Význam slova "ti" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

tí [t-] N mn. č. zámena ten (živ.)

tiahly príd.

1. vhodnejšie ťahavý, pomalý: t. zvuk, t-a pieseň

2. správ. pretiahnutý; dlhý: t-e stúpanie, správ. dlhé stúpanie

tiahnuť -e -u -hol -uc -uci nedok.

1. ísť, obyč. vo väčšom počte al. v skupine, uberať sa: výletníci t-u k vode, vojsko t-e na sever;

2. (o vtákoch) sťahovať sa, preletovať, letieť: divé husi, sluky t-u sluky letia

3. (o vzduchu) prúdiť (význ. 2), ťahať: neos. od hôr t-e chladom ťahá

4. lákať (význ. 1), ťahať, priťahovať, pútať: neos. každého t-e domov ťahá

// tiahnuť sa ťahať sa (význ. 4): dedina sa t-e pozdĺž cesty;

● niečo sa t-e ako červená → niť niečím

tiara [ti-a-] -y tiár ž. trojitá koruna (použ. v min. ako slávnostná pápežská pokrývka hlavy)

tiaž -e ž. fyz.: zemská t. sila pôsobiaca na telesá na zemskom povrchu (ako výslednica gravitácie a odstredivej sily vyvolanej zemskou rotáciou)

tíchnuť -e -u -chol nedok. prestávať znieť, utíchať, tíšiť sa; zmĺkať: spev t-e;
ruch ulíc t-e;
deti t-u a zaspávajú

ticho

I. prísl. i vetná prísl.: t. zavrieť dvere;
t. ležať pokojne;
t.! buď(te) t.! výzva na utíšenie niekoho;
v hore je t.

● t. ako v kostole celkom;

tichomorský príd. nachádzajúci sa, fungujúci v Tichom oceáne, pacifický: t-é ostrovy;
t-á flotila

tichosť -i ž.: vypočuť si niečo v t-i pokojne;
urobiť niečo (svadbu ap.) v t-i nenápadne, v úzkom kruhu, v súkromí

II. ticho -a s. stav bez zvuku, tichosť, tíšina: (zavládlo) hlboké, hrobové t., do t-a zaznel zvon

tichučko, tichunko, tichulinko prísl.

tichučký, tichunký, tichulinký príd. expr. veľmi tichý;

tichý príd.

1. slabo znejúci, nehlasný, op. hlasný: t. zvuk, t. rozhovor, t. chod stroja

2. nevydávajúci zvuk; nehovoriaci, mĺkvy: čo si taký t.? povedz niečo! fyz. t. výboj neprejavujúci sa zvukovo

3. nerušený zvukmi, ponorený do ticha, op. rušný: t. večer, t-á ulica;
t-á domácnosť i fraz. ktorej členovia sa nezhovárajú

4. pokojný (význ. 1), mierny, bez pohybu, op. búrlivý: t-á hladina rieky;
geogr. T. oceán názov najväčšieho svetového oceána

5. kt. má miernu povahu, málovravný: t., skromný človek;
hovor. t. blázon neškodný

6. skrytý, tajný, op. otvorený: t. protest, t. súhlas

7. bez vonkajšieho prejavu, nenápadný: t-á svadba

8. kt. má malú intenzitu, slabý, op. silný: t. dážď

● t-á voda brehy podmýva, myje zdanlivo nenápadný človek môže svojimi činmi prekvapiť;

tidli-fidli cit. napodobňuje zvuk husieľ

tidlikať nedok. (o vtákoch, o niekt. hud. nástrojoch) vydávať zvuk podobný slovu tidli

tie [t-] N a A mn. č. zámena ten (neživ.), zámen tá, to

tiecť tečie tečú tiekol nedok.

1. (o tekutých látkach) nepretržite prúdiť, plynúť: voda, víno t-ie, rieka t-ie;
slzy t-ú po tvári;
krv t-ie z rany vyteká

2. neos. zatekať: t-ie nám do bytu

3. (o nádobách) prepúšťať tekutinu: hrniec, koryto t-ie

● len tak t-ie z neho veľmi sa potí;
expr.: → sliny mu t-ú na niečo;
→ nervy mu t-ú;
t-ie mu do topánok, za golier hrozí mu nepríjemnosť, nebezpečenstvo;
keď net-ie, aspoň → kvapká;
z → cudzieho krv net-ie;
t-ie krv ľudia sa zabíjajú (v boji)

tielko -a -lok s.

