Význam slova "pôľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 783 výsledkov (7 strán)
-
pol neskl. čísl. zákl. zlom. polovica, polovička: p. pecňa chleba;
p. vagóna uhlia;
p. roka;
je p. deviatej;
o p. roka;
p. druha hodiny jeden a pol;
p. treťa metra dva a pol● nepovedať ani p. slova nič;
počúvať na p. ucha nesústredene;
hovoriť na p. úst a) nedbanlivo b) neochotne;
čistota p. života (porekadlo)pól -u m.
1. bod na povrchu Zeme, ktorým prechádza zemská os: severný, južný p.
2. fyz. miesto sústredenia magnetických, elektr. síl telesa
3. elektrotech. vstup al. výstup elektr. prúdu: kladný, záporný p.
-
polabčina -y ž. jazyk vymretých polabských Slovanov
-
polabský príd.: p-í Slovania kt. boli usadení na dolnom toku rieky Labe
-
poľadovica -e -víc ž. klzký ľadový povlak na teréne, ľadovica: p. na ceste, nebezpečenstvo p-e
-
nedok. poľahčovať
// poľahčiť sa uľahčiť sa, uľaviť sa: pocítiť p-enie;
neos. chorému sa p-lo -
poľahčujúci príd.: práv. p-a okolnosť kt. je dôvodom na zníženie trestu, op. priťažujúca
-
poľahky prísl. ľahko, bez námahy: p. predbehnúť súpera
-
poľahnúť -e -ú -hol dok. skloniť sa, zvaliť sa na zem (obyč. o obilí), povaliť sa: po daždi raž p-la;
p-té obilie; -
poľahoba -y -hôb ž. uľahčenie, poľahčenie, úľava: práčka je v domácnosti p-ou
-
polahoda -y -hôd ž. príjemný pocit, pohoda, potešenie: debatovať s ním bola p.;
p. večera -
poľakano, poľakane prísl.: p. sa obzerať
-
poľakaný príd. kt. sa poľakal, naľakaný, vyľakaný; svedčiaci o poľakaní: p-é žriebä;
mať p. výzor; -
poľakať dok. naľakať, poplašiť: výstrely ho p-li
// poľakať sa naľakať sa, zľaknúť sa, splašiť sa: kone sa p-li
-
polámať -e -u dok.
1. lámaním rozdeliť, rozlámať: p. raždie
2. zlomením poškodiť, zničiť: p. stoličku
-
poľana -y -lian ž. horská lúka: kosiť p-u;
-
polapiť dok.
-
polarimeter -tra L -i mn. -e m. fyz. prístroj na skúmanie opticky aktívnych látok;
-
polarimetrický príd.
-
polarita -y -rít ž.
1. fyz. jav zvýšenia magnetických al. elektr. vlastností na póloch
2. kniž. napätie, protikladnosť, vyhrotenie: p. dramatického diela;
-
polaritný príd.
-
polarizácia -ie ž.
1. fyz. usmernenie vlnenia do jednej roviny
2. elektrotech. proces, pri kt. telesá nadobúdajú elektromagnetické vlastnosti
3. kniž. vyhrocovanie, vyhrotenie, vyostrovanie, vyostrenie: p. názorov;
-
polarizačný príd.: p. prúd
-
polarizovane prísl.;
-
polarizovanosť -i ž.
-
polarizovaný príd. vyhrotený, vyostrený na protichodné pozície: p-á politická scéna, p-á spoločnosť;
-
polárnik -a mn. -ci m. skúmateľ polárnych oblastí Zeme
-
polárny príd. k 1: geogr. p. kruh rovnobežka na 66. st. 30. min.;
p-a noc (za polárnym kruhom) obdobie, počas kt. Slnko zostáva viac ako 24 hod. pod horizontom -
polarograf -a mn. -i m. živ. odborník v polarografii;
polarograf -u mn. -y m. neživ. polarografický prístroj;
-
polarografia -ie ž. elektrochemická analytická metóda založená na zmene napätia v ortuťovej elektróde;
-
polarografický príd.: p-á analýza;
polarograficky prísl.
