Význam slova "vo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

volačka -y -čiek ž. hovor. predvoľba

voľačo -čoho zám. neurč. niečo (význ. 1 -3), dačo, čosi: v. sa muselo stať;
také v.! je o v. mladší; (vziať si) v. peňazí;
expr. tí sa ho v. naspomínali!

● stáť za v. mať hodnotu, cenu;
v. pod zub(y) jedlo

voľajako, hovor. voľáko zám. neurč. príslov. nejako, dajako, akosi: v. si už poradíme

voľajaký, hovor. voľáky zám. neurč. nejaký (význ. 1, 2), dajaký: nájde si v-é zamestnanie;
potvory v-é! akési

voľakade zám. neurč. príslov. niekade, dakade, kadesi: v. musel prejsť

voľakde zám. neurč. príslov. niekde (význ. 1 – 3), dakde, kdesi: bude v. v záhrade;
v. odbehol kamsi

voľakedajší príd. niekdajší: v-í absolventi, zvyšky v-ej slávy

voľakedy zám. neurč. príslov. niekedy (význ. 1, 3 – 5), dakedy: bolo to v. na jar;
neviem, že by bol v. chýbal;
aj on to v. skúsi

voľakto -koho zám. neurč. niekto, dakto, ktosi: v. zvoní

voľaktorý zám. neurč. niektorý, daktorý: v-í (ľudia) neprišli;
zavolaj v. deň raz, v ktorýsi deň

volán -u m. naberaný al. skladaný pásik látky použ. na ozdobu: v. okolo výstrihu, v-y na záclonách;

volánik -a m. zdrob.

volánový príd.: v-é zakončenie;

volant -u/-a m. kormidlo na niekt. motor. vozidlách: otočiť v.;
sedieť za v-om i pren. viesť vozidlo;

volantový príd.

volať nedok.

1. silným hlasom (na diaľku) oznamovať, kričať (význ. 2): v. z veľkej diaľky, v. na záprah, v. za odchádzajúcimi, počuť v-nie o pomoc

2. (o niekt. vtákoch) ozývať sa (význ. 1), ohlášať sa: prepelica v-á, v-nie divých husí

3. hlasom, vyslovením mena ap. upútavať pozornosť: v. (na) známych, v. deti domov;
choď, v-jú ťa! v. niekoho posunkami;

4. (úradne) žiadať prítomnosť niekoho: v. pohotovosť, políciu;
v. priateľa na svadbu, za svedka pozývať

5. tech. prostriedkom nadväzovať spojenie, dávať popud ap.: v. známym telefonovať;
v-l, že odchádza;
v. výťah privolávať

6. kniž. dožadovať sa, dovolávať sa: v. po náprave, po pomste

7. používať meno niekoho, niečoho; oslovovať (nejakým) menom; nazývať, menovať: v-li ho (náš) starý;
toto miesto v-me zátišie;
v-li sa dôvernými menami

● do neba v-úca krivda veľká;
kniž.: → hlas v-úceho, v-úci na púšti;
v. na zodpovednosť niekoho robiť zodpovedným;
ako sa do hory v-á, tak sa z hory ozýva;

opak. volávať -a

// volať sa mať meno, nazývať sa, menovať sa: ako sa v-š? táto súčiastka sa v-á guľkové ložisko;

opak. volávať sa

volavčí príd.: v-ie perie

volavka -y -viek ž. vodný vták príbuzný bocianovi, zool. Ardea;

voľba -y -lieb ž.

1. rozhodovanie pre jednu z možností: v. povolania, (ne)mať možnosť v-y

2. často pomn. voľby oficiálny spôsob výberu osôb do funkcie (hlasovaním): v. predsedu, nového výboru;
prezidentské v-y, zvíťaziť vo v-ách;

volebný príd. k 2: v-é právo, v-á komisia

volej -a m. šport. zásah, odrazenie lopty počas letu: vystreliť na bránu z v-a

volejbal -u m. kolektívna šport. hra, pri kt. sa lopta odráža rukami ponad sieť;
→ plážový v.;

volejbalista -u m. hráč volejbalu;

volejbalistka -y -tiek ž.

volejbalový príd.: v-á lopta;
v. turnaj;

volenka -y -niek ž. tanec s možnosťou (z)voliť si tanečníka: dámska v.

volený príd. ustanovený voľbou, zvolený: v-é orgány

volfrám -u m. kovový chem. prvok, zn. W;

volfrámový príd.: v-é vlákno

volič -a m. živ. kto má volebné právo, kto volí (význ. 2): zoznamy v-ov, získavať v-ov;

volič -a mn. -e m. neživ. elektrotech. prístroj al. jeho časť použ. na spojenie jedného vedenia s ľubovoľným iným vedením: kanálový v., v. telefónneho prístroja

volička -y -čiek ž.;

voličský príd.: v. zoznam;

voliéra -y -liér ž. veľká klietka na chov vtákov: v-y zoologickej záhrady

opak. volievať -a

voliť -ľ! nedok.

