Význam slova "iã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pražič -a m. tech. pražiaci prístroj al. stroj

pražiť nedok.

1. opekať na rozpálenom tuku, škvariť: p. vajcia, rezne

2. zahorúca prudko sušiť: p. kávu;
hut. p-enie prípravný proces pri výr. kovov;
p-iaca pec

3. hovor. prudko hriať, páliť: slnko p-í;
neos. vonku p-lo;

precvičiť dok.

1. cvičením (dôkladne) prebrať: p. učivo na seminári

2. podrobiť cvičeniu: p. svaly, telo;

predčiť, správ. prevýšiť, prekonať, predstihnúť

predcvičiť dok. zacvičiť ako vzor: p. prostné;

predklíčiť -i dok. poľnohosp. dať pred sadením čiastočne vyklíčiť;

predložiť dok.

1. položiť pred niekoho, obyč. na výber, na posúdenie, na vybavenie ap.: p. niekomu účet, výkaz, zoznam

2. podať, ponúknuť (jedlo, nápoj): p. na raňajky vajcia

3. oznámiť, pripomenúť niekomu niečo, aby o tom rozhodol, aby to posúdil: p. otázku na diskusiu;
p. prosbu;

predĺžiť -i dok.

1. urobiť dlhším v priestore: p. čiaru, p. sukňu zdĺžiť;
anat. p-ená miecha časť miechy medzi mozgom a krčnou miechou

2. urobiť dlhším v čase: p. platnosť preukazu, p. lehotu;

prednožiť dok. tel. zdvihnúť napnutú nohu dopredu;

predpažiť dok. tel. zdvihnúť napnuté ruky pred seba;

predražiť dok.

1. určiť neprimerane vys. cenu: p. tovar

2. urobiť drahším: zmeny projektu p-li stavbu;

predtlačiť dok. urobiť predtlač: p. formulár;
p. vzorku na výšivku;

predurčiť -urč/-i! dok. vopred určiť: osud mu p-l úlohu vodcu;
náb. p-nie určenie večného osudu Bohom;

prefajčiť -jč/-i! dok.

1. fajčením minúť: p. denne 50 korún

2. fajčením stráviť: p. celý večer

3. presýtiť dymom z fajčenia: p-ená miestnosť

// prefajčiť sa presýtiť sa fajčením

prehlušiť dok. silným zvukom, hlukom prekonať: p. rev motorov;
p. spev opilcov;

prehrešiť sa dok. porušiť isté normy, zásady, previniť sa: p. sa proti predpisom;
p. sa proti rodičom;
ťažko sa p. proti niekomu;

preinačiť dok. hovor. urobiť iným, zmeniť: p. byt;
ja sa už nep-ím;

prekrížiť -i dok. položiť krížom, skrížiť, prekrižovať: p. ruky cez prsia

● p. niekomu cestu spôsobiť prekážky;
p. niekomu plány prekaziť, zmariť

prekročiť dok.

1. krokom sa cez niečo dostať: p. prah, jarok;
p. hranice

2. prestúpiť, porušiť, nedodržať: p. zákon, nariadenie;
p. termín

3. dostať sa v činnosti, vo vývine ap. za istú hranicu, prevýšiť: p. plán, normu;
p. päťdesiatku;

preliačiť -i dok. dovnútra prehnúť: p. karosériu auta;

preložiť dok.

1. položiť na iné miesto, dať z miesta na miesto, premiestniť: p. tovar, p. koľajnice;
p. si peňaženku zo saka do nohavíc

2. určiť niečomu iné sídlo, určiť niekomu iné pôsobisko: p. ústav do iného mesta;
p. učiteľa na inú školu

3. položiť cez niečo: p. nohu cez nohu;
p. dosku ponad potok;
kart. p. karty

4. prehnutím položiť cez seba: p. hárok papiera na polovicu

5. vložiť medzi niečo al. do niečoho: p. rezance tvarohom, p. mäso zeleninou

6. presunúť na iný čas: p. zasadnutie na pondelok

7. previesť do iného jazyka: p. román do slovenčiny

● nep. → krížom slamy;

premnožiť sa dok. neúnosne, veľmi sa rozmnožiť: škodce, myši sa p-li

premočiť dok.