-
polarografka -y -fiek ž.;
-
poláskať -a dok. prejaviť city láskaním: p. dieťa
-
nedok. polatinčovať
-
nedok. polatinčovať sa
-
poľaviť dok.
1. stať sa miernejším, zmierniť sa, popustiť, povoliť: mrazy p-li
-
nedok. poľavovať
-
polčas -u m.
1. polovica času, v kt. sa niečo uskutočňuje (napr. fyz. deje, šport. hry): prvý, druhý p.
2. prestávka medzi dvoma polovicami hracieho času: ísť si cez p. zajesť
-
polcesta -y ž. polovička cesty, vzdialenosti: byť na p-e;
vrátiť sa z p-y i fraz. vzdať sa dokončenia začatého;
ostať, zastaviť sa na p-e i fraz. nedokončiť načaté -
poldecák -a m. hovor. poldecový pohárik
-
poldeci neskl. s. hovor. pol decilitra: vypiť p. (vodky)
-
poldeň -dňa m. pol dňa: cesta trvala p.
-
poldenný príd. trvajúci pol dňa, poldňový (význ. 1): p. výlet
-
poldňový príd.
-
poldruhahodinový príd. trvajúci hodinu a pol: p. program
-
poldruharočný príd.
-
pole -a s.
1. obrábaný pozemok, roľa: úrodné p-ia, kukuričné p.;
zorať, obsiať p.2. územie mimo obce, chotár: šíre p.;
ísť do p-a3. miesto dobývania, výskytu: naftové, diamantové p-ia;
mínové p. zamínované územie4. kniž. bojisko: vytiahnuť do p-a;
padnúť v p-i5. ohraničená plocha: p-ia na šachovnici
6. priestor, v kt. pôsobí fyz. účinok: elektromagnetické p.
7. okruh činnosti, pôsobenia, oblasť: pracovať na športovom p-i
● byť, stáť ako hruška v p-i osamotený;
kniž.: mať → voľné p.;
p. neorané nepreskúmaná oblasť; -
polemickosť -i ž.
-
polemický príd.: p. článok, p. tón;
polemicky prísl.: p. zahrotený;
-
polemika -y -mík ž. útočná, ostrá výmena názorov: literárna p.
□ viesť p-u polemizovať;
-
polemizovať nedok. viesť polemiku: p. s kolegom o nevyjasnených otázkach
-
poleno -a -lien s.
1. kus siahovice: p-á uložené do štôsu
2. polienko: nakálané p-á;
doniesť za kôš p-n● expr. hluchý, hlúpy ako p. veľmi;
→ hádzať niekomu p-á pod nohy; -
polený príd. pripravený polením: p-é marhule
-
polepiť dok.
1. postupne prilepiť, popriliepať: p. známky na listy
2. priliepaním, naliepaním pokryť, oblepiť: p. plot plagátmi
// polepiť sa zlepiť sa, pozliepať sa: vlasy sa mu od potu p-li
-
polepšiť dok.
-
nedok. polepšovať
// polepšiť sa
1. stať sa lepším, zlepšiť sa: jeho zdravotný stav sa p-l;
neos. p-lo sa mu -
nedok. polepšovať sa
// polepšiť si dosiahnuť priaznivejšie podmienky: hmotne si p.;
-
nedok. polepšovať si
-
polepšovňa -e ž. ústav na nápravu mravne narušených mladistvých
-
poleptať dok. leptaním rozrušiť: chemikáliou p-ná pokožka
-
polesie -ia s. prevádzková jednotka v systéme lesnej správy; ňou spravovaný úsek lesa
-
polesný m. vedúci polesia
-
poletí bud. k letieť
-
poletovať -uje, poletúvať -a nedok.
1. pozvoľna lietať hore-dolu: vtáky p-jú nad poľom;
sneh p-je; -
poleva -y -liev ž.