1. rozhodovať sa pre jednu z viacerých možností: v. iné riešenie, možnosť v. medzi dvoma uchádzačmi;
radšej v-í smrť, ako by to mal urobiť;
v. si odbor štúdia

2. odovzdávať hlas, uskutočňovať voľby: v. nový výbor, v. poslancov;

voliteľ -a mn. -ia m. (pri nepriamom hlasovaní) zástupca voličov uskutočňujúci voľbu;

voliteľka -y -liek ž.;

voliteľnosť -i ž.

voliteľný príd.

1. kt. si možno vybrať, voliť: v. predmet

2. do kt. možno voliť: v-á funkcia;

voliteľský príd.

voľkať nedok. expr. robiť po vôli, rozmaznávať: keď bol malý, vo všetkom mu v-li

// voľkať si oddávať sa pohodliu, hovieť si: v. si v chládku

volkmen, pôv. pís. walkman -a mn. -y m. neživ. (angl.) malý prenosný magnetofón so slúchadlami;

volkmenový príd.: v-é slúchadlá

volky -ov mn. m. expr. pár volov, volský záprah: sivé v-y, poháňať v-y

● → spolky – čertove v-y

voľky-nevoľky prísl. proti vôli, chtiac-nechtiac: v. musel ísť

voľne prísl.: v. visieť, splývať;
v. pobehovať, v. sa pasúci dobytok;
v. citovať, prekladať;
v. sa správať;
v. žiť, dýchať;

voľno

I. vetná prísl.

1. a) je v. (voľné) miesto: v hľadisku je ešte v. b) voľná cesta, možnosť prejsť: semafor ukazuje v.;
vlak má v.

2. voľno! výzva vstúpiť (po zaklopaní), ďalej, vstúpte!

II. voľno -a s. voľný čas: služobné, náhradné v., chvíle v-a, mať v.

voľnobeh -u m. mechanizmus (motor.) vozidla umožňujúci beh hnanej časti aj po odpojení od hnacej časti;

voľnobežný príd.

voľnomyšlienkar -a m. zástanca úplnej slobody úsudku v náb. otázkach nezávisle od oficiálneho učenia;

voľnomyšlienkarka -y -riek ž.;

voľnomyšlienkarský príd.;

voľnomyšlienkarsky prísl.;

voľnomyšlienkarstvo -a s.

voľnopredajný príd. kt. je vo voľnom predaji: v. liek

voľnosť -i ž.

voľný príd.

1. nie spútaný, ničím neupevnený, pohyblivý, splývajúci; nie napätý, uvoľnený, povolený: v. koniec lana, v. účes;
v-é struny, v-é skrutky;
fyz. v-á poloha rovnovážna, pri kt. ťažisko ostáva v rovnakej výške

2. (o odeve ap.) málo priliehajúci, nie upätý, op. tesný: v-é šaty, topánky;
nohavice v-é v páse

3. ničím nezaplnený, nikým nezaujatý; ničím neohraničený: v-á plocha, v-é miesto, v-á linka;
v-é priestranstvo;
v-é more otvorené, šíre

4. nezaplnený povinnosťami; zbavený povinností: v. čas, v. deň;
večer som v.

5. zbavený prekážok, nie obmedzený; nie viazaný na isté podmienky; prípustný, možný: v-á cesta, v. priechod, výhľad;
v. predaj;
ekon.: v. trh, v-á súťaž;
lingv. v. prízvuk pohyblivý (rozlišujúci slová podľa význ.);
fyz. v. pád pohyb telesa vplyvom zemskej tiaže;
šport.: v-á zostava, v. spôsob (v plávaní);
v. (ne)priamy kop

6. nepridŕžajúci sa prísne predlohy: v-é podanie, spracovanie, v. preklad

7. bezplatný: v. vstup, lístok

8. spoločensky nenútený: v-á zábava, v. tón, v-é spôsoby;
v-é mravy uvoľnené, neviazané

9. slobodný (význ. 4), nezávislý: v. ľud;
môžete odísť, ste v.

