Význam slova "úb" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 190 výsledkov (2 strán)
-
ubabrať -e -ú dok. expr. zašpiniť, ušpiniť, zababrať: u. si ruky farbou
// ubabrať sa: u. sa sadzami
-
ubehnúť -e -ú -hol dok.
1. prebehnúť (význ. 2): (bežec) už u-l polovicu cesty
2. (o čase) uplynúť, utiecť, prejsť: hodina u-la ako nič;
dvom cesta chytro u-e; -
úbeľovo prísl.
-
úbeľový príd.;
-
nedok. uberať
-
uberať sa nedok.
1. ísť (význ. 1, 2), kráčať: u. sa chodníkom
2. poberať sa (význ. 1): u. sa preč
-
ubezpečiť dok. utvrdiť, uistiť: u. niekoho o pravdivosti svojich slov;
u-l ho, že sa vec vyrieši; -
nedok. ubezpečovať
// ubezpečiť sa: u-l sa, že je zamknuté;
-
nedok. ubezpečovať sa
-
ubiedene prísl.;
-
ubiedenosť -i ž.
-
nedok. k 2 ubiehať -a
-
ubiehať sa -a nedok. hovor. zastaráv. pretekať sa, predbiehať sa: u-jú sa jeden pred druhým
-
ubíjač -a m. ubíjadlo
-
ubíjačka -y -čiek ž. stroj na ubíjanie betónu, pôdy ap.: pneumatická u.
-
nedok. ubíjať -a
-
ubikácia -ie obyč. mn. ž. miestnosť, budova na hromadné ubytovanie: študentské, vojenské u-ie, u-ie pre brigádnikov
-
ubiť -je -jú dok.
1. (veľmi) zbiť (význ. 3), nabiť, dobiť: u. niekoho na smrť
2. nárazmi utlačiť, udupať: u. zem ubíjadlom;
u-tý sneh3. expr. zabrániť rozvíjaniu, potlačiť; zdeptať: u. v niekom talent;
u-tý samotou; -
ublíženie -ia s. fyzická al. morálna ujma: spôsobiť (ťažké) u. na tele
-
ublížiť -i dok. spôsobiť fyzickú al. morálnu ujmu: u. niekomu na zdraví, na cti;
nedvíhaj to, u-š si!● ani kuraťu, muche neu-i je dobrák;
-
nedok. ubližovať
-
úboč -e ž. kniž. úbočie: holá ú.
-
úbočie -ia s. časť vrchu zvažujúca sa k úpätiu, stráň, svah, úboč: strmé ú., cesta vedúca ú-ím
-
ubodať dok. veľmi pobodať; bodaním usmrtiť: u. niekoho nožom, u-li ho na smrť
-
úboho prísl.;
-
úbohosť -i ž.
-
úbohý príd.
1. poľutovaniahodný, biedny: ú-á sirota, ú-í stroskotanci
2. expr. nedostatočný, slabý, mizerný: ú-é oblečenie;
ú. výsledok; -
ubolene prísl.;
-
ubolenosť -i ž.
-
ubolený príd. utrápený bolesťou; svedčiaci o bolesti: u-é telo;
u. výraz (tváre); -
úbor -u m.
1. šaty, oblečenie (obyč. s osobitným zacielením): pracovný, športový ú., večerný ú.
2. bot. súkvetie tvoriace akoby jeden kvet (napr. sedmikráska)
-
úbožiačik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.
-
úbožiačka -y -čok ž.;
-
úbožiak -a mn. -ci m. úbohý človek, chudák, neborák: poľutovaniahodný ú.;
-
úbožiatko -a -tok s. expr. úbohý tvor, chúďa, chúďatko: trápi sa, ú.
-
ubrániť -i dok. obrániť, ochrániť: u. pevnosť, u. národnú slobodu
// ubrániť sa
1. odolať, obrániť sa, ochrániť sa: mesto sa u-lo, u. sa útočníkovi, u. sa (proti) presile
2. zabrániť niečomu, zamedziť niečo: nemohol sa u. dojmu, že ...
-
ubrať uberie uberú dok.
1. zmenšiť pôv. množstvo, rozmery, odobrať: u. zo sumy;
u. očko;
u. zo šírky, u. do švíkov pri pletení, šití;
u. plyn, u. pary i pren. expr. spomaliť chôdzu, zmierniť intenzitu ap.2. zmenšiť význam, hodnotu, odobrať: u. niekomu, niečomu na veľkosti, na dôležitosti, na kráse, na cene;
-
nedok. ubúdať -a
-
ubudnúť -e -ú -dol dok. zmenšiť sa čo do množstva, rozsahu ap., odbudnúť: peňazí, zásob, záujemcov u-lo;
neos. veľmi (ne)u-lo z neho (ne)schudol; -
úbytok -tku m. ubudnutie: ú. obyvateľstva, ú. síl, energie;
(zaznamenať) ú. na váhe -
ubytovací príd. určený na ubytovanie; týkajúci sa ubytovania: u-ie stredisko, priestory;
u-ie možnosti -
ubytovanie -ia s. miesto na bývanie; bydlisko: nájsť si vhodné u.
-
ubytovať dok. poskytnúť bývanie, umiestniť v byte: u. vojsko, brigádnikov, návštevníkov mesta;
hromadné, spoločné u-nie výletníkov; -
ubytovňa -e ž. budova, miestnosť na (dočasné) spoločné ubytovanie: u-e pre stavbárov
-
ubytovné s. poplatok za ubytovanie
-
nedok. ubytúvať -a, ubytovávať -a
// ubytovať sa nájsť si bývanie, usídliť sa: u. sa v hoteli, v súkromí, na vidieku
-
ubziknúť -e -ú -kol dok. expr. ujsť (význ. 1), utiecť, ufrngnúť: u. z domu, mačka u-la (von) dverami
-
b [i bé] neskl. s.
1. spoluhláska a písmeno; znak 2. miesta v poradí: hláska b;
vchod B;
vitamín B, B vitamín2. hud. tón a nota: stupnica B dur, b mol;
bé (b) znak zníženia o pol tónu -
bábä -äťa mn. -ätá/-ence -bät/-beniec, bábo -a báb s. hovor. novorodeniatko: budú mať b.;
-
bábätko -a -tiek s. zdrob.
-
bábika -y -bik ž. det. hračka znázorňujúca obyč. malé dieťa, báb(k)a: hrať sa s b-ami
-
bábkar -a m. kto účinkuje v bábkovom divadle;
-
bábkarský príd.: b. súbor, krúžok;
-
bábkarstvo -a s.
1. bábkarské umenie
2. zamestnanie bábkara
-
bábkový príd.: b-é divadlo v kt. bábky predstavujú konajúce postavy;
-
bábovkový príd.: b-á forma
-
bábovnica -e -níc ž. forma na pečenie bábovky;
-
bábovnička -y -čiek ž. zdrob.
-
bác cit.
1. napodobňuje zvuk pri údere, páde, výstrele, bum, buch: zalícil a b.! b. – spadli obaja
2. vyj. prekvapenie, údiv: b., to je novina
-
báchať -a nedok. expr.
1. udierať, biť, mlátiť, búchať: b. päsťou na stôl
2. strieľať; vystreľovať, vybuchovať: b-nie mín;
-
báčik -a mn. -ovia, báči -ho (maď.), báčino -a mn. -ovia m. zastaráv. uj(k)o (význ. 2);
-
báčinko -a mn. -ovia m. hypok.
-
bádateľ -a mn. -ia m. vedec, učenec;
-
bádateľka -y -liek ž.;
-
bádateľský príd.;
bádateľsky prísl.
-
bádavo prísl.;
-
bádavosť -i ž.
-
báj -e ž. rozprávanie zo života pohanských bohov, o tajomných prír. javoch, mýtus; príhoda z dávnych čias: antické, grécke, starodávne b-e;
b. o Maginhrade -
báječný príd. hovor. expr.
1. prekrásny, nádherný: b. život;
b-é farby2. výborný, vynikajúci, znamenitý: b-é jedlo;
b-é dievča; -
bájka -y -jok ž.
1. poučne ladená rozprávka, v kt. zvieratá konajú ako ľudia: Ezopove b-y
2. expr. nepravdivé rozprávanie, výmysel, rozprávka: nerozprávaj mi b-y!
-
bájkar -a m. autor bájok;
-
bájkarský príd.
-
bájny príd.
1. rozprávkový, mýtický: b. svet, b-e motívy
-
bájoslovný príd.
-
báň2 -e ž. poet. klenba oblohy: nebeská b., nebies b.
