Význam slova "bl" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

bľabot -u m. expr. bľabotanie

bľabotať -ce -cú nedok. expr.

1. nesúvisle, nezrozumiteľne hovoriť: detské b-nie

2. veľa, zbytočne hovoriť, tárať: neprestajne b-e;
prázdne b-nie

bľačať -í -ia nedok. vydávať zvuky znejúce ako bé: ovca, koza, teľa b-í;

blafák -a m. šport. slang. manéver na oklamanie brankára v hokeji

bláhať si -a nedok. pociťovať (neodôvodnenú) spokojnosť, pochvaľovať si, tešiť sa: bláha si, že jej rozumie

blaho¹ -a s.

1. pocit šťastia, spokojnosti, blaženosť: usmievať sa b-om;
výraz b-a v tvári

2. dobro, prospech: verejné b.;
b. národa, ľudu

blaho² prísl.

blahobyt -u m. dostatok životných potrieb, bohatstvo, hojnosť: hmotný a kultúrny b. obyvateľstva;
rast b-u;
žiť v b-e;

blahobytne prísl.: žiť b.

blahobytný príd.: b. život;
b-é podnikateľské vrstvy;

blahodarne prísl.: b. pôsobiť

blahodarný príd. prinášajúci blaho: b-á vlaha, b. liek;
mať b. vplyv, účinok;

blahoprajný príd. vyslovujúci blahoprianie, gratulačný: b. list, telegram

blahopriať -praje -prajú nedok. blahoželať, gratulovať: b. otcovi na narodeniny;
úprimné blahoprianie

blahorečiť nedok.

1. kniž. vzdávať chválu, vďaku; velebiť, dobrorečiť: b. osudu, náhode, priateľovi, rodičom

2. cirk. vyhlásiť za blahoslaveného

blahosklonne prísl.;

blahosklonnosť -i ž.

blahosklonný príd. priaznivo naklonený, blahovoľný, zhovievavý, láskavý: b-é ocenenie, b-é gesto;

blahoslavený

I. príd.

1. bibl. kt. zachováva zásady evanjeliovej dokonalosti: b-í chudobní v duchu

2. (v kat. cirkvi) ktorého cirkev pre jeho hrdinské cnosti povýšila na uctievanie veriacimi

3. kniž. hodný úcty, oslávenia: b-á pamiatka sv. Gorazda

II. blahoslavený m. kto sa stal blahoslaveným (význ. 2)

blahovôľa -e ž. blahosklonnosť, priazeň, zhovievavosť, láskavosť: b. vrchnosti;
z b-e zamestnávateľa;

blahovoľne prísl.;

blahovoľnosť -i ž.

blahovoľný príd.: b-é stanovisko;
b-á kritika;

blahoželať nedok. želať blaho, dobro, blahopriať, gratulovať: b. niekomu na narodeniny;
novoročné b-nie

blahý príd. kniž. oblažujúci, blažený, šťastný: b. pocit, b-é vedomie;
žiť v b-ej nádeji

● b-ej pamäti náš otec nebohý;

bľakot -u m. bľačanie: b. oviec

blamáž -e ž. hanba, zahanbenie (z neúspechu): bola to b.

□ mať, utrpieť b. blamovať sa

blamovať sa nedok. i dok. mať, (u)robiť si blamáž

blana -y blán ž.

1. jemný tenký útvar: plávacia b. (brodivých vtákov);
anat. mozgová b.

2. (rozmnožovacia) b. tenký papier s vrstvou vosku al. kovová fólia na rozmnožovanie písomností: písať na b-u;

blanitý príd. tenký ako blana: zool. b-é krídla hmyzu

blanka -y -niek ž. zdrob. k 1

blanketa -y -kiet ž. formulár, tlačivo (na vyplnenie údajov)

blankyt -u m. kniž. belasá farba jasného neba, azúr;

blankytný príd.: b-é nebo, b-é oči

blatisko -a -tísk s. zvel.

