Význam slova "žd" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zdržať -í -ia dok.

1. zabrániť v zamýšľanom odchode, zadržať: z. hostí

2. spôsobiť oneskorenie, spomalenie nejakej činnosti: búrka ho z-la, chlad z-l začiatok žatvy

3. premôcť (význ. 3), potlačiť, zadržať: z. slzy, smiech;

nedok. zdržiavať -a, zdržovať

// zdržať sa

1. ostať (význ. 1), pobudnúť: dokedy sa z-š? pri hodnotení sme sa z-li dlhšie sme sa mu venovali

2. ostať dlhšie, ako bol pôv. úmysel: trocha sa doma z-l

3. oneskoriť sa (význ. 1), omeškať sa, zaostať: vydanie diela sa z-lo, práce sa z-li

4. nemať účasť na niečom, nezúčastniť sa, neuskutočniť sa: z. sa hlasovania, z. sa poznámky

5. ovládnuť sa, premôcť sa: nemohol sa z. smiechu;

nedok. zdržiavať sa, zdržovať sa

zdržné s. odb. poplatok za oneskorené plnenie povinnosti (naloženie al. vyloženie vozňa, dodávku tovaru, vrátenie obalu ap.)

zduchaplniť dok. urobiť duchaplnejším, duchaplným: z. rozhovor

zdúchnuť -e -u -chol dok. hovor. expr. utiecť (význ. 1, 2), ujsť, zutekať: z. aj s peniazmi

zduchovnieť -ie -ejú dok. stať sa duchovne bohatým; odraziť taký stav: jej výzor z-l

zdupkať dok. hovor. expr. utiecť (význ. 1, 2), ujsť, zutekať: naľakal sa a z-l

zdúpnieť -ie -ejú dok. zmeravieť (význ. 1, 2), stŕpnuť: z. od hrôzy, od údivu;
z-l nad takou opovážlivosťou zhrozil sa

zdupotať -ce -cú -cúc/-tajúc dok. expr. náhle zadupotať, zadupať: v ohrade z-li kone

zdurenina -y -nín ž. zdurené miesto, opuchlina: z. na poranenej ruke, na kmeni stromu

zduriť dok. expr.

1. vyhnať (význ. 1, 2), vyduriť: z. deti z postele;
z. zo sna zobudiť

2. vyplašiť (význ. 1, 2), splašiť: z. dobytok

// zduriť sa¹ splašiť sa, vyplašiť sa: kone sa z-li

zduriť sa² dok. zväčšiť svoj objem, nabehnúť, opuchnúť: z-ená štítna žľaza;

nedok. zdurovať sa

zdusiť sa dok. zapariť sa (význ. 1), spariť sa: z-ené mäso, z-ená slama

zduť -je -jú dok. naduť (význ. 2), nafúknuť: neos. kravu z-lo;

nedok. zdúvať -a

// zduť sa

1. naduť sa (význ. 1), nafúknuť sa: ovca sa z-la;
z-té brucho

2. expr. nahnevať sa, nazlostiť sa, oduť sa, naduť sa: z-l sa, je urazený;

nedok. zdúvať sa

zdvih -u m. odb. pohyb zdola nahor: z. piesta (vo valci);
z. pevniny;
uhol z-u;

zdvíhací príd. určený na zdvíhanie; upravený na zdvíhanie (sa): z. elektromagnet;
z. most, vozík

zdvíhadlo -a -diel s. nástroj na zdvíhanie bremien: hydraulické, elektrické z;
lodné z.

zdvihák -a m. jednoduché zdvíhadlo (na dvíhanie menších bremien): hydraulický, hrebeňový z., automobilový z.

nedok. zdvíhať -a

// zdvihnúť sa, zodvihnúť sa

1. dostať sa do výšky, dohora, dvihnúť sa: hmla sa z-la;
z-l sa prach rozvíril

2. (o časti organizmu) dostať sa do vzpriamenej, vyššej polohy, dvihnúť sa: päste sa bojovne z-li

3. vstať (význ. 1), vztýčiť sa, dvihnúť sa: z. sa zo stoličky, poľahnutá tráva sa z-la

4. vzniknúť, rozšíriť sa, vzrásť, dvihnúť sa: z-l sa víchor;
z-la sa vlna odporu

5. kniž. postaviť sa na odpor, vzbúriť sa, dvihnúť sa: ľud sa z-l na odpor

6. dosiahnuť vyššiu úroveň, zlepšiť sa, vzrásť: životná úroveň sa z-la;
jeho sebavedomie sa z-lo

● žalúdok sa mu z-l a) chcelo sa mu vracať b) bol znechutený niečím;

nedok. zdvíhať sa

zdvihnúť, zodvihnúť -e -ú -hol dok.

1. niečo chytené dopraviť vyššie, dohora, dvihnúť: z. vrece na chrbát, činku nad hlavu, dieťa na ruky;
z. pohár i fraz. pripiť;
loď z-la kotvy odplávala

2. dať (časť organizmu) do vzpriamenej, vyššej polohy, dvihnúť: výstražne z. prst, z. (pravú) nohu;
z. oči, zrak pozrieť dohora;
z. hlavu i fraz. a) získať sebavedomie b) postaviť sa na odpor

3. vziať (niečo spadnuté), dvihnúť: z. jablko zo zeme;
z. bezvládneho, z. vyvrátený stĺp postaviť

4. spôsobiť zvýšenie (počtu, množstva, úrovne ap.), dvihnúť: z. ceny;
dážď z-l hladinu potoka

5. zlepšiť, povzniesť, zdokonaliť: z. morálku, úroveň niečoho

● z. ruku na niekoho udrieť ho;
z. hlas proti niekomu, niečomu zaprotestovať;

zdvihový príd.: z. objem (valcov)

zdvojiť -í -a dok. urobiť dvojitým: z. okno;
lingv. z-ené spoluhlásky (napr. v slove panna);

zdvojnásobiť dok. urobiť dvojnásobným, dvojnásobne veľkým: z. počet, z. výrobu, z. sily;

nedok. zdvojnásobovať

// zdvojnásobiť sa stať sa dvojnásobným: národný dôchodok sa z-l;

nedok. zdvojnásobovať sa

nedok. zdvojovať

// zdvojiť sa: stať sa dvojitým: z-ené sily;

nedok. zdvojovať sa

zdvorilo, zdvorile prísl.: z. odmietnuť;

zdvorilosť -i ž.: falošná z., prejav z-i;
učiť dieťa z-i

zdvorilostný príd. vyplývajúci z (formálnej) zdvorilosti: z-á fráza, návšteva

zdvorilý príd. kt. sa správa podľa pravidiel spoloč. správania, slušný; kt. je prejavom takého správania: z. predavač, manžel;
z. úsmev, z-é správanie;

chargé d'affaires [šaržé dafér] neskl. i -a m. (franc.) dipl. zástupca dočasne poverený vedením zastupiteľského úradu

d [i dé] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno; znak 4. miesta v poradí: tvrdé d, veľké D;
odsek d

2. v skr. a zn.: vitamín D;
D rím. číslica päťsto

3. hud. tón a nota: stupnica D dur, d mol

ď [i ďé] neskl. s. spoluhláska a písmeno

dália -ie ž. georgína: červená, žltá d.

dáma -y dám ž.

1. žena s vyberaným vystupovaním, obyč. z vyšších spoloč. vrstiev; zjemn. označenie ženy: rodená, pravá, dvorná d.;
ukloniť sa d-e;
hrať sa na d-u

2. šach. figúra s najväčšou možnosťou pohybu, kráľovná (význ. 4)

3. spoloč. hra na šachovnici

4. v žolíkových kartách karta nižšia ako kráľ;

dámička -y -čiek ž. zdrob. expr. k 1

dámsky príd. k 1, 2: d. klobúk, d-a volenka;
šach. d-e krídlo;

dánčina -y ž. dánsky jazyk

dánsky príd. k Dán, Dánsko: d. jazyk;

dánsky prísl.: vedieť (po) d.

dáta dát s. mn.

1. údaje: životopisné d.

2. inform. údaje, jednotky informácie ap. spracúvané na počítači: prenos, spracovanie dát;

dátový príd. k 2: d-é toky, d. súbor, d-á sieť

dátum -mu m., zried. dátum -ta dát s. časový údaj (o dni, mesiaci, roku): d. narodenia;
uviesť presný d.;
niečo je staršieho, mladšieho dáta je staršie, novšie;

dátumový príd.: d-á pečiatka

nedok. dávať -a

1. k 1 – 10

2. predvádzať; usporadúvať: čo d-jú v rozhlase? d. slávnostný obed

// dať sa

1. začať robiť niečo, pustiť sa do niečoho, podobrať sa: d. sa s neznámym do reči, d. sa do kosenia, do roboty, do kriku

2. pri pohybe zamieriť, pobrať sa: d. sa naľavo, napravo, d. sa cez pole

3. rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie ap.: dal sa na vojnu, na krádež, d. sa k muzikantom

4. i nedok. iba 3. os. je možné, možno: to sa dalo čakať;
súčiastky sa ešte dajú využiť

5. obyč. v zápore podvoliť sa, poddať sa: my sa tak ľahko nedáme;
nedaj sa! pri povzbudzovaní

● nedá sa nič robiť výraz rezignácie;
to sa dá na prstoch porátať je toho veľmi málo;
proti vetru sa nedá dúchať;

nedok. k 1 – 3 dávať sa

// dať si hovor.

1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu;
čo si dáte na pitie?

2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom

3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť

nedok. dávať si

dáviť¹ -i -ia nedok. vracať²: núti ho na d-enie

dáviť² -i -ia nedok. hrdúsiť, dusiť, škrtiť, dláviť: neos. d-i ho v prsiach

// dáviť sa dusiť sa: d. sa kašľom

dávivý príd. spôsobujúci dávenie, vracanie: d. kašeľ

dávka -y -vok ž.

1. vymedzené množstvo: kŕmna d., smrteľná d. jedu;
d. zo samopalu;

2. zákonná peňaž. al. naturálna hodnota odvádzaná štátu al. štátom: súdne poplatky a d-y;
nemocenské d-y;

dávkovač -a m. prístroj na odmeriavanie dávok

dávkovať nedok. vymedzovať, odmeriavať dávky: d. liek, krmivo

dávkový príd.

dávno

I. prísl.

1. pred dlhým časom: d. na to zabudol;
to bolo d.

2. dlhý čas, dlho, op. krátko: poznáme sa už d.;
d. sa nevideli

II. dávno -a s. kniž. minulosť: súvis medzi skutočnosťou a d-om

dávnovek -u m. dávna minulosť: šerý d. ľudstva;

dávnovekosť -i ž.

dávnoveký príd.: d-é kultúry;

dávny príd.

1. jestvujúci v ďalekej minulosti al. z nej pochádzajúci, veľmi starý, starodávny: d-i obyvatelia Slovenska, d-a historka

2. časovo veľmi vzdialený: d-a minulosť, d-e storočia

3. dlhoročný, mnohoročný, starý: d-i kamaráti, d. sen

dážď dažďa m. atmosférické zrážky padajúce v kvapkách na zem: hustý, drobný d., kvapky d-a;
chystá sa na d.;

● rásť, množiť sa ako huby po d-i veľmi;
dostať sa z d-a pod odkvap nepolepšiť si;
po d-i býva pekne;
nebude z toho → oblaku d.;

dáždik -a, dáždiček -čka m. zdrob. expr.

dáždnik -a m. roztvárací ochranný prostriedok proti dažďu: skladací d., roztiahnuť d.

dážďovka -y -viek ž. dlhý červenkavý červ žijúci v pôde, zool. Lumbricus

dážďovník -a mn. N a A -y m. rýchly vták s krátkym telom a dlhými krídlami, zool. Apus

déčko -a -čok s. hovor. písmeno d, D; vec ním označená al. majúca jeho podobu

démon -a m. zlý duch, diabol;

démonickosť -i ž.: d. postavy (v lit. diele)

démonický príd.

1. k démon: d-á bytosť

2. niečím pripomínajúci démona; ohromujúci: d-á vášeň, sila, krása;

démonicky prísl.: d. ničivý;

démonizovať nedok. i dok. publ. pripisovať, pripísať niekomu, niečomu krajne negatívne črty: d-nie politika

desaťdňový príd.

1. trvajúci 10 dní, desaťdenný: d. zájazd

2. 10 dní starý: d-é jahňa

deväťdňový príd.

1. trvajúci 9 dní, deväťdenný: d-á cesta

2. 9 dní starý: d-é mláďa

díler, pôv. pís. dealer -a m. (angl.) kto sa venuje sprostredkovateľskej činnosti, priekupník, predajca, sprostredkovateľ: d-i na burze; drogový d.;

dílerský príd.: d-á sieť

dínom-dánom [d-] hovor.

I. prísl. len tak, bezstarostne: žiť, chodiť d.

II. cit. vyj. bezstarostnosť, radosť (v piesni, pri tanci)

dívať sa -a nedok.

1. pozerať, hľadieť: d. sa von oblokom, pred seba, do očí niekomu, po poli, d. sa na dieťa

2. brať do úvahy, všímať si: d. sa na ľudské hodnoty, nie na peniaze

3. hodnotiť, posudzovať: d. sa na vec historicky, s odstupom, d. sa na svet ako na celok

● → pozerať sa

dĺžeň -žňa m. diakritické znamienko na označenie dĺžky (napr. á, ú, ŕ)

dĺžiť sa -i nedok. stávať sa dlhším, dlhým, predlžovať sa, op. krátiť sa: dni sa na jar d-ia

dĺžka -y -žok ž.

1. lineárny rozmer niečoho (najmä v horizontálnom smere): d. miestnosti, dosky, priamky;
merať d-u šnúry;
prerezať párky po d-e;
po celej d-e pozdĺž

2. vzdialenosť od východiska na horizontálnej rovine: d. hodu (diskom);
d. cesty 10 km;
zemepisná d. vzdialenosť bodu od nultého poludníka (na východ al. na západ)

3. časový rozsah, trvanie: d. života, pracovného času, výrobného cyklu;

dĺžkový príd. k 1, 2: d-á miera;
d-é meradlo

dňový príd. deň starý, jednodňový: d-é kurča;

dnový¹ príd.

dnový² príd.: d. výpust;

dôchodca -u mn. -ovia m. kto dostáva starobný, invalidný ap. dôchodok, penzista;

dôchodcovský príd.

dôchodkovo, dôchodkove prísl.

dôchodkový príd.: d. vek, d-é zabezpečenie;

dôchodkyňa -e -kýň ž.;

dôchodok -dku m.

1. (pravidelný) príjem, zisk: d. vlastníka pôdy, d. z prenájmu;
národný d. časť spoloč. produktu tvoriaca novoutvorenú hodnotu

2. pravidelný príjem osôb, kt. nemôžu hradiť náklady na živobytie z prac. príjmu, penzia: starobný, invalidný d.;
dostávať d.

3. situácia dôchodcu, penzia: odísť do d-u;

dôjsť dôjde dôjdu dôjdi! došiel dok.

1. → prísť (význ. 1 – 15, 20): d. načas do roboty;
vlak už d-l;
d. z výletu;
d-li nám pomôcť;
d-la mi zásielka;
d-la zima;
d. do rozpakov;
d. k majetku;
d. o deti;
d-la naňho únava;
na každého d-e 10 korún;
žil, ako d-lo;
d. na chybu;
hovor. neos.: ak na to d-e ak bude treba;
d-e k zmene

2. kniž. nadobudnúť, dosiahnuť, docieliť: d. uznania, spravodlivosti

3. dosiahnuť želaný stav: zemiaky necháme d. dovariť (bez ohňa);
obraté jablká d-u dozrejú

4. hovor. minúť sa, spotrebovať sa: d-l nám cukor;
d-la mu trpezlivosť

● → prísť;

dôkaz -u m.

1. fakt potvrdzujúci istú mienku: presvedčivý d.;
priniesť d.

2. dosvedčenie, svedectvo, doklad (význ. 2): d. oddanosti, lásky

□ podať d. o niečom dokázať niečo;

dôkazný, dôkazový príd.: d-ový materiál

dôkladne prísl.: d. sa pripraviť;

dôkladnosť -i ž.

dôkladný príd. idúci do hĺbky, do dôsledkov; svedčiaci o takej vlastnosti, op. povrchný: to je d. človek;
d. opis javu;

dôležito, dôležite prísl.: d. vyzerať;

dôležitosť -i ž.: pripisovať niečomu veľkú d.

dôležitý príd. majúci veľký význam, váhu, dosah, významný: d-é dielo, d. návrh;
d-é je, že ...;

dómsky príd.: d-a farnosť

dômyselne prísl.;

dômyselnosť -i ž.

dômyselný príd. ukazujúci bystrosť mysle, dôvtipný, vynachádzavý; svedčiaci o bystrosti mysle: d. konštruktér;
d. prístroj;

dôraz -u m.

1. zosilnenie hlasu, prízvuk: vysloviť posledné slovo s d-om;
lingv. silové zdôraznenie význ. jadra vety

2. ráznosť, rozhodnosť, energickosť: postupovať s d-om;
hráčom chýbal d.

□ položiť, d(áv)ať, klásť d. na niečo zdôrazniť, zdôrazňovať

dôrazne prísl.;

dôraznosť -i ž.

dôrazný príd.

1. vykon(áv)aný s dôrazom: d-é vyslovovanie slabík

2. vyznačujúci sa rozhodnosťou, energickosťou, rázny, rozhodný, energický: d. prejav, d-é varovanie;

dórsky príd. k Dór: d. sloh starogréc. stav. sloh

dôsledkový príd.: gram. d-á vedľajšia veta;

dôsledne prísl.;

dôslednosť -i ž.

dôsledný príd. dodržiavajúci zásady, konzekventný; svedčiaci o tejto vlastnosti: byť d.;
zaujať d. postoj;

dôsledok -dku m. čo z daného logicky vyplýva, konzekvencia: vyvodiť d-y z niečoho;
v konečnom d-u napokon;

dôstojne prísl.: d. pôsobiť;

dôstojníčka -y -čok ž.;