z. chorého;
z. života, výprava na z-u horolezcov, z. ľudstva pred vojnou;
dávať z-u (pri cvičení) zabezpečovať cvičenca, aby neutrpel úraz;

záchranár -a m. odborník na zachraňovanie (význ. 1): práca z-ov v bani;

záchranárka -y -rok ž.;

záchranársky príd.: z-e práce;

záchranárstvo -a s.

záchranca -u mn. -ovia m. kto niekoho, niečo zachránil, zachraňuje: z. topiaceho, z. života;

zachrániť -i dok.

1. zabrániť smrti, zničeniu: z. raneného, z. úrodu;
z. si život

2. odvrátiť od niekoho niečo zlé, uchrániť: z. otca pred úpadkom, z. ľudstvo pred fašizmom;
z. situáciu vynájsť sa;

záchranka -y -niek ž. hovor.

1. záchranná služba: aké je číslo z-y?

2. sanitné auto, sanitka: odviezli ho z-ou, telefonovať po z-u

záchrankyňa -e -kýň ž.

záchranný príd.: z. čln, pás, (banská) z-á čata;
z-é práce

nedok. zachraňovať

// zachrániť sa (náhodne) uniknúť smrti, zničeniu: pri leteckom nešťastí sa z-li piati cestujúci;
z. sa útekom;

nedok. zachraňovať sa

zachrápať -e -u dok.

1. vydať chrapot pri spaní: hlasno z-l

2. hovor. pejor. zaspať (význ. 1, 2): z-l, len čo si ľahol

zachrapčať, zachrapšťať -í -ia -pč/-i! -pšť/-i! dok. expr. začať al. krátky čas chrapčať, chrapšťať: sklo mu z-lo pod nohami;
neos. v telefóne z-lo

zachrastavieť -ie -ejú dok. pokryť sa chrastami: z-ená hlava

zachrčať -í -ia dok. začať al. krátky čas chrčať: z. v agónii;
stisol mu hrdlo, až z-l;
neos. v pľúcach mu z-lo

zachripieť -í -ia dok. vydať chripot;
expr. povedať chripľavým hlasom: neos. v pľúcach mu z-lo;
vysilený z-l odpoveď

zachrípnuť -e -u -pol dok. (od prechladnutia, preťaženia ap.) stratiť (plný) hlas: kričal, až z-l;
byť veľmi z-tý;
spievať do z-tia

zachrochtať -ce -cú dok. zakrochkať: diviak z-l

zachrupčať, zachrupšťať -í -ia -pč/-i! -pšť/-i! dok. expr. začať al. krátky čas chrupčať, chrupšťať: ľad mu z-l pod nohami

zachutiť dok. prísť niečomu na chuť: dieťaťu z-la kaša

nedok. zachvacovať

záchvat -u m.

1. náhle prudké prejavenie sa chorobných príznakov: epileptický, hysterický z., z. kašľa

2. náhly prudký prejav citov: z. melanchólie, smiechu;
expr. z. pracovitosti chvíľkové vypäté prac. úsilie;

zachvátiť -i dok.

1. (o niečom živelnom) náhle, prudko sa rozšíriť, zasiahnuť, napadnúť: choroba ho z-la celého, oheň z-l pol dediny;
krajina z-ená nepokojmi

2. (o citovom hnutí) prudko pocítiť; zmocniť sa, opanovať: z-l ho nepokoj;
z-ený strachom;

záchvatový príd. k 1: z. kašeľ

záchvev -u m. zachvenie sa (význ. 1, 2): z-y zeme otrasy;
kniž. citové z-y, z-y duše

zachvieť sa -chveje -chvejú dok.