blatistý príd. plný blata: b-á cesta, b. terén, b-á pôda;
b-é počasie

blativý príd. blatistý, blatnatý

blatnatý príd. plný blata, blatistý: b-á cesta;
b-á voda

blatník -a m. ochranný plech nad kolesami vozidiel

blato -a blát s. zem, prach rozmočené vodou: riedke b., spadnúť do b-a, zafŕkaný b-om

● → vytiahnuť niekoho z b-a;
dostať sa z b-a do kaluže zo zlej situácie do inej podobnej;

blatový príd.;

blažene prísl.;

blaženosť -i ž. blaho

blažený príd. pociťujúci blaho; svedčiaci o tom; šťastný: b. človek, b. pocit, byť b.;
b. úsmev;

blazeovane prísl.;

blazeovanosť -i ž.

blazeovaný príd. kniž. presýtený životom a znudený, vyžitý: b. sveták, b. úsmev;

blázinec -nca m.

1. hovor. ústav pre duševne chorých

2. expr. prostredie plné neporiadku, zmätku: dnes je doma hotový b.

blažiť nedok. robiť blaženým, oblažovať, tešiť: b-í ho, že zvíťazil

blaznieť -ie -ejú nedok.

1. hovor. blázniť sa (význ. 1), šalieť

2. expr. blázniť (význ. 1), šalieť, besnieť: neb-ej! pren. počasie b-ie je veľmi nestále

3. i blaznieť sa hovor. expr. blázniť sa (význ. 2), šalieť: b-ie (sa) za dievčatami, b. (sa) za tancom

blázniť -i nedok. expr.

1. i blázniť sa nerozumne sa správať, robiť hlúposti, blaznieť, šalieť: deti sa b-ia na ihrisku;
neb-i s tou puškou! (čo) b-š?

2. z(a)vádzať: b. dievčence, b. hlavu niekomu

// blázniť sa

1. byť duševne chorý, šalieť, blaznieť

2. hovor. expr. nápadne prejavovať záujem o niekoho, niečo, blaznieť (sa), šalieť: dievčatá sa za ním b-ia;
b. sa za autom

bláznivo prísl.;

bláznivosť -i ž.

bláznivý príd.

1. duševne chorý, pomätený, šialený

2. expr. nerozumný, pochabý: b-é výčiny, b-á stará dievka, b-é myšlienky, b-á mladosť

3. expr. veľmi silný, prudký; vášnivý: b-á radosť, b. tanec;
b. vietor;

● expr. b-é huby pojedol nerozumne sa správa;

bláznovský príd. k 1: nosil b-é šaty;

bláznovstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. pochabosť, samopašnosť

2. samopašný čin: vyčíňať b-á

blázon -zna m.

1. duševne chorý, pomätený človek: tichý b. neškodný;
nadávať niekomu do b-ov

2. v min. dvorný b. šašo

3. hovor. expr. nerozumný, nerozvážny človek; pochábeľ: nebuď b.! nerob hlúposti!

● expr. smiať sa ako b. bez príčiny;
robiť si b-a z niekoho, mať niekoho za b-a robiť si žarty, uťahovať si;
robiť zo seba b-a robiť sa hlúpym;
expr.: som z toho b. nechápem to;
byť do niečoho celý b. byť niečím celkom zaujatý;
byť do niekoho, za niekým b. byť veľmi zamilovaný;
bol by b., keby/aby ... nerobil by rozumne;

blbec -bca m. subšt. hlupák, truľo, idiot (v nadávkach)

blbnúť -e -ú nedok. subšt. robiť hlúposti, blázniť (sa), blaznieť, šalieť: neb-i!

blbotať -ce -cú nedok. expr. bublať, klokotať, žblnkotať, zurčať: potok, vriaca voda b-e

blbý príd. subšt.