1. urobiť vlhkým, mokrým, zmáčať: dážď mi p-l košeľu;
je p-ený do nitky;
neos. úplne ma p-lo

2. nechať nasiaknuť vlhkosťou: v tráve si p-l topánky;

preonačiť dok. hovor. zmeniť: svet nep-š

// preonačiť sa zmeniť sa

prepáčiť -i dok. odpustiť nevhodné konanie al. priestupok: p. urážku;
to mu nemôžem p.;
p-te, že vyrušujem;
s p-ením zdvorilostné formuly;

prepožičať sa -ia dok. kniž. dať sa získať na niečo, obyč. zlé, nestatočné: p. sa na podvod;

nedok. prepožičiavať sa -a

prepražiť dok.

1. (dôkladne) upražiť: dobre p-ené mäso

2. znova upražiť: p. kávu

3. pražením znehodnotiť: p-ený olej

prerušiť dok.

1. dočasne nepokračovať (v činnosti ap.): p. prácu, hru, štúdium;
p. pracovný pomer, p. dovolenku

2. dočasne zastaviť v istej činnosti: p. niekoho v reči

3. porušiť súvislý celok: p. kábel, povodne p-li trať

4. skončiť (význ. 1): p. ticho, mlčanie;
p. styky s niekým;
p-enie tehotenstva;

prešiť -je -jú dok.

1. znova al. inak ušiť: p. šaty, kabát

2. stehmi (na lícovej strane) upraviť, preštepovať: p. prikrývku, golier;

preskočiť dok.

1. skokom sa dostať cez niečo; skokom zmeniť miesto: p. priekopu, plot;
p. z jedného člnka na druhý

2. hovor. predbehnúť, predstihnúť: p. niekoho v postupe v zamestnaní

3. rýchlo sa dostať: oheň p-l na ďalšie domy

4. hovor. zmeniť predmet hovoru, zmýšľanie, príslušnosť ap.: p. v reči na inú tému

5. (o hlase) zmeniť výšku al. intenzitu: hlas mu p-l

6. vynechať v istej súvislosti, v istom poradí: p. v knihe 3 strany

7. (o mechanizme) dostať sa do nespráv. polohy (a tým prestať fungovať)

8. expr. mihnúť sa, preletieť: po tvári mu p-l úsmev;
v meste p-li poplašné správy

● nepovedz, nekrič hop, kým nep-š neteš sa predčasne;
expr. p-lo mu (v hlave) stratil rozum;
zima, smrť ho p-la striaslo ho od zimy, od hrôzy;

prestrašiť dok. veľmi naľakať, vystrašiť, nastrašiť: p. dieťa

// prestrašiť sa: p-ená žena

prestrčiť dok. strčiť cez niečo, prepchať: p. niť uchom ihly, p. ruku cez plot;

presušiť dok.

1. zľahka usušiť: p. bielizeň

2. veľmi usušiť: p. obilie;

presvedčiť dok. rozumovými dôvodmi priviesť k istému názoru: p. niekoho o správnosti, nevyhnutnosti niečoho;
fakty ho p-li;

preťažiť dok. zaťažiť nad prípustnú mieru: p. autobus;
p. žiakov úlohami;

pretlačiť dok.

1. tlačením dostať cez niečo, pretisnúť, prestrčiť, prepchať: p. hlavu cez plot;
p. zeleninu prelisovať

2. tlačením dostať na iné miesto, pretisnúť: p. skriňu na chodbu

3. znova, nanovo vytlačiť: p. štúdiu

4. expr. svojím vplyvom niekam dostať: p. syna na vysokú školu;

pretlmočiť dok. preložiť (význ. 7): p. prejav

pretočiť dok.