10. pomalý (význ. 1), mierny: v-é tempo

● v. ako vták celkom;
mať v-é pole, v-é ruky možnosť samostatne konať;
žiť, byť na v-ej nohe mať slobodné povolanie;

volovina -y -vín ž. subšt. hlúposť: popísal v-y

vôľovo prísl.: v. slabý jednotlivec

vôľový príd. k 1: v-é schopnosti, v-á činnosť;

volský, volí príd.: v. záprah;
v-é, v-ie oko i nerozmiešané upražené vajce;

volt -u m. fyz. jednotka elektr. napätia v sústave SI, zn. V

voltampér -a L -i mn. -y m. fyz. jednotka výkonu elektr. prúdu

voltmeter -tra L -i mn. -e m. prístroj na meranie elektr. napätia (vo voltoch)

voluntarista -u m. stúpenec voluntarizmu;

voluntaristický príd.: v. princíp;

voluntaristicky prísl.

voluntaristka -y -tiek ž.;

voluntarizmus -mu m.

1. filoz. smer pokladajúci vôľu za zákl. princíp bytia

2. kniž. svojvoľné konanie, rozhodovanie ap.;

von

I. prísl.

1. smerom z vnútra, z nejakého (uzavretého) priestoru, op. dovnútra, dnu: chodiť v. a dnu;
v. vybiehajúci okraj;
ísť s deťmi v. na prechádzku;
hovor. v. s tým! povedz to!

2. nár. vonku (význ. 1), op. vnútri, dnu: v. podúval vietor

3. preč z istého (známeho) prostredia: žiada sa mu v., na vidiek;
ísť študovať niekde v. do zahraničia

4. byť, dostať sa ap. v. z niečoho mať niečo (nepríjemné) za sebou: je, dostal sa v. z dlhov, z najhoršieho je v.

● → vyjsť s farbou, s pravdou v.;
jedným → uchom dnu, druhým v.;
nehodno ani → psa v. vyhnať

II. predl. s I vyj. smerovanie z vnútra niečoho, z: pozerať v. oblokom

vôňa -e ž. príjemný pach, aróma: omamná v., v. kvetov, sena, jabĺk, zacítiť (známu) v-u;

voňať -ia -ajú nedok.

1. vydávať, šíriť vôňu: kvety v-jú, v. po jahodách, v. zemou;
v-ia tu novotou je tu všetko nové

2. vdychovať (význ. 1), ovoniavať, privoniavať: v. výpary éteru

● expr. robota, škola mu nev-ia nechce sa mu robiť, učiť

voňavka -y -viek ž. tekutý kozmet. prípravok z voňavých esencií: francúzska v., pofŕkať sa v-ou;

voňavkár -a m. výrobca voňaviek;

voňavkárka -y -rok ž.;

voňavkársky príd.

voňavkárstvo -a s. odbor zaoberajúci sa výrobou voňaviek;

voňavkový príd.: v. závan

voňavý príd. kt. vonia (význ. 1): v. kvet, chlieb, vzduch;
v-é látky, korenie aromatické

vônička -y -čiek ž. zdrob. expr.

vonka, vonká prísl. hovor.

1. von (význ. 1, 3)

2. vonku (význ. 1 – 3)

vonkajší príd.

1. kt. sa vyskytuje vonku, zvonka, na povrchu al. mimo niečoho, op. vnútorný: v. priestor, v-ie obloky;
v-ie vedenie;
v. svet okolitý

2. kt. pôsobí zvonka al. navonok: v. vplyv, faktor;
v. efekt;
liek na v-ie použitie

vonkajškovo prísl.;

vonkajškovosť -i ž.

vonkajškový príd. vonkajší (význ. 2): v. dojem, efekt;

vonkajšok -ška m.

1. vonkajšia časť, plocha niečoho, vonkajší priestor, op. vnútro, vnútrajšok: v. látky líce (význ. 2)

2. vzhľad, zovňajšok: príjemný v.;

vonkoncom čast. vyj. krajnú mieru a zdôrazňuje pripojený výraz, vôbec: mňa už v. nič neprekvapí;
to je v. pomýlené úplne

vonku prísl.

