Význam slova "sko" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 131 výsledkov (2 strán)

  • skoba -y skôb ž. hrubší kovový klinec zahnutý na jednom al. obidvoch koncoch do pravého uhla, kramľa: spojiť s-ou, zatĺcť (horolezeckú) s-u;

  • skobka -y -biek ž. zdrob.

  • skočiť dok.

    1. skokom prekonať vzdialenosť al. prekážku a tak sa premiestniť: s. do vody, do výšky, s. zo stromu

    2. hovor. odísť (význ. 1), odskočiť si: s. (si) na pivo, po cigarety, do autoservisu

    3. expr. prudkým pohybom sa dostať, vrhnúť sa: s. ku dverám, do autobusu, k telefónu;
    slzy jej s-li do očí nahrnuli sa

    4. zaútočiť, vrhnúť sa: s. na súpera

    5. hovor. expr. chopiť sa (význ. 2), chytiť sa: s-li na našu ponuku

    s-l by zaňho aj do ohňa je mu veľmi oddaný;
    s. niekomu do reči prerušiť ho v rozprávaní;
    s-li si do → vlasov;

  • skočka -y -čiek ž. škodlivý hmyz žijúci najmä v zelenine a v obilí, zool. Phyllotreta

  • škoda2 -y ž. auto zn. Škoda

    škoda1

    I. -y škôd ž.

    1. hmotná al. iná strata spôsobená poškodením, znehodnotením niečoho: hospodárska š., vojnové š-y, š-y na majetku, na životoch, na zdraví;
    zapríčiniť, spôsobiť, nahradiť š-u

    2. strata, ujma, nevýhoda, neprospech, op. osoh: robiť niečo na vlastnú š-u

    byť na š-u, robiť š-u škodiť

    narobiť viac š-y ako osohu urobiť niečo zle;
    učiť sa na vlastnej š-e;

  • škodca -u mn. -ovia m.

    1. mn. i -e škodlivý živočích al. rastlina: ochrana proti š-om

    2. človek, kt. niečo poškodzuje, záškodník: š. záujmov národa;
    počítačový š.;

  • škodcovský príd. k 2: š-á činnosť;

  • škodcovstvo -a s.

  • škodiť nedok. spôsobovať škodu, ujmu, byť na škodu, robiť škodu: š. človeku, rastlinám;
    fajčenie š-í (zdraviu)

  • škodlivina -y -vín ž. škodlivá látka

  • škodlivo prísl.;

  • škodlivosť -i ž.

  • škodlivý príd. spôsobujúci ujmu, škodu; ničivý, zhubný: š. hmyz, š-é účinky, výpary;
    zdraviu š-á látka;
    mať š. vplyv;

  • škodný

    I. príd. zastaráv.

    1. škodlivý: š-é zviera

    2. iba v spoj. (ne)byť š. (ne)škodovať

    II. škodná ž. poľov. slang. škodlivá zver

  • škodoradosť -i ž. zlomyseľná radosť zo škody, z nešťastia ap. iného: ľudská š.;
    oči mu svietili od š-i;

  • škodoradostne prísl.

  • škodoradostník -a mn. -ci m. škodoradostný človek

  • škodoradostný príd.: š. človek;
    úsmev, smiech;

  • škodovať nedok. mať ujmu, škodu, byť poškodený: veľa š., domáci š-jú na prázdnych izbách

  • škodovka -y -viek ž. hovor. auto zn. Škoda

  • škodový príd.: š-é poistenie

    II. škoda vetná prísl.

    1. vyj. ľútosť nad niekým, niečím al. nad (ne)uskutočnením nejakého deja: š. by ho bolo, š. každej koruny;
    š., že neprišiel;
    expr. škoda-preškoda, že odišiel

    2. vyj. zbytočnosť istej činnosti: š. sa namáhať, š. hovoriť

    expr. š. nohy (topánky) drať nehodno sa unúvať;
    š. reči je to zbytočné

  • skok -u m.

    1. pohyb, kt. vzniká odrazom nôh od zeme: veľký, plavný s.;
    s. o žrdi, do diaľky, s-y do vody šport. disciplíny;
    preteky v s-och

    2. náhla zásadná zmena: vývinový s., myšlienkové s-y;
    filoz. zmena z jednej kvality na inú

    byť na s. veľmi blízko;
    (od)ísť (iba) na s. na chvíľku;
    s. do neznáma neuvážené konanie;

  • skokan -a m.