1. točením dať niečomu inú polohu: p. film, p. magnetofónovú pásku

2. točením poškodiť, prekrútiť: p. závit

3. preniesť (zvukový záznam) na inú pásku

4. stáčaním preliať: p. víno do fliaš;

prevážiť -i dok.

1. znova odvážiť: p. tovar

2. pri vážení stratiť: p. pri predaji

3. nadobudnúť prevahu, prevládnuť: cit p-l nad rozumom

4. vychýliť z rovnováhy: p. brvno;

prevýšiť -i dok.

1. dosiahnuť väčšiu výšku ako niekto iný, ako niečo iné: p. niekoho o hlavu

2. dosiahnuť väčšiu mieru, intenzitu ap. ako niečo iné, prekonať, predstihnúť: úroveň zápasu p-la očakávanie;

prežiť -je -jú dok.

1. stráviť isté obdobie: p. celý život v práci;
p. detstvo na dedine;
p. leto pri mori

2. zažiť, zakúsiť: p. šťastie, sklamanie

3. ostať nažive dlhšie ako iný: deti p-li rodičov

4. prekonať živý: p. autonehodu;

priblížiť -i dok.

1. premiestniť do blízkosti: p. noviny k očiam

2. urobiť ľahším na pochopenie, objasniť: p. žiakom učivo

3. urobiť bližším: p. človeka k človeku;

nedok. pričiňovať sa

pridrobčiť dok. expr. drobčením prísť, pricupkať: dieťa p-lo k matke

pridružiť dok. pričleniť, pripojiť: p. predaj k výrobe;
p-ená výroba vykonávaná v organizácii ako vedľajšia činnosť;
p-ené členstvo (štátu) v Európskej únii neplnohodnotné;

priečiť sa -i nedok.

1. vzbudzovať odpor, protiviť sa, hnusiť sa, oškliviť sa: alkohol sa mu p-i

2. byť v rozpore, odporovať: to sa p-i zdravému rozumu, mravom

3. klásť odpor; škriepiť sa, hádať sa: p. sa otcovi;
čo sa toľko p-š?

4. vzpierať sa, zdráhať sa: p. sa niečo urobiť;
škoda bolo p. sa

5. obracať sa naprieč, priečne, krížom: kľúč sa v zámke p-i

priekupníčiť -i nedok. hovor. byť priekupníkom

prikrčiť dok. trocha skrčiť: p. nohu;

prikročiť dok.

1. krokmi sa priblížiť, pristúpiť: p. k obloku

2. začať niečo robiť, dať sa do niečoho, pristúpiť: p. k riešeniu problému;

prikvačiť dok. expr.

1. pripevniť, pripäť: p. si na kabát odznak

2. náhle prísť: nenazdajky p-l revízor;
p-li dažde

3. doľahnúť na niekoho: p-la ho bieda, choroba

prilepšiť dok. poskytnúť na zlepšenie životných pomerov, na spríjemnenie života: p. študentovi, ako p-enie mal na obed múčnik;

priložiť dok.

1. položiť na niečo al. k niečomu: p. náplasť na ranu;
p. zbraň k lícu

2. pripojiť (význ. 2), pridať: p. k žiadosti ďalšie doklady;
p. k prístroju návod na použitie

3. pridaním zväčšiť množstvo: p. do pece (uhlie);
p. k stovke ešte dve

4. pripojiť, dodať v reči: ešte slovko p.

5. expr. udrieť (význ. 1): prilož mu jednu na zadok

● p. ruku k dielu dať sa do práce;

prinožiť dok. tel. prisunúť jednu nohu k druhej

pripažiť dok. tel. spustiť ruky k boku

pripučiť dok. expr. pridláviť, prigniaviť: p. muchu;

prišiť -je -jú dok.

