Význam slova "vyst" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vystačiť dok.

1. stačiť (význ. 1, 2), postačiť: zárobok v-í na živobytie, na to jeho schopnosti sotva v-ia, (ne)v-í držať krok s ostatnými;
v-ia si sami, nepotrebujú pomoc

2. prejaviť hospodárnosť, vyjsť: v. s krmom do jari, v. so silami;

nedok. vystačovať

vysťahovalec -lca m. kto sa vysťahoval z vlasti; emigrant;

vysťahovalecký príd.;

vysťahovalectvo -a s.

vysťahovať dok. prinútiť opustiť byt ap., deložovať: v. nájomníkov;
úradné v-nie

// vysťahovať sa zmeniť, opustiť byt, bydlisko, odsťahovať sa: v. sa z bytu, v-l sa s celou rodinou (do mesta);
v. sa z vlasti emigrovať

vyštartovať dok. vybehnúť (význ. 3), vyraziť: atléti v-li presne odštartovali;
v. na loptu, za loptou

vystať -stane -stanú -staň! -stal dok.

1. nebyť (prítomný); neuskutočniť sa: v. z práce;
ochorel, prechádzky museli v. odpadnúť

2. zvýšiť sa, vystačiť, ostať: na rukávy už nev-lo látky

3. iba 3. os. byť schopný (urobiť niečo): od neho, z neho to, všetko v-e je toho, je všetkého schopný;

vystáť -stojí -stoja -stoj! -stál dok.

1. státím stráviť, prestáť: v. celé hodiny za pultom

2. státím utvoriť: v. jamu v snehu

3. státím získať, dosiahnuť: v. lístky do kina

4. vytrpieť, pretrpieť: v. veľa trápenia

5. strpieť (význ. 2), zniesť: nemôžu sa ani v.

● expr. v. jamu prestáť dlhý čas

vystatovačne prísl.;

vystatovačnosť -i ž.

vystatovačný príd. kt. sa rád vystatuje; svedčiaci o tom; chvastavý: v. človek;
v-é reči;

vystatovať sa nedok. vychvaľovať sa, chváliť sa, chvastať sa: v. sa svojimi vedomosťami, známosťami

výstava -y -tav ž. vystavenie (význ. 1), vystavovanie predmetov; vystavené predmety: svetová v., poľnohospodárska v., v. obrazov, usporiadať v-u;
prejsť, vidieť celú v-u;

vystavať -ia dok. stavaním zhotoviť, vystaviť¹, vybudovať, postaviť: v. dom, továreň, mesto, železnicu

nedok. k 1, 2 vystávať¹ -a

vystávať² -a nedok. stráviť čas (opakovaným, nečinným) dlhým státím: v. pred zrkadlom, v. s kamarátmi na ulici

výstavba -y -vieb ž.

1. stavanie (význ. 1), budovanie, stavba: bytová v., v. sídlisk;
most je vo v-e stavia sa

2. usporiadanie niečoho, stavba, štruktúra: v. textu;

výstavbový príd.: v-é prvky

výstavisko -a -vísk s. miesto, kde sa usporadúva výstava; výstavná plocha: v. Agrokomplexu

vystaviť¹ dok. postavením zhotoviť, vystavať, postaviť: tu v-ia školu

vystaviť² dok.

1. viditeľne umiestniť, verejne vyložiť: v. tovar, v. obraz na výstave;
telesné pozostatky budú v-ené ...

2. vyhotoviť, vypísať: v. potvrdenie, účet

3. ponechať vplyvu, pôsobeniu: byť v-ený ustavičnému (ná)tlaku;

vyšťaviť sa dok. hovor. expr. unaviť sa, vyčerpať sa: v. sa pri sťahovaní, zo skúšky je v-ený

výstavka -y -viek ž. zdrob.: školská v., v. detských kresieb

výstavne prísl.;

výstavníctvo -a s. organizovanie a usporadúvanie výstav: priemyselné, umelecké v.

výstavnosť -i ž.

výstavný¹ príd.: v. areál, v-á miestnosť;
v. exemplár ukážkový;

výstavný² príd. stavebne pozoruhodný; pekne vystavaný: v-á budova;

nedok. vystavovať

vystavovateľ -a mn. -ia m. kto vystavuje na výstave, na veľtrhu;

vystavovateľka -y -liek ž.;

vystavovateľský príd.: v-é podniky

vyšteknúť -e -ú -kol dok. vydať šteknutie: pes v-l;

výstelka -y -liek ž. anat. epitel;

výstelkový príd.

nedok. vystielať -a

nedok. vystierať -a

// vystrieť sa

1. narovnať sa, vypnúť sa: robí, ani sa nev-ie;
dôstojne, hrdo sa v.