    1. kto vie skákať: vynikajúci, slabý s.

    2. pretekár v skokoch: s-i na lyžiach, do vody

    3. mn. N a A -y neživ. žaba žijúca vo vode al. na zemi (na vlhkých lúkach, v lesoch): zool. s. zelený, veľký;

  • skokanka -y -niek ž. k 1, 2;

  • skokanský príd.: s. mostík, s-á veža

  • skokom prísl. skáčuc, rýchlo: prísť s.

  • skokový príd.: s-á súťaž

  • skoksovať dok. tech. vyrobiť koks: s. uhlie, s-ná rašelina

  • škola -y škôl ž.

    1. výchovno-vzdelávacia inštitúcia; jej budova: materská, základná, vysoká š.;
    cirkevná, súkromná š.;
    základná umelecká š.;
    chodiť do š-y;
    postaviť š-u

    2. hovor. vyučovanie (význ. 1, 2): dnes nie je š.;
    byť, zostať po š-e za trest po vyučovaní

    3. výchova (význ. 1, 2), poučenie, životné skúsenosti: tvrdá š., mať dobrú š-u

    4. hovor. štúdium (význ. 2), vzdelávanie: poslať syna do škôl

    5. učebná metóda; učebnica (obyč. hudby): husľová, klavírna š.

    6. stúpenci istého filoz., ved., umel. smeru: Hegelova, Štúrova š.

    chodiť poza š-u svojvoľne vynechávať vyučovanie;
    š. života činnosť, prostredie, kt. poskytuje potrebné skúsenosti;
    vyjsť š-u vychodiť;

  • skolabovať dok. utrpieť kolaps;

  • školáčik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.

  • školáčka -y -čok ž.;

  • školácky príd. i prísl.: š-a chyba základná;
    š. pamflet naivný;
    š. sa vyjadrovať primitívne;

  • školák -a mn. -ci m. žiak zákl. al. stred. školy;

  • skolaudovať dok. vykonať kolaudáciu: s. stavbu, s-né byty

  • skolektivizovať dok. ku kolektivizovať: s-né poľnohospodárstvo

  • školenie -ia s.

    1. vyučovanie (význ. 1), vzdelávanie obyč. v kurzoch: odborné, jazykové š., š. manažérov

    2. zastaráv. školské vzdelanie: neušlo sa mu š-ia

  • školenosť -i ž.

  • školený príd.

    1. vzdelaný, študovaný, vyučený; vycvičený: š. personál;
    š. hlas

    2. vin.: š-é víno upravené rozlič. zásahmi po vykvasení;

  • školička -y -čiek ž. zdrob. expr.

  • skoliť -ľ! dok. úderom zraziť, zabiť: s. vlka, s. protivníka

  • školiť -ľ! nedok.

    1. vzdelávať, učiť, vyučovať: odborne š. zamestnancov, pracovníkov banky

    2. expr. poúčať

    // školiť sa získavať vedomosti

  • školiteľ -a mn. -ia m. kto niekoho školí (vo ved. výchove): š. ašpirantov, doktorandov;

  • školiteľka -y -liek ž.;

  • školiteľský príd.;

  • školiteľstvo -a s. funkcia školiteľa

  • škôlka -y -lok ž.

    1. hovor. materská škola

    2. les., ovoc. pozemok na pestovanie sadeníc: lesná, ovocná, šľachtiteľská š.

  • škôlkar -a m.

    1. hovor. žiak materskej školy

    2. ovoc., les. pestovateľ mladých stromčekov v škôlke;

  • škôlkarský príd.;

    škôlkarsky prísl.;

  • škôlkarstvo -a s.

  • školné s. poplatok za vyučovanie: zaplatiť š.

  • školníčka -y -čok ž.;

  • školnícky príd.: š. plat, byt;

  • školníctvo -a s.

  • školník -a mn. -ci m. zamestnanec starajúci sa o udržiavanie škol. budovy;

  • školomet -a m. pejor. kto sa mechanicky pridŕža (škol.) príručiek, poučiek ap.;

  • školometský príd.: š. výklad;

    školometsky prísl.;

  • školometstvo -a s.

  • školopovinnosť -i ž.

  • školopovinný príd. na kt. sa vzťahuje povinnosť navštevovať škol. vyučovanie: š-á mládež;
    š. vek;

  • školovanosť -i ž.

  • školovaný príd. zastaráv. vzdelaný, študovaný: š. človek;

  • školský príd.

