Význam slova "pôľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pol neskl. čísl. zákl. zlom. polovica, polovička: p. pecňa chleba;
p. vagóna uhlia;
p. roka;
je p. deviatej;
o p. roka;
p. druha hodiny jeden a pol;
p. treťa metra dva a pol

● nepovedať ani p. slova nič;
počúvať na p. ucha nesústredene;
hovoriť na p. úst a) nedbanlivo b) neochotne;
čistota p. života (porekadlo)

pól -u m.

1. bod na povrchu Zeme, ktorým prechádza zemská os: severný, južný p.

2. fyz. miesto sústredenia magnetických, elektr. síl telesa

3. elektrotech. vstup al. výstup elektr. prúdu: kladný, záporný p.

● byť, stáť na opačnom p-e mať krajne odlišné stanovisko;

polabčina -y ž. jazyk vymretých polabských Slovanov

polabský príd.: p-í Slovania kt. boli usadení na dolnom toku rieky Labe

poľadovica -e -víc ž. klzký ľadový povlak na teréne, ľadovica: p. na ceste, nebezpečenstvo p-e

poľahčiť dok. urobiť ľahším, uľahčiť: p. si živobytie;

nedok. poľahčovať

// poľahčiť sa uľahčiť sa, uľaviť sa: pocítiť p-enie;
neos. chorému sa p-lo

poľahčujúci príd.: práv. p-a okolnosť kt. je dôvodom na zníženie trestu, op. priťažujúca

poľahky prísl. ľahko, bez námahy: p. predbehnúť súpera

poľahnúť -e -ú -hol dok. skloniť sa, zvaliť sa na zem (obyč. o obilí), povaliť sa: po daždi raž p-la;
p-té obilie;

poľahoba -y -hôb ž. uľahčenie, poľahčenie, úľava: práčka je v domácnosti p-ou

polahoda -y -hôd ž. príjemný pocit, pohoda, potešenie: debatovať s ním bola p.;
p. večera

poľahučky, poľahunky prísl. expr. ľahko, zľahka: p. vojsť

poľakano, poľakane prísl.: p. sa obzerať

poľakaný príd. kt. sa poľakal, naľakaný, vyľakaný; svedčiaci o poľakaní: p-é žriebä;
mať p. výzor;

poľakať dok. naľakať, poplašiť: výstrely ho p-li

// poľakať sa naľakať sa, zľaknúť sa, splašiť sa: kone sa p-li

polámať -e -u dok.

1. lámaním rozdeliť, rozlámať: p. raždie

2. zlomením poškodiť, zničiť: p. stoličku

● expr. byť ako p-ný veľmi ustatý

// polámať sa zlomiť sa (na viac kusov): hrable sa p-li

poľana -y -lian ž. horská lúka: kosiť p-u;

polapať dok. pochytať, schytať: mačka p-la všetky myši

polapiť dok.

1. chytiť, dochytiť: p. zlodeja

2. trocha expr. schytiť, pochytiť: p. sekeru

polarimeter -tra L -i mn. -e m. fyz. prístroj na skúmanie opticky aktívnych látok;

polarimetrický príd.

polarita -y -rít ž.

1. fyz. jav zvýšenia magnetických al. elektr. vlastností na póloch

2. kniž. napätie, protikladnosť, vyhrotenie: p. dramatického diela;

polaritný príd.

polarizácia -ie ž.

1. fyz. usmernenie vlnenia do jednej roviny

2. elektrotech. proces, pri kt. telesá nadobúdajú elektromagnetické vlastnosti

3. kniž. vyhrocovanie, vyhrotenie, vyostrovanie, vyostrenie: p. názorov;

polarizačný príd.: p. prúd

polarizovane prísl.;

polarizovanosť -i ž.

polarizovaný príd. vyhrotený, vyostrený na protichodné pozície: p-á politická scéna, p-á spoločnosť;

polárnik -a mn. -ci m. skúmateľ polárnych oblastí Zeme

polárny príd. k 1: geogr. p. kruh rovnobežka na 66. st. 30. min.;
p-a noc (za polárnym kruhom) obdobie, počas kt. Slnko zostáva viac ako 24 hod. pod horizontom

polarograf -a mn. -i m. živ. odborník v polarografii;

polarograf -u mn. -y m. neživ. polarografický prístroj;

polarografia -ie ž. elektrochemická analytická metóda založená na zmene napätia v ortuťovej elektróde;

polarografický príd.: p-á analýza;

polarograficky prísl.

polarografka -y -fiek ž.;

poláskať -a dok. prejaviť city láskaním: p. dieťa

polatinčiť -nč/-i! dok. dať latinský ráz: p. si meno;

nedok. polatinčovať

// polatinčiť sa dostať latinský ráz;

nedok. polatinčovať sa

poľaviť dok.