1. masa na polievanie múčnikov, cukroviniek: torta s čokoládovou p-ou
-
poležať, poležať si -í -ia dok. trocha ležať: p. si na pohovke;
zišlo by sa ti p. -
poležiačky prísl. ležiac, ležiačky: čítať p.
-
polguľa -e -gúľ/-í ž. polovica gule
-
polhárok -rka m. polovica hárka
-
polhodina -y -dín ž. 30 minút: prešla p.;
odišiel pred p-ou; -
polhodinka -y -niek ž. zdrob. expr.
-
polhodinový príd.: p-é meškanie;
-
polianka -y -nok ž. zdrob.
-
poliať -leje -lejú dok.
1. naliať na niečo, na niekoho: p. dlážku vodou;
p. sa studenou vodou;
p. tortu polevou;2. dať zemi, rastlinám vlahu: p. pôdu, p. kvety
-
polica -e -líc ž. jednoduchý kus nábytku (al. jeho časť) z vodorovnej dosky: p. na knihy;
p-e v skrini; -
policajne prísl.: p-e sa prihlásiť
-
policajný príd.: p-é orgány;
p-é opatrenia, p-á razia;
P. zbor Slovenskej republiky; -
policajt -a m. príslušník polície;
-
policajtský príd.: p-á uniforma
-
polichotiť dok.
1. zalichotiť, zalíškať sa: p-l žene darčekom
-
polícia -ie ž.
1. (štátne) bezpečnostné orgány: kriminálna, tajná p.;
mestská p.;
zavolať p-iu -
polička -y -čiek ž. zdrob.
-
políčko -a -čok s. zdrob.
-
nedok. poliehať -a
-
poliehavosť -i ž.
-
polienko -a -nok s. krátky kus (štiepaného) dreva na kúrenie: priložiť p. i fraz. pričiniť sa o zvýšenie intenzity niečoho
-
polietať -a dok. expr. rýchlo obísť, ponavštevovať: p. všetkých známych
-
polievací príd.
1. určený na polievanie: p-ia krhla
2. p. pondelok Veľkonočný
-
polievačka -y -čiek ž. oblievačka: veľkonočná p.
-
nedok. polievať -a
-
polievka -y -vok ž. tekuté jedlo, obyč. teplé, so zavarenými prísadami: zeleninová p., horúca p.;
variť p-u● žiadna p. sa neje taká horúca, ako sa navarí rázne rozhodnutie sa po čase zmierni;
-
polievkar -a m.
1. v podnikoch hromad. stravovania kuchár špecializovaný na polievky
-
polievkový príd.: p. tanier, p-é korenie;
-
polievočka -y -čiek ž. zdrob. expr.
● → prihriať si svoju p-u
-
polihovať nedok. chvíľami ležať (pri chorľavení, odpočinku ap.): nie je zdravý, p-je;
psy v horúčave p-li -
poliklinický príd.
-
poliklinika -y -ník ž. zdravotné stredisko s ambulanciami odb. lekárov;
-
poliš -a m. subšt. policajt
-
pólista -u m. športovec hrajúci pólo
-
poliť -ľ! nedok. rozdeľovať na polovice, rozpoľovať: p. marhule
-
politbyro -a s. (rus.) (v min.) výkonný orgán ústredného výboru (komunistickej) strany: uznesenie p-a
-
politička -y -čiek ž.;
-
politickoorganizačný príd. týkajúci sa polit. organizovania: p-é opatrenia
-
politickosť -i ž.: p. prístupu
-
politický príd.: p-á strana, p. program;
p. subjekt polit. strana al. hnutie;
p-á → scéna;politicky prísl.: byť p. angažovaný;
-
politik -a mn. -ci m. kto sa zaoberá politikou;
-
politika -y ž.
1. činnosť vedúcich orgánov moci, strán, organizácií, občanov v oblasti všeob. štátnych vecí a spravovania vnútroštátnych a medzinár. vzťahov: vnútorná, zahraničná p., mierová p. štátu
2. spôsob spravovania istej oblasti: školská, personálna, platová p.;
-
politikár -a m. pejor. politik: predajní p-i