Význam slova "ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã i" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

odprášiť -i dok.

1. zbaviť prachu: o-ené perie, o-enie prostredia

2. hovor. expr. ujsť: rýchlo o-li

3. hovor. expr. vyhnať, vyprášiť: o. deti zo záhradky;

odpružiť dok. odperovať: o-ený nárazník, systém o-enia

odročiť dok. kniž. odložiť (na neskorší termín): o. splatnosť pôžičky, o. zasadnutie

odrušiť dok. zamedziť rušenie (rozhlas. al. telev. príjmu);

odskočiť -í -ia dok.

1. skokom (sa) uhnúť: o. z cesty (pred autom), o. nabok;

2. hovor. prudko sa oddeliť: gombík o-l

3. prudko sa odraziť: lopta od steny o-la

4. i odskočiť si hovor. odbehnúť (význ. 2): o. (si) k rodičom;

odslúžiť -i dok.

1. službou splatiť: o. dlžobu

2. slúžením vykonať: o. (si) vojenčinu;
o. omšu

odstrašiť dok. vzbudením strachu odradiť, odplašiť: porážka ho neo-la;

odstrčiť dok.

1. strčením odtisnúť: o. tanier nabok, o. stoličku;
o. hráča

2. odmietnuť (význ. 4), odohnať, odpudiť, zapudiť: nedá sa o.;
o. dieťa;
cítiť sa, byť o-ený;

odtlačiť dok.

1. tlačením odsunúť, odtisnúť: o. auto do garáže;
o-l dieťa nabok

2. urobiť odtlačok: o. pečiatku do sadry

3. uverejniť tlačou: o. článok;

odučiť dok.

1. zbaviť návyku, odvyknúť: o. žiaka od zlozvyku, o. dieťa báť sa

2. hovor. absolvovať učenie: o. päť hodín;

odvážiť -i dok.

1. vážením zistiť hmotnosť, váhu: o. vrece múky, o. sa pred jedlom

2. vážením oddeliť: o-žte mi kilo mäsa;
o-ené množstvo osiva;

odvážiť sa -i dok. dodať si odvahy, osmeliť sa: (ne)o. sa odmietnuť;
o. sa na protest;

odvďačiť sa dok. prejaviť vďačnosť, odmeniť sa, odplatiť sa: o. sa rodičom za námahu, o. sa potleskom, pohostením;

odvláčiť -i dok. expr. poodnášať: všetko uhlie o-l sám

odžiť -je -jú dok. kniž. prežiť: o. kus života bez domova;
starec si svoje o-l;

ohlušiť dok.

1. urobiť na chvíľu hluchým: výbuch nás o-l;

2. expr. úderom omráčiť: drúkom ho o-l;

ohraničiť dok.

1. oddeliť hranicami: o. územie štátu

2. obklopiť (význ. 2), obkolesiť, obkľúčiť: mesto o-ené horami

3. určiť (menší) rozsah, obmedziť: o. výskum;
mať o-ený čas, o-ená právomoc;
žánrové o-enie;

okrúžiť -i dok. obkolesiť, obkľúčiť: dolina o-ená horami;

okysličiť dok. dodať kyslík: o. kov, o-ené železo;

omočiť dok. trocha namočiť (význ. 1): o. si prsty (vo vode, do vody), o. sa v rieke;

omráčiť -i dok.

1. úderom (do hlavy) zbaviť vedomia: o. niekoho palicou, byť ako o-ený, prebrať sa z o-enia

2. expr. ohúriť, ohromiť: novina ho o-la;

onačiť sa nedok. hovor. expr. zdráhať sa, okúňať sa, ostýchať sa: ochutnaj, čo sa o-š!

opáčiť -i dok. hovor.