1. šitím pripevniť: p. gombík, záplatu

2. hovor. expr. dať, uštedriť: prestaň, lebo ti jednu p-m

● expr. p. niekomu niečo na krk dať na starosť;
p. niekomu niečo za golier zvaliť vinu za niečo;
p. niekomu niečo obviniť niekoho z niečoho;

priskočiť dok. skokom prísť: p. k oknu;

pristrčiť dok. prisunúť bližšie: p. stôl k stene;

prisvedčiť dok. prejaviť súhlas, pritakať: p. niekomu na otázku;
dobre – p-l priateľ;

priťažiť dok.

1. trocha zaťažiť: p. spisy popolníkom

2. zhoršiť postavenie, stav: klamstvo mu p-lo;

pritlačiť dok.

1. tlakom spôsobiť, aby sa niečo k niečomu tesne priblížilo, pritisnúť: p. si ruky na spánky, p. hráča na mantinel

2. vlastnou váhou privaliť, pritisnúť: padajúci strom ho p-l

3. vyvinúť al. zosilniť tlak na niečo, pritisnúť: p. (na) kľučku, tlačidlo zvončeka

4. tlačením dopraviť, pritisnúť: p. stôl k obloku

5. hovor. pousilovať sa: v práci musíte p.

● p. niekoho k → múru;

pritočiť dok. dodatočne natočiť: p. piva

priučiť dok. naučiť niečomu, zaučiť do niečoho: p. niekoho robote;

príživníčiť -i dok. hovor. pejor. žiť ako príživník: už by mal prestať p.

protirečiť nedok.

1. hovoriť proti, mať námietky, odporovať, oponovať: nikdy si nedovolil p. rodičom

2. byť v rozpore s niečím, priečiť sa, odporovať: to p-í pravde, zdravému rozumu;
správy si p-ia

pučiť nedok. drviť (niečo mäkké), mliaždiť, gniaviť, rozpúčať: p. ovocie, varené zemiaky

// pučiť sa expr.

1. veľmi sa hnevať, zlostiť sa: p. sa od jedu

2. zadúšať sa od smiechu: p. sa do dlaní

pustošiť nedok.

1. ničiť, hubiť, plieniť, drancovať: vojská p-li krajinu

2. (silno) poškodzovať: oheň p-l les

pýšiť sa -i nedok.

1. byť namyslený, chvastať sa, vystatovať sa: p. sa svojimi vedomosťami;
nemá sa čím p.

2. byť hrdý, sebavedomý: p. sa pracovnými úspechmi

● p. sa cudzím perím privlastňovať si cudzie zásluhy

pytliačiť -i nedok. hovor. byť pytliakom: p. v cudzom revíri i pren. chodiť niekomu za ženou

ráčiť -i nedok.

1. zastaráv. želať si, priať si, chcieť: r-te ešte niečo?

2. vyj. zdvorilú výzvu al. otázku (obyč. s neurč.): r-čte si sadnúť;
kam r-te cestovať? r-te! nech sa páči! Bože, ráč nás ochraňovať!

● jesť, piť, čo hrdlo, duša r-i podľa ľubovôle

// ráčiť sa expr.

1. neos. chcieť sa, páčiť sa: chodili, ako sa im r-lo

2. znášať sa, vychádzať: so spolužiakmi sa veľmi ner-l;
susedia sa akosi ner-ia

ražniči neskl. s. kuch. kúsky mäsa opečené (na ražni) spolu so slaninou, cibuľou ap.

rečičky -čiek ž. mn. zdrob. expr. plané, neužitočné rozprávanie: sladké r.;
to sú iba r.

redaktorčiť nedok. hovor. byť redaktorom

remeselníčiť -i nedok. hovor. vykonávať remeslo: zanechal štúdium a začal r.

riešiť -i nedok.