1. stať sa miernejším, zmierniť sa, popustiť, povoliť: mrazy p-li

2. znížiť výkon, ochabnúť: p. v práci;

nedok. poľavovať

polčas -u m.

1. polovica času, v kt. sa niečo uskutočňuje (napr. fyz. deje, šport. hry): prvý, druhý p.

2. prestávka medzi dvoma polovicami hracieho času: ísť si cez p. zajesť

polcesta -y ž. polovička cesty, vzdialenosti: byť na p-e;
vrátiť sa z p-y i fraz. vzdať sa dokončenia začatého;
ostať, zastaviť sa na p-e i fraz. nedokončiť načaté

poldecák -a m. hovor. poldecový pohárik

poldeci neskl. s. hovor. pol decilitra: vypiť p. (vodky)

poldecový príd. majúci obsah pol decilitra: p. pohárik

poldeň -dňa m. pol dňa: cesta trvala p.

poldenný príd. trvajúci pol dňa, poldňový (význ. 1): p. výlet

poldňový príd.

1. trvajúci pol dňa, poldenný: p-é zasadanie

2. pol dňa starý: p-é kurča

poldruhahodinový príd. trvajúci hodinu a pol: p. program

poldruhametrový príd. kt. má meter a pol: p. stĺp

poldruharočný príd.

1. trvajúci rok a pol: p. pobyt

2. rok a pol starý: p-é dieťa

pole -a s.

1. obrábaný pozemok, roľa: úrodné p-ia, kukuričné p.;
zorať, obsiať p.

2. územie mimo obce, chotár: šíre p.;
ísť do p-a

3. miesto dobývania, výskytu: naftové, diamantové p-ia;
mínové p. zamínované územie

4. kniž. bojisko: vytiahnuť do p-a;
padnúť v p-i

5. ohraničená plocha: p-ia na šachovnici

6. priestor, v kt. pôsobí fyz. účinok: elektromagnetické p.

7. okruh činnosti, pôsobenia, oblasť: pracovať na športovom p-i

● byť, stáť ako hruška v p-i osamotený;
kniž.: mať → voľné p.;
p. neorané nepreskúmaná oblasť;

polemickosť -i ž.

polemický príd.: p. článok, p. tón;

polemicky prísl.: p. zahrotený;

polemika -y -mík ž. útočná, ostrá výmena názorov: literárna p.

□ viesť p-u polemizovať;

polemizovať nedok. viesť polemiku: p. s kolegom o nevyjasnených otázkach

poleno -a -lien s.

1. kus siahovice: p-á uložené do štôsu

2. polienko: nakálané p-á;
doniesť za kôš p-n

● expr. hluchý, hlúpy ako p. veľmi;
→ hádzať niekomu p-á pod nohy;

polený príd. pripravený polením: p-é marhule

polepiť dok.

1. postupne prilepiť, popriliepať: p. známky na listy

2. priliepaním, naliepaním pokryť, oblepiť: p. plot plagátmi

// polepiť sa zlepiť sa, pozliepať sa: vlasy sa mu od potu p-li

polepšiť dok.

1. urobiť lepším, zlepšiť: p-li mu plat

2. (morálne) napraviť: p. previnilca;

nedok. polepšovať

// polepšiť sa

1. stať sa lepším, zlepšiť sa: jeho zdravotný stav sa p-l;
neos. p-lo sa mu

2. (morálne) sa napraviť: mal by si sa p.;

nedok. polepšovať sa

// polepšiť si dosiahnuť priaznivejšie podmienky: hmotne si p.;

nedok. polepšovať si

polepšovňa -e ž. ústav na nápravu mravne narušených mladistvých

poleptať dok. leptaním rozrušiť: chemikáliou p-ná pokožka

polesie -ia s. prevádzková jednotka v systéme lesnej správy; ňou spravovaný úsek lesa

polesný m. vedúci polesia

poletí bud. k letieť

poletovať -uje, poletúvať -a nedok.

1. pozvoľna lietať hore-dolu: vtáky p-jú nad poľom;
sneh p-je;

2. expr. behať sem a ta, pobiehať: dieťa p-je po izbe

poleva -y -liev ž.