2. expr. ľahnúť si (význ. 1), natiahnuť sa: v. sa na chvíľku;

nedok. vystierať sa

vystihnúť -e -ú -hol dok.

1. rozumovo al. zmyslami zistiť, postrehnúť, vypozorovať: v. situáciu, pravú chvíľu, v. niečí úmysel

2. slovami al. ináč náležite vyjadriť: dobre v. myšlienku, podstatu diela, atmosféru okolia;

nedok. vystihovať

vyštípať -e -u dok. štípaním zasiahnuť: mrazom v-ná tvár

vystískať -a dok.

1. viac ráz (tuho) stisnúť: súrodenci sa v-li;
matka v-la dcéru a vnúčatá vyobjímala

2. (dôkladne) vytlačiť (význ. 3, 4): v. šťavu z hrozna;
v. citrón

výstižne prísl.: v. charakterizovať;

výstižnosť -i ž.

výstižný príd. kt. dobre vystihuje, priliehavý: v. citát, preklad, argument, v. opis;

vystlať -stelie -stelú -ľ! dok. vyložiť, pokryť niečím poddajným: mäkko v. posteľ, hniezdo v-né perím;

vystopovať dok. stopovaním zistiť: v. úkryt medveďa;
v. tajomstvo odhaliť, vyzvedieť

vystrábiť sa -i dok. hovor. vyliečiť sa (význ. 1, 2): ako-tak sa v-l z choroby;
v. sa z nešťastia spamätať sa

výstraha -y -rah ž. varovanie (význ. 1): vážna v., svetelná v.;
pokarhanie s v-ou;
na v-u ostatným

□ dávať v-u vystríhať;

nedok. vystrájať -a

1. k 1 – 4

2. vyvádzať (význ. 2); vyčíňať: v. nezbedy;
v-nie víchrice

// vystrojiť sa

1. vydať sa (význ. 4), vypraviť sa, vychystať sa: v. sa na poľovačku

2. vyobliekať sa: v-ený ako na svadbu;

nedok. vystrájať sa

vystrašene prísl.;

vystrašenosť -i ž.

vystrašený príd. nastrašený, naľakaný, vyľakaný: v-é dieťa;
v. pohľad;

vystrašiť dok. nastrašiť, naľakať, vyľakať: v-l ho zvuk klaksóna;
v-li ho, že pôjde pred súd

výstražne prísl.

výstražný príd.: v-á tabuľa, dopravná značka;

vyštrbiť dok. urobiť štrbinu (na ostrí): v. nôž;

nedok. vyštrbovať

// vyštrbiť sa dostať štrbinu (na ostrí): v-ená kosa

vystrčiť dok.

1. viditeľne vysunúť, vytrčiť: v. hlavu z dvier;
v. bradu

2. vyložiť na viditeľné, nápadné miesto: v. kvety do obloka

3. vysotiť: v-li ho za dvere, na mráz

● expr. v. rožky, pazúry a) začať byť sebavedomý b) začať sa brániť;
nev-í → nos z domu;

výstredne prísl.: v. sa obliekať;

výstrednosť -i ž.

výstredný príd.

1. odchyľujúci sa od priemeru, nápadný; extravagantný: v. vkus;
v. človek

2. odb. excentrický (význ. 1): v. čap;

vystreknúť -e -ú -kol, vystrieknuť -e -u -kol dok. (o tekutine) prudko vyraziť von al. do výšky: z hadice v-la voda, zo zeme v-la ropa;

nedok. vystrekovať

výstrel -u m. vystrelenie (význ. 1, 2); zvuk vznikajúci pri tom: ohlušujúci v., zaznel v. z pušky

vystreliť -ľ! dok.