1. usilovať sa urobiť z daných údajov uspokojujúci záver, hľadať uspokojujúce východisko, vysvetlenie: r. ťažkú životnú situáciu, r. problém, otázku, spor;
mat. r. rovnicu hľadať jej koreň

2. vhodne, účelne upravovať, usporadúvať ako celok: optimálne r. výstavbu sídliska, mestskú dopravu;
pôsobivé r-enie scény

rojčiť -jč/-i! nedok. túžobne premýšľať, želať si, snívať: r. o šťastí;
romantické r-enie

roľníčiť -i nedok. hovor. byť roľníkom, pracovať ako roľník: starý otec r-l

rozbujdošiť sa dok. expr. začať vyčíňať, samopašiť, vystrájať: r-ení chlapci

rozbúšiť sa -i dok. rozbúchať sa: srdce sa jej od strachu r-lo

rozcvičiť dok. cvičením pripraviť na šport. výkon ap.: r. svaly;

rozdivočiť dok. urobiť divým, rozzúriť: r-ený býk

rozgurážiť sa -i dok. hovor. dostať guráž, rozjariť sa, rozohniť sa: po vypití troch pív sa r-l;
r-ená spoločnosť

rozhorčiť -rč/-i! dok. vzbudiť pocit trpkosti, krivdy, pobúriť: svojím správaním r-l otca;

rozhorúčiť sa -i dok. silno sa zohriať, rozohriať, rozpáliť sa: kachle sa r-li;
r-ený vzduch, r-ená dlážka;

rozhraničiť dok. určiť hranice medzi niečím, oddeliť hranicami: r. etapy vývinu;

rozhrešiť dok. cirk. dať rozhrešenie: r. kajúcnika;

rozježiť sa dok. zježiť sa, naježiť sa: kocúr sa od dráždenia celý r-l

rozkokošiť sa dok. hovor. expr. stať sa bujarým, samopašným: chlapci boli celí r-ení

rozkročiť sa dok. rozkročene si stať;

rozlíšiť -i dok.

1. poznať, určiť rozdiel, odlíšiť, diferencovať: r. pojmy, zvuky, vône;
r. zdravé od chorého

2. urobiť odlišným, odlíšiť: r. postavy hry jazykom;

rozložiť dok.

1. dať vedľa seba al. na rozlič. miesta v priestore, rozmiestniť: r. riad, spisy po stole, r. šaty po izbe

2. roztiahnuť niečo zložené, rozprestrieť: r. dáždnik, r. si pred sebou noviny

3. rozdeliť na časti, rozobrať: r. hodinky;
hud. r. akord

4. spôsobiť rozklad: r. organizáciu

5. naširoko roztiahnuť, rozopnúť: r. ruky, rukami

6. urobiť, pripraviť, založiť: r. v peci oheň, r. vatru

7. vysvetliť, vyložiť: všetko mu dôkladne r-l;

rozlúčiť -i dok. oddeliť, odlúčiť od seba: nás už nič ner-i;

rozmnožiť dok.

1. zväčšiť počet al. rozsah: r. rady nezamestnaných, r. kapitál, dedičstvo;
r. zverinu

2. urobiť väčší počet exemplárov tlačoviny: r. letáky, obežníky;

rozmočiť dok. spôsobiť, že niečo namokne a znehodnotí sa: dažde r-li cesty;
r. žemľu v káve;

roznožiť dok. tel. roztiahnuť nohy od seba;

rozošiť, rozšiť -je -jú dok. začať šiť, ale nedošiť: r. sukňu, r-tý oblek

rozpaprčiť dok. expr. rozhnevať, nahnevať: také správanie ho r-lo

// rozpaprčiť sa: učiteľ sa r-l na deti

rozpažiť dok. zdvihnúť a roztiahnuť ruky do vodorovnej polohy na strany

rozplašiť dok. plašením rozohnať: r. sliepky, zver;

rozpožičať -ia dok. požičať rozlič. osobám al. na rozlič. miesta: r. všetky peniaze;

nedok. rozpožičiavať -a

rozprášiť -i dok.