1. zdrob. k 1

2. tričko, obyč. s výstrihom a bez rukávov: nosiť t. pod košeľou;

tieň -a m.

1. obraz, kt. vrhá osvetlené teleso; priestor, kt. nie je priamo osvetlený, tôňa: predmety vrhajú t., t-e sa predlžujú;
sedieť v t-i (stromov) v chládku;
je 30 °C v t-i;
astron. t. Zeme

2. tmavšie zafarbenie niečoho, tieňovanie: vyznačiť t. na nakreslenom predmete;
očné t-e zvýraznenie očí podfarbením; príslušný kozmet. prípravok

3. náznak; vonkajší prejav, stopa; tôňa: ani t. podozrenia, nedôvery, nedorozumenia;
t. smútku, nevôle na tvári, t. smrti;
už je len ako t., iba t. toho, čo býval slabá, nevýrazná podoba

4. negatívna stránka, tôňa: t-e minulosti, t-e civilizácie

● chodiť za niekým ako t. vytrvalo, ustavične;
to → vrhá t. na niekoho, na niečo;
→ svetlá a t-e niečoho;

tieňava -y -ňav ž. expr. tienisté miesto, tôňava: lesné t-y

tienidlo -a -diel s. prostriedok zabraňujúci priamemu vyžarovaniu lúčov: t. lampy, papierové, porcelánové t.;
elektrotech. t. obrazovky obrazová plocha

tienik -a m. zdrob. expr.

tienisto prísl. i vetná prísl.

tienistý príd.

1. poskytujúci tieň, tônistý: t-é miesto, t. les

2. nepríjemný, záporný, tônistý: t-é stránky života;

tieniť -i nedok. vrhať tieň, tôniť, zatieňovať, cloniť: v izbe je pritma, stromy t-ia;
nestoj tu, t-š mi! zacláňaš;
t. porasty

tieňohra -y -hier ž. tieňová hra

tieňovať nedok. naznačovať tiene, odtiene; odstupňúvať tieňmi: t. kresbu, písmo;
t-nie máp

tieňový príd.: t-á hra založená na pohybe tieňov;
publ. t. kabinet, t-á vláda potenciálni ministri opozičnej strany;
t-á ekonimka podnikanie (mimo legálnych štruktúr), ktoré sa vyhýba zdaneniu;

tieseň -sne ž.

1. ťažkosti (význ. 2), nedostatok, núdza, tvŕdza: finančná, časová t.;
byť, ocitnúť sa v t-i

2. úzkosť, skľúčenosť: zmocňuje sa ho, padá naňho t.;

tiesňava -y -ňav ž. úzke, tesné miesto (v prírode), úžľabina: t-y Slovenského raja;
potok sa prediera t-ou

tiesniť -i nedok.

1. tesne obklopovať, obmedzovať v pohybe, zvierať: (tesný) odev ho t-l;
hráč t-ený súperom

2. skľučovať, ťažiť, trápiť: t-i ho obava, neistota

// tiesniť sa tlačiť sa (význ. 2), tisnúť sa: na tribúne sa t-ia diváci;
v malom byte sa t-i početná rodina

tiesnivo prísl.

tiesnivý príd. skľučujúci, ťaživý, depresívny: t. pocit, t-é ticho, t-á samota;

tiesňový príd. k 1: t. signál, t-é volanie

tieto [t-] N a A mn. č. zámena tento (neživ.), zámen táto, toto

tiež [ť-] čast. zdôrazňuje výraz, za kt. stojí (je vždy pod dôrazom); i, aj; ani (v zápore); taktiež, rovnako, práve tak: toto je t. taký prípad (ako predchádzajúce);
jeho otec nebol odtiaľto, matka tuším t. nie

tiežkritika -y ž. pejor. nepravá, falošná kritika

tiežpodnikateľ -a mn. -ia m. pejor. podnikateľ zneužívajúci podnikanie na svoje obohacovanie;

tiežpodnikateľka -y -liek ž.;

tiežpodnikateľský príd.