1. jemne sa pohýbať, zatriasť sa: koňovi sa z-li nozdry, ruka sa mu nez-la, hlas sa mu z-l;
zimomravo sa z.;
stál bez jediného z-nia

2. pocítiť hlboké citové pohnutie: z-l sa nepokojom, srdce sa mu z-lo strachom;

nedok. zachvievať sa -a

zachytať si dok. (s chuťou) istý čas chytať (význ. 1, 2): z. si v bránke;
z. si ryby

nedok. zachytávať -a, zachycovať

// zachytiť sa

1. uchopením opory al. na prekážke sa zastaviť, zadržať sa, pridržať sa, prichytiť sa: padajúci kameň sa z-l o krovie;
horolezec sa z-l lana

2. uviaznuť (význ. 1): nitka sa mu z-la vo vlasoch, šaty sa mu z-li o konár

3. nájsť oporný bod, oprieť sa: pohľad sa nemal na čom z.;
pri písaní článku sa nemal o čo z.;

nedok. zachytávať sa, zachycovať sa

zachytiť dok.

1. uchopením zabrániť neželateľnému pohybu, zadržať, chytiť: z. zamdlievajúceho, z. niečí úder;
z. očko na pančuche zabrániť páraniu

2. odhalením (a pridržaním) prekaziť (možný dôsledok): z. nepriateľský útok, z. tajný list, z. prihrávku

3. obmedzením pohybu nahromadiť, zadržať, podržať: priehrada z-í množstvo vody

4. (zľahka) upevniť, prichytiť, pripevniť: z. sklo (klincami) o rám;
z. vlasy do gumky, sponkou

5. pri pohybe sa niečoho (mimovoľne) dotknúť al. niečo zasiahnuť: z. lyžou (o) kameň;
bije, kadiaľ z-í

6. zastihnúť (význ. 1): búrka ho z-la v lese;
z-l ich pri práci

7. zmyslami al. prístrojom postihnúť, všimnúť si, zaregistrovať: z. signál;
z. niečí pohľad;
nez-l ani slovko;
z. vysielanie pre školy

8. zaznamenať (význ. 1, 2): stenograficky z. priebeh rokovania;
z. rozhovor na magnetofón;
výtvarne, umelecky z-ená skutočnosť zobrazená;

záchytka -y -tiek ž.

1. súčiastka na zachytenie, zachytávanie (význ. 1): perová z. (na dáždniku)

2. hovor. záchytná stanica: odviezť opitého do z-y

záchytný príd. určený na zachytenie (význ. 3), zachytávanie: z. kanál (na vodu), z-á stanica (pre opilcov);
z. bod opora; východisko

žací príd. určený na žatie: ž. kombajn, stroj, ž-ia mláťačka

začiahnuť -e -u -hol dok. hovor. zasiahnuť (význ. 1), zachytiť: bil koňa, kade z-l

začiarknuť -e -u -kol dok. označiť čiarkou: z. zaúčtovanú položku

začiatkom predl. s G vyj. čas na začiatku istého časového úseku, op. koncom: prísť z. júla;

začiatočníčka -y -čok ž.;

začiatočnícky príd. i prísl.: z-e práce;
z. riešiť problémy;

začiatočníctvo -a s.

začiatočník -a mn. -ci m. kto začína v prac. ap. činnosti: angličtina pre z-ov;
zaúčať z-ov nováčikov;

začiatočný príd., op. konečný: z-é štádium (choroby)

začiatok -tku m.

1. priestorovo prvá, krajná časť niečoho; takéto miesto, op. koniec: z. obce, z. knihy;
na z-u slova

2. prvá fáza niečoho, op. koniec: z. týždňa, sezóny, z. rozhovoru, na z-u zimy

3. obyč. mn. úvodné štádium v práci, tvorbe ap.: ťažké z-y, maliarske z-y prvotiny;
rozprávať o svojich z-och

● od z-u do konca stále;
každý z. je ťažký;

zacieliť -i -ľ! dok.

1. namieriť (význ. 1), zamieriť: z. (puškou) na terč, na zajaca

2. zamerať (význ. 2), orientovať: z. pozornosť na niečo;
náučné z-enie diela;

nedok. zacieľovať

// zacieliť sa zamerať sa, orientovať sa: autor sa z-l na psychiku postáv;