1. vypustiť strelu zo strelnej zbrane, streliť, vypáliť: v. z revolvera, premyslene v-l na svoju obeť;
v. svetlicu

2. streľbou realizovať: v. niekoľko sálv

3. strelením odstrániť, poškodiť: v. niekomu oko

4. prudko usmerniť loptu, puk ap. (do brány): v. na bránu, útočník v-l

● expr. bežať ako v-ený veľmi rýchlo;

výstrelok -lku m. niečo prepiate, zveličené, výstrednosť: módny v.;
v-y mladosti

nedok. vystreľovať

1. k 1 – 4

2. (o bolesti) ostro vychádzať z istého miesta: bolesť v-úca z chrbtice

// vystreliť si hovor. expr. urobiť si žart, utiahnuť si: nemilosrdne si z nás v-l

vystresovane prísl.;

vystresovanosť -i ž.

vystresovaný príd. kt. je pod vplyvom stresu: z práce sa vrátil v.;

vystresovať dok. doviesť do stresu: falošným obvinením sa dal v.

// vystresovať sa dostať sa do stresu

vystriedať -a dok.

1. vymeniť niekoho na jeho mieste: v. vodiča pri volante, náhradník v-l brankára

2. nahradiť (postupne) niečím al. niekým iným: v. všetky zamestnania, v. veľa tanečníkov

// vystriedať sa

1. vymeniť si miesto s niekým; nastúpiť na niečie miesto: stráž sa v-la;
denná zmena sa v-la s nočnou

2. byť (postupne) nahradený niekým al. niečím iným: vo funkcii sa v-li viacerí

vystriehnuť -e -u -hol dok. striehnutím zbadať, vysliediť, vystopovať: v. zver, v. zlodeja;
v. vhodný okamih vystihnúť, utrafiť

vystriekať -a dok.

1. striekaním spotrebovať: v. farbu na stenu

2. takto vyprázdniť: v. celú fľašu

3. striekaním upraviť (znútra): v. spodok auta;
dať si v. uši prečistiť

vystrieľať -a dok.

1. strieľaním (postupne) vyhubiť, postrieľať: v. vlkov;
fašistami v-né dediny

2. strieľaním spotrebovať: v. všetky náboje

3. takto vyprázdniť: v-ný zásobník

4. strieľaním získať: v. ružu na strelnici

vystrieť -ie -ú dok.

1. narovnať niečo ohnuté, pokrivené ap.: v. chrbát, v. nohu v kolene, v. papier

2. roztiahnuť niečo zložené, zvinuté, rozprestrieť: v. dáždnik, v. deku na trávu

3. natiahnuť, načiahnuť: v. ruky za niekým, k niekomu

4. uložiť mŕtveho: leží v-tý na katafalku

● hrub. al. expr. v. kopytá, krpce umrieť;

výstrih -u m. pri krku vystrihnuté miesto na (žen.) šatách: špicatý, hlboký v., pulóver s v-om

vystrihať dok.

1. strihaním postupne odstrániť, povystrihovať: v. niektoré scény z filmu

2. takto utvoriť: v. ozdoby z papiera

3. dôkladne ostrihať: v-ní nováčikovia;

vystríhať -a nedok. dávať výstrahu, varovať: lekár v-l pacienta pred následkami choroby;
v-li ho, aby ta nešiel

// vystríhať sa chrániť sa, varovať sa: v. sa zlých kamarátov;
v-a sa myslieť na odplatu

nedok. k 1, 2 vystrihávať -a, vystrihovať

vystrihnúť -e -ú -hol dok.

1. strihaním vyňať, oddeliť: v. obrázok z časopisu, v. filmový záber

2. takto utvoriť, zhotoviť: v. srdce z papiera, v. oblek, zle v-tý rukáv

3. urobiť výstrih: šaty vpredu veľmi v-té;

vystrihovačka -y -čiek ž. súbor tlačených obrázkov na vystrihovanie: detská v.

nedok. vystrihovať

výstrižkový príd.: v. archív

výstrižok -žku m. niečo vystrihnuté (obyč. z novín): v-y z časopisov, lepiť v-y;

nedok. vystrkovať

// vystrčiť sa vysunúť sa, ukázať sa: spoza mrakov sa v-l mesiac;

nedok. vystrkovať sa

výstroj -a m. súhrn predmetov na vykonávanie istej (špeciálnej) činnosti; vystrojenie: horolezecký, poľovnícky, vojenský v.;
v. lietadla

vystrojiť -í -a dok.

1. zaopatriť výstrojom, vybaviť: v. brigádnikov náradím, dobre v-ené laboratórium

2. zabezpečiť uskutočnenie nejakej akcie, usporiadať, zorganizovať: v. hostinu, svadbu

3. vypraviť (význ. 1), vychystať: v. deti do školy

4. vyobliekať: v. mladuchu;

vystrúhať -a dok.