tiežslovák -a mn. -ci m. pejor. Slovák, kt. sa nepriznáva k svojmu pôvodu al. sa zaň hanbí;

tiežslovenka -y -niek ž.

tiežšportovec -vca m. pejor. nepravý športovec, športovec iba podľa mena

tiežumelec -lca m. pejor. nepravý umelec, umelec iba podľa mena

tiger -gra mn. N a A -e m. veľká cudzokrajná mačkovitá šelma príznačná dravosťou, zool. Panthera tigris: vrhnúť sa na niekoho ako t.;

tigrí príd.: t-ia koža;

tigrica -e -ríc ž. samica tigra;

tik¹ [t-] obyč. v spoj. tik-tak cit. napodobňuje tikot hodín

tik² [t-] -u m. nervová porucha prejavujúca sa potrhávaním svalstva (často na tvári)

tík [t-], pôv. pís. teak -u m.

1. tropický strom so vzácnym drevom, bot. Tectona

2. tíkové drevo; výrobok z neho: rúčka z t-u

3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: podlahový t.;

tikať [t-] nedok. (o hodinách) vydávať pravidelný jemný zvuk pripomínajúci cit. tik

tiket -u m. stávkový lístok: t. športky, vyplniť t.

tikot [t-] -u m. tikanie: t. hodín

tíkový príd.: t-é drevo

tilda -y tíld ž.

1. diakritické znamienko tvaru vlnovky na označenie mäkkosti hlások v niektorých cudzích jazykoch (napr. ñ)

2. znak tvaru vlnovky nahrádzajúci opakované heslo al. jeho časť v slovníkoch, registroch ap.

tím [t-], pôv. pís. team -u m. skupina ľudí so spoločnou úlohou, kolektív: pracovný t.;
športový t. družstvo;

timbre [tembr] -ru L -i m. odb. zafarbenie (hlasu, tónu, hlásky)

tímový príd.: t-á práca

tinktúra -y -túr ž. farm. liehový, vínny al. vodný výluh z drog: jódová t. roztok jódu v liehu použ. na dezinfekciu

tip [t-] -u m.

1. odhad, predpoklad výsledku (v športe, pri stávkach ap.): t. mu nevyšiel

2. dobrá rada, odporúčanie: dať niekomu t. na víkend

tip-top príd. neskl. hovor. vynikajúci, skvelý: t. šaty;

tip-top prísl.: byť oblečený t.-t.

tipovať nedok. dopredu určovať výsledok (šport. súťaží, stávok): t. 2 : 0 pre Slovan

tiráda -y -rád ž. dlhá, málo obsažná pochvalná reč: počúvať rečnícke t-y

tirák -a m. neživ. hovor. veľký kamión medzinárodnej automobilovej prepravy TIR (Transportes Internationaux Routiers);

tirák -a D a L -ovi mn. -ci m. živ. hovor. vodič kamióna TIR

tiráž -e ž. vydavateľské údaje na začiatku al. na konci knihy al. časopisu

tíš -e ž. poet. ticho, tichosť, tíšina: mŕtva t. lesa

tis [ť-] -a/-u m.

1. ihličnatý strom al. krík so vzácnym drevom, bot. Taxus

2. tisové drevo; výrobok z neho: črpák z t-a

3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: tmavý t.;

tíšava -y -šav ž. expr. al. kniž. ticho, tichosť, tíšina: nočná t.

tisíc -a D -u L -i I -om mn. N a A -e G -ov D -om L -och I -mi/-ami;
v spoj. s počítaným predmetom obyč. neskl. m. čísl. zákl.

1. vyj. číslo a počet 1000: blížiť sa k t-u;
t. korún, vo výške t. metrov;
odpovede od t., od t-ich opýtaných;
jeden (prípad) z t-a i fraz. zriedkavý, zriedkavo

2. expr. neurč. množstvo, veľa: mať t. otázok, t-e demonštrantov tisícky;
míňať, zarábať ťažké t-e veľa peňazí, tisícky

● → gazdovať od t-a ku stu;
vzdialený od niečoho na t. honov veľmi;
ani za t. rokov nikdy;
expr. t. hrmených, t. striel (okovaných) zahrešenia;

tisíci čísl. rad.