1. ohmatať: o. svaly na ruke;
o. sliepku

2. ochutnať, okúsiť: o-čte koláč

3. pozrieť, navštíviť: idem o. rodičov

4. spýtať sa; poznamenať: vari nemám pravdu? o-la;
ja neviem, o-l

5. zistiť: chcel o., či dobre prišiel

6. skúsiť, pokúsiť sa: o-m to ešte raz;
o. šťastie;

opatrníčiť -i nedok. hovor. pejor. byť prepiato, vypočítavo ap. opatrný

opičiť sa nedok. expr. bezducho napodobňovať: o. sa po niekom, za niekým (v obliekaní)

opovážiť sa -i dok. príliš sa odvážiť, trúfnuť si: o. sa protestovať;
opováž sa! prísny zákaz;

oprášiť -i dok. klepaním ap. zbaviť prachu: o. si rukáv, klobúk, o. stoličku, o. sa od smetí;

opražiť dok. pražením (na povrchu) upraviť, osmažiť: o-ené zemiaky

osmažiť dok. opražiť: o. cibuľu, žemľu

osožiť nedok. prinášať osoh, byť na osoh, prospievať: plávanie o-í zdraviu, o-lo by ti viac spať;
neo-í vám, že sa namáhate

osušiť dok.

1. zbaviť vlhkosti (na povrchu): o. sa osuškou, o. si vlasy

2. odstrániť z povrchu (vlhkosť): o. si pot vreckovkou;

osvedčiť dok. kniž. podať dôkaz, preukázať: o. totožnosť;
o. niečo pred súdom;

osviežiť -i dok. urobiť sviežejším, sviežim, občerstviť, vzpružiť: o. (si) tvár vodou, o. sa prechádzkou;
telesné, duševné o-enie;
priniesť niečo na o-enie;

otlačiť dok. tlačením, tlakom poškodiť: o. si chrbát, topánka mi o-la nohu;

otočiť dok.

1. urobiť niečím kruhovitý pohyb, skrútnuť, zvrtnúť: o. vypínač(om);
o. kľúč(om) v zámke

2. obrátiť (význ. 2): o. auto;
o. hlav(o)u

3. obtočiť, o(b)krútiť, omotať: vrkoče o-ené okolo hlavy;

otrčiť dok. vystrieť proti niekomu, niečomu, natrčiť: o. ruku, dlaň, o. karty, vstupenku;
o. pery i fraz. pohrdnúť niečím

● hrub. al. expr. o. päty, kopytá zomrieť;

otročiť dok. hovor. expr. drieť (sa), hrdlačiť, drhnúť: o. od rána do večera

otužiť dok. urobiť otužilým: cvičením o-ené telo;

ovenčiť -nč/-i! dok.

1. ozdobiť vencom, kvetmi ap.: o. voz, o. si hlavu stužkou

2. obrúbiť, olemovať: hlava o-ená vlasmi, obec o-ená horami

ovlažiť dok. (vodou ap.) osviežiť, občerstviť: o. (si) tvár, o. sa vodou;
o. si pery, jazyk upiť si;

ovrabčiť sa dok. žart. oženiť sa

ožiť -je -jú dok.

1. nadobudnúť (znova) život (po strate vedomia ap.): zakliata princezná o-la (v rozprávke);
mŕtvy už neo-je;
chorý po lieku o-l;

2. obnoviť sa; oživnúť: záujem o-l, spomienky o-li

3. oživnúť (význ. 2), oživieť: mesto o-lo, oči mu o-li (nadšením)

● o-l ako mucha na jar, mušky mu o-li oživol;

označiť dok.

1. urobiť značku, poznačiť, vyznačiť: o. si niečo ceruzou;
(ne)o-ené priecestie;
o. ovce označkovať

2. určiť: o. vinníka, ísť na o-ené miesto

3. vyhlásiť, nazvať: o. knihu za najlepšiu v roku, o. niečo za žart;
o. sa za priateľa;

ožobráčiť -i dok.

1. obrať o majetok, zbedačiť: o. robotníkov;
vojnou o-ený národ

2. expr. zmrzačiť, dokaličiť: o-né telo;

ozvučiť dok.