1. masa na polievanie múčnikov, cukroviniek: torta s čokoládovou p-ou

2. hovor. glazúra (na ker. výrobku)

poležať, poležať si -í -ia dok. trocha ležať: p. si na pohovke;
zišlo by sa ti p.

poležiačky prísl. ležiac, ležiačky: čítať p.

polguľa -e -gúľ/-í ž. polovica gule

polhárok -rka m. polovica hárka

polhodina -y -dín ž. 30 minút: prešla p.;
odišiel pred p-ou;

polhodinka -y -niek ž. zdrob. expr.

polhodinový príd.: p-é meškanie;

polianka -y -nok ž. zdrob.

poliať -leje -lejú dok.

1. naliať na niečo, na niekoho: p. dlážku vodou;
p. sa studenou vodou;
p. tortu polevou;

2. dať zemi, rastlinám vlahu: p. pôdu, p. kvety

3. obliať (vodou) na Veľkonočný pondelok: p. dievčence;

polica -e -líc ž. jednoduchý kus nábytku (al. jeho časť) z vodorovnej dosky: p. na knihy;
p-e v skrini;

policajne prísl.: p-e sa prihlásiť

policajný príd.: p-é orgány;
p-é opatrenia, p-á razia;
P. zbor Slovenskej republiky;

policajt -a m. príslušník polície;

policajtský príd.: p-á uniforma

polichotiť dok.

1. zalichotiť, zalíškať sa: p-l žene darčekom

2. dobre padnúť, ulahodiť: slová chvály mu p-li

polícia -ie ž.

1. (štátne) bezpečnostné orgány: kriminálna, tajná p.;
mestská p.;
zavolať p-iu

2. policajný úrad: byť predvolaný na p-iu;

polička -y -čiek ž. zdrob.

políčko -a -čok s. zdrob.

nedok. poliehať -a

poliehavosť -i ž.

poliehavý príd. kt. má sklon poliehať: p-á odroda pšenice;

polienko -a -nok s. krátky kus (štiepaného) dreva na kúrenie: priložiť p. i fraz. pričiniť sa o zvýšenie intenzity niečoho

polietať -a dok. expr. rýchlo obísť, ponavštevovať: p. všetkých známych

polievací príd.

1. určený na polievanie: p-ia krhla

2. p. pondelok Veľkonočný

polievačka -y -čiek ž. oblievačka: veľkonočná p.

nedok. polievať -a

// poliať sa nechtiac naliať na seba: p. sa kávou

polievka -y -vok ž. tekuté jedlo, obyč. teplé, so zavarenými prísadami: zeleninová p., horúca p.;
variť p-u

● žiadna p. sa neje taká horúca, ako sa navarí rázne rozhodnutie sa po čase zmierni;

polievkar -a m.

1. v podnikoch hromad. stravovania kuchár špecializovaný na polievky

2. hovor. kto rád je polievku (-y)

polievkový príd.: p. tanier, p-é korenie;

polievočka -y -čiek ž. zdrob. expr.

● → prihriať si svoju p-u

políhať si -a dok. postupne si ľahnúť: deti si už p-li

polihovať nedok. chvíľami ležať (pri chorľavení, odpočinku ap.): nie je zdravý, p-je;
psy v horúčave p-li

poliklinický príd.

poliklinika -y -ník ž. zdravotné stredisko s ambulanciami odb. lekárov;

poliš -a m. subšt. policajt

pólista -u m. športovec hrajúci pólo

poliť -ľ! nedok. rozdeľovať na polovice, rozpoľovať: p. marhule

politbyro -a s. (rus.) (v min.) výkonný orgán ústredného výboru (komunistickej) strany: uznesenie p-a

politička -y -čiek ž.;

politickoorganizačný príd. týkajúci sa polit. organizovania: p-é opatrenia

politickosť -i ž.: p. prístupu

politický príd.: p-á strana, p. program;
p. subjekt polit. strana al. hnutie;
p-á → scéna;

politicky prísl.: byť p. angažovaný;

politik -a mn. -ci m. kto sa zaoberá politikou;

politika -y ž.

1. činnosť vedúcich orgánov moci, strán, organizácií, občanov v oblasti všeob. štátnych vecí a spravovania vnútroštátnych a medzinár. vzťahov: vnútorná, zahraničná p., mierová p. štátu

2. spôsob spravovania istej oblasti: školská, personálna, platová p.;

politikár -a m. pejor. politik: predajní p-i