1. sprostý, hlúpy, nezmyselný: b-á otázka, mať b-é reči

2. zlý, mizerný: mať b-ú náladu;
blbo prísl. i vetná prísl. k 2 sprosto, hlúpo, nemúdro; zle, mizerne: b. sa vyjadriť;
je mi b. zle sa cítim; blbosť -i ž. sprostosť, hlúposť: povedať b.;
spraviť b. nerozumný čin

blčať -í -ia nedok. horieť plameňom, blkotať: oheň, vatra b-í;

blcha -y bĺch ž. drobný hmyz cudzopasiaci na cicavcoch, zool. Pulex;

● pustiť niekomu b-u do kožucha znepokojiť ho;

blednúť -e -ú -dol nedok. stávať sa bledším, bledým: líca jej b-ú;
hviezdy b-ú;

bledo prísl.: dieťa vyzerá b. zle;

bledobelasý príd. bledomodrý, svetlobelasý: b-é oči, nebo

bledohnedý príd. hnedý s bledým odtienkom, svetlohnedý: b-é oči

bledolíci príd. majúci bledé líca: b-e dieťa

bledomodrý príd. modrý s bledým odtienkom, bledobelasý, svetlomodrý: b-é oči, šaty

bledoružový príd. ružový s bledým odtienkom: b-é kvety, šaty

bledosivý príd. sivý s bledým odtienkom, svetlosivý: b-é šaty

bledosť -i ž.

bledozelený príd. zelený s bledým odtienkom, svetlozelený: b-é listy

bledožltý príd. žltý s bledým odtienkom, svetložltý: b-é plody

bledučko, bleduško, bledunko, bledulinko prísl.

bledučký, bledušký, bledunký, bledulinký príd. expr. veľmi bledý: b-á tvár;

bleduľa -e -dúľ ž.

1. jarná bylina s bielymi kvetmi, bot. Leucojum

2. expr. bledé dievča, bledá žena

bledý príd.

1. nemajúci sýtu farbu: b-á tvár, b-é svetlo;
mŕtvolne, smrteľne b.

2. slabý, nevýrazný, chabý: b-á nádej, b-á ozvena

3. hovor. expr. zlý, kritický: je to s ním b-é

● b. ako stena, ako krieda, ako smrť, ako plátno;

blen -u m. prudko jedovatá bylina horkej chuti, bot. Hyoscyamus: horký ako b. veľmi;

blesk -u m.

1. svetelný úkaz spôsobený výbojom atmosférickej elektriny (medzi oblakmi);
udrel b.;
b-y sa križujú, b. ho zasiahol

2. ostré, prudké svetlo, žiara, záblesk: hovor. fotografovať s b-om

● expr.: metať hromy a b-y hromžiť;
(pribehnúť ap.) ako b. veľmi rýchle;
(prišlo to) ako b. z jasného neba neočakávane;
stáť ako b-om zasiahnutý prekvapený

bleskom prísl. rýchlo, náhle: správa sa rozniesla b.

bleskovo, bleskove prísl.: b. konať

bleskový príd.

1. veľmi rýchly; krátko trvajúci: b. útok;
b-á porada;
b-á kontrola náhla;
b. telefonický rozhovor okamžitý

2. vydávajúci prudké svetlo: b-é svetlo vydávané prístrojom pri fotografovaní;

bleskozvod -u m. konštrukcia na odvádzanie blesku

bleskurýchle, bleskurýchlo prísl.

bleskurýchly príd. veľmi rýchly: b. pohyb;

blesnúť, blesknúť -e -ú -s(k)ol dok. zaligotať sa, zažiariť, blysnúť: meč b-ol;

bliakať -a nedok. (o koze, ovci, teľati) bľačať: ovce b-jú;

blikať nedok. prerušovane, slabo svietiť; sliepňať: plamienok, sviečka b-á, hviezdy b-jú;

blikavý príd. blikajúci: b-é svetlo

dok. bliknúť -e -ú -kol: svetlo b-lo

blikotať -ce -cú nedok. blikať: lampa b-ce

blíženec -nca mn. -i m. i -e -niec s.

1. dvojča

2. mn. -i m. dvaja veľmi blízki ľudia: Mickiewicz a Puškin sú b-i

blížiť -i nedok. ubližovať: b. dieťaťu, nedá si od neho b.

blížiť sa -i nedok.