1. na mieste mimo obydlia al. iného (uzavretého) priestoru, op. vnútri, dnu: deti sa hrajú v., v. prší;
časť úrody je ešte v. na poli;
hovor. zub je už v. vytrhnutý

2. hovor. na mieste mimo istého (známeho) prostredia, vo verejnosti: zistiť, čo sa v. povráva;
byť služobne v. v zahraničí

3. byť v. z niečoho mať niečo (nepríjemné) za sebou: už je z choroby v.;
byť z nebezpečenstva v.

vonný príd. poet. voňavý: v-é ruže, lúky

vopchať dok. (v)strčiť: v. ruku do rukáva;
peniaze si v-l do vrecka i pren. expr. zisk si prisvojil;
v. hlavu do dverí nazrieť dnu

● expr. v. niekoho do vrecka prevýšiť ho

// vopchať sa

1. vliezť (význ. 1), (v)strčiť sa: hmyz sa v-á hocikde (do škáry);

2. expr. zmestiť sa, vojsť: do kabáta sa už nev-á

voperovať dok. operáciou vložiť do (ľudského) organizmu: v. umelú srdcovú chlopňu

vopred prísl.

1. (v časovom význ.) dopredu (význ. 2), skôr, popredku: v. uvážiť možnosti, v. prehratý zápas, zaplatiť v.

2. (v miestnom význ.) pred niekým, pred niečím, napred, popredku: pustiť hosťa v.

vorkoholička -y -čiek ž.

vorkoholik, pôv. pís. workaholic -a mn. -ci m. kto trpí vorkoholizmom;

vorkoholizmus -mu m. (angl.) silná až chorobná závislosť od práce;

vorvaň -a m. morský cicavec podobný veľrybe, zool. Kogia;

vorvaní príd.

voš vši ž. drobný bodavý cudzopasný hmyz, zool. Pediculus: vši ho hryzú i pren. expr. je špinavý

● expr. lenivý ako v. veľmi;
→ čušať ako v. pod chrastou;
expr. za korunu by v. cez Tatry hnal je lakomý;
držať sa niekoho, niečoho ako v. kožucha húževnato, vytrvalo

vosk -u m. tuku podobná tvárna látka org. pôvodu al. vyrobená synteticky: včelí v., štepársky, lyžiarsky v., zatrieť niečo v-om;
žltý ako v.;

voška -y -šiek ž. drobný hmyz cudzopasiaci na niekt. rastlinách, zool. Aphis ap.

voskovať nedok. natierať, napúšťať voskom: v. lyže, papier

voskovo prísl.

voskový príd.: v-é sviečky;
v-á bledosť;
v-á zrelosť obilia;

voslep prísl. bez uváženia, naslepo: strieľať v.;
ísť v. bez cieľa

vospolok prísl. zastaráv. (pri pozdrave, želaní) spoločne, navzájom: dobrý deň (všetkým) v.

vospust predl. s G zastaráv.

● žiť v. sveta neporiadne;
rozprávať, tárať v. sveta bez rozmyslenia

voština -y -tín ž. včelí plást (bez medu); jeho úlomok;

voštinový príd.

votívny príd. kniž. venovaný, darovaný; prosebný, ďakovný: v-e obrazy;
v-a modlitba, omša na osobitný úmysel

votkať dok. tkaním vložiť: vzorka v-ná do obrusa

votrelec -lca m. kto sa niekam votrel: nevítaný v.;

votrelkyňa -e -kýň ž.

votrieť sa -ie -ú dok. pretvárkou, lesťou ap. vnútiť niekomu svoju prítomnosť: v. sa do rodiny;
v. sa niekomu do priazne;

nedok. vovádzať -a

vovaliť -ľ! dok. valiac dopraviť: skalisko v-li do rieky

// vovaliť sa

1. valiac sa vniknúť: voda sa v-la do pivnice

2. expr. prudko, hrmotne vojsť, vhrnúť sa: statok sa v-l do ohrady;
v-l sa s batohom do izby

voviesť -vedie -vedú dok.

1. vedením umožniť vstup; uviesť, priviesť, doviesť: v. hosťa do domu

2. byť príčinou, že sa niekto dostane do istého stavu, priviesť: v. niekoho do nálady;

vovliecť -vlečie -vlečú dok. vlečúc dostať dnu: nasilu ho v-li do domu