1. dať zvuk (k filmu): o-ený film

2. vybaviť zariadením na dobré šírenie zvuku: o. sálu, štadión;

páčiť sa -i nedok.

1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra ap.: kvety sa nám p-ia;
dieťa sa mi akosi nep-i zdá sa mi choré;
neos. tu sa mi (ne)p-i

2. (obyč. v rozk., opyt. al. želacej vete, často s neurč.) má modálny význ. a) blízky slovesám želať si, chcieť: neos. keby sa vám p-lo, môžete prísť;
bude sa vám p. kávy? b) vyj. ponúknutie (v zdvorilej reči): neos. nech sa p-i (vstúpiť)

panikárčiť, panikáriť -i nedok. hovor. robiť, vyvolávať paniku: prestaň p., veď sa nič nestalo!

paprčiť nedok. expr. hnevať, zlostiť: krik detí ho vždy p-l

// paprčiť sa: p. sa na niekoho

partizánčiť -i -nč/-i! nedok. hovor. byť partizánom: p. v horách, p-l do konca vojny;

pažiť -e ž.

1. plocha s nižším trávnatým porastom: husi sa pasú na p-i, ležať na p-i

2. iba jedn. nižší trávnatý porast: hustá p.;

pažiťový, pažitný príd.

pelešiť nedok. mať brloh, brložiť: pod kríkom p-í zajac;

// pelešiť sa expr. vyvaľovať sa, váľať sa

peši, pešo, pešky prísl. na vlastných nohách: ísť p., chodiť p. do práce

● p. ako za vozom je to jedno;
žart. tam, kde aj kráľ chodí p. na záchod(e)

plahočiť sa nedok. expr.

1. pľačkať sa, čliapkať sa: p. sa v potoku, vo vode

2. vliecť sa, ťahať sa: p. sa niekam peši

3. lopotiť (sa), hrdlačiť, drhnúť: p. sa na poli od svitu do mrku

plašiť nedok.

1. naháňať strach, strašiť, ľakať, znepokojovať: p-l ho šuchot v kroví, p. ľudí streľbou

2. odháňať: p. vrabce z maku

// plašiť sa

1. byť, stávať sa rozrušeným, nepokojným: kone sa p-li pri každom výstrele

2. ľakať sa, pociťovať strach: zbytočne sa p.

podgurážiť -i dok. hovor. expr. dodať niekomu odvahu, guráž: bol p-ený alkoholom

// podgurážiť sa dodať si odvahy, guráže (obyč. alkoholom): svadobčania sa p-li vínom, p-ení mládenci

dok. podkušiť

podložiť dok.

1. položiť, dať, umiestniť pod niečo: p. pod koleso poleno, p. si pod hlavu hlavnicu;
p. stolík doštičkou;
p. pod sliepku vajcia

2. použiť ako zákl., východisko, podoprieť: p. svoje tvrdenie výskumom;
vedecky p-ený názor

3. podstrčiť, podhodiť: p. niekomu kompromitujúci materiál

4. priložiť (význ. 3): p. do kachieľ (drevo);

podšiť -je -jú dok. prišiť niečo znútra: kabát p-tý barančinou;
p. sukňu saténom

● expr. čertom, diablom p-tý prefíkaný;

podskočiť dok. trocha vyskočiť: p. od radosti, lopta p-la

● srdce mu p-lo od radosti zaradoval sa;

podstrčiť dok.