1. dostávať sa bližšie (v priestore, čase, kvantite), približovať sa: čln, dážď sa b-i;
b. sa k cieľu;
b. sa k miliónu;
b. sa k šesťdesiatke;
neos. b-lo sa k večeru

2. byť v blízkosti, blízko: stanica, cieľ sa b-i;
Vianoce sa b-ia;
b-i sa polnoc čoskoro nastane

3. byť niečomu blízky (vlastnosťami), približovať sa: novela sa rozmermi b-i románu;
b. sa pravde

blízko, blízo

I. prísl. k blízky, op. ďaleko: už sme b.;
pristúpiť bližšie;
mať k niekomu b.;

blízkosť, blízosť -i ž.

II. blízko -a s. malá vzdialenosť, blízkosť: z b-a i z ďaleka i fraz. zovšadiaľ

III. blízko, blízo predl. s G vyj.

1. malú vzdialenosť, neďaleko: bývať b. hotela

2. časovú bezprostrednosť pred niečím: byť b. smrti

3. blízkosť k istej kvantitatívnej hranici: b. jedného milióna km

IV. čast. takmer, skoro: b. tri milióny;
má b. šesťdesiat rokov

blízky bližší príd.

1. kt. je v menšej priestorovej al. časovej vzdialenosti, op. ďaleký: b-e okolie, v b-om meste;
v najbližších mesiacoch;
B. východ krajiny juhozáp. Ázie

2. spojený rodinnými, priateľskými ap. vzťahmi, op. vzdialený: b. príbuzný;
najbližší priatelia dôverní;
b. spolupracovník;
naše názory sú b-e;
sú si b-i

● bližšia → košeľa ako kabát;

blizna -y -zien ž. bot. horná časť čnelky na kvete

blizňa -aťa mn. -atá/-ence -niat/-neniec s. dvojča: ovca mala b-tá

blížny m. (v kresť. etike) človek vo vzťahu k iným ľuďom: láska k b-mu, milovať b-ho

bližší príd.

1. 2. st. k blízky

2. podrobný, podrobnejší: b-ie správy, podrobnosti;
dozvedieť sa niečo b-ie;

bližšie prísl.: b. sa dozvedieť, b. osvetliť niečo

blízučko, blízunko, blízulinko prísl.

blízučký, blízunký, blízulinký príd. expr. veľmi blízky;

blkom prísl. v spoj. b. (sa) chytiť, horieť, blčať prudkým plameňom

blkot -u m. blčanie, blkotanie: b. plameňa, sviec;

blkotať -ce -cú nedok. blčať: oheň b-ce;
b-úce sviece;

bloček -čka/-čku m. zdrob. k 4

blok -u m.

1. zoskupenie rovnakých al. podobných predmetov: b. domov;
zložiť tehly do b-ov

2. zoskupenie ľudí, spoloč. skupín, štátov s podobnými cieľmi: b. ľavicových strán;
vojenské b-y

3. veľký (jednoliaty) kus hmoty: oceľový b.;
šport. štartovací b. podstavec na štartovanie

4. zväzok listov papiera: poznámkový b.

5. publ. tematický celok: poludňajší b. spravodajstva;
diskusia obsahovala dva tematické b-y;

blokáda -y -kád ž. znemožnenie (voj., obch.) styku protivníkovi uzavretím prístupu do jeho priestoru: hospodárska, námorná b.;
vyhlásiť b-u

blokovať nedok. i dok.

1. (u)robiť blokádu: b. prístav, letisko

2. znemožňovať, znemožniť (voľný pohyb, obeh): b. pohľadávky, mzdy zastaviť;
b. telefónnu linku obsadzovať;
b. súpera brániť mu v hre

3. uzatvárať, uzatvoriť: b. cesty, prístup

4. zaznamen(áv)ať na blokový lístok: b. nákup

blokový príd.: b-é stavby;
b. kalendár útržkový;
b-á pokuta potvrdená lístkom z bloku;

blond neskl. príd. hovor. plavý, plavovlasý: b. vlasy, b. chlapec

blondiačik -a m. zdrob.

blondiak -a mn. -ci m. hovor. blondín;

blondín [-d-] -a m. plavovlasý človek;

blondína -y -dín, blondínka -y -nok ž.

blší, blšací príd.: b. trh predaj použitého tovaru;

blšinec, blšacinec -nca m. blšací trus;