-
bán, báň1 -a m. rúbanisko, rúbaň: vyžínať b-y, b-e;
chodiť do b-ov na jahody, maliny -
bárium -ia D a L -iu s. striebristý kov, chem. alkalický prvok, zn. Ba
-
bárs, bár
I. spoj. podraď. vyj. prípustkový vzťah, hoci (aj), aj keď, aj keby: b. nie je najmladšia, je ešte stále pekná
II. čast.
1. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu: choď b. aj do trantárie
2. uvádza želacie vety, kiež (by), keby len: b. by sa vám šťastne žilo!
-
bársako, bárako zám. neurč. príslov. hovor. hocako, akokoľvek
-
bárskade, bárkade zám. neurč. príslov. hovor. hocikade, kadekoľvek
-
bárskde, bárkde zám. neurč. príslov. hovor. hocikde, kdekoľvek
-
bárskedy, bárkedy zám. neurč. príslov. hovor. hocikedy, kedykoľvek
-
bárskoľko, bárkoľko zám. neurč. číslov. hovor. hocikoľko, koľkokoľvek
-
báseň -sne ž. slovesný umel. výtvor, obyč. vo veršoch: lyrická, epická b.;
b. v próze;
písať, recitovať b-e;
symfonická b. orchestrálna skladba s vymedzeným (lit., filoz. ap.) námetom -
básnický príd.: b. talent;
b-á reč;
b-é dielo;básnicky prísl.;
-
básnictvo -a s. skladanie básní; básnické výtvory, poézia: súčasné slovenské b.
-
básnik -a mn. -ci m. slovesný umelec, kt. tvorí básne: slovenský b. Hviezdoslav;
lyrický b.; -
básniť -i nedok.
2. hovor. expr. nadšene rozprávať, nadchýnať sa, spievať: b. o pobyte na Jadrane
3. expr. vymýšľať si, tárať, fantazírovať: neb-i!
-
báť sa bojí boja nedok.
1. mať pocit strachu, ohrozenia, ľakať sa; nemať odvahu: dieťa sa (ma) b-í;
b-í sa ostať sama;
neboj sa, nič sa ti nestane2. mať pocit strachu, že sa niečo (ne)stane, obávať sa: b-m sa, že sa nedožije zajtrajška;
b-m sa, či ťa nájdem doma3. mať obavu, starosť, úzkosť o niečo, na čom nám záleží, al. z niečoho, čo si neželáme, strachovať sa, obávať sa: b. sa o dieťa, o chorú matku;
b-m sa, že spadnem, aby som nespadol● kto sa b-í, nesmie do lesa/neobstojí
-
bé cit.
1. napodobňuje hlas ovce, kozy al. det. plač
2. vyj. výsmech: bé! – a vyplazila jazyk
-
béčka -y -čok ž. hovor. vec označená písmenom b, B: chodiť do b-y (triedy B)
-
béčko -a -čok s. hovor. písmeno b, B; vec ním označená (napr. druhé mužstvo, tovar II. triedy)
-
béžový príd. žltohnedý: b-é šaty
-
opak. k 1, 2 bíjať, bíjavať -a
// biť sa
1. zápasiť, bojovať: b. sa s nepriateľom (ako lev);
b. sa za vlasť2. hovor. nehodiť sa k sebe, rušivo pôsobiť: sukňa a blúzka sa farbou b-ú;
jeho činy sa b-ú s tým, čo vraví odporujú jeho rečiam● expr. b. sa do pŕs prisahať sa
-
bíreš -a m. v min. želiar;
-
bíreška -y -šiek ž.;
-
bírešský príd.
-
bítový príd.: b-á hudba
-
bľabot -u m. expr. bľabotanie
-
bľabotať -ce -cú nedok. expr.
1. nesúvisle, nezrozumiteľne hovoriť: detské b-nie
2. veľa, zbytočne hovoriť, tárať: neprestajne b-e;
prázdne b-nie -
bľačať -í -ia nedok. vydávať zvuky znejúce ako bé: ovca, koza, teľa b-í;
-
bľakot -u m. bľačanie: b. oviec
-
bľuskať nedok. expr. pozerať, mrkať, fľochať: b. (očami) po dievčatách, na dievčatá;
-
dok. bľusnúť -e -ú -sol, bľusknúť -e -ú -kol
-
bôb -u m.
1. strukovina pestovaná kvôli semenám, bot. Vicia
3. obyč. mn. b-y veľké zrná niekt. úžitkových rastlín: sójové, kakaové b-y;
-
bôbový príd.: b-á polievka