Synonymá slova "bl" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 549 výsledkov (5 strán)

  • azúr kniž. belasá farba jasného neba • lazúrkniž. blankyt: azúr, blankyt mora


    bahnitý plný vody, bahna, blata • bahnistýbahnatýzried. bahnivýzabahnený: bahnité, bahnisté, bahnaté, bahnivé, zabahnené dno jazerazbahnatenýzbahnený: zbahnatený močiar, zbahnený rybníkrozbahnenýrozmoknutýrozmočený: rozbahnená, rozmočená pôda (op. suchá) • blatistýblatnatýblativýzried.: blatnivýblatnavý (plný riedkeho bahna, blata): blatistá, blatnatá voda; blativá, blatnivá, blatnavá zembarinatýbarinastýmočaristýmočiarnatýmočiarovitý (plný bahnitých močiarov): barinaté, barinasté, močaristé, močiarnaté, močiarovité lúky, oblasti


    balamutiť expr. pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy, klamstva • expr. baláchať: zbytočne balamutí, balácha ľudízavádzaťmiasťmámiť: vedome zavádzajú, mätú mládežkraj. galamutiť (Jégé)ohlupovať: frázy na ohlupovanie másklamaťfraz. vodiť za noshovor. expr. lakovať: neklamem, nelakujem ťa, je to pravda; celý čas ju vodil za noshovor. expr. valiťblázniťšialiť (obyč. v ľúbostných vzťahoch): blázni, šiali, balamutí dievčencemystifikovať (šíriť nepravdivú správu): všetko je to číre mystifikovaniedemagogizovať (balamutiť demagógiou) • hovor. filmovať: iba to na nás filmovali, iba nás tak balamutiliexpr. zried. treštiť: Ale netreštite nás!


    behať rýchlo sa pohybovať z miesta na miesto al. často • pobiehaťpobehovaťpobehúvaťpobehávať: deti behajú, pobiehajú, pobehujú po dvoreexpr. lietať: lieta po úradoch od ránaexpr. naháňať sa: celý deň sa naháňať a nič nevybaviťexpr. brnkať (prudko, často): taxíky brnkajú sem a taexpr.: švingaťšvirgať: prsty švingali po stoleexpr.: bzíkaťprebzikovať (o hmyze, zvieratách): muchy bzíkajú; pred nami prebzikujú jašteričkystrečkovať (splašene behať): žrebce, ovce začali strečkovaťblúdiťkniž. tekať (o rýchlom pohybe očí) • prebehovaťprebiehaťprebehávaťprebehúvať (z miesta na miesto): prebehuje, prebeháva z izby do izby


    beláň človek s belavými vlasmi; zviera s belavou srsťou: on je beláň i koňa má beláňabelkobeloň: v brunetovi nikto nehľadal malého belkablondínhovor. blondiakzried. plavovlásokbielohlávok (iba o človeku) • beluš (iba o zvierati)


    besnieť (sa), besniť (sa) expr. nespútano sa prejavovať (v konaní niečoho zlého, v hneve a pod.) • šalieť (sa): ľudia vo vojne besneli, šalelizúriťdivieťvyčíňaťvystrájaťhovor. expr. šarapatiť (aj o živelných pohromách): uragán zúril, divel, vyčíňal, vystrájal; povodeň šarapatíblázniť (sa)vyvádzať (nerozumne sa správať): Čo toľko besníte, bláznite, vyvádzate!


    bezprostredný 1. ktorý nie je sprostredkovaný • priamy (op. nepriamy) • nesprostredkovanýosobný: bezprostredný, priamy účastník bojov; mať bezprostredný, priamy, nesprostredkovaný, osobný kontakt s niekým; bezprostredná, osobná prítomnosť prezidentakniž. direktný

    2. vyznačujúci sa veľkou priestorovou al. časovou blízkosťou, tesnosťou • blízkynajbližší: bezprostredné, blízke, najbližšie okolietesný: v bezprostrednej, tesnej blízkostipriamy: priamy dotykmomentálny: momentálny dojem, momentálna potreba

    3. prejavujúci sa prirodzene, nenútene, priamo (o človeku); svedčiaci o tom • priamyúprimný: bezprostredný, priamy, úprimný človekprirodzenýnenútenýnestrojený: prirodzené, nenútené správanie; nenútený, nestrojený úsmevuvoľnený (obyč. o správaní) • srdečnýzastar. prostosrdečnýdomácky (ako doma): domácke ovzdušie


    bezvýznamný ktorý nemá význam, váhu, dosah a pod. • nevýznamnýnedôležitý (op. významný, dôležitý): bezvýznamná, nevýznamná, nedôležitá udalosťnezávažnýnepodstatný (op. závažný, podstatný): nezávažné, nepodstatné argumentykniž.: irelevantnýindiferentný (bezvýznamný z daného al. istého hľadiska): výsledok je pre nás irelevantný; nie je to pre mňa indiferentnézanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): zanedbateľná chybabezcenný (op. cenný): bezcenná radakniž. efemérnyzried. efemerickýkniž. podenkový (trvajúci iba krátko, majúci malú hodnotu): efemérne, efemerické zásluhy; podenkový autorvšednýbanálny (bezvýznamný vo svojej všednosti): všedná udalosť, banálne rečimalicherný: malicherný sporhovor. expr.: hlúpysprostýsubšt. blbý: hlúpe, sprosté maličkostidrobnýnepatrnýmalýničotný: drobné starosti, nepatrná figúrka (o človeku); malá rola, ničotné veciprázdnyzbytočný: prázdne gestá, zbytočné starostiexpr. mizerný: trápiť sa pre mizerný grošexpr. smiešny: smiešna hádkaexpr.: troškárskytrochárskyblchárskytrpasličí: troškárske, trochárske, blchárske podnikanie; trpasličí majetokexpr.: naničhodnýnanič (neskl.)


    bľabot 1. expr. nesúvislá al. nezrozumiteľná reč • brbot: bľabot, brbot opilcov; dolieha sem brbot z uliceexpr.: lalotľapot: detský lalotexpr. ľabdanina: ich reč mu znela ako nezrozumiteľná ľabdanina

    2. p. táranina


    bľabotať 1. expr. nezrozumiteľne a nesúvisle hovoriť, chybne artikulovať • expr. brblať: bľaboce, brble si čosi pre sebabrbtaťbrbotaťhatlať (mať obyč. vrodenú artikulačnú chybu): odpoveď iba neisto brbcezried. bľabotiťpejor.: mrkotaťľapotaťľaptaťlalotaťlolotať: ľapoce, laloce, hoci ho nik nerozumieblúzniť (v horúčke, v agónii) • džavotať (o deťoch učiacich sa artikulovať)

    p. aj mrmlať 2

    2. p. tárať


    bľabotavý 1. p. brblavý 1 2. p. táravý


    bľabotiť p. bľabotať 1


    bľačať 1. vydávať zvuky ako ovca, teľa, krava a pod. • bliakaťbľakotaťbučať: dobytok idúci na pašu bľačí, bliaka, bučímečaťmékaťmekotať (obyč. o koze, ovci) • ručaťmučaťexpr. búkať (o rožnom statku) • expr.: vybľakovaťvybľakúvať (stále, hojne, s prestávkami)

    2. p. spievať 1 3. p. kričať 1


    bľačiak p. uplakanec


    bľafkať p. brechať 1


    bláhať si p. pochvaľovať si


    blaho 1. čo je prospešné, užitočné ľuďom • prospechdobro (op. zlo): podvody neprinášajú blaho, prospech, dobrozdarosohúžitokdobrodenie: urobila to na osoh, úžitok spoločnostiexpr. choseň

    2. p. pôžitok, šťastie 1


    blahobyt ľahká dostupnosť životných potrieb (op. bieda): všetci chcú žiť v blahobytedostatokhojnosťbohatstvo: túžba po dostatku, hojnostidobrotakniž. dobrobyt: nevedia, čo robiť od dobrotynadbytokprepych (nadmerný blahobyt): detstvo strávil priam v prepychuluxuskomfort: z každého kúta domu hľadel neuveriteľný luxusfraz. raj na zemi: komunizmus sľuboval vybudovať raj na zemi pre každého


    blahočinný p. dobročinný; blahodarný


    blahodajný p. blahodarný


    blahodarný majúci pozitívny účinok; prinášajúci blaho, dobro, úžitok a pod. • priaznivý: blahodarný, priaznivý vplyv pohybu na zdravie človekakladnýpozitívnydobrý: kladný, pozitívny, dobrý účinok liekuexpr. požehnaný: požehnaný dážďužitočnýosožný: pobyt v horách bol pre deti užitočný, osožnýzastar.: blahodejnýdobrodejnýblahonosnýblahočinnýpoet. zastar. blahodajnýkniž. zastar. blahodatný


    blahodatný p. blahodarný


    blahodejný p. blahodarný


    blahonosný p. blahodarný


    blahoprajný obsahujúci, vyslovujúci blahoželanie • gratulačný: dostať blahoprajný, gratulačný telegrampozdravný (vyslovujúci pozdrav pri istej príležitosti): predniesť pozdravný prejavvinšovnývinšovnícky


    blahoprianie p. blahoželanie


    blahopriať p. blahoželať


    blahorečiť p. chváliť 2, žehnať 2


    blahosklonnosť p. sympatia


    blahosklonný p. zhovievavý, láskavý


    blahoslavenstvo p. šťastie 1


    blahoslavený 1. p. posvätný 2 2. p. šťastný


    blahoslaviť p. chváliť 2, velebiť, žehnať 2


    blahovičník p. eukalyptus


    blahovoľnosť p. sympatia


    blahovoľný p. zhovievavý, láskavý


    blahovôľa p. sympatia


    blahoželanie vyslovenie želania všetkého dobrého pri životnom výročí al. sviatku, pri významnom úspechu a pod.: dostal blahoželanie k promóciiblahoprianiegratulácia: nestačil prijímať gratuláciehovor. vinš: povedal novoročný vinšhovor. vinšovačka (vyslovovanie blahoželania) • pozdrav: už prišli všetky vianočné pozdravy


    blahoželať vyjadrovať želanie dobra a pritom prejavovať uznanie, ocenenie niečoho • gratulovaťblahopriať: blahoželať, gratulovať, blahopriať k úspechu, k životnému jubileu, k meninámhovor. vinšovať: ísť niekomu vinšovať


    blahý p. šťastný, príjemný


    bľak, bľakot 1. p. plač 2. p. spev 1


    bľakotať p. bľačať 1


    blamáž 1. p. hanba 1 2. p. neúspech


    blamovať p. zosmiešňovať


    blamovať sa hovor. zapríčiniť si nepríjemnú situáciu • zblamovať sazosmiešniť sastrápniť samať blamáž: nič som nevedel, blamoval som sa pred celou spoločnosťounepochodiťfraz. expr. streliť capaexpr.: pohorieťzhorieť (nemať úspech): s návrhom nepochodil, pohorel, zhorel, blamoval sahovor. expr. zhodiť sa: svojou poznámkou sa pred všetkými zhodilkompromitovať sa (poškodiť si dobrú povesť, vážnosť): blamovať sa, kompromitovať sa pred verejnosťouexpr. vybuchnúť: na skúške som načisto vybuchol


    blanár p. kožušník


    blanketa p. tlačivo


    blankyt p. azúr


    blankytne p. modro1


    blankytný p. modrý


    blatistý plný blata • blativýblatnatýzablatený: blatistý, blativý, blatnatý, zablatený chodníkrozblatenýrozmoknutýrozmočený: rozblatený, rozmoknutý terénzried.: blatnavýblatnivý

    p. aj bahnitý, močaristý


    blativý p. bahnitý, blatistý


    blatnatý, blatnavý, blatnivý p. blatistý


    blato rozmočená zem, hlina al. prach: na ceste ostalo po dažďoch blatobahno (riedke blato): spadol do bahnaexpr. maras: ulice boli po daždi plné marasu


    blazeovaný p. unudený, vyžitý, tupý 4


    blázinec 1. p. zmätok 2 2. p. psychiatria


    blázninec p. psychiatria


    blázniť p. balamutiť


    blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa)šialiť sapochabieť sapochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabieexpr.: besnieť (sa)divieťbesniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sajančiť satreštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobodytratiť rozummať vrtochyexpr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochyhovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľujevystrájaťšantiťvyvádzaťdivočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kožesamopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mušvitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)


    bláznivosť 1. p. bláznovstvo 1 2. p. samopaš


    bláznivý 1. duševne chorý • pomätenýnenormálnychoromyseľný: na starosť ostala bláznivá, pomätená, nenormálna, choromyseľnášialenýzbláznenýfraz. chorý na rozumfraz. expr. padnutý na hlavu: šialený, zbláznený človek; osoba chorá na rozum, padnutá na hlavuhovor. pochabýexpr.: spochabenýpojašený: nevedel, čo môže čakať od pochabého, spochabeného mozgunepríčetnýposadnutýhovor. expr.: šibnutýťuknutýďugnutýďubnutýďabnutýhovor. pejor.: trafenýstrelenýšvihnutýstrihnutýslang. šľahnutýneskl. hovor. pejor. šišipren. frcnutýsubšt.: mešuge • mišuge • cvoknutý

    2. expr. zbavený rozvahy, nekontrolujúci svoje prejavy, správanie (o človeku); svedčiaci o tom • nerozumnýnerozvážnypobláznený: bláznivé, nerozvážne, nerozumné, pobláznené dievča; bláznivý, nerozumný, nerozvážny plánnemúdrynezmyselný: nemúdry, nezmyselný nápadbláznovskýexpr.: šialenýzbláznenýpochabýspochabenýpochábeľský: mal svoje bláznovské obdobie; šialené roky; zbláznená, pochabá, spochabená, pochábeľská mladosťexpr.: poplašenýsplašenýpojašenýzjašenýrozjašenýstrelenýtrafenýpobesnený: poplašený, splašený, pojašený, zjašený chalan; výplody streleného, trafeného mozguexpr. potáraný (Timrava, Podjavorinská)samopašnýšantivýrozbláznený: samopašné, šantivé, rozbláznené šteňa

    3. p. silný 2, prudký 1, 2 4. p. výstredný 1


    bláznovský p. bláznivý 2


    bláznovstvo 1. stav duševnej nerovnováhy prejavujúci sa v zníženej miere zodpovednosti za svoje činy; čin, ktorý svedčí o takomto stave • bláznivosť: keď ho zasa chytí bláznovstvo, bláznivosť, všeličo postvárašialenstvošialenosťpomäteniepomätenosť: obchádza ho šialenstvo; netreba sa báť, že narobíme pomätenostihlúpotahlupstvoexpr. šibnutosť: podozrieval ho zo šibnutostihlúposťsprostosť (iba o čine): nevšímal si, aké sprostosti robíexpr. idiotstvohovor. expr.: trafenosťrapeľ: nerozprávaj sa s ním, drží ho rapeľsubšt.: magor (iba choroba) • magorstvo • magorina

    2. p. samopaš


    blázon 1. duševne chorý, pomätený človek • pomätenecšialenecšialenýhovor. expr. šibnutýsubšt.: cvok • magor • mešuge • debil (človek postihnutý debilitou) • idiot (človek postihnutý idiotizmom) • imbecil (človek postihnutý imbecilitou)

    2. p. hlupák 3. p. pajác 1


    blaženosť p. šťastie 1, pôžitok


    blažený p. šťastný, slastný, príjemný


    blažiť p. tešiť 1


    blaživý p. šťastný, slastný, príjemný


    blb, blbáň, blbec p. hlupák


    blbina 1. p. táranina, sprostosť 2 2. p. daromnica 1


    blbnúť p. blázniť (sa)


    blbosť 1. p. táranina, sprostosť 1, 2 2. p. daromnica 1


    blbotať p. klokotať 1, žblnkať


    blbotavý p. klokotavý, žblnkotavý


    blbý 1. p. sprostý 1, hlúpy 1 2. p. bezvýznamný, nezmyselný 3. p. zlý 2


    blčať p. horieť 1


    bledaňa p. bleduľa


    bledastý, bledavý, bledistý p. bledý 1


    blednúť p. šedivieť


    bledo 1. majúc bledú, svetlú, nevýraznú farbu; na bledú farbu, bledou farbou (op. tmavo) • nabledo, pís. i na bledo (op. natmavo) • dobleda, pís. i do bleda (op. dotmava): bledo, nabledo natretá stena; bledo, dobleda sfarbené zoresvetlonasvetlodosvetla, pís. i na svetlo, do svetla: svetlo, nasvetlo nastriekané autonevýraznemdlo: vo svetle lampy jeho tvár pôsobila nevýrazne, mdlobezkrvnepriesvitne: po ťažkej chorobe vyzeral bledo, bezkrvne, priesvitneexpr.: bledučkobledunkobledulinkobleduškonabledučkonabledunkonabledulinkonableduškodobledučkadobledunkadobledulinkadobleduška, pís. i na bledučko, do bledučka atď.: bledučko, bledu(li)nko, nabledunko zafarbená látka

    porov. aj bledý 1

    2. p. zle 5


    bledobelasý p. modrý


    bledočervene p. červeno


    bledočervený p. červený


    bledofialový p. fialový


    bledohnedý p. hnedý


    bledokrvnosť p. leukémia


    bledolilavý p. fialový


    bledomodrý p. modrý


    bledoružový p. ružový


    bledosivý p. sivý 1


    bledozelený p. zelený


    bledožltý p. žltý


    bledučko, bleduško, bledunko, bledulinko p. bledo 1


    bledučký, bledušký, bledunký, bledulinký p. bledý 1


Pozri výraz BL v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV