Význam slova "špr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

sprievodný príd.

1. kt. sa vyskytuje súčasne s niečím, v súvise s niečím: s. znak, s-é okolnosti (choroby)

2. kt. sprevádza, sprevádzajúci: s-é vozidlá, s. konvoj;
s. text (k hudbe);
s. list odporúčanie, preukaz (na cestu)

šprihať nedok. expr. zlostne hovoriť, nadávať, očierňovať, hanobiť: š. do očí jedovaté slová, š. na vedúceho;

dok. šprihnúť -e -ú -hol

spríjemniť dok. urobiť príjemnejším, príjemným: s. si život, cestovanie;

nedok. spríjemňovať

spríkrieť -ie -ejú dok. stať sa príkrym: svah s-l;
hlas mu s-l sprísnel

spríkriť -i dok. urobiť príkrym (význ. 4), sprotiviť, znechutiť: s. niekomu jedlo, život;

nedok. spríkrovať

// spríkriť sa stať sa príkrym, sprotiviť sa, znechutiť sa: jedlo sa mu s-lo, s-l sa mu život;

nedok. spríkrovať sa

šprint -u m. veľmi rýchly a obyč. krátky beh al. jazda; bežecké al. cyklistické preteky na krátkej trati: záverečný š., cyklistický š.

šprintér -a m. bežec, cyklista pretekajúci na krátkych tratiach;

šprintérka -y -rok ž.;

šprintérsky príd.: š. trojboj, š-e disciplíny

šprintovať nedok. bežať, ísť (na bicykli) šprintom: š. do cieľa;
hovor. š. na vlak utekať

sprisahanec -nca m. účastník sprisahania;

sprisahanecký príd.: s-á organizácia;

sprisahanecky prísl.

sprisahanie -ia s. tajne pripravovaný odboj proti niekomu, niečomu: protištátne s., s. proti vláde;
odhaliť s.

sprisahať sa dok.

1. tajne sa združiť v odboji proti niekomu, niečomu: s. sa proti vládcovi;

2. zastaráv. zaprisahať sa

sprísnieť -ie -ejú dok. stať sa prísnejším, prísnym: učiteľ s-l;
hlas mu s-l zdrsnel

sprísniť -i dok. urobiť prísnejším, prísnym: s. požiadavky, trest;

nedok. sprísňovať

// sprísniť sa sprísnieť: výber sa s-l;

nedok. sprísňovať sa

sprístupniť dok. urobiť prístupným: s. cestu, jaskyňu;
s. vzdelanie, s. literatúru;
cenovo s. tovar;

nedok. sprístupňovať

sprítomniť dok.

1. premietnuť do prítomnosti, blízkosti, vyvolať (v mysli);
náb. urobiť prítomným v liturgii: s. si dávny zážitok, minulosť

2. prispôsobiť prítomnosti, aktualizovať: s. literárne dielo;

nedok. sprítomňovať

// sprítomniť sa premietnuť sa do prítomnosti, oživiť sa: minulosť sa mu s-la;

nedok. sprítomňovať sa

sprivatizovať dok. k privatizovať: s. podnik, obchod

sproblematizovať dok. urobiť problematickým; spochybniť: s. proces integrácie, s. svoju pozíciu

sprobovať dok. hovor. skúsiť (význ. 1, 3), vyskúšať: s. šťastie;
s-l, či je otvorené;
s. (si) sily s niekým zmerať;

nedok. sprobúvať -a

// sprobovať sa vyskúšať si sily, zmerať sa: s-jú sa, kto je silnejší

sproduktívniť -i dok. urobiť produktívnejším, produktívnym: s. výrobu;

nedok. sproduktívňovať

sprofanovať, sprofanizovať dok. kniž. urobiť profánnym; znesvätiť, zneuctiť, znevážiť: s. ušľachtilú myšlienku;
s-ný cit

spropagovať dok. k propagovať: s. nový výrobok, krásy Slovenska

sprostáčik -a mn. -ovia m. zdrob. zjemn.;

sprostáčisko -a s. i m. zvel.

sprostácky príd.;

sprostáctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. k sprosták

2. sprostý čin;

sprosták -a mn. -ci m. expr. sprostý, nerozvážny človek, hlupák (obyč. nadávka): s. sprostý;

sprostaňa -e ž.;

sprosto prísl.: s. tárať, s. sa usmievať, s. vyzerať;

sprostosť -i ž.

1. k sprostý (význ. 1), hlúposť: ľudská s.

2. expr. sprostý čin, sprostá reč, nerozum, hlúposť: stvárať, tárať s-i

3. expr. pletka (význ. 1), maličkosť, hlúposť: kupovať s-i, hnevať sa pre s.

II. sprostý m. sprostý človek

● s. má šťastie

sprostota -y -tôt ž. sprostosť, hlúposť: ľudská s.;
robiť s-y;
rozprávať s-y

sprostred predl. s G vyj. smer z prostriedku niečoho: s. domu sa ozýval krik

sprostredkovací príd. určený na sprostredkovanie: s-ia komisia (pri štrajku); (telefonická) s-ia služba

sprostredkovane prísl.;

sprostredkovanosť -i ž.

sprostredkovaný príd. uskutočnený prostredníctvom niekoho, niečoho; nepriamy: s-é informácie;
s-é poznanie;

sprostredkovať dok. i nedok. byť prostredníkom; umožniť, umožňovať, obstar(áv)ať: s. kúpu, zamestnanie;
s-nie informácií;

sprostredkovateľ -a mn. -ia m. kto, čo niečo sprostredkuje, prostredník: s. kúpy, spolupráce;

sprostredkovateľka -y -liek ž.;

sprostredkovateľňa -e ž. ustanovizeň určená na sprostredkúvanie: s. práce, realít

sprostredkovateľský príd.: s-á kancelária, s-á zmluva;

sprostredkovateľstvo -a s.

nedok. i opak. sprostredkúvať -a, sprostredkovávať -a

sprostučko, sprostunko, sprostulinko prísl.

sprostučký, sprostunký, sprostulinký príd. expr. zjemn. sprostý: s-é dieťatko;

sprostý

I. príd.

1. kt. má slabé rozumové schopnosti, hlúpy, tupý, op. múdry; svedčiaci o tom, nerozumný, nezmyselný;
s. človek;
s-é reči, vtipy

2. hovor. expr. nepríjemný, mrzutý, odporný, hlúpy: s-á situácia;
s-á náhoda nepredvídaná

3. hovor. expr. malicherný (význ. 2), obyčajný, bezvýznamný, bezcenný, hlúpy: hnevá sa pre s-é pero

● expr.: s. ako teľa, ako poleno, ako tĺk veľmi;
mať s-é šťastie nezaslúžené;

šprota -y -rot ž. morská ryba podobná sleďovi, zool. Sprattus

sprotiviť dok. urobiť protivným, znechutiť, zhnusiť, spríkriť: s-l mu jedlo, zábavu

// sprotiviť sa

1. stať sa protivným, zhnusiť sa, zbridiť sa, spríkriť sa: obed sa mu s-l;
žena sa mu s-a, s-lo sa mu piť

2. postaviť sa na odpor, vzoprieť sa: s. sa rozkazu, nadriadenému;
chcel sa s., ale nevládal

spŕška -y -šok ž. prudký krátky dážď, prehánka;

šprtať sa nedok. štud. slang. učiť sa (obyč. usilovne a mechanicky), bifľovať sa

sprudka prísl. prudko (význ. 1, 2, 4), náhle, rázne: s. zaútočiť, s. vyskočiť

spružnieť -ie -ejú dok. stať sa pružnejším, pružným: postava jej s-la

spružniť dok. urobiť pružnejším, pružným: s. výrobu;

nedok. spružňovať

sprvoti prísl. sprvu: s. bol nespokojný

sprvu prísl. zozačiatku, spočiatku, sprvoti: s. sa mu tam páčilo

sprzniť dok. k przniť: s. ženu;
s. niečie meno zhanobiť, pošpiniť

práč -a m. pracovník obsluhujúci pracie stroje;

práca -e prác ž.

1. vynakladanie teles. al. duš. úsilia na niečo, robota: telesná, duševná p., ťažká, ľahká p.;
užitočná, záslužná p.;
dať, pustiť sa do p-e;
mať veľa p-e;
fyz. súčin sily a dráhy, po ktorej sila premáha odpor

2. teles. al. duš. činnosť ako spoloč. jav; takáto činnosť ako zdroj zárobku, zamestnanie: p. v priemysle, v bani;
hľadať p-u, byť bez p-e;
právo na p-u;
produktivita p-e, deľba p-e;
p. roľníka, manažéra;
Sviatok p-e 1. máj;
úrad p-e

3. teles. al. duš. činnosť zameraná na dosiahnutie, vyrobenie niečoho: poľné, záchranné, kancelárske p-e;
postup prác, výsledky p-e;
zveriť niekomu dôležitú p-u

4. úsilie, námaha, namáhanie, robota: dalo mi to veľa p-e

5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu; robota: ručná, strojová p.;
dizertačná, doktorská p., umelecká p.

6. činnosť, chod, fungovanie: p. stroja;
p. srdca, nôh

● mať → plné ruky p-e;
bez p-e nie sú koláče;
aká p., taká pláca;
najprv p., potom pláca;
márna p. vodu košom naberať o daromnej práci;
p. mu len tak v rukách horí usilovne pracuje;

práceneschopnosť -i ž.

II. práceneschopný m. človek neschopný vykonávať svoje zamestnanie

práceneschopný

I. príd. neschopný pracovať (pre chorobu): byť p.;

práceschopnosť -i ž.

práceschopný príd. schopný pracovať: p. človek;

práchnivieť -ie -ejú nedok. rozpadať sa pôsobením sucha a vzduchu: drevo p-ie

práchnivosť -i ž.

práchnivý príd. postihnutý práchnivením, bútľavý: p. klát, p-é drevo;

práchno -a -chen/-chien s. ľahko zápalná org. látka (práchnivé drevo, huba)

prácička -y -čiek ž. zdrob. expr.

práčňa, práčovňa -e ž.

1. miestnosť na pranie: družstevná p.

2. podnik zaoberajúci sa praním bielizne pre zákazníkov: komunálna p.

prácne prísl.: p. niečo získať;

prácnosť -i ž. ekon. množstvo práce potrebné na zhotovenie výrobku al. vynaložené na výr. postup

prácny príd. namáhavý, ťažký: p-a výroba;

prádelňa, správ. práč(ov)ňa

prádelník, správ. bielizník

prádlo, správ. bielizeň

prámik -a m. ozdobná šnúra na obrubovanie

prámikovať nedok. ozdobovať prámikmi

prápor -u m.

1. voj. útvar zložený z niekoľkých rôt: motostrelecký p.

2. správ. zástava;

práporčíčka -y -čok ž. k 2;

práporčícky príd.: p. zbor;
p-a hodnosť

práporčík -a mn. -ci m.

1. hodnosť vojakov z povolania a príslušníkov Policajného zboru SR medzi poddôstojníkmi a dôstojníkmi

2. stredný st. vyšších práporčíkov;

práporečník, správ. zástavník

práporový príd. k 1

opak. prášievať -a

// prášiť sa

1. neos. (o prachu ap.) poletovať v drobných čiastočkách, víriť sa: na ulici sa p-i;
z múčneho vreca sa p-i

2. odb. (o včelách) zbavovať sa na jar výkalov

● beží, až sa, len sa (tak) p-i rýchlo;
klame, až sa, len sa (tak) p-i veľmi;

opak. prášievať sa

prášiť -i nedok.

1. víriť, rozvirovať prach: nepráš mi tu!

2. zbavovať prachu (obyč. údermi), vyprašovať: p. koberce

3. expr. utekať, bežať: p. hore cestou, p. pred bitkou

4. expr. strieľať, biť: p. do nepriateľa;

prask, prásk cit.

1. napodobňuje zvuk spôsobený pádom, úderom, zlomením, výstrelom ap.: p., zaznel výstrel

2. naznač. prudké hodenie: vzal pohár a p. ho o zem

praskavo, práskavo prísl.

praskavý, práskavý príd. znejúci ako pri lámaní, horení a pod.: p. zvuk;

práškovací príd. určený na práškovanie: p-ia linka

práškovať nedok.

1. posýpať práškom;
ban. poprašovať banské diela kamenným práškom;
poľnohosp. hnojiť práškovými hnojivami

2. odb. mlieť, drobiť na prášok: p-né kakao

práškovitý príd. majúci podobu prášku: p-é hnojivo, p. piesok

práškový príd.

1. rozomletý na prášok, vyskytujúci sa v podobe prášku: p-é hnojivo, p. cukor

2. používajúci (ako surovinu) prášok: hut. p-á metalurgia výr. kovov a zliatin spekaním kovových práškov

prášnica -e -nic ž. jedlá huba hruškovitého tvaru, zamladi biela, bot. Lycoperdon

prášok -šku m.

1. G i -a veľmi jemná suchá čiastočka nejakej látky: p. múky;
nikde ani p., p-a všade čisto

2. hmota rozomletá na malé čiastočky: mydlový p., p. do pečiva, p. proti hmyzu;
zomlieť niečo na p.

3. liek v podobe drobných, jemných čiastočiek al. i v podobe tabliet: p. proti boleniu hlavy, na spanie;
hovor. brať p-y;

opak. právať -a

práve

I. prísl. vyj. súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť: prišiel p. domov;
je p. poludnie;
p. sme to dokončili

II. čast. zdôrazňuje význ. nasledujúceho výrazu, priam: pekná p. nie je;
položil to p. pred dvere;
p. preto;
p. naopak;
mám toho p. dosť

právne prísl.

právnička -y -čiek ž.;

právnický príd.: p-á fakulta;
práv. p-á osoba inštitúcia, organizácia, op. fyzická;

právnicky prísl.

právnik -a mn. -ci m. odborník v práve, znalec práva; kto študuje právne vedy, jurista;

právny príd.: p. podklad, p-a norma, p. poriadok, p. zástupca;
p-a chyba;
p. štát regulovaný právom;
p-e vedy vedy o štáte a práve;

právo -a práv s.

1. nárok, oprávnenie odôvodnené zákonnými ustanoveniami al. zvyklosťami: p. na život;
p. na prácu, na oddych;
p. hlasovať;
občianske, politické p-a;
p-a dieťaťa;
ľudské p-a;
volebné p.;
mať p. na niečo;
uplatniť svoje p.;
p. veta

2. iba jedn. súhrn spoločnosťou ustanovených noriem a predpisov týkajúcich sa istej ustanovizne, odboru ap.: medzinárodné, cirkevné, rodinné, pracovné, trestné p.

3. iba jedn. postup, ktorým sa uplatňuje právny systém, štátna moc: stanné p.

4. obyč. mn. práva právne vedy: študovať p-a, p.

● byť v p-e mať pravdu;
expr. mať niečoho vyše p-a priveľa;

právom prísl. oprávnene, zaslúžene: byť p. nahnevaný, byť p. pyšný na niečo

právomoc -i ž. oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z práv. vzťahov: súdna p.