1. k 1000: každý t. obyvateľ

2. expr. nespočetný: to je už hádam t. prípad

tisícina -y -cin ž. čísl. zlom. tisíca časť celku, 1/1000: t. metra milimeter;

tisícinka -y -niek ž. zdrob. expr.: presný na t-u sekundy

tisícka -y -cok ž.

1. číslo 1000

2. tisíckorunové platidlo, 1000 korún, tisíckorunáčka, tisícovka: rozmeniť t-u

3. skupina (približne) 1000 členov; 1000 kusov ap. tvoriacich celok: t. návštevníkov;
t. sadeníc

4. expr. neurč. veľké množstvo: t-y a t-y ľudí umierali vo vojne

tisíckorunáčka -y -čok ž. tisícka (význ. 2), tisícovka

tisíckorunový príd. kt. má hodnotu al. cenu 1000 korún: t-á bankovka;
t. dar

tisíckrát, tisíc ráz neskl. čísl. nás.

1. k 1000: t. zväčšený

2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát: je t. lepší, horší ako ty

tisícmetrový príd. merajúci 1000 metrov: t-á hĺbka, t. úsek cesty

tisícnásobne čísl. nás. príslov.: expr. t. sa odvďačiť

tisícnásobný čísl. nás.

1. znásobený al. opakovaný 1000 ráz: t-é zväčšenie

2. expr. mnohonásobný: t-á ozvena;

tisícorako čísl. druh. príslov.

tisícoraký čísl. druh.

1. tisícich rozlič. druhov

2. expr. mnohoraký, rozmanitý: t-é možnosti;

tisícoro neskl. čísl. skup.

1. pri pomn. a pri podst. m. označujúcich páry al. viazané množstvo zastupuje zákl. čísl. a vyj. počet 1000; pri iných podst. m. vyj. počet 1000 ako súhrn: ušiť t. šiat denne;
t. druhov živočíchov

2. expr. veľmi veľa: nájsť t. spôsobov

tisícovka -y -viek ž. hovor. tisícka (význ. 2), tisíckorunáčka: odkladať t-y

tisícový príd.: t-é hodnoty

tisícročie -ia s. obdobie trvajúce 1000 rokov: koniec druhého t-ia, na začiatku tretieho t-ia;
tretie t. roky 2001 – 3000;
dejiny t-í

tisícročný príd.

1. trvajúci 1000 rokov: t. vývin

2. 1000 rokov starý: t-é pamiatky

tisina [ť-] -y -sín ž.

1. tisový porast

2. čečina tisa: konárik t-y;

tíšina -y -šin ž.

1. ticho, tichosť: večerná t.

2. tiché miesto, zátišie: lesné t-y;

tíšinka -y -niek ž. zdrob.

tisinový príd.

tíšiť -i nedok.

1. robiť pokojným, utišovať, upokojovať, chlácholiť: t. plačúce dieťa

2. zmierňovať: t. bolesť

tískať -a nedok.

1. tlačiť (význ. 1, 2), tisnúť: t. vozík

2. tlačiť (význ. 3), omínať: topánky ho t-jú

// tískať sa tisnúť sa (význ. 1 – 3), tlačiť sa: net-jte sa!

tíško prísl. expr. tichučko, tichunko

tisnúť -e -ú -sol nedok.

1. tlačiť (význ. 1, 2), tískať: t. vozík, t. niečo pred sebou

2. pritláčať (význ. 1), pritískať: matka t-e dieťa na hruď

3. vtláčať (význ. 1), vtískať: t. niekomu niečo nasilu do ruky

4. stískať (význ. 1): srdečne mu t-e pravicu

5. nútiť (význ. 1), potískať: treba ho do všetkého t.