    1. k 1, 2: š. rok, š. dvor;
    š-í bratia rehoľa venujúca sa výchove mládeže

    2. názorný, jasný: š. príklad;

  • školstvo -a s.

    1. organizácia, systém škol. výchovy: štátne, cirkevné š., ministerstvo š-a

    2. hromad. školy: učňovské, poľnohospodárske š.;

  • skombinovať dok. kombinovaním spojiť: s. farby, s-né šaty;
    s. myšlienky

  • skomercializovať, skomercionalizovať dok. uplatniť komerčný zreteľ: s. reklamu, umenie

  • skomolenina -y -nín ž. hovor. popletenina: jazyková, štylistická, myšlienková s.

  • skomoliť -ľ! dok. hovor. spliesť (význ. 3), popliesť, prekrútiť: s. text, názov

  • skompletizovať dok. kniž. urobiť kompletným: s. časopisy, zbierku

  • skomplikovať dok. urobiť komplikovaným: s. otázku, s. si život

    // skomplikovať sa stať sa komplikovaným: situácia sa s-la

  • skomponovať dok. ku komponovať: s. symfóniu

  • skompromitovať dok. ku kompromitovať: s. priateľa, s-ná skupina

    // skompromitovať sa: s. sa pred verejnosťou

  • skon -u m. kniž. skonanie, smrť: smutný, tragický, nečakaný s.

  • skonať dok. kniž. zomrieť: ticho s., s. v bolestiach

    až do s-nia sveta vždy;

  • nedok. skonávať -a

  • skoncentrovať dok. ku koncentrovať, sústrediť: s. výrobu, s. pozornosť, s-ná sila

    // skoncentrovať sa: s. sa na úlohu

  • skoncipovať dok. urobiť koncept, zostaviť: s. list, zmluvu

  • skončiť -nč/-i! dok.

    1. dokončiť, zakončiť, zavŕšiť, op. začať: s. školu, prácu, službu, sezónu

    2. urobiť koniec, prerušiť: s. s ohováraním;
    s. so životom;
    hovor. s tebou som s-l ďalej s tebou nehovorím

    3. dostať sa do niečoho nepríjemného: s. na šibenici, v záchytke

    4. docieliť istý výsledok: s. na 3. mieste, napokon s-l ako zástupca podniku

    5. zomrieť: s. pod kolesami auta

    // skončiť sa dostať sa na koniec, mať koniec, zavŕšiť sa, op. začať sa: zápas sa s-l, prednáška sa s-la

  • skoncovať dok.

    1. skončiť (niečo nepríjemné, zdĺhavé): s. spor, jalovú debatu

    2. prestať sa zaoberať, zbaviť sa (niečoho neželateľného): s. s váhaním, s. s odporom

  • skonfiškovať dok. zhabať (význ. 1): s. majetok, náklad časopisu, s-né vydanie diela

  • skonkretizovať dok. ku konkretizovať: s. návrh, myšlienku, tézu

  • skonkrétniť -i dok. urobiť konkrétnejším, konkrétnym: s. predstavu, úlohu

  • skonsolidovať dok. ku konsolidovať, ustáliť, urovnať: s. pomery, front

    // skonsolidovať sa: situácia sa s-la

  • skonštruovať dok. ku konštruovať, zostrojiť: s. stroj, stavbu, projekt

  • skontaktovať dok. uviesť do kontaktu: s. podnikateľov

    // skontaktovať sa nadviazať kontakt: s. sa so zahraničnou firmou

  • skontrolovať dok. ku kontrolovať: s. úlohu, s. nastavenie motora

  • skonzumovať dok. ku konzumovať: s. zásoby, s. prídel mäsa

  • skoordinovať dok. ku koordinovať: s. plány, súpis názvov

  • škop1 -a mn. N a A -y m. vykastrovaný baran, škopec;

    škop2 -a m. menšia (drevená) nádoba, šaflík;

  • skopať -e -ú dok.

    1. kopaním (význ. 1) upraviť: s. hriadku, s-ný briežok

    2. kopaním (význ. 4) zasiahnuť, nakopať: s. výtržníka

    3. kopaním (význ. 4) odstrániť, odkopať: s. prikrývku

    4. subšt. spraviť s chybami, pokaziť: s. skúšku, úlohu;

  • nedok. k 3 skopávať -a

    // skopať sa odkopať sa;

  • nedok. skopávať sa -a

  • škopec -pca mn. N a A -e m. škop1

  • škopík -a, škopok -pka m.