1. strčiť, položiť pod niekoho, niečo: p. pod raneného deku;
p. pod bremeno sochor

2. potajomky dať, vpašovať: p-la zajatcovi kus chleba;

podučiť dok. poskytnúť isté (menšie) množstvo vedomostí, skúseností, naučiť: p. niekoho v ruštine, ruštinu;
p-l syna chytať ryby;

podvážiť -i dok. podvihnúť, nadvihnúť (sochorom): p. klát kolom;

podvýšiť -i dok. hovor. (trocha) zvýšiť (význ. 2): p. zamestnancovi plat;

pofajčiť si -jč/-i! dok. trocha fajčiť, zafajčiť si: išli si p.

pohlušiť dok. expr. pobiť, pozabíjať: p. dobytok;
od zlosti sa šli p.

pohoršiť -rš/-i! dok.

1. zhoršiť: jeho odchod p-l pracovné výsledky

2. pobúriť, rozhorčiť: ironické narážky ho p-li;
vzbudiť, spôsobiť (verejné) p-nie;
náb. p-nie to, čo privádza druhých k páchaniu zla;

pohrúžiť -i dok. ponoriť (význ. 1): p. si hlavu do vody

// pohrúžiť sa ponoriť sa (význ. 1, 2): husi sa p-li do vody;
p. sa do myšlienok;
p. sa do seba;

pojašiť sa dok.

1. (o zvierati) splašiť sa, zjašiť sa: statok sa p-l

2. expr. (o človeku) spochabiť sa, zjašiť sa, zblázniť sa: div sa od radosti nep-l

● expr. p. sa do niekoho veľmi sa zamilovať

pokrčiť dok.

1. stlačením, tlakom zdeformovať, zhúžvať, pohúžvať: p. papier v dlani;
p. si nohavice

2. (z)ohnúť, skrčiť: p. nohy ohnúť v kolenách

● p. plecami prejaviť bezradnosť, nerozhodnosť;
p. nosom nad niečím prejaviť pohŕdanie

// pokrčiť sa:

1. šaty sa v kufri p-li

2. p. sa od bolesti

pokročiť dok.

1. urobiť krok(y): p. dopredu;
dieťa nesmelo p-lo

2. zaznamenať vzostup, postup, postúpiť: výroba p-la;
p. v štúdiu;
choroba veľmi p-la

poľahčiť dok. urobiť ľahším, uľahčiť: p. si živobytie;

polatinčiť -nč/-i! dok. dať latinský ráz: p. si meno;

polepšiť dok.

1. urobiť lepším, zlepšiť: p-li mu plat

2. (morálne) napraviť: p. previnilca;

položiť dok.

1. dať na nejaké miesto (, aby predmet ležal): p. dosku na zem, lyžicu na stôl, p. ruku na plece, p. čiapku na hlavu, p. potrubie;
p. do hrobu pochovať;
p. prst na ústa i pren. dať znamenie mlčať;
p. niekoho na lopatky i fraz. premôcť, zničiť

2. zložiť, odložiť (nabok): p. pero, slúchadlo

3. zložiť (význ. 7), zabiť; premôcť: p. jeleňa;

4. určiť, stanoviť: p. (si) podmienku

5. (byť) položený (byť) umiestnený: vysoko p-ené miesto, šikmo p-ené oči

□ p. otázku spýtať sa;
p. základy niečoho založiť

● p. život za niekoho, niečo padnúť, zahynúť;
p. bodku za niečím uzavrieť niečo;
p. (všetko) na (jednu) kartu riskovať;
p. ruku a) na niekoho telesne ublížiť b) na niečo privlastniť si

// položiť sa

1. ľahnúť si: p. sa na lôžko

2. hovor. vzdať sa, rezignovať

pomaďarčiť -rč/-i! dok. dať maď. ráz, urobiť maďarským: p. (si) meno, p. školy;

pomočiť dok.

1. zamokriť močom: p. (si) košieľku

2. dať chvíľu močiť (význ. 1): zeler p-me asi hodinu

// pomočiť sa mimovoľne sa vymočiť: dieťa sa p-lo;

pomúčiť -i dok. posypať múkou, poprášiť: p. dosku, plech

ponemčiť dok. dať nem. ráz: p. obyvateľstvo, p-ené mesto;

poničiť dok. zničiť, poškodiť, obyč. distrib. k ničiť: mnoho vecí sa postrácalo, p-lo;
vo vojne p-ené domy

ponížiť -i dok.