● t. → mechúr do vody

// tisnúť sa

1. tlačiť sa (význ. 1), tískať sa: t. sa k dverám, do vozňa;
čo sa t-š?! prvé snežienky sa t-ú zo zeme

2. pritláčať sa, pritískať sa: t. sa chrbtom k teplej peci

3. tlačiť sa (význ. 1), tiesniť sa: dve rodiny sa t-ú v jednom byte

● slzy sa mu t-ú do očí chce sa mu plakať;
slová sa mu t-ú na jazyk chce niečo povedať;
t. sa do → popredia

tisový príd.

titan -a m. kniž. (podľa obra Titana z gréc. mytológie ako symbolu odboja, vzbury) génius, velikán: t. hudby;

titán -u m. kovový chem. prvok, zn. Ti;

titanizmus -mu m. nadľudská odbojnosť, bojovnosť: t. v umení

titánový príd.: t-á oceľ

titanský príd. nadľudský, obrovský: t. boj, zápas

títo [t-] N mn. č. zámena tento (živ.)

titrácia -ie ž.

1. chem. odmerná analýza používajúca roztoky známej koncentrácie na kvantitatívne určenie látok

2. text. určovanie stupňa jemnosti vláken;

titračný príd.: t-á metóda

titul -u m.

1. akademická, úradná a i. hodnosť; jej vonkajšie vyjadrenie: akademický t.;
získať t. majstra sveta;

2. názov, nadpis, záhlavie: kniha vyšla pod t-om Básne;
t. článku

3. dôvod, odôvodnenie: hovor. (ne)má na to t.;

titulárny príd. kt. má hodnosť iba podľa mena; čestný: t. konzul, t. arcibiskup;
t. biskup bez diecézy

titulkár -a m. tvorca titulkov v denníkoch;

titulkárka -y -rok ž.

titulkovať nedok. označovať titulkami: t-nie filmu

titulkový príd.

titulný, titulový príd.: t-ný list knihy, t-ná postava (hry);
t-ová skratka;
t-ová listina (v športe);

titulok -lku m.

1. nadpis článku (obyč. v novinách)

2. pís. text ako súčasť filmu: film v pôvodnom znení so slovenskými t-ami;

titulovať nedok. oslovovať titulom; nazývať, menovať, oslovovať vôbec: t. niekoho pán doktor, pán predseda;

tizianový [t-cián-] príd. hnedý dočervena (ako na Tizianových maľbách): t. odtieň;
t. preliv (na vlasy)

beštiálne prísl.;

beštiálnosť -i ž.

beštiálny príd. surový, zverský, neľudský: b-a vražda;

cítiť -i nedok.

1. vnímať zmyslami (najmä hmatom, čuchom); mať teles. pocity, pociťovať: c. hlad, bolesť, c. horkosť v ústach;
c. na sebe niečí pohľad;
c-i, ako slabne;
c. vôňu;
v izbe c. dym;
mŕtvolu už (bolo) c. zapácha(la);
c. z neho alkohol

2. mať istý cit, pocit, pociťovať: c. lásku k niekomu, c. radosť, žiaľ, c. strach pred niekým, úctu k niekomu, c. ľútosť nad niečím;
dať niekomu niečo c. ukázať

3. mať sociálne, humánne ap. cítenie; pociťovať solidaritu; mať súcit: c. národne;
c. s chorými

4. tušiť, predvídať: c. nešťastie, koniec;
vo vzduchu c. napätie, jar

● nec. (si) ruky, nohy (od roboty) byť ustatý;
c. pevnú pôdu pod nohami byť si istý;
nemôže ho, to ani c. neznáša ho, to

// cítiť sa uvedomovať si svoj teles. al. duš. stav: c. sa zdravý, dobre;
c. sa vinný;
ako sa c-š?

● c. sa vo svojom → živle;
c. sa ako doma príjemne, uvoľnene;
c. sa v sedle, na koni mať istotu;
c. sa nesvoj byť nepokojný;
nec. sa vo svojej koži mať nepríjemný (-é) pocit (-y);
nec-i sa na to netrúfa si

dokrútiť -i dok.

1. dokončiť nakrúcanie (filmu): d. posledné scény

2. krútením doplniť: d. prírodné zábery

3. krútením zdeformovať, vykrútiť: mráz d-l lopúchy;
expr. d-ený človek zmrzačený;

domlátiť -i dok.

1. skončiť mlátenie, prestať mlátiť: d. raž

2. expr. zbiť, dobiť: vrátil sa s d-enou hlavou