1. strúhaním zhotoviť; vyrezať: v. koníka z dreva

2. hovor. expr. (horlivo) urobiť (význ. 1): v. poklonu;
v. prednášku vysúkať;
v. kyslú tvár kyslo sa zatváriť

vystruhnúť -e -ú -hol dok. hovor. expr. vystrúhať (význ. 2): v. kompliment

vyštudovať dok.

1. zavŕšiť štúdiá: v. gymnázium, v. na univerzite, v. popri zamestnaní

2. takto získať kvalifikáciu v istom odbore: v. matematiku, filozofiu, v-l za lekára

výstuha -y -tuh ž. vložka vystužujúca niečo: (kosticová) v. goliera

výstup -u m.

1. vystúpenie (význ. 1, 2), vystupovanie: horolezecký v., v. na Kriváň, op. zostup;
umožniť v. (z autobusu)

2. miesto, kade sa vystupuje, kade niečo vystupuje: v. je vzadu východ;
odb. v. počítača miesto presunu informácií, op. vstup

3. vystúpenie pred verejnosťou: umelecký, sólový v.

4. časť div. dejstva, scéna: prvý, druhý v.

5. hádka, zvada, scéna: domáci v., robiť v-y

6. výsledok nejakého procesu (výrobného, výskumného ap.), op. vstup

výstupište -a -píšť, výstupisko -a -písk s. miesto, kde sa vystupuje (z hromadného dopr. prostriedku)

vystúpiť -i dok.

1. chôdzou, pohybom sa dostať hore, do polohy vyššie, vyjsť, op. zostúpiť, zísť: v. na vrchol Kriváňa, v. po schodíkoch na tribúnu, do lietadla;
slnko v-lo nad obzor

2. chôdzou, pohybom sa dostať von: v. z vlaku, v. z radu;
potok v-l z koryta vylial sa

3. vzdať sa členstva, účasti, opustiť niečo: v. z cirkvi, z vlády, zo školy

4. dosiahnuť istú výšku, hodnotu, op. klesnúť: horúčka v-la na maximum

5. vyjsť na povrch, stať sa viditeľným, zrejmým: pot mu v-l na čelo, na krku mu v-li žily;

6. zapojiť sa do (umel.) účinkovania, programu ap.; začať činnosť: v. v televízii, SĽUK v-l v Paríži, pohostinské v-enie divadla;
v. s prvou skladbou

7. zasiahnuť do priebehu rokovania ap.: v. na schôdzke (s novým návrhom), v. pred súdom

8. bojovne ap. sa postaviť, slovami, činom zasiahnuť: smelo v. proti odporcom, proti násiliu;
v. v prospech utláčaných, za ľudské práva;

vystupňovať dok. stupňovaním zvýšiť, zväčšiť: v. svoj hnev, odpor, v-né úsilie

// vystupňovať sa: teror sa v-l (na najvyššiu mieru)

výstupný príd. určený na výstup: v. otvor, v-á stanica;
v-á kontrola (výrobkov) pri výstupe z výr. procesu, op. vstupná

výstupok -pku m. vystupujúca časť: v. skaly výčnelok;
murovaný v. steny

nedok. vystupovať

1. k 1 – 8

2. správať sa (význ. 1), konať: v. ako diktátor, korektné, sebavedomé v-nie

3. vyčnievať, prečnievať: výklenok v-úci do priestoru

// vystúpiť sa ustúpiť z cesty, vyhnúť sa, odstúpiť sa: v. sa z cesty;

nedok. vystupovať sa

výstuž -e ž. konštrukcia, zložka vystužujúca niečo: banská v.;
oceľová v. betónu armatúra;

vystužiť dok. urobiť tvrdším, tvrdým; spevniť (výstuhou, výstužou): v. manžety plátnom;
v. banskú chodbu;

nedok. vystužovať

výstužový príd.

vyštvať -e -ú dok.

1. štvaním vypudiť, vyhnať: v. zver z úkrytu

2. expr. prenasledovaním ap. prinútiť odísť: v-li ho z podniku, nedať sa v.

vyštverať sa dok. expr. vyliezť (význ. 1, 2), vyškriabať sa: v. sa na skalu, v-l sa spod lavice