1. rozptýliť v drobných čiastočkách do vzduchu: r. dezinfekčný prostriedok, r. umelé hnojivo po poli

2. expr. rozohnať (význ. 1): r. armádu, demonštrantov;

rozpučiť dok. tlakom rozdrviť, rozmliaždiť: r. zemiaky, r. muchu

● expr.: ide ho r. od jedu veľmi sa hnevá;
r-m ťa ako žabu vyhrážka;

rozriešiť -i dok. riešením prísť k objasneniu, vyriešiť: r. úlohu, otázku, r. rébus, r-enie záhady

rozrušiť dok.

1. vyviesť z psychického pokoja, z rovnováhy, znepokojiť, vzrušiť: správa ho veľmi r-la

2. porušiť, narušiť: voda r-la pôdne vrstvy;
r. súlad v manželstve;

rozskočiť sa dok.

● → hlava sa mu ide r.

rozsobášiť -i dok. zastaráv. rozviesť (význ. 2): r. mladých manželov

// rozsobášiť sa: pred rokom sa s ňou r-l;

rozsušiť sa dok. rozoschnúť sa: sud sa r-l, nábytok sa r-í;

roztlačiť dok.

1. tlačením, tlakom zväčšiť objem, roztisnúť: r. topánky

2. rozpučiť, rozgniaviť: r. zemiaky

3. tlačením, tlakom uviesť do pohybu, otvoriť ap., roztisnúť: r. auto, motorku;

roztočiť dok. rozkrútiť (význ. 1 – 3): r. turbínu, vrtuľu;

roztrpčiť -pč/-i! dok. vyvolať v niekom pocit trpkosti, rozhorčiť: správanie detí ju r-lo;

rozvážiť -i dok.

1. vážením rozdeliť: r. múku do vrecák, r. mäso

2. i rozvážiť si dobre premyslieť, uvážiť, rozmyslieť si: ner-l (si), čo hovorí;
mať čas na r-enie;
r-te (si), ako to urobíte;

rozvláčiť -i dok.

1. vláčením rozniesť, rozvliecť, porozvláčať: zdochlinu r-li dravce

2. hovor. expr. ohovoriť: r-li ju po novinách, po dedine;

rúči príd. obratný (význ. 1, 2), šikovný, súci, správny: r. mladík;

ručička -y -čiek ž.

1. zdrob. k ruka (význ. 1): detské r-y, viesť dieťa za r-ku

2. ukazovateľ údajov na hodinách, prístrojoch: hodinová r., r. manometra

● netreba ho vodiť za r-u je samostatný

ručiť nedok.

1. zaväzovať sa niesť následky za niečo, zaručovať sa: r-š mi, že bude všetko v poriadku;
r. za bezpečnosť detí

2. zaväzovať sa splniť cudzí fin. záväzok v prípade jeho nesplnenia dlžníkom: r. za výdavky, za škody;
ísť r. priateľovi (pri pôžičke)

3. ubezpečovať, uisťovať: r-m (vám) za to, že to bude;
→ spoločnosť s r-ením obmedzeným, skr. spol. s r. o.

rušič -a m. vysielač na úmyselné rušenie rádiolokátora

rušička -y -čiek ž. vysielač na úmyselné rušenie príjmu rozhlas. vysielania

rušiť nedok.

1. zastavovať ďalšiu činnosť, platnosť, jestvovanie niečoho, zrušovať: r. prevádzku podniku, r. autobusové zastávky, r. nariadenie, rozsudok, r. sľub, slovo

2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho, mariť, kaziť: r. ticho, prístavba r-í vzhľad budovy;
r. rozhlasový príjem

3. zasahovať do pokoja niekoho (hlukom ap.), vyrušovať: zvuk stroja ma r-í pri práci;
stíšili hlas, aby ner-li