1. potupiť, pokoriť, pohaniť: nedať sa p. hrubosťami, urazili ma a p-li

2. urobiť menej významným: bibl. kto sa povyšuje, bude p-ený;

poplašiť dok. silne znepokojiť, naľakať, vystrašiť: p. sliepky, zajace;
správa p-la celé mesto

// poplašiť sa: ľudia sa p-li

poprášiť -i dok. jemne posypať niečím sypkým: p. tvár púdrom, p. cesto múkou;
p. polia posypať chem. popraškom;

popražiť dok. chvíľu pražiť: p. cibuľu, mäso

popučiť dok. distrib. k pučiť: p. slivky, ovocie

// popučiť sa: koláče sa v taške p-li

● expr. ide sa, má sa p. od smiechu, od hnevu veľmi sa smeje, hnevá

popýšiť sa -i dok. pochváliť sa: p. sa úspechmi, p. sa deťmi

poručiť dok.

1. zanechať ako dedičstvo, odkázať: p. majetok synovi

2. zveriť, odovzdať: p. dieťa do niečej opatery, p. sa do ochrany niekoho

3. zastaráv. rozkázať, prikázať: p-l chlapom, aby ho nasledovali;
p-l priateľom po dve deci objednal;

porušiť dok.

1. (nepriaznivo) zmeniť pôv. stav, narušiť, poškodiť: p. obal, p-enie rovnováhy, p-ená funkcia mozgu

2. prestúpiť (význ. 5), nedodržať, nerešpektovať: p. zákaz, sľub, p-enie zákona, p. dopravné predpisy;

pošiť -je -jú dok.

1. distrib. k šiť: p. deťom košieľky

2. našiť na povrch: čiapka p-tá ozdobami;

poskočiť dok.

1. urobiť poskok, trocha vyskočiť: p. od ľaku;
p. od radosti

2. pohnúť sa akoby skokom; trhnúť sa: obočie mu p-lo údivom, ručička na hodinách p-la

● srdce mu p-lo (radosťou, od radosti) potešil sa;

poslovenčiť -nč/-i! dok. dať slovenský ráz: p. si meno, p-enie miest;

poslúžiť -i dok.

1. preukázať službu, obslúžiť niekoho: vstal p. chorému

2. stať sa osožným, pomôcť: tento objav p-i ľudstvu, pobyt na vzduchu vám p-i

3. poskytnúť, dať niečo: p. vodou, p. ďalšími údajmi;
čím (vám) môžem p.? (otázka v obchode ap.)

4. byť použitý: p. za vzor, výklad p-l ako zrkadlo;

posošiť sa dok. hovor. expr.

1. vypnúť sa (význ. 3), narovnať sa, vystrieť sa: p-l sa na stoličke

2. napnúť sily, pochlapiť sa: p. sa v robote

postačiť dok. stačiť (význ. 1 – 3): jedna miestnosť by nám p-la;
p-í spomenúť to hlavné;
p-í robiť za dvoch;

postrašiť dok.

1. vyvolať, nahnať strach, naľakať: p. deti, jeho výzor nás p-l, p-ený pohľad

2. hovor. expr. trocha natrieť, posypať: p. chlieb maslom, koláč cukrom

postrážiť -i dok. chvíľu strážiť, dozrieť na niečo: p. niekomu batožinu

postrčiť dok. (zľahka) sotiť, potisnúť: p. hráča lakťom;
p-li mu fľašku i pren. expr. tajne dali

posušiť dok.

1. distrib. k sušiť: p. všetku bielizeň

2. krátky čas sušiť: ovocie trocha p-me

// posušiť sa: sená sa už p-li

potešiť dok.

1. spôsobiť radosť, potešenie: dar ho p-l, kniha človeka p-í a pobaví;
p-lo ho, že zvíťazil

2. utešiť (v žiali ap.): p. niekoho vľúdnym slovom;

potlačiť dok.

1. tlakom pohnúť z miesta, posunúť, potisnúť: p. stoličku do kúta, p. vozík

2. stlačiť, zatlačiť, potisnúť: p. gombík na výťahu

3. premôcť (význ. 3): p. úsmev, slzy, strach, bolesť

4. silou zabrániť, aby sa dosiahol cieľ, zlikvidovať: p. vzburu, revolúciu

5. vytlačiť písmo, vzory ap.: p. látku vzorom, p-ený hodváb;

potočiť dok.

1. zried. trocha otočiť: p. hlavu

2. spôsobiť stratu rovnováhy: neos. od slabosti ho p-lo

// potočiť sa stratiť rovnováhu, zatackať sa: od slabosti sa p-la a spadla

potrundžiť sa -ndž/-i! dok. hovor. expr. trocha sa opiť: prišiel domov p-ený

poturčiť sa -rč/-i! dok. pejor. odrodiť sa; zmeniť presvedčenie;

potúžiť sa -i dok. expr. vypiť si: p. sa vínom, vodkou;

poučiť dok. dať poučenie (význ. 1), ponaučiť, vysvetliť: p. deti, ako sa treba správať;
skúsenosti ho p-li;

použiť -je -jú dok.

1. upotrebiť na istý cieľ: p. zbraň, p. vlak, p. spisovný výraz, p. vedomosti v praxi;
návod na p-tie

2. využiť (na svoj prospech): p. príležitosť, p. styky priateľa;

povážiť¹ -i dok. kniž. uvážiť, vziať do úvahy: p-te len, koľko to dá roboty;
je to na p-enie

povážiť² -i dok. postupne odvážiť: p. všetky vrecia

povláčiť -i dok.

1. istý čas vláčiť: splašený kôň ho p-l po poli

2. ponosiť (význ. 1): p. veci na kopu

3. expr. povodiť: p-l ho po susedoch, po horách;

povlažiť dok. ovlažiť: dážď p-l polia

povýšiť -i dok.

1. udeliť vyššiu hodnosť, postavenie, dôležitejšie miesto, funkciu: p-li ho na, za majstra;
dôstojníkov p-li

2. pozdvihnúť, povzniesť: p. ľud vzdelávaním;

požičať -ia dok. poskytnúť niekomu (na jeho žiadosť) na dočasné používanie: p. priateľovi peniaze, knihu;
p-aj mi ceruzku

● aký p-aj, taký vráť;

nedok. požičiavať -a

// požičať si vyžiadať si od niekoho na istý čas na dočasné používanie, vypožičať si: p. si knihy z knižnice;
p. si pero od suseda;

nedok. požičiavať si

pôžička -y -čiek ž. požičanie (peňazí); požičaná suma: bezúročná p., novomanželská p.;
vrátiť celú p-u

požičovňa -e ž. podnik, v kt. sa niečo požičiava: p. člnkov, p. filmov

požiť -je -jú dok. kniž. zjesť al. vypiť: p. alkohol, p. jed;

požiť si -je -jú dok. istý čas žiť: mohol si ešte p.

poznačiť dok.

1. opatriť značkou, označiť: p. dobytok

2. písomne v krátkosti zachytiť, poznamenať, zaznamenať, zaznačiť: p. si meno do kalendára;
p-l si všetko, čo počul

3. zanechať nepriaznivú stopu, poznamenať: vojna ho navždy p-la;
vráskami p-ená tvár;

prášiť -i nedok.

1. víriť, rozvirovať prach: nepráš mi tu!

2. zbavovať prachu (obyč. údermi), vyprašovať: p. koberce

3. expr. utekať, bežať: p. hore cestou, p. pred bitkou

4. expr. strieľať, biť: p. do nepriateľa;