    1. zdrob. ku škop

    2. škop2

  • škopiť nedok. kastrovať (barana)

  • skopnieť -ie -ejú dok. stratiť sneh: kopce, doliny s-li;
    neos. čoskoro s-ie

  • škopovina -y -vín ž. koža zo škopa1, ovčina

  • škopový príd.

  • skopŕcnuť sa -e -u -col dok. expr. zvaliť sa (význ. 2 – 3), spadnúť: chlapec sa s-ne, diviak sa s-l

  • skôr

    I. prísl.

    1. prv (význ. 1), včaššie, op. neskôr, neskoršie: odísť, prísť, vstať s.

    2. kedysi, predtým: všetko je ako s.

    3. pravdepodobnejšie, ľahšie: tak sa s. získajú peniaze

    kto s. príde, ten s. melie rýchlosť sa vypláca;
    s. alebo neskôr, s. či neskôr, skôr-neskôr raz (to bude) naisto;
    nevie, čo s. (do ruky chytiť)veľa roboty

    II. spoj.

    A. priraď. skôr – ako, než, (a) nie vyj. vylučovací vzťah s uprednostnením 1. člena: s. by sme mali robiť ako čítať

    B. podraď. skôr ako, skôr než uvádza časovú vetu: vyzdravel, s. ako začal užívať lieky

    III. čast. zdôrazňuje platnosť výrazu; väčšmi, viac, predovšetkým: ide s. o budúcnosť;
    je s. mestským človekom

  • škorčí príd.

  • skóre neskl. s. pomer gólov, bodov ap. v šport. zápase

  • škorec -rca mn. N a A -e m. spevavý sťahovavý vták živiaci sa hmyzom a drobným ovocím, zool. Sturnus;

  • skorej

    I. prísl.

    1. skôr (význ. 1), skoršie, včaššie, op. neskôr, neskoršie: dôjsť, vrátiť sa s.

    2. skôr (význ. 3), ľahšie: tam sa dá s. zamestnať

    II. skorej – ako, než, (a) nie spoj. priraď. vyj. vylučovací vzťah s uprednostnením 1. člena: je to s. nepozornosť ako úmysel;
    s. sa mal usilovať a nie vzdychať

    III. čast. skôr, viac, väčšmi: je s. priateľom

  • škorica -e ž. voňavé korenie zo sušenej kôry škoricovníka;

  • škoricovník -a m. tropická rastlina s aromatickou kôrou, bot. Cinnamomum

  • škoricovohnedý príd. hnedý ako škorica

  • škoricový príd.: š-á vôňa;
    š. cukor so škoricou;
    š-á farba červenohnedá ako škorica

  • skorigovať dok.

    1. opraviť chyby v texte: s. článok, sadzbu

    2. napraviť, usmerniť: s. letovú dráhu, s. záujmy

  • skormútene, skormúteno prísl.;

  • skormútenosť -i ž.

  • skormútený príd. smutný (význ. 1), zarmútený, skľúčený: s-í rodičia, s. výraz;

  • skôrnatieť -ie -ejú dok. stať sa kôrnatým: zem s-la;
    s-ená cieva zúžená a stvrdnutá

  • skoro

    I. prísl.

    1. o krátky čas, čoskoro, onedlho: s. bude svadba

    2. zavčasu (význ. 1), op. neskoro: s. vstávať, líhať, s. ráno

    3. zastaráv. rýchlo (význ. 1), chytro, op. pomaly: chlapče, s.!

    II. čast. takmer, bezmála: s. vždy, s. pol roka, s. sa urazil

  • skorocel -u m. liečivá bylina s listami v prízemnej ružici a bezlistým stvolom, bot. Plantago;

  • skorocelový príd.: s. sirup

Naposledy hľadané výrazy:

Krátky slovník slovenského jazyka: sko, výpočet, doslovn, pohlavie, prinášať, ambivalentny, navlas, organizácia, puk, ci, to, roztr, uv, patricia, rozdivie
Synonymický slovník slovenčiny: preh, pýriť sa, comb, form, prezývka, osvo, kapa, nešikovní, piskľa, angazovat sa, preds, hlien, spont, tyrat, barel
Ekonomický slovník: mnr, ath, byť, tz, zoe, čk, hfc, r, d, ipcc, proã æ ã, cvv, pjp, stã, å ero
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV