Význam slova "baľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 152 výsledkov (2 strán)
-
bal -u m.
1. niečo zvinuté, obyč. do valca: b. papiera, vlny
2. záhr. pôda okolo koreňov presádzaných rastlín
bál -u m. hovor. ples: maškarný b.
-
baláchať -a nedok. expr.
1. rozširovať falošné správy, vyvolávať zmätok táraním: b. do sveta
-
balada -y -lád ž. smutná lyrickoepická báseň al. hud. skladba;
-
baladickosť -i ž.
-
baladický príd.: b-á báseň, b. motív;
baladicky prísl.;
-
balalajka -y -jok ž. rus. drnkací hud. nástroj
-
balamutiť nedok. expr. zavádzať, miasť, klamať, ohlupovať: b. ľudí, dievčatá
-
balansovať nedok.
1. udržiavať rovnováhu: b. na lane;
b. rukami, b. na špičkách -
balast -u m. nepotrebná príťaž: slovný b.;
odhodiť b.;
b. minulosti -
baldachýn -u m. ozdobná plochá strieška (na starodávnej posteli, nosená pri slávnostných obradoch ap.): posteľ, trón s b-om
-
balenie -ia s.
1. obal: pôvodné b.
-
balerína -y -rín ž. (sólová) baletka
-
balet -u m.
1. umel. mimický tanec
2. javiskové tanečné dielo, jeho div. predstavenie: premiéra b-u Luskáčik
-
baletka -y -tiek ž. tanečnica v balete
-
baletník -a mn. -ci m. tanečník v balete
-
baletný príd.: b. majster, b. súbor
-
balíček -čka m. zdrob.: b. čaju;
-
balička -y -čiek ž.
-
balíčkovaný príd. upravený balíčkovaním: b-é mäso
-
balíčkovať nedok. baliť do balíčkov: b. mäso
-
balíčkový príd.
-
balík -a m.
1. zabalené predmety; čo je zabalené: b. kníh;
urobiť b.;
poslať b. poštou2. publ. súbor rovnorodých vecí, predmetov: b. problémov, b. peňazí;
b. opatrení3. inform. súbor programov: softvérový b.;
-
balíkový príd.: b-á pošta;
-
balistický príd.: b-á krivka dráha strely
-
balistika -y ž. vedný odbor skúmajúci pohyb vymrštených telies, najmä striel;
-
baliť -ľ! nedok.
1. dávať na niečo obal: b. knihy;
b-enie ovocia2. robiť z niečoho balík(y): b. tovar do balíkov
3. pripravovať (si) batožinu pred cestou: b. kufre;
b. (si) veci i pren. chystať sa na (nedobrovoľný) odchod// baliť sa pripravovať si batožinu
-
balkanizácia -ie ž. publ. pejor. zavádzanie balkánskych pomerov; vnášanie nestability;
-
balkanizačný príd.
-
balkón -a m.
1. ohradený výstupok z múru budovy ako súčasť bytu ap.: byt s b-om
2. časť hľadiska nad prízemím v divadle, v kine ap.: lístky na b.;
-
balkónový príd.: b-é dvere
-
balón -a m.
1. teleso naplnené ľahkým plynom na dopravu vzduchom: meteorologický b., stratosférický b., viezť sa v b-e
2. hovor. nafukovací gumený obal (ako det. hračka): hrať sa s b-om
-
baloniak -a m. hovor. balónový plášť
-
balónik -a m. zdrob. k 2: detský b.
-
balónový príd.: b. hodváb jemná hustá látka;
b. plášť; -
balušiť nedok. expr.
1. hovoriť v horúčke, zo sna, blúzniť: celú noc b-l
2. plašiť, znepokojovať, mátať: b-la ju zlá predstava
-
balvan -a m. veľký kameň: žulový b.;
● leží mu to ako b. na prsiach pociťuje veľkú tieseň, starosť
-
balzam -u m.
1. voňavá živica niekt. cudzokrajných stromov
2. voňavá hojivá masť: vietnamský b.;
liať b. na rany i pren. poskytovať útechu -
balzamovať nedok. konzervovať balzamom: b. mŕtvolu
-
ba
I. spoj. priraď. vyj. stupňovací vzťah, často vo výrazoch ba aj, ba až, ba priam, ba dokonca, ba ani: smutný, ba (až) zúfalý pohľad;
utekal, ba priam letelII. čast.
1. zdôrazňuje kladnú odpoveď: nevideli ste ho? – ba áno/hej
2. zdôrazňuje zápornú odpoveď: ba ešte čo, ba čerta, ba paroma
3. nadväzuje na kontext, situáciu a dodáva vete expr. ráz: ba či už kŕmil? ba netáraj!
-
bačkora -y -kôr obyč. mn. ž. expr. stará, zodratá obuv
-
bačovať nedok.
1. byť bačom
-
bačovka -y -viek ž.
1. k bača
2. hovor. bačova žena;
-
bačovský príd.: b-á koliba;
-
bačovstvo -a s. zamestnanie baču
-
baňa -e ž. priestor pod zemou al. na povrchu, kde sa ťaží uhlie, ruda: b-e na zlato;
b. Dolina;
pracovať v b-i;
zlatá b. i pren. zdroj veľkých príjmov; -
baša -u mn. -ovia m. paša
-
bašovať nedok. expr. neobmedzene vládnuť, šafáriť: b-nie Turkov na Slovensku
-
bašta -y bášt ž.
1. vyčnievajúca časť hradieb, opevnenia v podobe veže: b-y zámku
-
baštrngovať nedok. hovor. expr. (nevhodne) chytať, nedať pokoj: b. s kosou, okolo televízora
-
baťko -a mn. -ovia m. hypok. oslovenie al. pomenovanie staršieho (váženého) človeka: b. Škultéty
-
bažant -a mn. N a A -y m.
-
bažantí príd. k 1: b-ie mäso
-
bažantnica -e -níc ž. záhrada, časť lesa na chovanie bažantov
-
bažiť nedok. veľmi túžiť, dychtiť: b. po sláve, po majetku;
b. za šťastím -
bohoslužba -y -žieb ž. náb. obrady;
-
chýbať -a nedok.
1. pociťovať nedostatok, stratu niekoho, niečoho, nedostávať sa, nedochodiť, nemať: ch-jú mu peniaze, ch-a mu zub, noha;
ch-a mu otec;
ch-jú jej vitamíny2. byť neprítomný: ch. na vyučovaní, na schôdzke
● iron. to nám ešte ch-lo! rozhorčenie nad niečím nepríhodným;
expr. to by (tak) ešte ch-lo! nesúhlas;
→ veľa nech-lo;
len → vlások ch-l;
nič mu nech-a, iba vtačie mlieko má sa veľmi dobre; -
deľba -y ž. delenie, rozdeľovanie: spoločenská, medzinárodná d. práce, d. majetku
-
dlažba -y -žieb ž.
1. tvrdá pokrývka cesty, priestranstva ap., dláždenie: kamenná, betónová d.;
opraviť d-u2. zastaráv. dlážka, podlaha: drevená d. miestnosti
● publ. vyhodiť niekoho na d-u prepustiť z práce;
-
nedok. dorábať -a
-
dorúbať -e -u dok. rúbaním poraniť al. poškodiť, porúbať: sokovia sa d-li;
d. strom; -
dražba -y -žieb ž. ver. predaj, pri kt. sa majiteľom stáva ten, kto dá viac, licitácia: predať obraz na d-e;
holandská d. pri kt. sa kupuje za nižšiu ako vyvolávaciu cenu;
anglická d. pri kt. sa cena postupne zvyšuje; -
drobnomaľba -y -lieb ž. drobnokresba (význ. 1, 2)
-
družba1 -u mn. -ovia m. mládenec sprevádzajúci mladuchu al. družičku pri svadobnom obrade ap.: ísť za d-u
družba2 -y -žieb ž.
1. priateľstvo: pripijeme si na našu d-u
2. prospešné prac. a spoloč. styky inštitúcií, orgánov ap.; dohoda o nich: d. medzi školou a závodom
□ mať d-u s niekým;
-
držba -y -žieb ž. práv. faktický stav využívania veci: d. lesov, pôdy
-
elektroliečba -y ž. liečenie elektr. prúdom
-
garderóba -y -rób ž. hovor. zastaráv.
1. šatňa: divadelná g.
-
hĺbať -a nedok. intenzívne premýšľať, zamýšľať sa, rozjímať, meditovať: h. o zmysle života, nad problémom
-
hŕba -y hŕb ž.
1. navŕšené množstvo niečoho, hromada, kopa: h. kameňa, smetí;
hádzať veci na h-u2. expr. veľké množstvo, kopa, hromada: h. detí, peňazí;
mať h-u roboty3. skupina, hlúčik: ľudia sa zhŕkli do h-y
● expr. stáť, vyzerať ako h. nešťastia utrápene;
pejor. hádzať (všetko, všetkých) na jednu h-u rovnako (zle) hodnotiť;
→ malá h. pýta viac; -
hýbať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.
1. robiť pohyb, pohybovať (časťou tela): h. rukou, perami
2. meniť polohu niečoho, uvádzať do pohybu, pohybovať: h. stoličkou, stoličku, vietor h-e lístím
3. hovor. urýchľovať nejakú činnosť, pohýnať: h. s výstavbou, s úlohami
-
liečba -y ž. liečenie: kúpeľná, domáca l.;
-
lukostreľba -y -lieb ž. strieľanie z luku (ako šport. disciplína): majstrovstvá v l-e
-
maľba -y -lieb ž.
1. iba jedn. maľovanie: technika m-y, m. štetcom
2. maľovaný obraz: portrétová, figurálna, nástenná m.;
výstava m-b -
modloslužba -y -žieb ž. uctievanie modiel, modlárstvo
-
nedok. nadrábať -a
-
nedok. nahýnať sa, nahýbať sa
-
nedok. nahýnať, nahýbať -a
// nahnúť sa trocha sa nakloniť, nachýliť sa: n. sa nad stôl;
-
narábať -a nedok. používať pri nejakej činnosti, zaobchádzať s niečím, manipulovať: n. (so) sekerou, (so) zbraňou, s peniazmi;
vedieť n. s ľuďmi;
n. perom, štetcom písať, maľovať -
narúbať -e -u dok. rúbaním pripraviť, nahromadiť isté množstvo: n. dreva;
n. uhlie -
obrábač -a m. kto obrába (kovy): vyučiť sa za o-a;
-
obrábačka -y -čiek ž.
-
nedok. obrábať -a
-
obrúbať -e -u dok.
1. rúbaním odstrániť dookola, poodtínať, obťať: o. konáre
2. rúbaním zbaviť niečoho: o. strom;
-
nedok. odrábať, odrábať si -a
-
nedok. ohýbať sa, ohýnať sa
-
nedok. ohýbať, ohýnať -a
● o-aj ma, mamko, dokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma, mamo vychovávať treba odmalička
// ohnúť sa: o. sa v kolenách;
-
olejomaľba -y -lieb ž. maľovanie olejovými farbami; obraz takto namaľovaný
-
paľba -y -lieb ž. hromadná streľba: delostrelecká p., zastaviť p-u;
-
pažba -y -žieb ž. obyč. drevená zadná časť niekt. strelných zbraní (pušky ap.)
-
pohýbať -e -u dok.
1. (viac ráz) pohnúť (význ. 1): p. rukou;
vietor p-l lístím2. narušiť pôv. usporiadanie, stav; dať podnet na zmenu: vidieť, že knihami (-y) ktosi p-l;
objavitelia p-li dejinami● p. rozumom porozmýšľať
// pohýbať sa
-
poprerábať -a dok. distrib. k prerábať: p-ný dom, p. nábytok
-
nedok. porábať -a
1. k 3
2. hovor. robiť, konať (obyč. v kontaktových formulách): čo p-š?
// porobiť sa
1. distrib. k robiť sa: p-li sa mu hrče
2. iba 3. os. stať sa, prihodiť sa: čo sa tu p-lo? niečo sa mi p-lo s nohami
-
porúbať -e -u dok. distrib. k rúbať: p. raždie;
zbojníci ich p-li -
pozahýbať -a, pozahýnať -a, pozahybovať dok. distrib. k zahýbať, zahýnať, zahybovať: p. rukávy, okraje plechu
-
predvoľba -y -lieb ž.
1. oznam. tech. pamäťové miesto umožňujúce uchovať údaj o frekvencii stanice v rozhlas. al. telev. prijímači; príslušný ovládací prvok: prijímač s p-ou
2. smerové číslo na medzimestský telef. styk: p. do Bratislavy je 02
-
nedok. prehýnať sa, prehýbať sa, prehybovať sa
-
nedok. prehýnať, prehýbať -a, prehybovať
// prehnúť sa: p. sa cez zábradlie;
p. sa v krížoch;
strecha sa pod ťarchou snehu p-la; -
premaľba -y -lieb ž. premaľovanie (význ. 1); obraz vzniknutý premaľovaním: nájsť pod p-ou pôvodný obraz;
fresky pokazené p-ou -
nedok. prerábať -a
-
prerúbať -e -u dok.
1. rúbaním rozdeliť, presekať: p. konár
2. rúbaním utvoriť, presekať: p. prieseky, cestu
-
nedok. prirábať -a
-
príslužba -y -žieb ž. lek. slang. pohotovosť nemocničného lekára mimo pracoviska: mať p-u, platiť zdravotníkov za p-y
-
próba -y prób ž. zastaráv. skúška (význ. 1): ísť ku krajčírovi na p-u
-
protislužba -y -žieb ž. služba preukázaná za inú službu: urobiť niekomu p-u
-
rádioliečba -y ž. rádioterapia
-
róba -y rób ž. žen. slávnostné šaty: večerná r.
-
rozhýbať -e -u dok. spôsobiť pohyb niečoho, uviesť do pohybu: vietor r-l koruny stromov;
r. nohy, telo; -
nedok. rozrábať -a
-
rozrúbať -e -u dok. rúbaním rozdeliť na časti, rozsekať: r. starý nábytok, r. strom
-
rúbačka -y -čiek ž. hovor.
1. rúbanie (význ. 1)
2. expr. bitka, ruvačka
-
rúbaň -e ž. rúbanisko;
-
rúbaňový príd.
-
rúbať -e -u nedok.
1. pomocou sekery zrážať na zem, stínať, zotínať: r. stromy, les
2. pomocou sekery deliť, kálať: r. drevo
3. expr. biť, zabíjať (sečnou zbraňou): r. (do) nepriateľa, r-li sa plní nenávisti